Vystúpi Nemecko z EÚ? AfD iba burcuje voličov, tvrdí politológ

Spolupredsedníčka pravicovo-extrémistickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová nedávno vyhlásila, že ak sa jej strana dostane do vlády, pokúsi sa európske štruktúry zreformovať, a keď to nepôjde, vypíše referendum o takzvanom dexite - vystúpení Nemecka z Európskej únie. "Väčšina Nemcov je v EÚ spokojná," povedal v rozhovore pre Pravdu profesor Wolfgang Schroeder, politológ z Univerzity v Kasseli, ktorý zhodnotil, aké má návrh AfD šance a čo tým strana sleduje.

30.01.2024 14:00
Germany Protests Foto: ,
Protesty proti pravicovému extrémizmu v nemeckom Frankfurte 27. januára 2024.
debata (41)
Vypočujte si audioverziu článku - číta Lukáš, hlas umelej inteligencie.
Našli ste chybu? Dajte nám vedieť.

Čo hovoríte na nápad, s ktorým prišla Weidelová? Je to len výstrel do prázdna alebo to myslela vážne?

Som presvedčený, že to myslela vážne, lebo to zodpovedá jej predstave o národnej autonómii a jej odporu proti Európskej únii. Okrem toho sa začala už aj kampaň k voľbám do Európskeho parlamentu (budú sa konať v júni tohto roka, pozn. red.) a také vyhlásenie je znakom „jedinečnosti“ AfD, keďže žiadna iná strana vystúpenie z EÚ nežiada. Vďaka tomu môže AfD mobilizovať všetkých euroskeptikov, čiže z tohto pohľadu je to dobre vypočítaný krok zacielený priamo na voličov.

Ako sa k zotrvaniu v EÚ stavajú samotní Nemci?

Absolútna väčšina Nemcov zastáva názor, že EÚ je pre nás životne dôležitá, že Nemecko ako exportná ekonomika je na ňu odkázané. Nemci si tiež uvedomujú jej význam v otázkach mieru, migrácie, klímy, digitalizácie či geopolitickej situácie – na jednej strane s čoraz silnejším postavením Číny, Ruska a Indie, a na druhej strane so slabnúcim postavením USA, čo znamená, že je v rámci EÚ potrebná užšia spolupráca.

Prof. Wolfgang Schroeder, nemecký politológ z... Foto: Universität Kassel
Wolfgang Schroeder Prof. Wolfgang Schroeder, nemecký politológ z Univerzity v Kasseli

Weidelová v rozhovore pre Financial Times prezradila, že ak by sa AfD dostala k moci, EÚ by sa pokúsila najprv zreformovať, a až keby to nešlo, vypísala by referendum. Má však AfD vôbec šancu nájsť si koaličného partnera?

Na celoštátnej úrovni je to v súčasnosti nemožné. Trochu zložitejšie je to na úrovni jednotlivých spolkových krajín, pretože vo východnom Nemecku sa tohto roku konajú voľby do troch krajinských snemov a AfD je tam najsilnejšou stranou. Ani to však nemusí znamenať, že v týchto spolkových krajinách AfD vytvorí vládu. Sama by vládnuť nemohla a s takými požiadavkami si nenájde koaličného partnera.

Nemecko protesty extrémizmus AfD Čítajte viac Na protesty proti krajne pravicovej Alternatíve pre Nemecko prišlo 300-tisíc ľudí

Weidelová však v interview povedala, že účasti AfD v spolkovej vláde sa z dlhodobého hľadiska nedá vyhnúť. Kresťanskodemo­kratická únia (CDU) sa vraj musí prestať vzpierať a pristať na spoluprácu. Má AfD šancu vytvoriť vládu s CDU?

Nie, žiadnu. Pozícia AfD v základných otázkach zahraničnej, bezpečnostnej, sociálnej, priemyselnej či menšinovej politiky Nemecka nie je jednoducho kompatibilná so žiadnou stranou v spolkovom sneme. Nemyslím si ani, že o tej spolupráci AfD hovorí preto, lebo naozaj verí, že je možnosť vytvoriť takú koalíciu. Skôr to využíva na to, aby ostatné strany niekam zahnala a mohla ich ďalej kritizovať.

Keď sú však Nemci spokojní s EÚ, prečo vlastne AfD vyrukovala s „dexitom“?

Väčšina Nemcov je naozaj spokojná, k EÚ majú racionálny postoj, lebo vedia, že únia nám zabezpečuje blahobyt, politickú a ekonomickú stabilitu. No máme tu aj asi 20-percentný podiel ľudí, ktorí s EÚ nie sú spokojní. Sú za silnejšie postavenie Nemecka a zastávajú kritický postoj k európskej integrácii. Túto skupinu však treba stále mobilizovať, a práve to je účelom podobných iniciatív, s akými prichádza AfD.

Spolupredsedovia AfD Alice Weidelová a Tino... Foto: SITA/AP, Klaus-Dietmar Gabbert
AfD Spolupredsedovia AfD Alice Weidelová a Tino Chrupalla.

O možnosti vystúpenia z EÚ teda politici AfD hovoria preto, aby vyburcovali voličov, aj keď vedia, že je to nereálne?

AfD si vždy vyberá projekty, v ktorých má výsostné postavenie a nikto iný ich nepresadzuje: Nemecko Nemcom, uzavrieť hranice, udržanie spaľovacích motorov, kritika protipandemických opatrení počas koronakrízy… Nerobí to preto, aby oslovila väčšinu voličov, ale sústreďuje sa na relevantnú nahnevanú skupinu na okraji a čiastočne i v strede spoločnosti, takže zasiahne asi 15 až 20 percent voličov. Treba však vždy znova prilievať olej do ohňa, aby mohli stále formovať pozíciu proti establišmentu.

Extrémizmus / AfD / Protest / Demoštrácia / Čítajte viac Zakázať stranu alebo jej zobrať peniaze? Nemecko rieši, ako potrestať extrémistickú AfD

Keď sa nedávno objavili informácie o tajnom stretnutí vysokopostavených politikov AfD s neonacistami, kde rokovali o pláne na „reemigráciu“, teda nútené vysťahovanie nepohodlných cudzincov, no aj štátnych občanov, vyvolalo to škandál a v mestách po celom Nemecku sa konali masové protesty proti pravicovému extrémizmu. Odrazilo sa to nejako na popularite AfD? Neodradilo to časť voličov?

Nie, na popularitu AfD to v skutočnosti nemalo nijaký negatívny dosah. Jej voliči pochádzajú z prostredia, ktoré sa silne orientuje proti súčasnému zriadeniu a spoločenskému systému, a na tých tie odhalenia nemali žiadny vplyv. Sú tam síce aj ľudia, ktorí AfD volia iba z protestu, preto, lebo sú nahnevaní a nespokojní, a u tých by to mohlo viesť k zmene postoja, no tvoria iba malú skupinu. Väčšina podporovateľov AfD si zrejme len povie, že je to štvavá kampaň proti ich obľúbenej strane.

AfD a „dexit“

  • Už vo volebnom programe do európskych volieb v tomto roku AfD píše, že EÚ je nevydarený projekt a nedá sa zreformovať.
  • EÚ podľa AfD zlyhala vo všetkých dôležitých oblastiach, najmä čo sa týka migrácie a klímy.
  • Spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová v nedávnom rozhovore pre Financial Times uviedla, že keby sa strana dostala k moci, snažila by sa EÚ zreformovať – odstrániť „demokratické deficity“, obmedziť právomoci Európskej komisie a posilniť suverenitu členských štátov.
  • Keby sa to nepodarilo, AfD by vypísala referendum o „dexite“, teda vystúpení Nemecka z EÚ, podľa vzoru britského brexitu.
  • Vo Veľkej Británii sa dnes pritom už hovorí o „bregrete“, pretože väčšina Britov odchod krajiny z EÚ ľutuje.
  • Vyhlásiť referendum o „dexite“ nemecká ústava nedovoľuje, AfD by ju najprv musela zmeniť.
  • Členstvo Nemecka v EÚ podporuje zhruba 80 percent občanov.
  • Podľa posledného prieskumu preferencií je AfD s 22 percentami druhou najsilnejšou stranou v Nemecku, hneď za CDU/CSU.
  • V niektorých spolkových krajinách na východe Nemecka ju však podporuje až 30 či 36 percent voličov.

© Autorské práva vyhradené

41 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Nemecko #Európska únia #Alternatíva pre Nemecko #AfD #pravicový extrémizmus #pravicoví extrémisti #Dexit