110. deň: V továrni sa ukrýva 500 civilistov. Čaká Severodoneck rovnaký osud ako Mariupoľ?

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 13.06.2022 05:55, aktualizované: 
vojna na Ukrajine, Mariupol Foto:
Vojenské nákladné auto s písmenom Z prechádza okolo ruského vojaka stojaceho na ceste pri vjazde do Mariupolu so symbolickým pomníkom hutníka v sovietskom štýle na území, ktoré je pod vládou Doneckej ľudovej republiky, nedeľa 12. júna 2022. Táto fotografia bola urobená počas cesty organizovanej ruským ministerstvom obrany.
Ruskí vojaci obsadili väčšiu časť východoukrajinského mesta Severodoneck, ale ukrajinská armáda stále kontroluje priemyselnú oblasť mesta a chemický závod Azot, v ktorom sa podľa odhadov ukrýva 500 ľudí. Rusi ničia únikové cesty z mesta. Dva z troch mostov spájajúcich Severodoneck so susedným mestom Lysyčansk sú už zničené.

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 110. deň
  • Turecký prezident Erdogan chce hovoriť s Putinom a Zelenským o obilí
  • Od začiatku invázie prišlo na územie Slovenska 507 934 ľudí z Ukrajiny
  • Ukrajina apelovala na vyrovnanie síl v ťažkých zbraniach, aby skončila vojnu
  • Ukrajinská polícia eviduje vyše 12-tisíc zabitých civilistov
mier-ukrajine-2

VIDEO: Rusko poslalo do bojov na Ukrajine aj špičkové stíhačky Su-57.

23:33 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v pondelok nemeckého kancelára Olafa Scholza, aby Kyjevu prejavil viac podpory v boji proti ruskej invázii, a vyčítal mu, že sa priveľmi obáva možných reakcií Moskvy.

Zelenskyj sa takto vyjadril v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ZDF. Scholz má pritom podľa špekulácií už vo štvrtok 16. júna podniknúť svoju prvú cestu do Kyjeva od začiatku vojny. Scholza opakovane kritizovali za to, že počas vojny na Ukrajine nezaujal dostatočne dôrazný postoj proti Rusku.

Olaf Scholz Čítajte viac Scholz zatiaľ neplánuje ísť do Kyjeva. Odmieta sa pridať k ľuďom, ktorí sa na Ukrajinu chodia iba odfotiť

Zelenskyj v rozhovore pre ZDF povedal, že potrebuje od Scholza „istotu“, že Nemecko podporuje Ukrajinu. „Kancelár a jeho vláda sa musia rozhodnúť: nemôže existovať kompromis medzi Ukrajinou a vzťahmi s Ruskom,“ dodal ukrajinský prezident. (tasr)

23:30 Všetky tri mosty spájajúce ukrajinské mestá Severodoneck a Lysyčansk sú v súčasnosti neprejazdné pre vozidlá. Oznámil to v pondelok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

Prvý z mostov zničili podľa Hajdaja ruské sily už koncom mája. Druhý most bol zničený počas uplynulého víkendu. Momentálne je podľa Hajdaja neprejazdný už aj tretí most. „Mosty umožnili prevážať aspoň nejaký humanitárny náklad… V súčasnosti je nemožné tieto mosty použiť,“ uviedol Hajdaj.

Zničenie mostov poskytuje podľa Hajdaja ruskej armáde ďalšiu výhodu. Gubernátor však tvrdí, že prístup k zbraniam a humanitárnym zásobám je „náročný, ale nie nemožný“. Hajdaj dodal, že cestovanie medzi Severodoneckom a Lysyčanskom je aj naďalej možné, no z bezpečnostných príčin nemôže v tomto smere poskytnúť viac detailov.

„Lysyčansk je ostreľovaný veľmi intenzívne, s ťažkými zbraňami (Rusi) ničia všetko – humanitárne veliteľstvá aj nemocnice,“ uviedol gubernátor. Z Lysyčansku je však podľa neho naďalej možné denne evakuovať ľudí a prijímať humanitárnu pomoc.

Hajdaj ďalej uviedol, že ruské ozbrojené sily kontrolujú väčšinu Severodonecka, asi 70 až 80 percent. Tvrdenia samozvanej Luhanskej demokratickej republiky o tom, že Severodoneck padol, označil za nepravdivé a dodal, že časť mesta majú aj naďalej pod kontrolou ukrajinskí obrancovia.

Ruské sily sa v súčasnosti snažia dobyť celé územie Donbasu, ktoré pozostáva z Luhanskej a Doneckej oblasti. Severodoneck a neďaleké mesto Lysyčansk sú poslednými ohniskami ukrajinského odporu v Luhansku. Tieto dve mestá oddeľuje rieka Severný Donec. (cnn.com, tasr)

22:55 Poľsko žiada svojich spojencov, aby mu pomohli s nahradením vojenskej techniky, ktorú poskytlo Ukrajine, aby jej pomohlo v boji proti ruskej invázii. Uviedol to v pondelok poľský prezident Andrzej Duda.

Duda na pondelkovom brífingu veliteľského štábu poľskej armády uviedol, že Poľsko je hlavným dodávateľom ťažkých zbraní Ukrajine – vrátane stoviek tankov, bojových vozidiel, delostrelectva, bezpilotných lietadiel a ručných protilietadlových odpaľovacích zariadení, ako aj státisícov kusov munície, náhradných dielov a ďalšieho vybavenia.

Duda vyslovil očakávanie, že výzbroj poľskej armády bude doplnená aj v rámci spojeneckých podporných mechanizmov. Ako zdôraznil, hrozba ruskej agresie na území členských krajín NATO sa zatiaľ nezmenšila. Dodal, že rozhodnutie Poľska o presune vojenskej techniky na Ukrajinu bolo prijaté ako rýchla reakcia na žiadosť Kyjeva. Ako spresnil, odhadované náklady na vojenskú pomoc pre Ukrajinu sú minimálne 1,7 miliardy dolárov.

Upozornil súčasne, že obstaranie nového vybavenia môže trvať roky a Poľsko čo najrýchlejšie potrebuje náhradu za pomoc poskytnutú Ukrajine. Informoval, že Poľsko sa obracia na prakticky všetkých svojich spojencov so žiadosťou o dodávky vojenskej techniky, ktorá pritom „nemusí byť nevyhnutne nová“. Poľský prezident povedal, že ruská agresia proti Ukrajine podrobila skúške trvácnosť a efektívnosť medzinárodných štruktúr. (tasr, pap)

22:25 Nákladná loď Alppila plaviaca sa pod fínskou vlajkou dopravila v pondelok náklad 18-tisíc ton kŕmnej kukurice z Ukrajiny do prístavu A Coruňa v Galícii na severozápade Španielska. Ide o prvú zásielku obilnín, ktorá bola prepravená novou námornou trasou cez Baltické more.

Loď sa takto vyhla ruskej námornej blokáde ukrajinských prístavov v Čiernom mori, ktorá trvá od začiatku vojny na Ukrajine, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na Galícijskú asociáciu výrobcov kŕmnych zmesí pre zvieratá (AGAFAC).

Združenie AGAFAC, ktoré zadalo objednávku, uviedlo, že náklad kŕmnej kukurice z Ukrajiny previezli nákladnými autami do Rumunska a Poľska a potom do prístavu Šwinoujšcie na poľskom pobreží Baltického mora. Po zastávke v nemeckom prístave Brunsbüttel, ležiacom severozápadne od Hamburgu, loď zamierila k španielskemu pobrežiu.

Hovorca ukrajinského ministerstva poľnohospodárstva nevedel potvrdiť, či ide o prvú dodávku ukrajinského obilia prepravenú cez Baltické more. „Nemáme konkrétne informácie o preprave do Španielska. Dodávame (z Ukrajiny) obilie do Poľska a Rumunska,“ povedal.

Ruská invázia, ktorá sa začala 24. februára, ochromila vývoz obilia z Ukrajiny – významného hráča v tomto sektore – a spôsobila prudký nárast cien obilia a hnojív, čo v mnohých krajinách, najmä v Afrike a na Blízkom východe, vyvolalo obavy z potravinovej krí­zy.

Slavjansk, raketový útok, Ukrajina Čítajte viac 99. deň: Blokáda ukrajinských prístavov môže viesť ku globálnej potravinovej kríze

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Kyjev v súčasnosti mesačne vyváža vlakom dva milióny ton obilia, čo je však stále oveľa menej, ako exportoval pred konfliktom cez svoje prístavy, najmä cez prístav Odesa.

OSN a krajiny ako Francúzsko a Turecko sa usilujú o otvorenie čiernomorského námorného koridoru, ktorý by umožnil obnovenie ukrajinského vývozu. Koncom mája veliteľ amerických síl v Európe generál Chris Cavoli uviedol, že Nemecko vytvorilo „železničný most“ s Ukrajinou, aby pomohlo Kyjevu vyvážať obilie, ktoré sa v krajine hromadí kvôli ruskej blokáde. Dodal, že Poľsko pracuje na zjednodušenom režime prechodu hraníc. Keď sa už obilie dostane z Poľska, prevezú do prístavov v Nemecku, odkiaľ sa prepravuje ďalej. (afp, tasr)

21:01 Ukrajinská polícia informovala v pondelok o náleze ďalšieho masového hrobu neďaleko ukrajinského mesta Buča v Kyjevskej oblasti. V hrobe ležalo sedem tiel. Na sociálnej sieti Facebook o tom informoval regionálny policajný veliteľ Andrij Nebytov, ktorý dodal, že viaceré z tiel mali zviazané ruky a nohy. „Sedem civilistov Rusi mučili a potom zbabelým spôsobom popravili guľkou do hlavy,“ uviedol Nebytov s tým, že „niekoľko obetí malo zviazané ruky a kolená“.

Spresnil, že tento hrob bol objavený v oblasti neďaleko obce Myrocke, ktorá leží asi desať kilometrov severozápadne od mesta Buča. Podľa jeho slov pracuje polícia na identifikácii obetí. Buča sa dostala do povedomia svetovej verejnosti a médií začiatkom apríla, keď sa odtiaľ po asi mesiaci okupácie stiahli ruské jednotky. Po ich odsune objavili ukrajinské armádne a bezpečnostné zložky na uliciach, v domoch či provizórne pochované desiatky tiel v civilnom oblečení, niektoré so zviazanými rukami.

Odvtedy v oblasti Buče a jej okolí objavujú stále viac tiel, ktoré sa stali synonymom obvinení z vojnových zločinov pripisovaných ruským vojakom. Moskva takéto tvrdenia opakovane odmieta a trvá na tom, že išlo o „falzifikáty“, ktoré zinscenoval Kyjev s podporou Západu.

Koncom apríla boli v hrobe v obci Myrocke nájdené telá ďalších troch zastrelených mužov so zviazanými rukami. Polícia uviedla, že na telá bolo vidno známky mučenia. (afp, tasr)

19:06 Starosta okupovaného východoukrajinského mesta Svjatohirsk Volodymyr Bandura prebehol na stranu proruských separatistov. Informoval o tom líder separatistickej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin.

Vojna na Ukrajine / Vojna na UA / Ostreľovanie / Čítajte viac Starosta Svjatohirsku prebehol na stranu proruských separatistov. Mal byť dvojitým agentom

18:17 Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) kritizuje predsedu Zahraničného výboru Národnej rady SR Mariána Kéryho (Smer) za to, že nepodpísal iniciatívu k udeleniu kandidátskemu štatútu Ukrajiny. TASR jeho stanovisko poskytol komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

„Vyzývam predsedu Zahraničného výboru NR SR, aby, okrem iného, nasledoval českého, poľského, ale aj maďarského predsedu, ktorí sa pod túto dôležitú iniciatívu podpísali, a aby neprenášal stranícke postoje na taký dôležitý orgán, ako je zahraničný výbor,“ uviedol Korčok. Jeho ostatných členov sa chce pýtať, či takéto jednostranné odmietnutie podpory zo strany poslanca Smeru reprezentuje stanovisko celého výboru.

Absenciu podpisu považuje za vážnu chybu. „Je nepochopiteľná a ide proti záujmom Slovenska,“ skonštatoval s tým, že SR aktívne presadzuje to, aby Ukrajina mala jasnú európsku perspektívu. V iniciatíve z 10. júna predsedovia zahraničných výborov parlamentov viacerých krajín EÚ vyzvali na udelenie kandidátskeho štatútu na členstvo v Únii pre Ukrajinu.

17:13 Krajské asistenčné centrum pre ukrajinských utečencov v pražskej časti Vysočany od stredy zatvoria, prichádzajúcich Ukrajincov budú posielať do iných regiónov. V pondelok to potvrdil primátor Prahy Zdeněk Hřib. TASR informáciu prevzala zo serveru Seznam Zprávy.

„Stane sa tak na základe predchádzajúceho rozhodnutia krízového štábu hlavného mesta Prahy. Na problém preplnenia Prahy upozorňujeme už od marca,“ povedal primátor. Centrum sa podľa neho zatvorí na dobu neurčitú. Na mieste zostane služba, ktorá Ukrajincov nasmeruje inam.

Hlavné mesto tvrdí, že o ďalších utečencov sa už nedokáže postarať, a preto v centre už nemôžu registrovať nových utečencov. „Chýba premiérom koordinovaný systém presunu utečencov do iných, menej vyťažených oblastí,“ uviedol dôvod problémov primátor. Ak by sa podarilo vyrovnať zaťaženie medzi jednotlivými krajmi, Praha zváži opätovné otvorenie asistenčného centra.

„V Prahe je až štyrikrát viac utečencov na tisíc miestnych obyvateľov než v iných krajoch,“ zdôraznil primátor. Kapacity chýbajú v ubytovaní aj v školách či škôlkach, kam by potrebovali matky svoje deti umiestniť, aby sa mohli zamestnať. Niektoré sa už preto vrátili na Ukrajinu.

16:54 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na zvýšenie rozpočtových výdavkov na obranu ako reakciu na ruskú inváziu na Ukrajinu. Uviedol pritom, že po začiatku invázie z konca februára vstúpilo Francúzsko do vojnovej ekonomiky. Macron vyslovil predpoklad, že tento stav v ekonomike bude trvať ešte dlho.

Emmanuel Macron Čítajte viac Macron vyzýva na zvýšenie výdavkov na obranu v časoch "vojnovej ekonomiky"

16:48 Spoločnosť Wikimedia Foundation, ktorá vlastní internetový portál Wikipédia, sa odvolala voči rozhodnutiu moskovského súdu, podľa ktorého by mala odstrániť všetky informácie týkajúce sa ruskej invázie na Ukrajinu. V pondelok o tom informoval Stephen LaPorte z Wkikimedia Foundation, píše agentúra Reuters.

Súd v Moskve nariadil spoločnosti Wikimedia zaplatiť pokutu vo výške päť miliónov rubľov (približne 84-tisíc eur) za to, že odmietla zo svojich stránok v ruskom jazyku odstrániť informácie o konflikte na Ukrajine vrátane článkov s názvom „Ruská invázia na Ukrajinu“, „Vojnové zločiny počas ruskej invázie na Ukrajinu“ a „Masaker v Buči“. Argumentoval tým, že tieto údajné „dezinformácie“ na Wikipédii ohrozujú verejný poriadok v Rusku.

„Ruská vláda sa zameriava na informácie, ktoré sú pre ľudí v čase krízy kľúčové,“ vyhlásil LaPorte. Zároveň súd vyzval, aby prehodnotil svoje rozhodnutie v prospech práva ruskej verejnosti na informácie a slobodné vyjadrenie názoru.

Spoločnosť Wikimedia Foundation tvrdí, že odstránenie článkov by bolo porušením ľudských práv a dodáva, že Ruská federácia nad ňou nemá žiadnu právomoc.

16:22 Ukrajinský súd nariadil zhabať ďalší majetok ruského miliardára Michaila Fridmana v celkovej hodnote 53,4 milióna hrivien (vyše 1,7 milióna eur). Informovala o tom dnes agentúra Unian s odvolaním sa na generálnu prokuratúru.

Prokuratúra dnes vo vyhlásení uviedla, že ide o cenné papiere a hotovosť vo firmách, ktoré vlastnia jedného z najväčších ukrajinských výrobcov minerálnej vody. „Ruský oligarcha“ sa podľa nej snažil svoj majetok vyviesť z Ukrajiny, a obísť tak sankcie.

Meno prokurátori neoznámili, podľa ukrajinských médií však ide o producenta vody Moršynska, ktorého vlastníkom je spoločnosť ruského miliardára Fridmana. Ten patrí s majetkom 12,6 miliardy eur medzi najbohatších občanov Ruska. Pod kontrolou má okrem iného súkromnú investičnú firmu LetterOne a je zakladateľom najväčšej ruskej súkromnej banky Alfa Bank.

15:39 Ukrajinská polícia eviduje od začiatku ruskej agresie vyše 12-tisíc zabitých civilistov. Totožnosť asi desatiny z nich je doteraz neznáma, informovala dnes agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním policajného šéfa Ihora Klymenka.

„Dostali sme správy z celej Ukrajiny a začali sme príslušné trestné stíhania vo veci smrti viac ako 12-tisíc ľudí, ktorí boli nájdení okrem iného v masových hroboch,“ povedal agentúre v rozhovore Klymenko. Len v Kyjevskej oblasti, z ktorej sa ruské vojská stiahli na prelome marca a apríla, bolo zabitých 1500 civilistov.

Podľa šéfa polície tvoria asi 75 percent mŕtvych muži, približne dve percentá deti a zvyšok ženy. „Sú to civilisti, ľudia, ktorí nemajú nič spoločné s armádou alebo s policajnými štruktúrami,“ dodal Klymenko. Najviac obetí si podľa neho vyžiadali explózie.

„K dnešnému dňu nebolo stotožnených asi 1200 tiel zomrelých“, dodal Klymenko v súvislosti s exhumáciami a zdôraznil, že identifikácia pomocou analýzy DNA je veľmi zdĺhavý proces.

15:24 Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj informoval, že frontová línia na Ukrajine sa v súčasnosti tiahne 2450 kilometrov, pričom na 1105 kilometroch sa vedú aktívne bojové operácie.

Zalužnyj to napísal v statuse zverejnenom na sociálnej sieti Facebook po rokovaní s americkým generálom Markom Milleym, predsedom Zboru náčelníkov štábov americkej armády.

Ukrajinský generál informoval svojho kolegu o aktuálnej situácii, pričom zdôraznil, že ruská armáda sústredila svoje hlavné sily na severe Luhanskej oblasti. Hromadne tam používa delostrelectvo, pričom má – podľa Zalužného – „desaťnásobnú palebnú prevahu“ nad ukrajinskou armádou, ktorá však „napriek všetkému drží svoje pozície“.

Podľa Zalužného je situácia komplikovaná najmä v meste Severodoneck, kde ruská armáda rozmiestnila až sedem práporových taktických skupín. Ukrajinskej armáde sa napriek silnej paľbe podarilo protivníka zastaviť, uviedol Zalužnyj. Dodal: „Každý meter ukrajinskej zeme je tam nasiaknutý krvou – nielen tou našou, ale aj tou okupantskou“.

Informoval tiež o obnovení ostreľovania obytných oblastí Charkova, ako aj o tom, že jednotky Ruskej federácie pokračujú v delostreleckej a mínometnej paľbe na pozície ukrajinskej armády v okolí miest Černihiv a Sumy.

Zalužnyj v súvislosti s vývojom na bojiskách Ukrajiny zopakoval požiadavku ukrajinského velenia adresovanú západným spojencov – aby pomohli Ukrajine získať viac delostreleckých systémov kalibru 155 mm, a to v čo najkratšom čase.

13:54 Štyridsať miliónov Poliakov je pripravených so zbraňou v ruke brániť svoju vlasť v prípade, že by ju Rusko napadlo. Vyhlásil to poľský premiér Mateusz Morawiecki počas otvorenia strelnice v školskom komplexe v Sliezku, kde zároveň uviedol, že vojna na Ukrajine slúži ako pripomienka toho, že sloboda nie je večná a že predchádzajúce generácie za ňu museli bojovať. TASR správu prevzala od agentúry PAP, ktorá o tom informovala v pondelok.

Podľa Morawieckeho si ľudia musia uvedomiť, že z dôvodu „barbarského a nevyprovokovaného“ útoku Ruska na Ukrajinu sa obdobie mieru na dlhé roky skončilo.

„Ak Rusku niekedy príde na um napadnúť Poľsko, tak Rusko a Kremeľ musia vedieť, že v Poľsku je 40 miliónov Poliakov, ktorí sú pripravení postaviť sa so zbraňou v ruke na obranu svojej vlasti,“ vyhlásil Morawiecki, pričom agentúra PAP pripomína, že Poľsko má len 38 miliónov obyvateľov.

Poľsky premiér ďalej uviedol, že jeho krajina strávila niekoľko storočí pod ruským jarmom. „Nechceme toto jarmo späť. Odmietame ich kolonializmus a imperializmus. Sme v slobodnej krajine a budeme za našu slobodu bojovať,“ vyhlásil Morawiecki.

Podľa premiéra je pre posilnenie obranných schopností poľskej armády dôležitý počet vojakov a vybavenie. Morawiecki tiež uviedol, že parlament už pracuje na špeciálnom zákone, ktorý v nasledujúcich mesiacoch umožní regulovaný prístup k strelným zbraniam, a predstavil vládny plán na vybudovanie strelnice v každej samospráve.

Morawiecki uviedol, že nový špeciálny zákon o prístupe ku zbraniam bude zameraný predovšetkým na mladých chlapcov a mužov, aby sa zaistilo, že Poľsko bude „silnejšie a lepšie vycvičené pre používanie zbraní“.

„Musíme byť dostatočne vyzbrojení, aby sme odstrašili nepriateľa. Naša armáda musí byť dostatočne silná na to, aby sme ju nikdy nemuseli použiť a otestovať v boji,“ uviedol poľský ministerský predseda. Zároveň dodal, že všetko civilné obyvateľstvo by malo byť cvičené na strelniciach, píše PAP.

12:17 Ruskí vojaci obsadili väčšiu časť východoukrajinského mesta Severodoneck, ale ukrajinská armáda stále kontroluje priemyselnú oblasť mesta a chemický závod Azot, v ktorom sa podľa odhadov ukrýva 500 ľudí. Uviedol to guvernér Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Približne 500 civilistov zostáva v závode Azot v Severodonecku, pričom 40 z nich sú deti," povedal guvernér. „Občas sa armáde niekoho darí evakuovať," dodal. Informuje o tom portál news.sky.com.

Rusi však pomaly ničia únikové cesty z mesta. Dva z troch mostov spájajúcich Severodoneck so susedným mestom Lysyčansk sú už zničené. „Ak po novom bombardovaní most spadne, mesto bude naozaj odrezané. Nebude sa dať zo Severodonecka odísť autom," konštatoval Hajdaj. Dodal, že sa nedosiahli nijaké dohody o prímerí a o evakuačných koridoroch.

12:13 Hovorca nemeckej vlády odmietol v pondelok potvrdiť medializované správy o tom, že spolkový kancelár Olaf Scholz odcestuje vo štvrtok do Kyjeva spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a talianskym premiérom Mariom Draghim. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Spravodajský portál Focus s odvolaním sa na taliansky denník La Stampa uviedol, že spomínaní traja európski lídri plánujú vycestovať do Kyjeva tento štvrtok. Focus tak spresnil informáciu nemeckého denníka Bild am Sonntag, ktorý v nedeľu informoval, že títo lídri plánujú Kyjev navštíviť ešte pred summitom G7. Ten sa uskutoční na konci júna.

„Toto nepotvrdíme,“ uviedol hovorca nemeckej vlády v súvislosti s medializovanými informáciami.

11:55 Kyjev vyzval pred nadchádzajúcim stretnutím ministrov obrany Severoatlantickej aliancie k tomu, aby Ukrajina dosiahla vyrovnanie počtu ťažkých zbraní s útočiacim Ruskom. Ukrajina potrebuje 1000 húfnic, 500 tankov, 300 salvových raketometov, 2000 obrnených vozidiel a 1000 dronov, aby ukončila vojnu, uviedol dnes na twitteri poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak.

„Aby som bol úprimný – na ukončenie vojny potrebujeme rovnosť v ťažkých zbraniach,“ napísal prezidentský poradca na sociálnej sieti, kde zároveň vymenoval druhy zbraní a ich množstvo, ktoré by podľa neho Ukrajinu posunuli k vyváženiu pomeru síl s ruskými inváznymi jednotkami.

NATO má v stredu a štvrtok v Bruseli naplánované rokovanie Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov obrany jednotlivých krajín. Podoljak vo svojom príspevku poznamenal, že šéfovia rezortu obrany budú v stredu v sídle NATO rokovať v rámci ukrajinskej kontaktnej skupiny a Kyjev podľa neho očakáva nejaké rozhodnutia.

Podľa stanice CNN sa stretnutia v NATO zúčastnia aj šéf ukrajinského rezortu obrany a predstavitelia spojeneckých krajín ako je Švédsko, Fínsko, Gruzínsko a tiež Európskej únie.

11:00 Ukrajinsko-maďarské hranice prekročilo v nedeľu 5330 osôb, cez rumunsko-maďarský úsek hraníc prišlo 5582 utečencov z Ukrajiny, informuje spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na agentúru MTI.

Celoštátne veliteľstvo polície ORFK uviedlo, že o dočasné útočisko, ktoré platí 30 dní, požiadalo 268 ľudí.

Vlakom pricestovalo v nedeľu z Ukrajiny do Budapešti 180 utečencov, z nich 102 boli deti.

Zničené ukrajinské mesto Borodyanka po ruskom...
Zničené ukrajinské mesto Borodyanka po ruskom...
+6Zničené ukrajinské mesto Borodyanka po ruskom...

10:05 Poľský prezident Andrzej Duda opakovane vyzval nemeckého spolkového kancelára Olafa Scholza a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, aby navštívili ukrajinské mestá Buča a Irpiň. To by podľa Dudu mohlo spôsobiť zmenu ich postoja k Rusku. TASR správu prevzala v pondelok z agentúry PAP, ktorá sa odvoláva na námestníka poľského ministra zahraničných vecí Marcina Przydacza.

Obaja politici podľa správ plánujú ešte v júni spolu s talianskym premiérom Mariom Draghim spoločnú cestu na Ukrajinu. Scholz a Macron čelia kritike, že nedokážu voči Rusku zaujať dostatočne rázny postoj v spojitosti s vojnou na Ukrajine, píše PAP.

Przydacz upozornil, že Duda opätovne vyzýval Scholza a Macrona, aby navštívili mestá Buča a Irpiň v Kyjevskej oblasti, kde sa ruskí vojaci údajne dopustili vojnových zločinov. To podľa Dudu „možno zmení ich postoj“.

Przydacz si podľa svojich slov nerobí ilúzie, že sa postoje týchto troch lídrov (Scholz, Macron, Draghi) európskych krajín zmenia. Je však podľa neho potrebné vyvinúť úsilie s cieľom zaistiť, že tieto krajiny nebudú vytvárať na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského tlak, aby urobil voči Rusku ústupky.

9:54 Hraničnými priechodmi prešlo v nedeľu na Slovensko 2667 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 611 mužov, 1453 žien a 603 detí. O dočasné útočisko požiadalo 43 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo za nedeľu 2531 osôb. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.

„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 11 policajtov, 22 hasičov, 92 colníkov, 98 vojakov, 21 dobrovoľníkov, 120 zamestnancov okresných úradov a desať zamestnancov migračného úradu,“ uviedla Eliášová.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od začiatku vojny na Ukrajine, je 507 934. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je na úrovni 81 022. Výsledný počet ľudí, ktorí odišli zo Slovenska na Ukrajinu od vypuknutia vojny, je 255 099.

9:45 Eufória spred niekoľkých týždňov, keď sa zdalo, že ruské sily sú na ústupe, sa v Kyjeve zmenila na nepokoj. V pondelok to napísal prestížny britský denník Financial Times (FT), ktorý tvrdí, že Ukrajina si zaslúži naďalej dostávať vojenskú pomoc od západných krajín.

„Nálada v Kyjeve sa zhoršuje. V prejavoch neúnavného ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského počuť obavy, že podpora zo strany Západu by mohla klesať alebo skolabovať, alebo že by západné vlády mohli presadzovať mierovú dohodu neprijateľnú pre jeho krajinu,“ napísal FT, ktorý varoval pred rizikom vysokej miery opotrebovania ukrajinskej armády, ktorá sa bráni ruskej agresii.

Denník ďalej uviedol, že Ukrajina proti Rusku bojuje sama, pretože západní spojenci sa „z pochopiteľných dôvodov“ rozhodli do vojny priamo nezasahovať. FT však pripomenul, že Ukrajina nebráni len svoju vlastnú suverenitu, ale v širšom zmysle aj slobodu a bezpečnosť v Európe.

9:12 Bývalý ruský premiér Michail Kasianov povedal, že vojna na Ukrajine by mohla trvať až dva roky. Takisto v rozhovore pre agentúru AFP vyjadril presvedčenie, že Rusko by sa mohlo vrátiť na cestu demokracie. TASR správu prevzala v pondelok z AFP.

Tento opozičný politik podľa AFP predpovedal, že vojna by mohla trvať až dva roky a je dôležité, aby zvíťazila Ukrajina.

„Ak Ukrajina zlyhá, ďalšie budú na rade baltské krajiny,“ povedal. Výsledok vojny podľa jeho slov takisto rozhodne o budúcnosti Ruska.

Kasianov sa podľa svojich slov presvedčil o vážnosti úmyslu ruského prezidenta Vladimira Putina začať vojnu krátko pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára.

„Keď som videl zasadnutie Bezpečnostnej rady Ruskej federácie (SCRF), uvedomil som si – áno, bude vojna,“ povedal Kasianov v rozhovore. Expremiérovi sa vtedy podľa jeho slov zdalo, že ruský prezident „nepremýšľa náležite“ a neuvedomuje si, čo sa deje. „Nie zo zdravotného hľadiska, ale z politického,“ povedal Kasianov a dodal, že doteraz poznal iného Putina.

8.50 Ľudskoprávna organizácia Amnesty International obvinila Rusko z páchania vojnových zločinov v meste Charkov na severovýchode Ukrajiny, kde podľa Amnesty použili ruskí vojaci pri útokoch kazetovú muníciu a spôsobili tak smrť stoviek ľudí.

„V prípade opakovaného bombardovania obytných štvrtí v Charkove ide o bezhlavé útoky, pri ktorých zahynuli a utrpeli zranenia stovky civilistov, čo znamená, že ide o vojnové zločiny,“ uviedla Amnesty v správe o situácii v druhom najväčšom ukrajinskom meste.

8:20 Ruské okupačné sily s podporou delostrelectva zaútočili na centrum Severodonecka na východe Ukrajiny a vytlačili z neho ukrajinské obranné jednotky. Podľa agentúry Unian to oznámil ukrajinský generálny štáb vo svojej pravidelnej rannej správe z frontovej línie. Boje v meste podľa neho pokračujú.

ukrajina vojak luhansko Čítajte viac Rusi vytlačili ukrajinské obranné jednotky z centra Severodonecka, uviedol Kyjev

8:00 Neznámi hackeri zverejnili v nedeľu večer na webových stránkach ruských štátnych televízií výzvy zamerané proti vojne na Ukrajine.

Na streamovacom portáli Smotrim.ru sa popri fotografiách, na ktorých bolo vidno skazu na Ukrajine, objavil nápis „Putin ničí Rusov a Ukrajincov! Zastavte vojnu“, ako informovali viacerí používatelia internetu.

Ruská štátna televízia neskôr pripustila hackerský útok na portál Smotrim.ru a na webovú stránku spravodajskej relácie Vesti. Takmer jednu hodinu bolo podľa nej na týchto stránkach vidieť „nepovolené obsahy s extrémistickými výzvami“.

6:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opätovne vyzval partnerov svojej krajiny, aby jej dodali moderné systémy protiraketovej obrany.

„Dodávka takýchto systémov bola možná tento rok, minulý rok a dokonca ešte predtým. Dostali sme ich? Nie. Potrebujeme ich? Áno,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom videopríhovore.

„Na túto otázku bolo už 2 606 kladných odpovedí vo forme rôznych ruských riadených striel, ktoré zasiahli ukrajinské mestá, naše mestá, naše dediny, v období od 24. februára,“ uviedol ukrajinský líder.

Zelenskyj tiež informoval, že po ruskom raketovom útoku v Ternopiľskej oblasti na západe Ukrajiny je desať ľudí stále v nemocnici. Pri útoku na mesto Čortkiv utrpelo podľa tamojších predstaviteľov v sobotu večer zranenia najmenej 22 ľudí vrátane troch žien a dieťaťa.

„Tento útok, rovnako ako drvivá väčšina ďalších ruských úderov, nemal taktický ani strategický zmysel. Je to teror, len teror,“ povedal Zelenskyj. „Medzi obeťami je 12-ročné dievča z Charkova. Išlo do Ternopiľskej oblasti, aby utieklo pred ruskou armádou. A takéto skutočnosti budú teraz určovať vnímanie Ruska vo svete. Nie Peter I. alebo Lev Tolstoj, ale deti zranené a zabité pri ruských útokoch,“ vyhlásil.

6:00 Starosta Kyjeva Vitalij Kličko má vysoké očakávania, pokiaľ ide o možnú návštevu nemeckého kancelára Olafa Scholza na Ukrajine. Scholz podľa správ plánuje ešte v júni spoločnú cestu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a talianskym premiérom Mariom Draghim.

„Od troch lídrov najdôležitejších krajín potrebujeme čo najskôr prísne podporné sankcie a zbrane,“ vyhlásil Kličko pre nemecký denník Bild, ktorý rozhovor s ním zverejnil v nedeľu večer. Politik v ňom zopakoval požiadavku na ďalšiu muníciu a modernú výzbroj.

Podľa Klička je pri ruskej útočnej vojne proti Ukrajine naďalej ohrozené aj hlavné mesto. „Kyjev bol cieľom a Kyjev zostáva cieľom,“ uviedol starosta s tým, že ruský prezident Vladimir Putin si robí nároky na celé niekdajšie ruské územie. „Jeho záujem sa nekončí v Kyjeve a na hranici s Poľskom. Pôjde tak ďaleko, ako mu to umožníme,“ dodal s vyhlásením: „Vojna zaklope aj na dvere Nemcov.“

Kličko podľa vlastných slov od predstaviteľov armády počúva, že podpora v tomto smere, ohlásená už pred niekoľkými mesiacmi, síce sčasti prichádza, no nie v želanom množstve. „Znamená to, že prichádzame o časť nášho územia, prichádzame o ľudské životy,“ zdôraznil.

Starosta ukrajinskej metropoly predpokladá, že návšteva politikom objasní situáciu na Ukrajine. „Myslím si, že situáciu lepšie pochopíte, keď na vlastné oči uvidíte mestá ako Buča,“ povedal Kličko. „Už to síce nie je také ako v marci, keď z týchto miest práve odišli ruskí vojaci. Ale keď títo traja štátni činitelia uvidia situáciu na vlastné oči a porozprávajú sa s ľuďmi, pochopia aj emocionálne, aké dôležité je nás podporovať. So všetkým – zbraňami, peniazmi, humanitárnou podporou.“

5:55 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľu oznámil, že povedie nové rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Týkať by sa mali koridoru na vývoz obilnín z Ukrajiny, informuje TASR na základe správy tureckej verejnoprávnej televízie.

Západní i ruskí predstavitelia varujú pred globálnou potravinovou krízou v dôsledku vojny na Ukrajine. Kyjev a jeho spojenci obviňujú Rusko z blokovania vývozu obilnín z Ukrajiny, zatiaľ čo Moskva tvrdí, že je pripravená tento export umožniť cez čiernomorské prístavy, avšak vyžaduje si to podľa nej zrušenie sankcií voči Rusku.

Erdogan v nedeľu povedal, že rokovania o umožnení vývozu obilnín z Ukrajiny pokračujú. „A možno budúci týždeň budeme viesť rozhovory o tom, aké kroky podnikneme, na rokovaniach s pánmi Putinom a Zelenským,“ povedal na stretnutí s mladými ľuďmi v provincii Van na východe Turecka.

Rusko a Ukrajina patria k významným vývozcom obilia, pričom minulý rok sa na celosvetovom exporte pšenice podieľali spoločne približne 30 percentami, pripomenula turecká televízia TRT World.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ