Čo nová legislatíva prináša? Migračný pakt ešte bude musieť schváliť Rada Európskej únie, v ktorej zasadajú príslušní ministri členských štátov. Malo by sa to udiať 29. apríla. Hoci, ako bolo spomenuté, niektoré vlády sú proti, nemôžu prijatie legislatívy zastaviť. O veciach spojených s migráciou totiž Rada EÚ rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Tú tvorí minimálne 55 percent členských štátov, ktoré reprezentujú minimálne 65 percent obyvateľov EÚ.
Z hľadiska povinnej solidarity zavádza migračný pakt niekoľko možností, ako sa krajiny môžu zapojiť do pomoci iným štátom. Cieľom je, aby ročne mohlo v Európskej únii získať ochranu minimálne 30-tisíc ľudí, ktorý majú na ňu nárok. Žiadateľ o azyl si nebude môcť vybrať, kam sa v EÚ dostane.
20-tisíc za azylanta
Počet ľudí, ktorých by si jednotlivé krajiny únie mali prebrať, sa bude odvíjať od počtu ich obyvateľov a veľkosti hrubého domáceho produktu. V prípade Slovenska to bude asi menej ako 300 ľudí.
Krajiny však azylantov nemusia prebrať. Dostali aj iné možnosti. Jednou je, že za žiadateľa by zaplatili 20-tisíc eur. Ďalšou, že krajinám, ktoré čelia migračnému tlaku, poskytnú prevádzkovú a technickú podporu.
Do nemalej miery tento prístup pripomína návrhy tretej vlády Roberta Fica z roku 2016, keď Slovensko predsedalo Rade EÚ. V tejto pozícii sa Bratislava usilovala preklenúť rozpory medzi krajinami, ktoré podporovali nejakú formu povinných kvót na migrantov, a tými, ktoré ju odmietali.
Do druhého tábora patrilo aj Slovensko. Ficova vláda navrhla koncept flexibilnej či efektívnej solidarity. Jadrom tejto iniciatívy bolo, že by si jednotlivé členské štáty mohli vybrať, akým spôsobom chcú pomáhať počas migračnej krízy. V návrhu sa hovorilo aj o finančnej pomoci či o ďalších spôsoboch, ktorými by členské štáty únie prispeli bez toho, aby museli povinne prijímať utečencov.
Čítajte viac Diplomat z OECD: Migranti sú dobrí a demokracia funguje lepšie ako autokratické režimy
Podľa europoslankyne za Smer Kataríny Roth Neveďalovej (nezaradená) migračný pakt nebol dobre nachystaný. "Napríklad je tu špeciálna solidarita, teda budeme musieť platiť, ak nebudeme chcieť migrantov. Dávame oveľa väčšie kompetencie Európskej komisii (EK), ktorá v prípade krízy môže rozhodnúť, čo bude robiť. Bude môcť nariadiť, akých migrantov musíme prijať. Myslím si, že Slovensko je dostatočne solidárne. Máme nejakých 120 až 150-tisíc migrantov, čo sú vojnoví utečenci z Ukrajiny, o ktorých sa staráme. Ak dnes opoziční kolegovia hovoria, že flexibilná solidarita bola výdobytkom našej vlády, nie je to celkom tak, lebo to nebolo úplne tak, ako to dnes prišlo. Flexibilná solidarita by mala znamenať práve to, že keď sa my napríklad staráme o 150-tisíc ukrajinských utečencov, nemala by na nás byť požiadavka, aby sme zobrali utečencov z iných krajín,“ povedala Roth Neveďalová.
"Rokovaniami sa dospelo ku kompromisu. Žiadna zo strán nie je úplne spokojná s dohodou. Vytvorili sme nejaký európsky rámec pre migráciu, ktorá v budúcnosti môže narásť do enormných rozmerov, špeciálne aj vzhľadom na klimatickú krízu. Môžeme hovoriť o klimatických utečencoch, čo je rádovo väčší problém ako čokoľvek doposiaľ,“ reagoval na migračný pakt europoslanec Michal Wiezik (Progresívne Slovensko, frakcia Obnovme Európu). "Ak máme mať nejaký migračný rámec, v tejto podobe je to najbližšie k tomu, čo je zrealizovateľné. Slovensko bude mať možnosť prijať migrantov, to znamená, že za nich nebude musieť platiť. Alebo sa môže podieľať na riešení situácie cez finančné vstupy. Podľa mňa je to férový prístup. Naozaj máme na výber a je na nás, ktorú cestu si zvolíme,“ uviedol Wiezik.
Vláda v zložení Smer, Hlas a SNS už avizovala, že migračný pakt odmieta. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár tvrdí, že legislatíva nerieši posilnenie ochrany vonkajšej hranice EÚ a nezameriava sa na opatrenia v štátoch, odkiaľ nelegálna migrácia prichádza.
Krajiny však nemajú preberať nelegálnych migrantov, čo je termín, ktorý ľudskoprávne organizácie neraz kritizujú, ale žiadateľov o azyl, ktorí majú právo na medzinárodnú ochranu. Proces v europarlamente prerušili aktivisti, ktorí skandovali: Tento pakt zabíja! Hlasujte nie!
Proti migračnému paktu sa postavilo Maďarsko, čo nikoho neprekvapilo, ale pomerne ostro i Poľsko, čo pre mnohých vyznelo nečakane. Premiér Donald Tusk však jasne povedal, že Varšava prijatú legislatívu nebude akceptovať. A predseda vlády tiež vytiahol ukrajinskú kartu.
Úspech medzi mlynskými kameňmi
"Nájdeme spôsoby, že keby aj migračný pakt vstúpil do platnosti v zhruba nezmenenej podobe, ochránime Poľsko pred relokačným mechanizmom,“ vyhlásil Tusk a zdôraznil, že jeho krajina prijala milión ukrajinských utečencov.
"Dohoda o migračnom pakte je na politickej úrovni pomerne veľkým úspechom. Inštitúcie EÚ sú však medzi mlynskými kameňmi. Nedá sa predpokladať, že vlády, ktoré odmietajú myšlienku povinného presídlenia, budú súhlasiť s finančnými príspevkami, čo bude pravdepodobne ďalšou prekážkou na ceste k zavedeniu paktu do praxe. Krajiny strednej a východnej Európy poukazujú na to, že majú na svojom území vysídlených Ukrajincov. Smernica o dočasnej ochrane sa skončí v roku 2025 a stále nie je jasné, čo bude ďalej. Riešením, ktoré sa ponúka, by bolo rozšíriť práva na pobyt pre Ukrajincov, na čo by však museli hostiteľské štáty vynaložiť finančné prostriedky. Platia teda argumenty štátov strednej a východnej Európy, že Ukrajincom pomáhajú. No títo boli zámerne udržaní mimo azylových systémov krajín. EÚ bude mať záujem zachovať pakt oddelený od štatútu vysídlených Ukrajincov,“ vysvetlil pre Pravdu Andrew Geddes, riaditeľ Centra pre migračnú politiku na Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii.
Čítajte viac Ruská vojna pomohla krajnej pravici. Čo by sa stalo, keby v Nemecku vládla AfD?
Eurokomisárka pre vnútornú bezpečnosť Ylva Johanssonová varovala krajiny, že ak migračný pakt nebudú rešpektovať, hrozia im sankcie.
„Všetky členské štáty ho musia zaviesť do praxe a uplatňovať. Ak nie, komisia bude, samozrejme, konať a v prípade potreby využije postupy infrindžmetu. Musím však povedať, že som pomerne presvedčená, že členské štáty teraz pakt zavedú do praxe pomerne rýchlo,“ povedala pre Euronews Johanssonová.
Procedúra infrindžmentu môže viesť k tomu, že krajina EÚ za svoje konanie skončí na Súdnom dvore EÚ. Ten rozhodne, či členský štát skutočne niečo porušil. Ak to bude tak, a krajina protiprávny stav nevyrieši, môže čeliť pokutám. O ich výške opäť rozhoduje Súdny dvor Európskej únie.
Keď Rada EÚ formálne pakt schváli, zákony nadobudnú účinnosť po ich uverejnení v úradnom vestníku. Nariadenia sa začnú uplatňovať o dva roky. V prípade smernice o podmienkach prijímania azylantov budú mať členské krajiny dva roky na to, aby zaviedli zmeny vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch.
Migračný pakt
Ročne by malo v EÚ získať ochranu minimálne 30-tisíc azylantov.
Krajiny by si ich prerozdelili na základe počtu obyvateľov a veľkosti hrubého domáceho produktu. V prípade Slovenska to bude asi menej ako 300 ľudí.
Z povinnosti prebrať azylantov sa štáty môžu aj „vykúpiť, keď by za žiadateľa o azyl zaplatili asi 20-tisíc eur, respektíve poskytnú štátov, ktoré čelia migračnému tlaku, prevádzkovú a technickú podporu.
V celej EÚ sa zavedie nový spoločný postup udeľovania a odnímania medzinárodnej ochrany. Vybavovanie žiadostí o azyl na hraniciach EÚ bude musieť byť v budúcnosti rýchlejšie, s kratšími lehotami v prípade nepodložených alebo neprípustných žiadostí.
Údaje o osobách neoprávnene prichádzajúcich do EÚ vrátane ich odtlačkov prstov a podôb tváre od šiestich rokov sa budú uchovávať vo vylepšenej databáze Eurodac. Úrady tiež budú môcť zaznamenať, ak by nejaká osoba mohla predstavovať bezpečnostnú hrozbu.
Členské štáty budú musieť zabezpečiť rovnocenné normy prijímania žiadateľov o azyl, napríklad pokiaľ ide o bývanie, vzdelávanie či zdravotnú starostlivosť. Registrovaní žiadatelia o azyl budú môcť začať pracovať najneskôr šesť mesiacov po podaní žiadosti. Podmienky zaistenia a obmedzenie slobody pohybu sa budú regulovať s cieľom odradiť žiadateľov od pohybu po EÚ.
Podľa nového rámca pre presídľovanie a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov členské štáty dobrovoľne ponúknu, že budú prijímať utečencov uznaných OSN z tretích krajín, ktorí by cestovali na územie EÚ legálnym, organizovaným a bezpečným spôsobom.