,Milanovič môže ďalej prezidentovať – to je balkánske Kocúrkovo," komentuje expert na Balkán Július Lőrincz kurióznu situáciu v krajine, kde v minulosti ako diplomat pôsobil na slovenskej ambasáde.
Foto: Reuters, SRDJAN ZIVULOVIC
Milanovič bol teraz v podobnej východiskovej situácii, ako slovenská prezidentka na jeseň pred parlamentnými voľbami. Tiež mu do naplnenia päťročného mandátu zostáva niečo vyše pol roka. Mesiac pred voľbami zákonodarného zboru, ktoré na 17. apríla sám vypísal, však spravil niečo, čo by prvej slovenskej prezidentke určite ani vo sne nenapadlo. Vyhlásil sa za kandidáta na predsedu vlády za svoju niekdajšiu stranu SDP, členstvo v ktorej si po zložení prezidentského sľubu musel dať zmraziť.
Chorvátske zákony od prezidenta vyžadujú, aby bol nestraník. Nemôže sa ani angažovať v straníckych aktivitách. Prípad 57-ročného bývalého šéfa SDP a expremiéra z rokov 2011 až 2016, ktorý sa označil za volebného lídra, sa ihneď dostal na ústavný súd. Ten rozhodol, že Milanovič nemôže kandidovať na premiéra, kým neodstúpi z postu hlavy štátu.
Čítajte viac Chorvátsko smeruje k politickej nestabilite. Voľby vyhral Plenkovič, na vládnutie potrebuje menších
Rezignovať a odovzdať mandát predsedovi parlamentu, ako to predpisuje ústava, však prezident nebol ochotný, lebo vraj nemieni zveriť svoj post vládnemu politikovi. A hoci sa jeho meno na kandidačnej listine nesmelo objaviť, súdnemu verdiktu, že sa nesmie uchádzať o kreslo predsedu vlády, sa odmietol podriadiť. „Zúčastním sa týchto volieb ako kandidát na premiéra a vyhrám,“ odkázal na sociálnej sieti ústavným sudcom, ktorých počastoval nadávkami „sedliaci“ a „analfabeti“.
Doterajší premiér Andrej Plenkovič, líder konzervatívnej strany HDZ, ktorá je pri moci s krátkymi prestávkami viac ako tri desaťročia, Milanovičov zámer zneužiť inštitúciu hlavy štátu označil za „pokus o minipuč“. Analytik Žarko Puhovski zase prezidenta obvinil, že „chce byť súčasne hráčom aj rozhodcom“.
Na výsmešné poznámky, či sa po voľbách chystá sám seba poveriť zostavením vlády, prezident na Facebooku vysvetlil, že to má dôkladne premyslené: „Aby bolo jasné, po víťazných voľbách nedôjde k žiadnemu protiústavnému prevzatiu moci. Ako prezident republiky budem kandidátom na predsedu vlády (či už na kandidačnej listine, alebo nie, to je jedno), po našom víťazstve vo voľbách a po konštituovaní nového chorvátskeho parlamentu odstúpim z funkcie prezidenta republiky a na tomto poste ma nahradí – ako to striktne stanovuje Ústava v článku 97 – novozvolený predseda chorvátskeho parlamentu. Úradujúceho prezidenta republiky potom požiadam, aby ma poveril zostavením novej vlády.“
Čítajte viac Milanovič by z Ukrajiny stiahol vojakov. Spojencov či NATO tým pobúril
Premiérska kandidatúra Milanoviča, hoci napokon neformálna, rozvírila vášne okolo volieb. Premiér s prezidentom sa totiž v uplynulých rokoch prejavovali ako zarytí nepriatelia. Nevraživosť okorenená neraz tvrdými nadávkami zaťažovala nielen ich vzťahy, ale aj fungovanie štátu. Milanovič označoval vládu HDZ, čeliacu sérii korupčných škandálov, za bandu zlodejov. Plenkovič zase upozorňoval na nadbiehanie hlavy štátu Moskve a na jeho čoraz tvrdšie útoky proti Bruselu.
Napätie sa odzrkadlilo nielen v nezvyčajne vysokej volebnej aktivite, keď k urnám v stredu prišlo vyše 62 percent oprávnených voličov, ale aj v neistote okolo možných výsledkov. Experti pripúšťali, že také nepredvídateľné voľby Chorvátsko nezažilo od čias rozpadu Juhoslávie.
„Niekdajší ľavicovo-liberálny politik má nábeh na to, aby sa stal balkánskym Trumpom, a to až do takej miery, že vyhlásil, že ak jeho strana nevyhrá voľby, spochybní legitimitu volebných výsledkov,“ citoval analytika Puhovského portál Politico.
Čítajte viac Chorvátsky prezident nemôže kandidovať v parlamentných voľbách, rozhodol súd
Nervozita zavládla aj v Bruseli. „Európa dúfa, že Chorvátsko sa azda nestane novým Maďarskom či Slovenskom,“ poznamenal Tomislav Krasnec, renomovaný komentátor záhrebského večerníka Večernji list, pričom pripustil, že Slovensko je vhodnejším príkladom, lebo premiérom sa tam stal Robert Fico, ktorý sa rovnako ako Milanovič hlási k sociálnej demokracii, a tak isto ako on nesúhlasí s vojenskou pomocou pre Ukrajinu brániacu sa agresii, a o ruskom režime sa vyjadruje zhovievavo. „Práve kvôli týmto postojom, nezlučiteľným s európskou politikou, Ficovu stranu napokon politická rodina socialistov a demokratov suspendovala,“ pripomenul Krasnec.
Milanovičovi, ktorého s obľubou citujú ruské médiá, sa však nakoniec nepodarilo napodobniť Ficov jesenný triumf. Chorvátski voliči bloku sociálnych demokratov v 151-člennom parlamente pridelili 42 kresiel.
SDP aj dohromady s ich prirodzenými spojencami z ľavicovo-zelenej strany Môžeme (10 mandátov) budú mať v zákonodarnom zbore menšie zastúpenie ako Plenkovičova strana. Tá síce oproti voľbám na jar 2020 prišla o päť mandátov, ale so 61 poslancami zostáva suverénne najsilnejšou stranou.
Podľa bývalého diplomata Lőrincza Moskva je z výsledkov volieb v Záhrebe nepochybne sklamaná. „Rusku napriek jeho pokračujúcej brutalite na Ukrajine nevychádzajú zámery – vôľa ľudí, ako to ukazuje zbierka slovenských občanov na muníciu pre obrancov Ukrajiny, je nezlomná. Potvrdzujú to aj voliči v Chorvátsku,“ povedal pre Pravdu.
Čítajte viac Chorvátsky premiér Plenković: Spolužitie s prezidentom Milanovičom bude ťažké
Päťdesiatštyriročného Plenkoviča, ktorý je najdlhšie slúžiaci premiér v histórii nezávislého Chorvátska, však čaká neľahká úloha, ak chce zostaviť svoju tretiu vládu. K magickému číslu 76, ktoré by mu zabezpečilo väčšinové vládnutie, by potreboval získať až 15 mandátov od menších strán.
Ako možní partneri prichádzajú do úvahy radikálni pravičiari a nacionalisti z Vlasteneckého hnutia (DP) so 14 mandátmi. Stredopravicový populistický Most (11 mandátov), ktorý si už v minulosti vyskúšal koaličné vládnutie s HDZ, pred voľbami naznačil, že si to už zopakovať nemieni. Ako rezerva potom zostáva už iba zopár zástupcov národnostných menšín a regiónov.
Foto: SITA/AP, Darko Bandic
Pozorovatelia pritom zdôrazňujú, že Plenkovič musí rátať s tým, že jeho veľký rival mu bude hádzať polená pod nohy. „Jedna vec je istá,“ upozorňuje balkánska webová stránka BBC – a dodáva: „Zoran Milanovič zostáva prezidentom Chorvátska. A výber kandidáta na premiéra je jeho privilégiom. Hlavný aktér môže mať ešte čas na prídavok.“
Čítajte viac Chorváti netradične v stredu rozhodujú o novom parlamente, krajine hrozí slovenská cesta