Toto prvenstvo v dlhovekosti mu patrilo od februára 2022, keď ho oficiálne uznali za najstaršieho muža. Pochádzal z rozvetvenej rodiny. Podľa Guinnessovej knihy rekordov bol deviate z desiatich detí svojich rodičov, ktorí žili v El Cobre, čo je hlavné mesto venezuelského štátu Táchira (štátnym zriadením tejto juhoamerickej krajiny je federatívna republika).
Pérez Mora odmalička pracoval na kávových plantážach a už od svojich piatich rokov pomáhal aj pri zbere cukrovej trstiny. V tom čase podobne ako inde vo svete žilo vo Venezuele veľa negramotných ľudí. „Do miestnej školy začal chodiť, keď mal desať rokov, ale trvalo to len päť mesiacov, pretože jeho učiteľ ochorel," píše na svojej webovej stránke Guinnessova kniha rekordov. Malý Juan však mal šťastie: stihol sa naučiť základy písania a pri čítaní mu pomohla kniha, ktorú mu daroval učiteľ.
Foto: Wikipedia
Oženil sa, keď mal necelých tridsať rokov. Za ženu si zobral o sedem rokov mladšiu Rosariu Garcíovú. Ich manželstvo bolo také plodné, že mali dokonca viac potomkov ako rodičia Péreza Moru: splodili šesť chlapcov a päť dievčat. Po svadbe sa presťahovali do mesta Caricuena, ktoré sa tiež nachádza v štáte Táchira. Kúpili si tam farmu. Pérez Mora mal popri práci v poľnohospodárstve ešte jedno zamestnanie. Pôsobil ako miestny šerif, ktorý sa zaoberal riešením pozemkových a rodinných sporov.
Čítajte viac Prežila dve pandémie, občiansku vojnu i Frankovu diktatúru. Španielka Maria Branyasová oslávila 117. narodeniny
V päťdesiatych rokoch 20. storočia sa nejaký čas živil ako robotník pri výstavbe diaľnice (médiá neuvádzajú, prečo sa tak rozhodol, keď mal funkciu šerifa a vlastnil farmu). Stavba autostrády bola drina. „Pre nedostatok strojov musel používať krompáč a lopatu," upozornil denník La Nación. Farmu si pritom ponechal, ale keď odchádzal do penzie, predal ju a za získané peniaze si s manželkou kúpili nehnuteľnosť v San José de Bolívar, čo je tiež mesto v Táchire. Prežil tam celý zvyšok života.
Pérez Mora sa samostatne pohyboval až takmer do svojich stých narodenín. Invalidný vozík začal používať, keď mal niečo viac ako 98 rokov. Naďalej však dokázal prejsť krátku vzdialenosť na vlastných nohách. Veľmi dobrá pamäť mu slúžila až do konca života.
Foto: SITA/AP, Gilberto Chacon
Bol silno veriaci katolík. Svoju dlhovekosť pripisoval nielen pokornej zbožnosti, podľa neho Boh nad ním držal ochrannú ruku. „Ťažká práca, oddych počas dovolenky, včas sa uložiť do postele k spánku, každý deň pohárik aguardiente (likér) a milovať Boha," citovala ho webová stránka Guinnessovej knihy rekordov, keď sa ho pýtali, čomu vďačí za svoj úžasne vysoký vek. Doma mal na stene kríž a zavesené aj obrázky svätých, modlil sa najmenej dvakrát denne.
Čítajte viac Vo veku 116 rokov zomrela najstaršia obyvateľka Japonska