Vojenské zásahy budú pokračovať
Zároveň Izrael pravidelne ničí pozície radikálneho hnutia Hizballáh v Libanone, ktorého bojovníci ostreľujú izraelské hraničné sídla a mestá.
V Červenom morí trpí lodná doprava, lebo plavidlá ohrozujú jemenskí Húsíovia, ktorých podporuje Irán. Rebelanti začali tieto útoky v reakcii na boje v Gaze. Proti Húsíom v sobotu opätovne zasiahli západní spojenci. Spojené štáty a Británia v spoločnom vyhlásení oznámili, že terčom boli sklady zbraní či raketové systémy militantov. Do akcie sa zapojila americká lietadlová loď Dwight D. Eisenhower, stíhačky F/A-18 a Húsíov zasiahli aj strely s plochou dráhou letu Tomahawk.
Minister obrany USA Lloyd Austin informoval, že operácia sa uskutočnila s podporou Austrálie, Bahrajnu, Kanady, Dánska, Holandska a Nového Zélandu. "Táto kolektívna akcia vysiela jasný signál Húsíom, že ponesú ďalšie následky, ak neukončia nezákonné útoky na medzinárodnú plavbu,“ uviedol šéf Pentagonu.
Úder proti radikálom z Jemenu prišiel len krátko po tom, čo Spojené štáty v noci z piatka na sobotu ostreľovali desiatky pozícií proiránskych ozbrojených skupín na východe Sýrie a západe Iraku. Podľa informácií miestnych úradov a mimovládnych organizácií zahynulo najmenej 45 ľudí. Washington oznámil, že to bola reakcia na útoky týchto skupín na americké jednotky, a najmä na ten, pri ktorom pred týždňom v Jordánsku zomreli traja americkí vojaci.
Biely dom bez ďalších podrobností uviedol, že vojenské zásahy budú pokračovať. Zároveň prezident Joe Biden zdôraznil, že USA si na Blízkom východe neželajú konflikt, ale budú odpovedať na kroky, ktoré poškodzujú Ameriku. Teherán reagoval s tým, že vojenská akcia Spojených štátov bola strategická chyba.
Iracký problém
USA budú musieť riešiť aj svoje vzťahy s Irakom. Vojenský zásah na jeho území vyvolal nahnevanú reakciu Bagdadu. Američania zasiahli šiitské Ľudové mobilizačné sily, ktoré sú súčasťou vládnych štruktúr, hoci sú previazané s Iránom.
V Iraku majú momentálne Spojené štáty 2 500 vojakov a ďalších 900 je v Sýrii ako súčasť medzinárodnej koalície, ktorá bojuje proti teroristickej organizácii Islamský štát. Silnejú však výzvy na odchod amerických jednotiek z Iraku. Vlnu útokov USA označil Bagdad za do očí bijúcu agresiu.
Čítajte viac Američania a Briti útočili na jemenských povstalcov, oznámili zásah 36 cieľov
"Tento agresívny nálet posunie bezpečnostnú situáciu v Iraku a regióne na pokraj priepasti,“ uviedol hovorca vlády Basim Alawádí. "Tvrdíme, že prítomnosť medzinárodnej koalície, ktorá sa odchýlila od zverených úloh a udeleného mandátu, sa stala dôvodom ohrozenia bezpečnosti a stability v Iraku. Slúži aj na ospravedlnenie zapletenia Iraku do regionálnych a medzinárodných konfliktov,“ vyhlásil Alawádí a povedal, že tvrdenia USA, že vopred informovali irackú vládu o útokoch, nie sú pravdivé a označil ich za úmyselný podvod.
Kto prekročí červené čiary?
„Každá strana sa usiluje nastaviť použitie sily tak, aby to zmenilo správanie druhej strany, ale nechce prekročiť červené čiary,“ povedal pre denník Wall Street Journal Gerald Feierstein, bývalý predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí USA, ktorý teraz pôsobí vo washingtonskom Inštitúte Blízkeho východu.
„Ide o doteraz najrozsiahlejšiu vojenskú akciu, akú USA proti proiránskym silám v Sýrii a Iraku uskutočnili, a preto je to samo osebe významný pokrok,“ reagoval pre televíziu NBC Charles Lister, ďalší expert Inštitútu Blízkeho východu. „Pokiaľ by sme chceli zmerať, nakoľko maximalisticky či minimalisticky by sme mohli reagovať, tak to bolo niekde uprostred. V žiadnom prípade nejde o veľkú kampaň, ale určite si zaslúži pozornosť, a budú nasledovať ďalšie, čo môže začať vysielať odstrašujúci odkaz,“ vysvetlil Lister.
Čítajte viac USA útočili na iránske revolučné gardy v Iraku a Sýrii. Biden: Americká odpoveď bude pokračovať
Ako napísal Wall Street Journal, Bidenovej vláde hrozí, že po zásahu proti iránskym polovojenským silám príde protiúder proti americkým jednotkám alebo základniam na Blízkom východe. Teherán má na to impozantný arzenál rakiet a bezpilotných lietadiel. Pri tomto scenári by sa mohla vojna v Gaze medzi Izraelom a Hamasom rozšíriť na väčší regionálny konflikt, čomu sa však Biely dom usiluje v roku prezidentských volieb vyhnúť.
"Pre Irán sú momentálne kalkulácie minimálne rovnako zložite. Ak sa pokúsi udržať na uzde sily, ktoré podporuje v Iraku, Jemene, Sýrii a Libanone, riskuje, že oslabí svoje tvrdenie, že je na čele takzvanej osi odporu blízkovýchodných spojencov proti USA a Izraelu. Keď však priamo zaútočí na mocnejšie Spojené štáty, bude čeliť potenciálnej drsnej vojenskej porážke,“ pripomenul Wall Street Journal.