AfD na turecký spôsob? Nemeckí Turci zakladajú stranu, ktorá vzbudzuje obavy

V Nemecku dnes žijú takmer tri milióny ľudí tureckého pôvodu. Práve medzi nimi hľadá podporu nové politické zoskupenie známe pod skratkou Dava (Demokratická aliancia pre rozmanitosť a prebudenie), ktoré sa chce už v júni zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu. Problém je, že ide o pravicovú islamisticko-nacionalistickú stranu s prepojením na tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana.

17.02.2024 14:00
debata (40)
Mnohí Turci, ktorí žijú v Nemecku, patria k... Foto: Profimedia
Turci v Nemecku Mnohí Turci, ktorí žijú v Nemecku, patria k priaznivcom tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana. Takto vlani v Berlíne oslavovali jeho víťazstvo v prezidentských voľbách.

Podľa odborníkov je Dava, ktorá by sa už čoskoro mala zaregistrovať ako nový politický subjekt, tureckou obdobou pravicovoextré­mistickej Alternatívy pre Nemecko (AfD) a zahraničnou odnožou Erdoğanovej strany AKP.

Obviňujú ju, že chce zabrániť integrácii Turkov do nemeckej spoločnosti, o čom má svedčiť už jej samotný názov, keďže Da'wa po arabsky znamená i výzvu na islamizáciu.

„Vidíme, že každý piaty Nemec by bol ochotný voliť pravicovoextré­mistickú, nacionalistickú, k ženám nenávistnú, homofóbnu, rasistickú a antisemitskú stranu, akou je AfD. Preto by nás nemalo prekvapiť, že aj zakladatelia strany Dava dúfajú v istý volebný potenciál, keď ako "AfD alaturka“, teda „AfD na turecký spôsob“, ponúkajú podobnú zmes tém," vysvetlila pre denník Die Welt Derya Türk-Nachbaurová, poslankyňa Sociálnodemokra­tickej strany (SPD) v Spolkovom sneme, ktorá má sama turecké korene.

Ako však dodala, to ešte neznamená, že má Dava zaručený úspech vo voľbách. Vníma to skôr ako „budíček“ pre vlastnú stranu, lebo to dokazuje, že ľudia s prisťahovaleckou minulosťou už necítia takú podporu sociálnych demokratov ako kedysi. Preto by podľa nej SPD mala zintenzívniť dialóg s týmito občanmi, načúvať im a objasňovať svoju politiku.

Extrémizmus / AfD / Protest / Demoštrácia / Čítajte viac Zakázať stranu alebo jej zobrať peniaze? Nemecko rieši, ako potrestať extrémistickú AfD

Úzke vzťahy s Erdoğanom

V podobnom duchu sa vyjadrila i poslankyňa opozičnej Kresťanskodemo­kratickej únie (CDU) v Bundestagu Serap Gülerová, ktorá pochádza z rodiny tureckých gastarbeiterov.

„Dava využíva podobný naratív o obetiach ako AfD – že ľudí tureckého pôvodu v Nemecku vytláčajú na okraj spoločnosti. U mnohých sa to, žiaľ, stretáva so sympatiami,“ zhodnotila pre Die Welt.

Recep Tayyip Erdogan Čítajte viac Turecko sa podľa prezidenta Erdogana môže v prípade potreby "rozísť" s EÚ

Gülerová sa domnieva, že volebný potenciál novej strany netreba preceňovať, no nesmie sa ani podceniť. Etablované politické subjekty by si však mali uvedomiť, že sa treba uchádzať aj o voličov z prisťahovaleckých komunít.

„Sú to naši občania, súčasť našej spoločnosti, hoci pri tureckých voľbách volili Erdoğana. Tak, ako bojujeme za to, aby sme získali späť mnohých voličov AfD, mali by sme to spraviť aj pri tejto skupine,“ odporučila.

Podarí sa novej strane Dava osloviť Turkov v... Foto: Profimedia
DAVA, Turecko Podarí sa novej strane Dava osloviť Turkov v Nemecku?

Jej kurdský kolega z CDU Ali Ertan Toprak stranu Dava označil za „tureckú AfD“. „A tak by sa s ňou malo i zaobchádzať. Jej ideológia je protidemokratická. Nenávidí Izrael a sľubuje novú kultúrnu vojnu… Snaží sa odcudziť moslimov od Západu,“ povedal pre denník Tageszeitung.

S ostrou kritikou novej strany vystúpila tiež ľavicová poslankyňa Spolkového snemu Sevim Dagdelenová, ktorá má kurdský pôvod a nedávno sa stala členkou novozaloženej Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW). Dava podľa nej funguje ako pobočka Erdoğana a tureckej vlády.

Extrémizmus / AfD / Protest / Demoštrácia / Čítajte viac Nemci vyšli do ulíc povedať nie AfD. Víkendových protestov sa zúčastnilo 1,4 milióna ľudí, mníchovský pre preľudnenosť zrušili

Zbytočná hystéria?

Vedenie novej strany obvinenia odmieta. Dava údajne nemá žiadne prepojenie s AKP a nedostáva ani finančnú podporu z cudziny. Jej cieľom má byť boj proti diskriminácii Turkov a moslimov v Nemecku, s ktorou sa vraj stretávajú v práci, na úradoch či v bežnom živote.

„Považujeme za dôležité zdôrazniť, že Dava nie je predĺženou rukou nijakej zahraničnej vlády,“ ohradil sa pre agentúru DPA predseda strany a bývalý člen SPD Mehmet Teyfik Özcan. Ako dodal, chcú len poskytnúť „politický domov“ občanom, ktorí stratili dôveru v iné strany. Faktom však zostáva, že sa predstavitelia tejto strany s Erdoğanom a zástupcami AKP predtým stretávali.

Sahra Wagenknecht Čítajte viac Nová hviezda nemeckej politiky? Bývalá komunistka láka sklamaných voličov

Otázne je, či Dava dokáže ovplyvniť ďalší vývoj na nemeckej politickej scéne. Väčšina politikov je presvedčená, že veľa vody nenamúti. Už v minulosti totiž vznikli podobné malé subjekty orientované na Turkov a nepochodili. Tureckí voliči navyše dávajú prednosť sociálnym demokratom a liberálom, iba malá časť konzervatívcom.

Nemecký právnik tureckého pôvodu a poslanec SPD Macit Karaahmetoglu preto odhaduje, že ani Dava neosloví veľa voličov a vo voľbách pravdepodobne získa menej ako jedno percento hlasov. Označovať ju za „tureckú AfD“ je podľa neho prehnané. „S takou, takmer hysterickou reakciou robíme stranu Dava väčšou, ako je,“ povedal pre Die Welt.

Tri nové strany – tri veľké otázniky

Dava je len jednou z troch nových nemeckých strán v tomto roku, ktorých politika vyvoláva obavy a pochybnosti. Prvú – už spomínanú BSW – v januári založila bývalá poslankyňa strany Die Linke (Ľavica), obľúbená politička Sahra Wagenknechtová. Jej konzervatívna ľavicovo-populistická aliancia kritizuje sankcie proti Rusku, migráciu, ale aj ochranu klímy.

V týchto dňoch vzniká i nová konzervatívna strana Werteunion (Únia hodnôt), ktorú zakladá bývalý predseda Spolkového úradu na ochranu ústavy, 61-ročný Hans-Georg Maaßen. Únia bola pôvodne platformou v rámci kresťanskodemo­kratických strán CDU/CSU, no pre svoje sporné postoje sa napokon celkom vyčlenila a Maaßen v januári z CDU vystúpil.

Jeho strana má veľmi blízko k AfD, jej poprední predstavitelia sa v novembri minulého roka dokonca zúčastnili na tajnom stretnutí v Postupime, kde preberali škandalózny návrh na „remigráciu“, teda nútené deportovanie migrantov z Nemecka.

Únia hodnôt, ktorá má niekoľko tisíc členov, presadzuje radikálnu pravicovú politiku, kritizuje migráciu, práva LGBTI, ale aj mnohé opatrenia na ochranu prírody.

Keď sa vlani vedenie CDU neúspešne pokúsilo vylúčiť Maaßena zo strany, okrem iného ho obvinili aj z antisemitizmu, šírenia konšpiračných teórií a nacionalizmu. Z toho, že sympatizuje s pravicovým extrémizmom, ho podozrieval i jeho bývalý zamestnávateľ – úrad na ochranu ústavy.

© Autorské práva vyhradené

40 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #Turci #islam #Turecko #islamisti #islamistickí extrémisti #nemecká politika