Tri partizánske skupiny, ktoré tvoria aj krajne pravicoví Rusi – Légia Sloboda Ruska, Ruský dobrovoľnícky zbor a Sibírsky prápor – sa cez noc 12. marca infiltrovali do Kurskej a Belgorodskej oblasti na juhozápade Ruska.
Légia Sloboda Ruska stratila tank T-64 na hraničnom priechode do obce Ťotkino v Kurskej oblasti, keď nadišiel na mínu, ale aj tak sa jej podarilo vyhnať ruskú políciu a polovojenské jednotky z mesta, píše portál Forbes. Následne légia v spolupráci s bojovníkmi z Ruského dobrovoľníckeho zboru a Sibírskym práporom dobyli obec Kozinka v Belgorodskej oblasti, čo potvrdili fotografiou vztýčenej vlajky z miesta.
Foto: Telegram / Légia Sloboda Ruska
Akcia partizánov prinútila miestne ruské úrady, aby vyzvali civilistov v tejto oblasti k evakuácii. Dobrovoľníci z Légie Sloboda Ruska, Ruského dobrovoľníckeho zboru a Sibírskeho práporu ešte predtým apelovali na obyvateľov Belgorodskej a Kurskej oblasti, aby z oblasti ušli. Ukrajinská rozviedka neskôr priniesla správu, že miestne úrady blokujú evakuáciu a zakazujú ľuďom odísť pod hrozbou pokút a prepustenia z práce.
Vpády týchto skupín charakterizoval Piotr Żochowski, analytik Poľského centra pre východné štúdie, ako „podvratné a psychologické operácie“ ruských dobrovoľníckych síl, ktoré operujú z ukrajinskej pôdy odkedy Rusko spustilo svoju agresiu pred dvoma rokmi.
Čítajte aj Ruských partizánov pribúda, zvrhneme Putinov režim, tvrdia. Kremeľ odpovedá na pokračujúce útoky
Cieľom týchto úderov nie je v skutočnosti získať a oslobodiť územie. Ide skôr o zahanbenie a zbavenie legitimity ruského prezidenta Vladimira Putina. Nie je náhodou, že najnovšie nájazdy boli načasované tak, aby vyvrcholili okolo 17. marca, keď sa v Rusku konali falošné voľby, píše Forbes.
„Aj keď tieto akcie majú malý vojenský význam, odhalili slabosť ruských síl zodpovedných za ochranu hraníc, a čo je najdôležitejšie, ich obmedzenú schopnosť rýchlo reagovať na takéto incidenty,“ uviedol Żochowski.
„Rusko používa brancov na obranu svojich hraníc s Ukrajinou pred obmedzenými nájazdmi,“ uviedol Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Analytici zhodnotili, že je to pravdepodobne kvôli neochote Moskvy presunúť sily z frontovej.
Moskva zrejme hazarduje s tým, že niekoľko málo vycvičených miestnych vojakov môže poskytnúť dostatočný odpor na vyčerpanie a odrazenie partizánskych skupín. Tie nie sú príliš veľké, len niekoľko stoviek mužov a chýba im logistická podpora, keďže operujú oddelene od ukrajinských ozbrojených síl.
Kyjev ani Moskva nevenujú veľa zdrojov na operácie na hraniciach. To, čo protiputinovskí Rusi dosahujú, dosahujú z vlastnej iniciatívy a s minimálnou podporou vlády, píše Forbes.
Kremeľ v uplynulých dňoch viackrát tvrdil, že si poradil s protiputinovskými bojovníkmi a vyhnal ich preč z Ruska. V ostrom kontraste tak vyznelo vyhlásenie ruského vodcu Vladimira Putina po prezidentských voľbách, ktorý sa začal vyhrážať, že so „zradcami“ z protikremeľských dobrovoľníckych formácií bude zaobchádzať „ako keby boli vo vojnovej zóne“. Priznal tak, že bojovníci naďalej pôsobia na ruskom území a armáda s políciou si s nimi zatiaľ nevedia poradiť. Bojovníci pravidelne zverejňujú na Telegrame videá z miest, kde pôsobia a zverejňujú aj rozhovory so zajatými ruskými vojakmi.
Čítajte aj Vojna sa preniesla do Ruska: Partizánske boje sú v dvoch regiónoch
Ukrajinská rozviedka je však ohromená vytrvalosťou najnovších nájazdov. „Niet pochýb o tom, že napredujú,“ povedal v sobotu o dobrovoľníkoch šéf ukrajinskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov. „Pokúsime sa im pomôcť, ako len budeme môcť.“ Je možné, že spravodajské riaditeľstvo pomáha koordinovať vojenskú leteckú podporu pre útoky dobrovoľníkov.