Kulinič bol už dlhé roky podplukovník vo výslužbe, ktorý si zarábal v oblasti gastronómie. Väzenská a justičná stráž informovala pozostalých, že úmrtie zapríčinila jeho ischemická choroba srdca. Bielorusko je smutne známe tým, že v prípade odporcov Lukašenkovho režimu sú podmienky odsúdených ľudí a aj osôb vo vyšetrovacej väzbe nedôstojné; ak sú chorí, často im chýba dokonca základná zdravotná starostlivosť.
O smrti Kuliniča ako sa ako prvý zmienil spravodajský server Zerkalo, ktorý pre neslobodné pomery v Bielorusku šíri informácie z Litvy. Policajní kukláči zatkli Kuliniča pred šiestimi týždňami v Breste. Chystali sa ho súdiť za urážku prezidenta (tento paragraf sa nachádza v trestnom zákone). Podľa prokuratúry sa napríklad previnil kritikou Lukašenka za to, že vo februári 2022 umožnil Rusku využiť bieloruské územie na vpád na Ukrajinu.
Čítajte viac Bieloruské strašenie? Lukašenkov šrot zničíme za tri hodiny, reaguje poľský generál
Jeho syn Mikita Kulinič, ktorý žije a pracuje v zahraničí, sa dozvedel o smrti otca od príbuzných. Je presvedčený, že by zostal nažive, keby na súdne pojednávanie nečakal vo vyšetrovacej väzbe. Dozorcovia ho našli mŕtveho ráno v cele. „Mal vysoký krvný tlak. Bolo potrebné, aby išiel na operáciu, ale trochu sa jej obával. Ubezpečoval som ho, že nemusí mať strach, ale spomenul prípad jedného nášho známeho, ktorý po podobnom chirurgickom zákroku o niekoľko mesiacov zomrel," povedal pre server Naša Niva, ktorého redaktori tiež publikujú v exile.
Syn poznamenal o otcovi, že v záujme svojho zdravia sa často pohyboval na dedine na čerstvom vzduchu. „Som presvedčený, že pobyt vo vyšetrovacej väzbe zhoršil jeho problémy – človek to tam silno prežíva, má veľký stres. Keby toho nebolo, bolo by všetko v poriadku," zdôraznil Mikita Kulinič.
Organizácia Vjasna, ktorá sa venuje ochrane ľudských práv, upozornila, že ide už o šieste úmrtie väzňa v Bielorusku od mája 2022. Väzenia sa zaplnili stúpencami slobody po auguste 2020, keď Lukašenko sfalšoval výsledky prezidentských volieb. Robil to aj v minulosti, ale po hlasovaní pred necelými rokmi vypukli v krajine nevídané protesty. Policajti brutálne potlačili pokojných demonštrantov, mnohých potom odsúdili. Za mrežami sa stále nachádza približne 1 500 politických väzňov.
Server Nastojaščeje vremja zverejnil dokument, v ktorom bývalí trestanci, ktorí po prepustení na slobodu emigrovali z Bieloruska, rozprávajú o pomeroch v žalároch. Medzi odsúdenými bola aj Anastasia Bulybenková. Odsedela si za mrežami viac ako dva roky len za to, že sa v Minsku zúčastnila na pokojnej demonštrácii. Keď sa nachádzala vo väzbe, v cele pre dve osoby sa tiesnilo až 18 žien. „Svetlo bolo stále zapnuté. Nevedeli sme, či je deň, alebo noc," povedala.
Čítajte viac Lukašenko sa nad ním nezľutoval. Chorý väzeň zomrel. Vysmievali sa mu, do sprchy ho nepúšťali
Alexandr Bobko, ktorého odsúdili na jeden rok odňatia slobody za účasť na protestoch, poukázal na to, že opovržlivo sa správajú k väzňom nielen dozorcovia. Ako príklad spomenul, keď mu zdravotníčka odmerala teplotu. „O jedného viac, o jedného menej, sukin syn. Ak zdochneš, nič hrozné sa nestane," reagovala, keď zistila, že má štyridsaťstupňovú horúčku.
Ďalší bývalý väzeň, ktorý si želal, aby ho uviedli len pod krstným menom Andrej, hovoril o tom, že ak má niekto zdravotný problém, o návštevu u väzenského lekára môže požiadať až po skončení svojej pracovnej zmeny (trestanci musia robiť). Zažil prípad, keď sa jeden spoluväzeň sťažoval, že prestáva cítiť polovicu svojho tela. „Choď pracovať," odvrkol mu dozorca. Muž sa vrátil do dielne a v bezvedomí spadol na zem. Sanitku mu už nemuseli privolať: prišlo poňho vozidlo pohrebnej služby…