Čo hovoríte na nápad, s ktorým prišla Weidelová? Je to len výstrel do prázdna alebo to myslela vážne?
Som presvedčený, že to myslela vážne, lebo to zodpovedá jej predstave o národnej autonómii a jej odporu proti Európskej únii. Okrem toho sa začala už aj kampaň k voľbám do Európskeho parlamentu (budú sa konať v júni tohto roka, pozn. red.) a také vyhlásenie je znakom „jedinečnosti“ AfD, keďže žiadna iná strana vystúpenie z EÚ nežiada. Vďaka tomu môže AfD mobilizovať všetkých euroskeptikov, čiže z tohto pohľadu je to dobre vypočítaný krok zacielený priamo na voličov.
Ako sa k zotrvaniu v EÚ stavajú samotní Nemci?
Absolútna väčšina Nemcov zastáva názor, že EÚ je pre nás životne dôležitá, že Nemecko ako exportná ekonomika je na ňu odkázané. Nemci si tiež uvedomujú jej význam v otázkach mieru, migrácie, klímy, digitalizácie či geopolitickej situácie – na jednej strane s čoraz silnejším postavením Číny, Ruska a Indie, a na druhej strane so slabnúcim postavením USA, čo znamená, že je v rámci EÚ potrebná užšia spolupráca.

Weidelová v rozhovore pre Financial Times prezradila, že ak by sa AfD dostala k moci, EÚ by sa pokúsila najprv zreformovať, a až keby to nešlo, vypísala by referendum. Má však AfD vôbec šancu nájsť si koaličného partnera?
Na celoštátnej úrovni je to v súčasnosti nemožné. Trochu zložitejšie je to na úrovni jednotlivých spolkových krajín, pretože vo východnom Nemecku sa tohto roku konajú voľby do troch krajinských snemov a AfD je tam najsilnejšou stranou. Ani to však nemusí znamenať, že v týchto spolkových krajinách AfD vytvorí vládu. Sama by vládnuť nemohla a s takými požiadavkami si nenájde koaličného partnera.

Weidelová však v interview povedala, že účasti AfD v spolkovej vláde sa z dlhodobého hľadiska nedá vyhnúť. Kresťanskodemokratická únia (CDU) sa vraj musí prestať vzpierať a pristať na spoluprácu. Má AfD šancu vytvoriť vládu s CDU?
Nie, žiadnu. Pozícia AfD v základných otázkach zahraničnej, bezpečnostnej, sociálnej, priemyselnej či menšinovej politiky Nemecka nie je jednoducho kompatibilná so žiadnou stranou v spolkovom sneme. Nemyslím si ani, že o tej spolupráci AfD hovorí preto, lebo naozaj verí, že je možnosť vytvoriť takú koalíciu. Skôr to využíva na to, aby ostatné strany niekam zahnala a mohla ich ďalej kritizovať.
Keď sú však Nemci spokojní s EÚ, prečo vlastne AfD vyrukovala s „dexitom“?
Väčšina Nemcov je naozaj spokojná, k EÚ majú racionálny postoj, lebo vedia, že únia nám zabezpečuje blahobyt, politickú a ekonomickú stabilitu. No máme tu aj asi 20-percentný podiel ľudí, ktorí s EÚ nie sú spokojní. Sú za silnejšie postavenie Nemecka a zastávajú kritický postoj k európskej integrácii. Túto skupinu však treba stále mobilizovať, a práve to je účelom podobných iniciatív, s akými prichádza AfD.

O možnosti vystúpenia z EÚ teda politici AfD hovoria preto, aby vyburcovali voličov, aj keď vedia, že je to nereálne?
AfD si vždy vyberá projekty, v ktorých má výsostné postavenie a nikto iný ich nepresadzuje: Nemecko Nemcom, uzavrieť hranice, udržanie spaľovacích motorov, kritika protipandemických opatrení počas koronakrízy… Nerobí to preto, aby oslovila väčšinu voličov, ale sústreďuje sa na relevantnú nahnevanú skupinu na okraji a čiastočne i v strede spoločnosti, takže zasiahne asi 15 až 20 percent voličov. Treba však vždy znova prilievať olej do ohňa, aby mohli stále formovať pozíciu proti establišmentu.

Keď sa nedávno objavili informácie o tajnom stretnutí vysokopostavených politikov AfD s neonacistami, kde rokovali o pláne na „reemigráciu“, teda nútené vysťahovanie nepohodlných cudzincov, no aj štátnych občanov, vyvolalo to škandál a v mestách po celom Nemecku sa konali masové protesty proti pravicovému extrémizmu. Odrazilo sa to nejako na popularite AfD? Neodradilo to časť voličov?
Nie, na popularitu AfD to v skutočnosti nemalo nijaký negatívny dosah. Jej voliči pochádzajú z prostredia, ktoré sa silne orientuje proti súčasnému zriadeniu a spoločenskému systému, a na tých tie odhalenia nemali žiadny vplyv. Sú tam síce aj ľudia, ktorí AfD volia iba z protestu, preto, lebo sú nahnevaní a nespokojní, a u tých by to mohlo viesť k zmene postoja, no tvoria iba malú skupinu. Väčšina podporovateľov AfD si zrejme len povie, že je to štvavá kampaň proti ich obľúbenej strane.
AfD a „dexit“
- Už vo volebnom programe do európskych volieb v tomto roku AfD píše, že EÚ je nevydarený projekt a nedá sa zreformovať.
- EÚ podľa AfD zlyhala vo všetkých dôležitých oblastiach, najmä čo sa týka migrácie a klímy.
- Spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová v nedávnom rozhovore pre Financial Times uviedla, že keby sa strana dostala k moci, snažila by sa EÚ zreformovať – odstrániť „demokratické deficity“, obmedziť právomoci Európskej komisie a posilniť suverenitu členských štátov.
- Keby sa to nepodarilo, AfD by vypísala referendum o „dexite“, teda vystúpení Nemecka z EÚ, podľa vzoru britského brexitu.
- Vo Veľkej Británii sa dnes pritom už hovorí o „bregrete“, pretože väčšina Britov odchod krajiny z EÚ ľutuje.
- Vyhlásiť referendum o „dexite“ nemecká ústava nedovoľuje, AfD by ju najprv musela zmeniť.
- Členstvo Nemecka v EÚ podporuje zhruba 80 percent občanov.
- Podľa posledného prieskumu preferencií je AfD s 22 percentami druhou najsilnejšou stranou v Nemecku, hneď za CDU/CSU.
- V niektorých spolkových krajinách na východe Nemecka ju však podporuje až 30 či 36 percent voličov.