A je zjavné, že posun by nenastal ani v prípade, že by sa do budúcej vlády vrátila najsilnejšie opozičné hnutie.
Debatu o európskej mene rozvírilo aj menovanie ekonóma Petra Zahradníka za splnomocnenca pre zavedenie eura. Tento krok oznámil minister pre európske záležitosti Martin Dvořák (STAN). Okamžite však za to čelil kritike od vládnych partnerov, že to dostatočne nekonzultoval. A hoci nemá ísť o veľkého koordinátora prijatia eura, pre Dvořákovo rozhodnutie zvolal premiér Petr Fiala (ODS) v rámci koalície zmierovacie stretnutie.
Aktuálna anketa serveru iDNES naznačuje, že okolo 80 percent hlasujúcich si myslí, že v Česku sa nikdy eurom platiť nebude. Názor týchto ľudí sa dá chápať aj tak, že si európsku menu neželajú. Internetové hlasovania nemusia odzrkadľovať skutočnú náladu v spoločnosti, ale odpor väčšiny Čechov k euru opakovane potvrdzujú reprezentatívne prieskumy verejnej mienky. Zaujímavé je, že kým v minulosti mali kladný názor, už dlhšie roky prevláda opačný postoj.
Čítajte viac Exprezident Klaus reaguje na Pavla: O prijatí eura musia rozhodnúť občania v referende
V roku 2001 chcela mať euro niečo viac ako polovica opýtaných Čechov. Vtedy to bolo prvý raz, čo agentúra CVVM skúmala ich mienku o spoločnej európske mene. Jej posledný prieskum ukázal opak: euru je naklonená len pätina respondentov, proti sa vyslovilo až 68 percent občanov, vyhranený názor chýba desatine ľudí.
Ku krokom vedúcim k prijatiu eura vyzval prezident Pavel vo svojom novoročnom prejave. Jeho predchodca na Pražskom hrade mal rozporuplný názor na túto záležitosť. V januári 2018 povedal, že prestal podporovať euro, keď vznikla grécka dlhová kríza s tým, že podľa neho hrozilo, že Česi by vstupom do eurozóny zaplatili časť dlhov Grécka. Miloš Zeman si však protirečil, lebo vo februári 2014 (čo už bolo pritom niekoľko rokov od vzniku obrovských gréckych finančných problémov) rozprával úplne inak.
„Som veľkým stúpencom prijatia eura v čo najkratšom možnom čase. Tí ľudia, ktorí euro kritizujú, majú niečo čomu ja hovorím strach z neznámeho," vyhlásil vtedy Zeman na pôde Európskeho parlamentu.
Čítajte viac Orbán: Česi prešli na stranu federalistov EÚ, Slovensko sa potáca
Václav Klaus, ktorý bol na Hrade pred Zemanom rovnako dlho desať rokov, je známy euroskeptik: tvrdí, že euro by Čechom vôbec nič neprinieslo, jeho prijatie by považoval za zbytočné a ak by predsa len bola táto téma na stole, apeloval by na vypísanie referenda.
Bývalého českého premiéra Andreja Babiša nenadchýna predstava platiť eurom. V tejto chvíli nie je jeho prijatie pre Českú republiku vhodné, tvrdí. „Občania si neželajú ručiť za dlhy cudzích štátov a bánk, ktoré sami nenarobili.,“ zdôraznil pred tromi v rozhovore pre Pravdu. Odvtedy sa Babišov pohľad nezmenil.
Keď bol mimo politiku, súčasný šéf ANO však tvrdil niečo iné. "Euro musí byť kľúčovou témou pre akúkoľvek budúcu vládu. Keď vám kurz koruny skáče stále hore a dole, nemôžete nič plánovať. Nerozumiem tomu, prečo to politici konečne nepochopia,“ povedal Babiš v roku 2009 v rozhovore pre české Hospodářské noviny.
Súčasný predseda vlády Fiala má veľmi opatrný postoj. „Vítam debatu o tejto téme, ale v programovom vyhlásení sme sa nedohodli, že by sme sa v tomto volebnom období zaoberali otázkou prijatia eura. Takže ja sa do toho púšťať nebudem," uviedol pre server Aktuálně po zmienenom novoročnom výroku prezidenta Pavla.
Fialova strana má vo vláde najväčšie zastúpenie, hovorí sa, že pomer zástancov a odporcov eura sa v radoch členskej základne vyrovnáva. Navonok však premiér vystupuje zdržanlivo, čo môže reflektovať náladu väčšiny ich voličov proti zavedeniu spoločnej európskej meny. Za eurooptimistov sa dajú označiť ostatné koaličné strany s výnimkou názorovo rozpoltených ľudovcov.
„Menšie vládne strany vnímajú euro ako kotvu smerom na Západ a ako symbol hlbšej európskej integrácie," poznamenal server SeznamZprávy.
Ministerstvo financií, ktoré riadi Fialov človek, potvrdzuje váhavý kurz predsedu vlády: zopakovalo, že ani v tomto roku nemieni urobiť prvé kroky vedúce do eurozóny. Naopak, šéf Pirátov, jednej z koaličných strán, Ivan Bartoš vyhlásil, že Česko nemá na čo čakať.
Babišovo hnutie ANO, ktoré má veľkú šancu vyhrať budúce voľby, by s témou takmer určite nepohlo. Jeho predstavitelia v podstate opakujú to, čo niekdajší premiér uviedol pre Pravdu.
„Netvrdím, že spoločná mena by nepriniesla i určité výhody, ale zodpovedný politik by mal vyhodnotiť objektívne všetky dopady," citoval SeznamZprávy Babišovho exministra priemyslu a obchodu Karla Havlíčka. Dodal, že treba vnímať aj sociologické dopady a podobne psychologický efekt, spojený s udržaním určitej miery nezávislosti.
Líder krajnej pravice Tomio Okamura vidí v eure prízrak pohromy. V ťažení proti nemu si pomohol aj príkladom Slovenska, ktoré do ústavy zakotvilo právo platiť v hotovosti. „Opäť sa ukazuje, že spoločná európska mena likviduje suverenitu, čiže právo rozhodovať si sám o vlastných veciach vo svojom štáte.
Európska centrálna banka totiž odporučila Slovensku, aby zo svojej ústavy vypustilo právo na hotovosť," napísal na sociálnej sieti X. Doplnil, že podľa neho euro slúži ako nástroj vzniku jednotného centralizovaného európskeho superštátu. „Nielenže ekonomicky škodí, ale likviduje predovšetkým suverenitu štátov, ktoré ním platia. Euro preto nechceme nikdy!" uzavrel svoj status Okamura.
Reakcia Európske centrálnej banky (ECB) na rozhodnutie NR SR však bola pochopiteľná, hoci sa o jej posolstve dá polemizovať. Brusel nie je proti platbám v hotovosti. „Namieta len, že slovenské orgány nemajú na prijímanie takýchto pravidiel právomoc, keďže sme členom EÚ," upozornil server Euractiv.
Navyše existujú európske pravidlá chrániace používanie bankoviek i mincí v platobnom styku. ECB poukázala na to, že ak Slovensko chcelo vložiť do ústavy to, čo už pritom garantuje právo únie, malo predmetné znenie prevziať presne a neprichádzať s vlastnými formuláciami.