765. deň: Takmer 100 dronov a rakiet. Masívny ruský útok opäť cielil na ukrajinskú energetiku. Poliaci poslali do vzduchu lietadlá

Čítajte viac 764. deň: Ukrajina buduje mohutnú obrannú líniu. V Odeskej oblasti osadila 5-tisíc dračích zubov

21:33 Francúzsko a Nemecko by mali začať rokovať s Ruskom ohľadom konfliktu na Ukrajine. V rozhovore, ktorý dnes zverejnila agentúra DPA, to povedal bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder. Bývalý sociálnodemokra­tický politik, ktorý sa netají svojim priateľstvom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ponúkol na rokovanie svoje dobré vzťahy s Kremľom.

Schröder hájil v rozhovore s DPA svoje priateľstvo s Putinom tým, že s ním mal mnoho rokov rozumnú spoluprácu. „Možno by to pomohlo k nájdeniu riešenia (vojny na Ukrajine) cez rokovania,“ povedal niekdajší nemecký kancelár, ktorý stále pôsobí vo firmách s ruským kapitálom a ktorý ruskú inváziu z predminulého roka označil za fatálnu chybu. Schröder sa na začiatku invázie snažil sprostredkovať rokovania medzi Kyjevom a Moskvou.

Čítajte viac Zelenskyj: Schröder sa správa odporne

V rozhovore Schröder vyzval na iniciatívu na vládnej úrovni. „Francúzsko a Nemecko by museli prevziať iniciatívu. Je jasné, že vojna nemôže skončiť úplnou porážkou jednej ani druhej strany,“ myslí si kancelár.

Jeho výroky podľa DPA potešili Kremeľ, podľa ktorého by k riešeniu konfliktu mohli prispieť dobré a konštruktívne osobné vzťahy. Naopak v nemeckej sociálnej demokracii (SPD) Schröderovo prianie zostane zrejme nevypočuté. Spolupredsedníčka SPD Saskia Eskenová už skôr uviedla, že Schrödera neberie politicky vážne.

„Považujú ho za obchodníka, ktorý sleduje svoje obchodné vzťahy,“ uviedla Eskenová. SPD napriek zvyklostiam prestala Schrödera pozývať na svoje stranícke konferencie.

20:24 Cez koridor z ukrajinských prístavov sa za posledných sedem mesiacov vyviezlo väčšie množstvo poľnohospodárskych produktov, než v čase, keď transport cez Čierne more garantovali dohody s Ruskom. Uviedol to ukrajinský vicepremiér Oleksandr Kubrakov. Po novej trase sa od vlaňajšieho septembra podarilo prepraviť 33,8 milióna ton poľnohospodárskych komodít, zatiaľ čo čiernomorské dohody s Ruskom umožnili prepravu 33 miliónov ton poľnohospodárskych komodít, tvrdí Kubrakov.

Čítajte viac Brusel rozhodol, obilie z Ukrajiny bude prúdiť do EÚ bez väčšej regulácie. Zaplatia to naši farmári, varujú potravinári

Rusko vlani v lete nepristúpilo k predĺženiu dohôd uzavretých za sprostredkovania OSN a Turecka v roku 2022 o preprave ukrajinských poľnohospodárskych komodít cez Čierne more. Dohoda umožňovala plavbu loďou cez Čierne more až do Bosporu bez hrozby napadnutia zo strany ruského námorníctva. Moskva však dohodu nepredĺžila, pretože sa podľa nej neplnila tá časť zmluvy, ktorá mala uľahčiť vývoz ruských poľnohospodárskych produktov.

Po vypršaní zmluvy Ukrajina vytvorila vlastný koridor, ktorý využila prvú loď v polovici septembra. Moskva pritom varovala, že bude lode plávajúce do ukrajinských prístavov a opačným smerom pokladať za vojenské ciele a v uplynulých mesiacoch zintenzívnila aj údery na prístavy kľúčové pre transport obilia a ďalších poľnohospodárskych komodít, ako je napríklad Odesa. Na druhej strane ruské námorníctvo v Čiernom mori stratilo v uplynulých mesiacoch množstvo plavidiel kvôli útokom pripisovaným Ukrajincom.

Cez nový koridor vyplávalo z ukrajinských prístavov podľa Kubrakova 1 140 lodí, ktoré prepravili 33,8 milióna ton poľnohospodárskych komodít. Z toho 23 miliónov ton pochádzalo z Ukrajiny. Poľnohospodárske komodity smerovali zhruba do 40 krajín sveta.

19:37 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval Indiu, aby prehodnotila svoje tradične blízke vzťahy s Ruskom. Vyjadril sa na návšteve Naí Dillí, informuje agentúru DPA.

„Spolupráca medzi Indiou a Ruskom je vo veľkej miere založená na sovietskom dedičstve,“ povedal Kuleba v indickej metropole pre britský denník Financial Times. „Nie je to však dedičstvo, ktoré bude trvať storočia, je to dedičstvo, ktoré mizne,“ uviedol.

India zaujala neutrálny postoj k invázii Ruska na Ukrajinu, nepodporuje západné sankcie voči Moskve a opakuje, že podporuje riešenie konfliktu dialógom. Najľudnatejšia krajina sveta udržiava dobré vzťahy so západnými krajinami i Ruskom, ktoré vníma ako tradičného spojenca Indie z obdobia studenej vojny.

Od začiatku vojny na Ukrajine zvýšila India dovoz lacnej ropy z Ruska, pre ktoré je jedným z najväčších zákazníkov. Od Ruska tiež už dlho nakupuje veľkú časť vojenského vybavenia, hoci sa snaží túto závislosť obmedziť – dovozom z iných krajín i domácou výrobou.

Čítajte viac Šéf indickej diplomacie: Žiadny štát nehovorí, že podporuje, čo urobilo Rusko

18:38 Poľský premiér Donald Tusk varoval, že Európa vstúpila do „predvojnovej éry“ a ak Ukrajina vo vojne, ktorú voči nej vedie Rusko, prehrá, nikto v Európe sa nebude môcť cítiť v bezpečí.

Čítajte viac Žijeme predvojnovú éru. Európania si musia zvyknúť, uviedol Tusk: Akýkoľvek scenár je možný

17:49 Ukrajina zaviedla núdzové prerušenie dodávok elektrickej energie v troch oblastiach po tom, ako Rusko cez noc odpálilo na elektrárne v krajine desiatky rakiet a dronov. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Energetická spoločnosť Ukrenerho uviedla, že musela uplatniť núdzové harmonogramy prerušených dodávok v Dnepropetrovskej, Záporožskej a Kirovohradskej oblasti. Trvať majú do večera.

Obmedzenia v dodávkach elektriny už po minulotýždňovom ruskom útoku zaviedli vo veľkých mestách Charkov a Kryvyj Rih. „Od spotrebiteľov v ostatných oblastiach žiadame, aby používali elektrinu šetrne a uvedomelo,“ upozornil Ukrenerho.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že vzdušné údery Ruska naberajú na intenzite a sú čoraz väčšou hrozbou pre energetiku krajiny. „Ukrajina potrebuje viac systémov protivzdušnej obrany, aby zabezpečila kritickú infraštruktúru a ochránila obyvateľstvo,“ povedal premiér Denys Šmyhaľ v opakovanej výzve západným spojencom Kyjeva.

Ruské ministerstvo obrany priznalo, že použilo „presné letecké, námorné a pozemné zbrane dlhého doletu“ proti energetickým objektom, tvrdilo však, že ich využívajú ukrajinské ozbrojené sily, napísala AFP.

16:30 Ruská generálna prokuratúra požiadala ministerstvo spravodlivosti, aby zaradilo speváčku Allu Pugačovovú na zoznam zahraničných agentov. Informuje o tom agentúra RIA Novosti. Odvoláva sa pritom na dokument, ktorý zverejnil ruský provojnový aktivista Vitalij Borodin.

Borodin podľa RIA Novosti povedal, že nechcel dokument zverejňovať, ale priviedlo ho k tomu vyhlásenie hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, že nevie nič o tom, že by Pugačovová mala byť zaradená medzi zahraničných agentov.

Čítajte viac Pugačovovej zaucho Putinovi. Státisíce obdivujú odvahu speváčky

Speváčka, ktorá patrila k najväčším popovým hviezdam v dobách Sovietskeho zväzu aj po jeho rozpade, kritizuje ruskú inváziu na Ukrajine. Po jej začiatku odcestovala do Izraela. Už v septembri 2022 povedala, že vojna zabíja vojakov pre iluzórne ciele, zaťažuje obyčajných ľudí a mení Rusko na globálneho vyvrhela. V tom čase ruské úrady na zoznam zahraničných agentov zaradili jej manžela, televízneho komika Maxima Galkina.

15:54 Rusko má šesťnásobnú prevahu v počte vypálenej munície na bojisku v porovnaní s Ukrajinou, uviedol v piatok hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj.

Čítajte viac Syrskyj: Rusi vypália šesťkrát viac munície. V Charkove sme mohli dosiahnuť viac

14:51 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan 9. mája navštívi Spojené štáty, informujú zahraničné tlačové agentúry s odkazom na zdroje z tureckej diplomacie. Erdogana prvýkrát prijme v Bielom dome americký prezident Joe Biden, ktorý je na sklonku svojho prvého mandátu. Rokovať budú zrejme o dodávkach bojových lietadiel F-16 Turecku, o situácii v Pásme Gazy či o tom, ako sa cez turecké subjekty obchádzajú sankcie zavedené proti Rusku.

Čítajte viac Turecko vedie viac ako dve desaťročia. Erdogan tvrdí, že marcové komunálne voľby budú jeho poslednými

Analytici očakávajú, že obaja politici budú rokovať o predaji 40 nových bojových lietadiel F-16 a o modernizácii ďalších 80 lietadiel toho istého druhu, ktoré sú vo výzbroji tureckého letectva. O dokončenie kontraktu má Ankara veľký záujem a podmieňovala tým svoj súhlas so vstupom Švédska do Severoatlantickej aliancie. Turecko nakoniec so vstupom súhlasilo v januári.

Očakáva sa, že Biden a Erdogan budú rokovať aj o situácii v pásme Gazy. Ide o ďalšiu tému, kde majú obe krajiny veľmi odlišný pohľad na vec. Spojené štáty patria k najbližším spojencom Izraela, hoci v posledných týždňoch od amerických predstaviteľov zaznieva kritika plánov izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, napríklad na pozemnú ofenzívu v Rafahu. Erdogan niekoľkokrát uviedol, že sa Izrael chová v Pásme Gazy ako teroristický štát, a palestínske hnutie Hamas označil za oslobodeneckú organizáciu.

Čítajte viac Čína konečne čelí sankciám EÚ. Je pre Peking dôležitejší Západ alebo Rusko?

Spojené štáty chcú od Turecka, aby viac vymáhalo medzinárodné sankcie zavedené proti Rusku po jeho invázii na Ukrajinu. Washington sa domnieva, že sankcie čiastočne obchádzajú subjekty, ktoré sídlia a pôsobia v Turecku. Samotná Ankara proti Rusku sankcie nezaviedla av konflikte sa snaží vystupovať ako prostredník. Spojené štáty sú krajinou, ktorá najviac podporila Ukrajinu vo vojne proti Rusku.

14:15 Ukrajinská armáda bude musieť pre obranu pred ruskou inváziou mobilizovať menej vojakov, než sa pôvodne očakávalo.

Čítajte viac Syrskyj: Rusi vypália šesťkrát viac munície. V Charkove sme mohli dosiahnuť viac

**13:29 Rusko prišlo na Ukrajine podľa Kyjiva za uplynulých 24 hodín o 820 vojakov. Informuje o tom generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Podľa neho ruské straty na personále od začiatku invázie v roku 2022 stúpli na 440 790.

Rusko počas ostatného dňa vo vojne na Ukrajine stratilo aj osem tankov, 27 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 delostreleckých systémov, dva salvové raketomety, šesť systémov protivzdušnej obrany, 56 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, päť striel s plochou dráhou letu, 50 vozidiel a cisterien a sedem kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Celkovo ruské straty na technike rátajú už 6 922 tankov, 13 264 obrnených bojových vozidiel pechoty, 10 991 delostre­leckých systémov, 1 023 salvových raketometov, 735 systémov protivzdušnej obrany, 8 656 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 2 022 striel s plochou dráhou letu, 14 645 vozidiel a cisterien a 1 807 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

**12:41 Alianciu dnes podľa exministra Jaroslava Naďa potrebuje oslabiť najmä Ruská federácia. „Putin nás chcel rozdeliť, no po tom, čo nezmyselne a bezdôvodne zaútočil na Ukrajinu, sa Aliancia rozrástla o ďalšie krajiny a sme ešte silnejší ako kedykoľvek predtým,“ uviedol.

Čítajte viac Naď: Najväčšou výzvou pre NATO bude odolať dezinformačným útokom

12:06 Rumunské ministerstvo obrany oznámilo, že v blízkosti rieky Dunaj a hranice s Ukrajinou sa vo štvrtok neskoro večer našli pravdepodobné úlomky dronu. Rusko v noci na piatok podniklo letecké a raketové útoky na ciele na západnej a strednej Ukrajine. TASR informuje podľa agentúr Reuters a Agerpress.

„Vo večerných hodinách 28. marca boli na poľnohospodárskej pôde na ostrove Insula Mare a Brailei identifikované úlomky, ktoré pravdepodobne pochádzajú z leteckého zariadenia (dronu),“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo obrany. Celý incident sa teraz vyšetruje.

Rumunsko je súčasťou NATO a členské krajiny aliancie sa zaviazali k vzájomnej obrane, ak by bola jedna z nich napadnutá. Velenie NATO aj rumunskí predstavitelia po podobných incidentoch v minulosti uviedli, že nenašli žiadne dôkazy o úmyselnom útoku na Rumunsko.

Ruská raketa v nedeľu tiež nakrátko narušila vzdušný priestor Poľska, ktoré je tiež členom NATO.

11:11 Ruské invázne sily od začiatku svojich ofenzívnych operácií vlani v októbri obsadili odhadom 505 kilometrov štvorcových ukrajinského územia, napísal vo svojej analýze bojov americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). To je približne ako rozloha Prahy, ktorá sa rozkladá na zhruba 496 kilometroch štvorcových. Analytici inštitútu zároveň upozorňujú, že ukrajinskej armáde sa teraz síce darí brániť Rusom v dosiahnutí významných taktických úspechov pozdĺž frontovej línie, ale pokračujúce oneskorenie v americkej vojenskej pomoci pravdepodobne zvýši hrozbu ruského operačného úspechu v budúcnosti.

Ukrajinské ozbrojené sily podľa ISW spomalili tempo ruského postupu západne od východukrajinského mesta Avdijivka po tom, čo ho Rusi v polovici februára dobyli, a invázna armáda dosiahla iba okrajové taktické zisky v iných častiach Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedávnom rozhovore na stanici CBS News hovoril o nedostatku munície a uviedol, že ukrajinská armáda síce stabilizovala situáciu, ale nie je pripravená brániť sa ďalšej veľkej ruskej ofenzíve, ktorá sa podľa neho očakáva v máji alebo júni.

Ruské sily budú pravdepodobne pokračovať v udržiavaní tempa ofenzívnych operácií bez ohľadu na ťažšie terénne podmienky, aby využili nedostatok materiálu u Ukrajincov pred príchodom očakávanej obmedzenej západnej pomoci, píše ISW. Zrejme naráža na jav známy ako „rasputice“, kedy sa pôda v ukrajinských a ruských rovinách na jar a na jeseň mení na blatistý a močaristý terén, čo obmedzuje pohyb techniky.

Čítajte viac Lotyšský analytik: Rok 2024 môže byť pre Ukrajinu najhorší, ale nie je to koniec

ISW tiež odhaduje, že Rusi od začiatku svojej ofenzívy v októbri minulého roka obsadili 505 kilometrov štvorcových ukrajinského územia. „Od 1. januára do 28. marca 2024 získali ruské sily takmer o 100 kilometrov štvorcových území viac ako v posledných troch mesiacoch roku 2023,“ uvádza inštitút, podľa ktorého ide o nepatrné zvýšenie tempa postupu ruských síl.

**10:01 Ukrajina v noci na piatok čelila masívnemu vzdušnému útoku, pri ktorom protivzdušná obrana zostrelila 84 z 99 riadených striel a dronov vypálených z Ruska, uviedla ukrajinská armáda. Zo strednej a západnej časti krajiny hlásili poškodenie tepelných a vodných elektrární, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Zničených bolo 84 vzdušných cieľov: 58 dronov Šáhid iránskej výroby a 26 striel,“ citovala AFP vyhlásenie ukrajinského letectva.

Ruské sily v posledných týždňoch zvýšili intenzitu útokov na Ukrajinu, predovšetkým cielením na jej energetickú infraštruktúru v reakcii na nárast počtu ukrajinských útokov na ruské pohraničné oblasti.

Ukrajinské oblastné úrady tvrdili, že Rusi zasiahli infraštruktúru pri meste Dnipro, odkiaľ hlásia najmenej jednu zranenú osobu.

„V noci Rusi opäť zaútočili na energetické zariadenia v rámci masívneho a kombinovaného útoku. Poškodené boli tepelné a vodné elektrárne v centrálnych a západných oblastiach,“ uviedla ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenergo.

Podľa ukrajinského ministra energetiky Germana Galuščenka boli tiež napadnuté energetické zariadenia v Dnepropetrovskej, Poltavskej a Čerkaskej oblasti.

9:05 Ruská protivzdušná obrana v noci na dnešok zneškodnila 15 vzdušných cieľov nad Belgorodskou oblasťou susediacou s Ukrajinou. Informoval o tom gubernátor tohto ruského regiónu Vjačeslav Gladkov. Nikomu sa podľa neho nič nestalo.

Aké vzdušné ciele protiletecká obrana zostrelila, Gladkov nespresnil. V Belgorode boli poškodené okenné tabule v 17 panelových domoch a na niekoľkých ďalších budovách. Poničených je tiež 12 áut. Podobné škody sú hlásené aj z dvoch ďalších dedín v Belgorodskej oblasti.

Ruskojazyčný servis BBC pripomína, že Ukrajina v posledných mesiacoch pravidelne útočí na Belgorodskú oblasť drony alebo pomocou raketometov. V poslednej dobe si tieto údery vyžiadali aj obete na životoch.

Rusko vyše dvoch rokov vedie proti Ukrajine rozsiahlu inváziu, pri ktorej prakticky denne drony a raketami útočí na susednú krajinu a spôsobuje utrpenie desiatok miliónov ľudí. V noci na dnešok ruská armáda podnikla ďalší vzdušný úder, pri ktorom zasiahla energetickú infraštruktúru v rôznych častiach Ukrajiny.

8:12 Ruská stíhačka SU-35 Flanker sa zrútila do mora pri Sevastopole na Kryme, napísal britský The Guardian. Zábery na sociálnych sieťach ukazujú horiace prúdové lietadlo, ktoré sa špirálovito rúti do oceánu a exploduje. Guvernér okupovaného regiónu dosadený Ruskom Michail Razvožajev vo štvrtok povedal, že pilot sa katapultoval a vyzdvihli ho záchranári, ale neuviedol žiadne podrobnosti o príčine havárie. Maria Avdeevová, ukrajinská bezpečnostná expertka, tvrdila, že lietadlo bolo zostrelené, zatiaľ čo iné proukrajinské telegramové kanály špekulovali, že príčinou bola „priateľská streľba“, teda že si ho Rusi zostrelili sami, píše The Guardian.

7:46 Viaceré miesta na Ukrajine boli v noci zo štvrtka na piatok terčom masívneho ruského útoku. Odstávky v dodávkach elektriny hlásia Dnepropetrovská a Charkovská oblasť, píše na svojom ruskojazyčnom webe stanica BBC. Veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk na platforme Telegram oznámil, že ukrajinská protivzdušná obrana zničila 84 z celkových 99 striel a dronov, ktorými Rusko zaútočilo. V Poľsku vzlietli kvôli ruskému útoku na susednú Ukrajinu preventívne poľské aj spojenecké vojenské lietadlá.

Explózie sa v noci na piatok ozvali v ukrajinských mestách Dnipro, Chmelnyckij a Ivano-Frankivsk, napísal ráno server Ukrajinska pravda, podľa ktorého invázna armáda podnikla vzdušný úder z viacerých smerov. Podľa BBC Rusi útočili pomocou dronov a balistických striel, prípadne pomocou striel s plochou drahou letu.

Ukrajinské energetické spoločnosti Ukrenerho aj DTEK hlásia poškodenie energetických zariadení. „Boli poškodené tepelné a vodné elektrárne v stredných a západných oblastiach (krajiny),“ uviedla firma Ukrenerho na platforme Telegram. DTEK na rovnakej sociálnej sieti píše, že Rusi zaútočili na tri jeho tepelné elektrárne a eviduje vážne poškodenie zariadenia a jedného zraneného zamestnanca.

Americká veľvyslankyňa na Ukrajine Bridget Brinková útoky na energetické zariadenia kritizovala.

„Celú noc Rusko nemilosrdne vypúšťalo rakety a bezpilotné lietadlá proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre – teraz je celá Ukrajina v leteckej pohotovosti. Ruské barbarské úsilie odobrať energiu miliónom mužov, žien a detí nehatene pokračuje. Práve teraz je potrebná naša pomoc.“

Poľsko pre istotu poslalo do vzduchu lietadlá: „Upozorňujeme, že poľské a spojenecké lietadlá operujú v poľskom vzdušnom priestore, čo môže mať za následok zvýšenú hladinu hluku, najmä v juhovýchodnej časti krajiny. Dnes v noci je pozorovaná intenzívna aktivita diaľkového letectva Ruskej federácie súvisiaca s raketovými útokmi na objekty nachádzajúce sa na území Ukrajiny. Boli spustené všetky potrebné postupy na zaistenie bezpečnosti poľského vzdušného priestoru a DO RSZ situáciu priebežne monitoruje,“ uviedla poľská armáda na sociálnej sieti.

Rusko v posledných dňoch vystupňovalo svoje útoky na Ukrajinu, pričom spustilo niekoľko raketových útokov na hlavné mesto Kyjev a zasiahlo energetickú infraštruktúru v celej krajine ako zjavnú odvetu za nedávne ukrajinské letecké útoky na ruský pohraničný región Belgorod, napísala agentúra AP. V tejto súvislosti uviedla, že v stredu Rusi prvýkrát od roku 2022 zaútočili na severovýchodné mesto Charkov leteckými bombami, pričom zabili najmenej jedného civilistu a 16 ďalších zranili, informovali podľa AP miestni predstavitelia.

7:45 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že nemá záujem napadnúť Poľsko či Česko, ale premiér Petr Fiala varuje, že sa mu nedá veriť. Podobne sa vyjadrili napríklad aj český minister vnútra Vít Rakušan a šéf diplomacie Jan Lipavský. TASR prevzala informácie z portálu televízie Nova TN.cz.

Šéf Kremľa vyhlásil, že Česko nenapadne, ale podľa predsedu českej vlády to nič neznamená. „Vladimir Putin opakovane ukázal, že sa mu veriť nedá. Sme ale členskou krajinou NATO, ktoré zaručuje našu bezpečnosť. Bezpečnostná situácia v Európe sa s ruskou agresiou na Ukrajine výrazne zmenila a aj kvôli tomu musíme viac investovať do bezpečnosti Českej republiky,“ povedal Fiala.

Pri rozhovore s ruskými vojenskými pilotmi rozoberal Putin medzinárodnú politiku a jednou z tém bol aj možný útok na Severoatlantickú alianciu. „To je úplný nezmysel, nejaký útok na ďalšie krajiny, na Poľsko, pobaltské štáty, dokonca aj Česi sa toho desia. Je to jednoducho nezmysel, len ďalší spôsob, ako klamú svoje obyvateľstvo a ťahajú z ľudí ďalšie peniaze, nútia ich niesť náklady na svojich bedrách,“ uviedol Putin.

Podobne ako Fiala sa vyjadril tiež prvý vicepremiér a minister vnútra Rakušan. „Človeku, ktorý útočnej vojne hovorí špeciálna vojenská operácia, sa nedá veriť ani slovo. Neriešim teda Putinove výroky, ale jeho činy. A tie ma vedú k maximálnej ostražitosti voči nemu aj voči Rusku,“ napísal Rakušan na sociálnej sieti X.

„Posledná osoba, ktorú Putin uisťoval, že sa jej nič zlé nestane, bol istý Jevgenij Prigožin. Posledná krajina, ktorú Putin uisťoval, že ju nenapadne, bola Ukrajina. Ak by sme verili jeho uisťovaniu tentoraz, mohli by sme byť právom obvinení nielen z naivity, ale aj z vážneho zanedbania národnej bezpečnosti,“ doplnil minister zahraničných vecí Jan Lipavský.