Ako pre spravodajskú televíziu Deutsche Welle potvrdil bezpečnostný expert Nico Lange, nádej, že by sa konflikt na Ukrajine mohol rýchlo skončiť vďaka dodávkam zbraní zo Západu a sankciám proti Rusku, pominula.
Zároveň sa ukazuje, že členské štáty Európskej únie nemajú ani dostatok výrobnej kapacity na to, aby pokryli ukrajinský dopyt po munícii či ťažkých zbraniach.
Podľa Christiana Möllinga z Centra pre bezpečnosť a obranu Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku má Severoatlantická aliancia v najhoršom prípade už len päť rokov na to, aby sa poriadne vyzbrojila a odstrašila tým Rusko od možnej expanzie.
Čítajte viac Na Západe rastú obavy z ruského útoku, Nemci si už pre prípad vojny chystajú zásoby
„Západ a predovšetkým Európania musia financovanie prepracovať tak, aby oveľa výraznejšie podporili výrobu dronov, munície, obrnených bojových vozidiel a ďalšieho materiálu,“ citovala Deutsche Welle Gustava Gressela z think-tanku ECFR (Európska rada pre zahraničné vzťahy).
Ukrajinskú armádu podľa odborníkov momentálne trápi najmä nedostatok delostreleckých granátov, ktorých by potrebovala vyše dvoch miliónov ročne. Na jeden výstrel z ukrajinských diel teraz pripadá päť až desať ruských.
Nemecko sa preto rozhodlo posilniť práve túto produkciu. Spolkový kancelár Olaf Scholz pred pár dňami položil základný kameň nového závodu zbrojárskeho koncernu Rheinmetall v dolnosaskej obci Unterlüß.
„Musíme prejsť od manufaktúry k sériovej veľkovýrobe zbrojárskych produktov,“ uviedol počas podujatia. Fabrika by už na budúci rok mala vyrobiť 200-tisíc delostreleckých granátov.
Investície do obrany
Šéf spoločnosti Rheinmetall Armin Papperger však upozornil, že aj po dobudovaní nového podniku potrvá najmenej 10 až 15 rokov, kým sa Nemecku opäť podarí zaplniť svoje muničné sklady.
„Do roku 2025 chceme celkovo vyrábať asi 700-tisíc delostreleckých granátov ročne,“ povedal denníku Bild. Zbrojovka údajne plánuje i výrobu súčastí pre raketové delostrelectvo a nalieha na vládu, aby si uvedomila význam dronov. „Na Ukrajine sa vedie nový druh vojny s dronmi, a tu sa ešte len diskutuje, či možno drony vyzbrojiť,“ prezradil Bildu jeden z manažérov spoločnosti.
Čítajte viac Nemecký minister obrany exkluzívne pre Pravdu: Putin chce obnoviť Sovietsky zväz v jeho hraniciach
Podľa denníka Handelsblatt sa nemecký zbrojársky gigant zároveň snaží zdvoj- až strojnásobiť výrobu strelného prachu, ktorý treba do delostreleckej munície tak, aby ho bolo k dispozícii 11-tisíc ton ročne.
Papperger tiež apeloval na to, aby si verejnosť uvedomila vážnosť súčasného stavu. „Mnohí ľudia ešte nepochopili, aká problematická je teraz bezpečnostná situácia a aká nepripravená je krajina,“ zdôraznil pre Handelsblatt.
Foto: SITA/AP, Fabian Bimmer
Viaceré médiá zhodnotili, že v nemeckej politike dochádza k významnému obratu. Berlín už vlani schválil 100 miliárd eur na dobudovanie a dozbrojenie armády a v tejto iniciatíve pokračuje.
O to viac, že po posledných Trumpových vyjadreniach, v ktorých spochybnil americkú pomoc pre spojencov v NATO, si európski lídri uvedomili, že sa nemôžu spoliehať iba na Američanov.
Podľa Scholza boli Trumpove slová nezodpovedné a nebezpečné. „S bezpečnosťou Európy sa nesmie nikto zahrávať ani s ňou obchodovať… Sľub ochrany NATO platí bez obmedzení. Všetci za jedného, jeden za všetkých,“ vyhlásil na tlačovej konferencii. Kancelár presadzuje, aby sa jeho krajina rýchlo vyzbrojila a pripravila na vojnu.
„Nežijeme v mierových časoch. Kto chce mier, musí odstrašiť možného agresora,“ pripomenul novinárom a varoval, aby sa neopakovala situácia, keď Bundeswehr po začiatku ruskej agresie na Ukrajine zistil, že má poloprázdne sklady. Práve preto je podľa neho potrebné, aby mala krajina efektívny zbrojársky priemysel.
Vedúcu úlohu odmieta
Vo vojenskej pomoci Ukrajine je dnes Nemecko už na druhom mieste za Spojenými štátmi, resp. pred Veľkou Britániou. To v nemeckej spoločnosti otvorilo háklivú otázku, či by sa Berlín nemal ujať vedúcej úlohy, pokiaľ ide o vojenské záležitosti v Európe.
Nemeckí politici sa do toho nehrnú, zrejme aj vzhľadom na negatívne skúsenosti s nacizmom. Zdržanlivý postoj podporujú i občania, ako ukázal prieskum verejnej mienky v novembri minulého roka.
Až 71 percent Nemcov sa vyjadrilo, že sú proti tomu, aby ich krajina prevzala vojenské vedenie v Európe, a 54 percent je presvedčených, že by sa v medzinárodných krízach mala držať skôr v úzadí.
Čítajte viac Trump: Krajiny NATO, ktoré nedávajú dosť na obranu, nebudeme brániť pred Ruskom. Európa reaguje kritikou
„Nemecko nie je vojenská superveľmoc,“ potvrdil pre Deutsche Welle Andreas Umland, analytik Centra pre východoeurópske štúdie v Štokholme. Ako vysvetlil, Berlín ani nie je schopný, aby mohol prevziať vedúcu úlohu po USA.
Poukázal pritom na zaujímavý paradox – Nemecko je síce na piatom mieste v celosvetovom rebríčku vývozcov zbraní, ale čo sa týka obrany, je zatiaľ stále odkázané na pomoc NATO, lebo má pomerne malú armádu s nedostatočnou výzbrojou. Vedúcu úlohu v tejto oblasti by tak podľa Umlanda vedela možno lepšie prevziať Británia.
Hoci Nemecko pevne stojí na strane Ukrajiny, posledný prieskum spoločnosti Forsa pre televíziu RTL naznačuje, že už iba necelá tretina Nemcov verí vo víťazstvo Ukrajincov. Väčšinou ide o prívržencov strany Zelení.
Až 64 percent opýtaných sa, naopak, domnieva, že Ukrajina už vojnu proti Rusku nemôže vyhrať. Z ankety tiež vyplýva, že tento konflikt je pre Nemcov dôležitý – takmer ako kríza spolkovej vlády, ktorú v poradí tém zaradili na prvé miesto. Hneď za ňou sa umiestnila vojna na Ukrajine.
Čítajte viac Berlín hovorí o obrane proti Rusku, ale armáde chýbajú tisíce vojakov. Budú Nemci znova rukovať?
V Nemecku sa objavujú i hlasy, ktoré Ukrajincom radia, aby „pritvrdili“. Ako to odporúča zahraničný expert a poslanec opozičnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Roderich Kiesewetter. Trvá síce na tom, že sa Nemecko nemá zapojiť do priamych bojov, no Ukrajinu zároveň podnecuje k tomu, aby vojnu rozšírila na územie nepriateľa.
„Vojna sa musí preniesť do Ruska. Treba zničiť ruské vojenské objekty a veliteľstvá. Musíme urobiť všetko pre to, aby Ukrajina bola schopná nielen zničiť ropné rafinérie v Rusku, ale aj ministerstvá a veliteľské stany. Je načase, aby ruské obyvateľstvo pochopilo, že má na čele diktátora, ktorý obetuje budúcnosť Ruska, budúcnosť ruskej mládeže aj etnických menšín,“ priblížil Kiesewetter v rozhovore pre Deutsche Welle.