Dokazuje to aj vývoj v posledných dňoch. „Budeme podporovať Ukrajinu pri jej sebaobrane, a to tak dlho, ako to bude potrebné,“ vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz na videu, ktorým si pripomenul začiatok ruského útoku voči susednému štátu. Ako to však vyzerá v praxi?
Čítajte viac Ukrajinská nobelistka: Smrť už u nás zaklopala takmer na všetky dvereSpolkový snem vo štvrtok odmietol návrh, aby Nemecko Ukrajine dodalo zbraňové systémy vrátane Taurusov – riadených striel s plochou dráhou letu, o ktoré Kyjev žiadal už v máji minulého roka. Za ich dodanie hlasovalo iba 182 poslancov, 480 bolo proti.
Chybná stratégia
V čom je problém? Strely môžu s veľkou presnosťou zasiahnuť ciele až do vzdialenosti 500 kilometrov, takže by ich Ukrajinci mohli vypáliť aj na ruské územie ďaleko za frontovou líniou – v ich dosahu by sa ocitla i Moskva.
Analytik Jan Šír: Ukrajincov začínajú dobiehať chyby Západu. Ak bude naďalej vajatať, môžu prehrať
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba síce ubezpečil, že by ich nasadili len proti nepriateľom v okupovaných oblastiach, ale obavy Nemcov nerozptýlil.
„Vláda ešte stále nerobí dosť. Naďalej príliš otáľa s dodávaním munície a zbraní,“ reagoval na hlasovanie v Bundestagu bývalý nemecký prezident Joachim Gauck.
S ostrou kritikou vystúpil aj Kiesewetter, vyslúžilý plukovník a expert na obranu Kresťanskodemokratickej únie (CDU). Podľa neho si Nemecko musí vybrať, na čej strane stojí.
„Ak chceme, aby vyhrala Ukrajina a Rusko uznalo právo na existenciu všetkým susedným štátom, musíme urobiť podstatne viac… A kancelár sa tomu opäť vyhol. Nechce ani Taurusy, ani členstvo Ukrajiny v NATO… Máme na výber. Chceme vyhrať spolu s Ukrajinou, alebo spolu s ňou prehrať?“ povedal pre Welt TV. Scholza obvinil, že sa chce zapáčiť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Neschválenie dodávok zbraňových systémov pre Ukrajinu nie je prvou ukážkou nemeckej váhavosti. Tá sa prejavuje celé dva roky. Prvé problémy nastali už pred ruským útokom, v decembri 2021, keď Kyjev Nemecko kritizoval, že mu odmieta dodať zbrane a v rámci NATO to nechce dovoliť ani tretím štátom (napríklad Estónsku, ktoré ponúkalo staré nemecké húfnice).
Čítajte viac Nemecko prezradilo, prečo nechce dať Ukrajine sofistikované rakety Taurus. Obáva sa dvoch vecí„Budujete plynovod Nord Stream 2 a zároveň blokujete naše vyzbrojenie pre vlastnú obranu. To nie je fér,“ ohradil sa vtedy ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov a Berlín upozornil, že stratégia „neprovokovať Rusko“ mu aj tak nevyjde.
Trápne dopadol i nemecký pokus v januári 2022, keď sa Ukrajina dozvedela, že namiesto zbraní dostane od Berlína 5 000 vojenských prilieb. Kyjevský starosta Vitalij Kličko to označil za vtip a vtedajší ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Melnyk za symbolické gesto.
Ako uviedol pre DPA, od spolkovej vlády očakávajú skutočnú zmenu postoja – „obrat o 180 stupňov“. Na to však už bolo neskoro.
Čítajte viac Nemecký minister obrany exkluzívne pre Pravdu: Putin chce obnoviť Sovietsky zväz v jeho hraniciachPanteón politickej naivity
Keď vypukla vojna, spolková vláda nemala záujem podporiť Ukrajinu. Panovalo totiž presvedčenie, že jej dni sú spočítané. Keď sa Melnyk 12 hodín po ruskom útoku stretol s nemeckým ministrom financií Christianom Lindnerom, aby ho požiadal o vojenskú pomoc a sankcie proti Moskve, politik ho privítal s chladným úsmevom.
„Zostáva vám len pár hodín,“ citoval Melnyk Lindnerove slová pre noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung a časopis Spiegel. Ako vraj minister vysvetlil, dodávať v takej situácii Ukrajine zbrane alebo prijímať tvrdé sankcie proti Rusku by nemalo zmysel. „Bol to najhorší rozhovor v mojom živote,“ opísal Melnyk, ktorý neskôr ostro kritizoval nemeckú vládu a Scholza raz posmešne nazval „urazenou jaternicou“.
Podľa odborníkov je dnes zrejmé, že nemecká politika voči Moskve, ktorá bola už od čias kancelárky Angely Merkelovej priveľmi zhovievavá, zlyhala.
Korešpondent renomovaného časopisu Politico Matthew Karnitschnig dokonca nemeckých vrcholových politikov v marci 2022 označil za Putinových „užitočných idiotov“, pretože odmietali kritiku svojho kurzu a trvali na tom, že Rusku rozumejú lepšie ako ostatní.
Čítajte viac Na Západe rastú obavy z ruského útoku, Nemci si už pre prípad vojny chystajú zásoby„Washingtonu sa smiali do tváre. Teraz sa už nesmeje nikto,“ pripomenul Karnitschnig. Nešetril ani kritikou Merkelovej, ktorá podľa neho pre ekonomické záujmy tvrdohlavo presadzovala spoluprácu s Kremľom, čím sa dopustila katastrofálnej chyby a zaistila si „prvé miesto v panteóne politickej naivity“. Zo zlyhania však obvinil aj Scholza, Lindnera či prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera.
Posledne menovaný bol v rokoch 2013 až 2017 šéfom diplomacie vo vláde Angely Merkelovej a pokladajú ho za jedného z tvorcov nemeckej proruskej politiky. Keď sa v apríli 2022 chystal na návštevu Ukrajiny, prišla odpoveď, že tam nie je vítaný. Napokon vycestoval až na tretí pokus v októbri 2022 a poňal to ako zmierenie. Priznal, že sa v Putinovi zmýlil.
Stredná cesta neviedla nikam
Vzťahy medzi Berlínom a Kyjevom sa postupne zlepšovali. Kým v júni 2022 skončilo Nemecko vo vojenskej pomoci Ukrajine na štvrtom mieste a v prepočte celkovej pomoci na HDP dokonca až za Slovenskom na trinástej priečke, dnes je situácia odlišná. Vo vojenskej podpore je už na druhom mieste – hneď za USA, pred Veľkou Britániou a Poľskom.
Podľa Inštitútu pre svetovú ekonomiku v Kiele dosiahli výdavky Berlína na tento účel až 17,1 miliardy eur. Celková výška nemeckej pomoci Ukrajine (humanitárnej, finančnej a vojenskej) sa vyšplhala asi na 32 miliárd eur. Nemecko tiež prichýlilo veľa ukrajinských utečencov – takmer 1,43 milióna ich tam doteraz žije, vyše 321-tisíc ich už odišlo.
Nemecko – aj pre obavy z Ruska a možného návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu – začalo viac zbrojiť a zvýšilo vojenské dodávky Ukrajine. Okrem iného jej poslalo 90 bojových vozidiel Marder, 30 tankov Leopard 1, 18 tankov Leopard 2, 52 protilietadlových tankov Gepard, 20 raketometov, húfnice, protiletecké obranné systémy či množstvo munície.
Čítajte viac Bude z Nemecka vojenská veľmoc? Zveľaďuje armádu a posilňuje zbrojeniePodľa analytikov Ralfa Fücksa a Marieluise Beckovej z Centra pre liberálnu modernu môže za kritickú situáciu na Ukrajine i neprezieravá politika Berlína. Scholz podľa nich hľadal akúsi „strednú cestu“ – podporovať Ukrajinu, ale neprovokovať Kremeľ – čo stroskotalo.
„Je to aj naša vojna, či to chceme alebo nie,“ zdôraznili v komentári pre Spiegel a vyzvali, aby Nemecko konečne konalo tak, ako si to vojna vyžaduje – aby naštartovalo výrobu zbraní a zásobovalo nimi Ukrajinu. Aj Taurusmi.