„Máme slávnu pieseň napísanú na začiatku vojny, ktorá hovorí: Nikto nemôže zastaviť myšlienku, ktorej čas nastal. Pre Ukrajinu nastal čas, aby sa stala súčasťou európskej rodiny, do ktorej vždy patrila – duchovne aj historicky,“ uviedla kandidátka v prejave po svojej nominácii.
Voločijová pochádza z mesta Ivano-Frankivsk na juhozápade Ukrajiny. Ako študentka v Kyjeve sa v novembri 2004 zapojila do takzvanej oranžovej revolúcie, vďaka ktorej sa na čelo štátu postavil prozápadný prezident Viktor Juščenko.
Potom študovala v Londýne a Maastrichte, až sa napokon v roku 2007 usídlila v Bruseli, kde teraz pracuje pre politickú skupinu Renew Europe pri Európskom parlamente.
Čítajte viac Preč od Ruska. EÚ otvára dvere Kyjevu, ale Ukrajina úniu aj zmení
Po začiatku ruskej agresie proti Ukrajine sa podieľala na viacerých dobrovoľníckych projektoch vrátane finančných zbierok na humanitárnu a zdravotnícku pomoc, angažovala sa i v prospech presídlených rodín a vojnou postihnutých detí. Zároveň v nej dozrievalo presvedčenie, aby sa pokúsila presadiť v európskej politike. Skúsenosti na to má – s inštitúciami EÚ spolupracuje už roky.
Reprezentovať štát, v ktorom sa narodila, zatiaľ nemôže. Ukrajina síce v júni 2022 získala štatút kandidátskej krajiny na vstup do únie a v decembri minulého roka sa oficiálne začali prístupové rokovania, no kým trvá vojna s Ruskom, je splnenie jej európskeho sna v nedohľadne.
EÚ by sa totiž stala súčasťou ozbrojeného konfliktu, a hoci členské štáty nie sú povinné poskytnúť vojenskú pomoc napadnutej krajine únie, podľa zmluvy musia podniknúť všetko, čo je v ich silách, aby ju podporili. A to pre EÚ predstavuje veľký problém, aj keď pripojenie k únii podľa prieskumov podporuje až 90 percent Ukrajincov.
Čítajte viac Orbán ustúpil. EÚ dá 50 miliárd Ukrajine
Voločijová sa preto do europarlamentu rozhodla dostať okľukou. Aby vôbec mohla kandidovať, musí byť občiankou členského štátu EÚ, čo sa jej vďaka belgickému občianstvu podarilo. Ďalšou úlohou bolo nájsť politickú stranu, ktorá by ju zapísala na kandidačnú listinu.
Aj v tomto smere sa jej podarilo uspieť. Nielenže ju lotyšské hnutie Par! prijalo za svoju kandidátku do európskych volieb, ale dokonca z nej urobilo volebnú líderku.
„Ivanna bude zastupovať záujmy svojich lotyšských voličov v Európskom parlamente a bude hlasom Ukrajiny v Európe. Bude presadzovať národné záujmy Lotyšska – bezpečnosť našej krajiny prostredníctvom víťazstva Ukrajiny a rozšírenia Európy,“ zdôvodnila strana vo vyhlásení.
Liberálne hnutie Par!, ktoré vzniklo pred siedmimi rokmi a v minulosti bolo súčasťou lotyšskej vlády, si prijatie Ukrajiny do EÚ stanovilo ako jeden z hlavných bodov programu v európskych voľbách. Podporuje i čo najrýchlejší vstup Ukrajiny do NATO a spolupracuje so stranou Sluha národa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
To, že lotyšské hnutie Voločijovú postavilo na čelo kandidátky, však ešte neznamená, že sa dostane i do europarlamentu. Voliči si totiž vyberajú nielen strany, ale môžu krúžkovať aj kandidátov, a či Ukrajinka z Belgicka dokáže Lotyšov presvedčiť, je zatiaľ otázne. Podobne ako to, či vôbec uspeje samotné hnutie, lebo Par! v posledných voľbách v roku 2022 skončilo mimo parlamentu.
Keby sa to však Voločijovej predsa len podarilo, stala by sa prvým etnickým zástupcom Ukrajiny v Európskom parlamente. Internetový portál Ukrajinská pravda síce upozornil, že jeden občan tohto štátu tam už takmer desať rokov sedí, a to europoslankyňa Andrea Bocskorová, no tá má dvojaké maďarsko-ukrajinské občianstvo, etnicky je Maďarka a ani sama sa nepovažuje za Ukrajinku.
Táto učiteľka dejepisu sa síce narodila v Zakarpatskej oblasti, ale dnes je členkou strany Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána a v Európskom parlamente si získala povesť horlivej zástankyne proruskej politiky.