202. deň: Ukrajinci si od okupantov zobrali späť už 4-tisíc km štvorcových územia a 300 obcí

23:33 Ukrajinský súd poslal na 12 rokov do väzenia ženu z Lysyčansku za to, že odovzdávala Rusom informácie o pozíciách ukrajinských vojakov a ich techniky počas bojov o toto mesto v Luhanskej oblasti. Na svojich internetových stránkach o tom s odvolaním sa na ukrajinské médiá informuje ruskojazyčný servis BBC. Ženu ukrajinské úrady zadržali už v apríli.

Súd v Petropavlivskom okrese v Dnepropetrovskej oblasti obžalovanú uznal vinnou z kolaborantstva. Podľa prokuratúry prostredníctvom komunikačnej služby telegram aj priamo cez telefón odovzdávala Rusom informácie o rozmiestnení ukrajinských vojakov a techniky v Lysyčansku a o tom, aké ciele zasiahlo ruské delostrelectvo.

Pred mesiacom rovnaký súd poslal tiež na 12 rokov do väzenia občana Ukrajiny, ktorého si počas výkonu trestu v Rusku vyhliadla tamojšia tajná služba FSB. Po začiatku invázie na Ukrajinu ho vyslala na miesta bojov. Dotyčný potom za peniaze Rusov informoval o palebných pozíciách ukrajinskej armády v Lysyčansku a navádzal útoky ruského delostrelectva.

Ruské sily Lysyčansk dobyli začiatkom júla a ovládli tak ukrajinskú Luhanskú oblasť.

Starosta juhukrajinského Mykolajivu v júli ponúkol finančnú odmenu ľuďom, ktorí úradom poskytnú údaje o tých, ktorí odovzdávajú Rusom strategické informácie umožňujúce účinnejšie cieliť ich útoky.

23:16 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pravidelnom večernom prejave povedal, že ukrajinská armáda má plne pod kontrolou 4 000 kilometrov štvorcových území, ktoré doteraz okupovalo Rusko. Na ďalších asi 4 000 kilometroch štvorcových sa ukrajinské sily snažia situáciu stabilizovať.

V Charkovskej oblasti rýchla ukrajinská ofenzíva z minulých dní výrazne zmenšila rozsah Ruskom okupovaných oblastí. „Je predčasné tvrdiť, že máme celú Charkovskú oblasť pod kontrolou,“ povedala ale dnes v rozhovore agentúre Reuters námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová. Neskôr podľa serveru RBK-Ukrajina doplnila, že ukrajinským silám sa v Charkovskej oblasti podarilo oslobodiť 300 obcí.

22:31 V Charkove a priľahlej oblasti dnes opäť nešla elektrina. Zástupca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko uviedol, že výpadok je následkom poškodenia, ktoré už v nedeľu spôsobili ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. V noci na dnešok zostalo druhé najväčšie ukrajinské mesto po dlhej dobe ostreľovania ušetrené. Večer potom Tymošenko oznámil, že dodávky sa v celej oblasti podarilo obnoviť.

Ukrajina sa obáva, že v budúcnosti bude Rusko útoky na jej energetickú infraštruktúru podnikať častejšie, povedal Reuters poradca ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak. „Očakávame, že podobných útokov bude pribúdať a sme pripravení na rôzne scenáre,“ povedal. V tejto súvislosti znovu požiadal Západ, aby Kyjevu poskytol systémy obrany vzdušného priestoru, ktoré by pomohli zásahy kritickej infraštruktúry odvrátiť.

Podoľak dodal, že Ukrajina by mala mať možnosť vyriešiť problémy s dodávkami energií a vykurovaním pred touto zimou. Na Ukrajine nie je nezvyčajné, že v zimných mesiacoch teploty klesajú až na mínus 15 stupňov Celzia, podotkol Reuters.

22:10 Skupine komunálnych politikov v Petrohrade, ktorí vyzvali na zosadenie prezidenta Putina, hrozí, že po utorkovom rozhodnutí sudcu bude ich mestská rada rozpustená.

Čítajte viac Pokuty či rozpustenie. Ruským poslancom po výzvach na zosadenie Putina hrozí strata práce

20:39 Akékoľvek škody spôsobené na ukrajinských energetických a vykurovacích systémoch vážne zhoršia životné podmienky Ukrajincov počas nadchádzajúcej zimy. Ohrozených je predovšetkým približne 6,9 milióna vnútorne vysídlených osôb. V utorok to uviedol generálny riaditeľ Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) António Vitorino.

„Akýkoľvek pokus o poškodenie týchto zariadení bude mať hrozné dôsledky na kapacitu vykurovania týchto miest,“ povedal Vitorino v Kyjeve. Dodal, že s kolegami vyvíjajú všetko úsilie, aby tamojším obyvateľom pomohli pripraviť sa na zimu. „Potrebujeme však elektrinu, ktorej fungovanie závisí od štátnych služieb,“ pokračoval šéf IOM, ktorý sa v pondelok stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Čítajte viac Šéf NATO o vojne: Čaká nás tvrdá zima, možno aj nepokoje, ale musíme vydržať

Hlavnou prioritou Medzinárodnej organizácie pre migráciu počas nadchádzajúcej zimy je podľa Vitorina zabezpečiť vnútorne vysídleným Ukrajincom prístup ku kúreniu, teplému oblečeniu a potravinám.

Viaceré východoukrajinské oblasti zaznamenali v uplynulých dňoch rozsiahle výpadky elektriny, za ktoré je podľa Kyjeva zodpovedná Moskva. Rusko viackrát poprelo, že by počas „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine útočilo na civilné ciele.

20:16 Pápež František na úvod trojdňovej návštevy Kazachstanu vyzval na mier a ukončenie „nezmyselnej a tragickej vojny“ na Ukrajine. Pápež sa v Kazachstane zúčastní na medzináboženskom samite, pre bolesti kolena sa pohybuje na invalidnom vozíku.

„Prišiel som, aby som tlmočil prosbu všetkých, ktorí volajú po mieri,“ povedal František počas príhovoru ku kazašským diplomatom a členom občianskej spoločnosti.

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev povedal, že je pre neho „veľkou cťou“ privítať 85-ročného pápeža v hlavnom meste Nursultan. Ide o pápežovu 38. zahraničnú cestu od zvolenia za hlavu katolíckej cirkvi v roku 2013.

Zatiaľ čo pápež vyzval na mier a odsúdil „krutú a nezmyselnú vojnu“, Kirill – ruský pravoslávny patriarcha a blízky spojenec prezidenta Vladimira Putina – obhajuje „vojenskú operáciu“ a boj proti „vonkajším a vnútorným nepriateľom Ruska“.

Kazachstan je bývalá sovietska republika, ktorá získala nezávislosť od bývalého ZSSR v roku 1991 a na medzináboženskom samite sa očakáva účasť približne 100 delegácií z 50 krajín.

Prezident Tokajev ako spojenec Ruska odmieta podporiť jeho agresiu voči Ukrajine a od februárovej invázie v rusko-kazašských vzťahoch napätie.

19:43 Moskva dovedna požiadala Washington o vydanie 56 víz pre členov ruskej delegácie smerujúcej do New Yorku.

Čítajte viac Lavrov dostal od Američanov víza na Valné zhromaždenie OSN

19:22 Fínska premiérka Sanna Marinová v utorok vyzvala na jednotu Európskej únie v čase, keď Rusko „vydiera“ EÚ dodávkami energií. Žiada aj ďalšie sankcie proti Moskve. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Marinovej výzva pred Európskym parlamentom vo francúzskom Štrasburgu prišla deň pred každoročným prejavom o „Stave Európskej únie“, ktorý prednesie predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Budú mu dominovať dôsledky vojny na Ukrajine, ktoré postihujú Európu.

Marinová obvinila Moskvu, že z energií robí zbraň. „Vydieranie našej spoločnosti dodávkami energií je spôsob, ako chce Rusko rozdrobiť a zničiť podporu Európanov Ukrajine a zničiť našu jednotu,“ povedala europoslancom. „Nesmieme ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi dovoliť, aby sa mu to podarilo,“ dodala.

19:13 Politická skupina Európski konzervatívci a reformisti (ECR) v Európskom parlamente (EP) v utorok oznámila, že nominovala Volodymyra Zelenského na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2022. Ukrajinského prezidenta označili ako „tvár ukrajinského odporu voči brutálnej ruskej agresii“. Informuje o tom spravodajca TASR zo Štrasburgu.

ECR sú druhou politickou frakciou v EP, ktorá na prestížnu cenu navrhla prezidenta Ukrajiny. Pred týždňom s podobným návrhom prišla frakcia Európskej ľudovej strany (EPP), ktorej návrh je rozšírený aj na „ukrajinský ľud“.

„Nominácia prezidenta Zelenského je na počesť všetkých statočných Ukrajincov, ktorí sa postavili ruskej agresii a bránia naše spoločné európske hodnoty proti diktatúre a útlaku,“ uvádza sa v tlačovej správe skupiny ECR. Pri tejto príležitosti pripomenuli, že „brutalita Putinovho režimu“ sa ukázala už koncom roka 2013, keď mladí Ukrajinci demonštrovali v Kyjeve za európske hodnoty a demokraciu. Na Euromajdane vtedy počas chladnej zimy protestovali proti kleptokratickej aliancii Putin – Janukovyč, ktorej cieľom bolo premeniť Ukrajinu na diktatúru sovietskeho typu.

19:03 Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz telefonickom rozhovore v utorok prezidenta Vladimira Putina požiadal o čo najrýchlejšie stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny. TASR správu prevzala z oficiálnej webovej stránky nemeckej vlády.

Scholz v spojitosti s vážnosťou vojenskej situácie a následkov vojny na Ukrajine ruského prezidenta vyzval, aby čo najrýchlejšie dospel k diplomatickému riešeniu konflitu. Mal by byť založený na prímerí, úplnom stiahnutí ruských vojakov a rešpektovaní zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny. Spolkový kancelár dodal, že všetky ďalšie kroky Ruskav spojitosti s anexiou nezostanú bez odozvy a nebudú v žiadnom prípade uznané.

Takisto žiadal primerané zaobchádzanie s vojnovými zajatcami v súlade s humanitárnym právom, najmä Ženevskými konvenciami, a neobmedzený prístup pre Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK). Scholz upozornil aj na potrebu zaistiť bezpečnosť Záporožskej jadrovej elektrárne.

Putin so Scholzom počas 90-minútového rozhovoru hovorili aj o celosvetovej situácii v oblasti dodávok potravín. Nemecký kancelár zdôraznil význam dohody z 22. júla, ktorá umožnila vývoz obilia z Ukrajiny. Rusko a Ukrajina ju uzavreli po sprostredkovaní Tureckom a OSN. Putina požiadal, aby dohodu naplno dodržiaval.

**16:39 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v stredu opäť navštívi Kyjev. V utorok to oznámila spravodajská služba ukrajinského ministerstva obrany. TASR o tom informuje na základe správy britského denníka The Guardian.

Baerbocková má v Kyjeve diskutovať s ukrajinskými predstaviteľmi o zvýšení vojenskej a vojensko-technickej pomoci Ukrajine, píše sa vo vyhlásení ukrajinskej spravodajskej služby. „Úspech ukrajinských obranných síl pri vedení protiofenzívnej operácie spája európske politické sily. Najmä v Nemecku… Pomôže to pri pokračovaní úspešnej protiofenzívy ukrajinských obranných síl,“ dodala služba.

Šéfka nemeckého rezortu diplomacie navštívila Kyjev od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu už dvakrát – naposledy v sobotu.

Jej ukrajinský rezortný kolega Dmytro Kuleba v utorok kritizoval Nemecko po tom, ako nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová v pondelok odmietla žiadosti Kyjeva o dodávky tzv. hlavných bojových tankov pre ukrajinskú armádu.

16:10 Proruské úrady Krymského polostrova, anektovaného ruskom v roku 2014, chcú zakázať proukrajinské slogany a spievanie piesní s kritickým obsahom voči Rusku. TASR správu prevzala v utorok z agentúry DPA. Šéf administratívy Krymu Sergej Axionov v pondelok upozornil, že sa objavili videozáznamy s takýmito piesňami a sloganmi prezentovanými na oficiálnych podujatiach.

Varoval, že úrady vyvodia zodpovednosť voči každému, kto sa na takýchto aktoch podieľa alebo ich organizuje, a v záujme toho príjmu aj zodpovedajúce legislatívne opatrenia. Takéto správanie je „zradou vlastnej krajiny“ a tí, ktorí podporujú Ukrajinu, by mali z Krymu odísť, napísal Axionov na sociálnej sieti Telegram.

Na internete sa v posledných týždňoch šíria neoverené videozáznamy, ktoré boli údajne zaznamenané na letných koncertoch na Kryme. Na videách vidno ukrajinských umelcov, ktorých tvorba je v Rusku zakázaná, ako spievajú protivojnové piesne v Ukrajinčine. Podľa agentúry DPA nie je jasné, či išlo o zámerné akty politického protestu.

Rusko anektovalo Krymský polostrov od Ukrajiny v roku 2014. Vláda v Kyjeve tento krok neuznala a kladie si za cieľ toto územie oslobodiť.

14:57 Ukrajina potrebuje systémy protivzdušnej obrany na ochranu kritickej infraštruktúry a viac zbraní na deokupáciu ukrajinského územia, najmä Doneckej a Luhanskej oblasti. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to uviedol poradca ukrajinského prezidenta Zelenského Mychajlo Podoľak.

„Najprv je potrebné chrániť zariadenia kritickej infraštruktúry pomocou systémov protivzdušnej obrany. Pretože Rusko bude bojovať len s civilistami. Po druhé, oslobodenie Luhanska alebo Donecka spôsobí dominový efekt, položí ruský front a povedie k politickej destabilizácii v Ruskej federácii. To je reálne. Je potrebná vôľa,“ skonštatoval Podoľak.

14:20 Ukrajina sa v čase vojny rozpútanej Ruskom stala efektívnym testovacím miestom pre celý rad moderných technológií – od mobilných aplikácií až po satelitné komunikačné systémy. Uviedol to bývalý generálny riaditeľ Google Eric Schmidt, informovala v utorok britská stanica BBC.

Čítajte viac Ukrajina vo vojne efektívne využíva moderné technológie

13:49 Ruské ozbrojené sily masívne ostreľujú jednotky ukrajinskej armády po celej frontovej línii, povedal dnes hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Jednotky Moskvy podľa neho útočia delostrelecky aj raketami, napísala agentúra TASS. Ruským ozbrojeným silám sa podarilo zničiť päť ukrajinských skladov munície a zbraní v Záporožskej, Doneckej a Mykolajivskej oblasti a Kyjev za posledný deň prišiel o viac ako 800 mužov, povedal Konašenkov.

13:30 Moskovský patriarcha Kirill vyzval veriacich k modlitbám za prezidenta Putina a ruskú armádu. Krajina podľa najvyššieho predstaviteľa ruskej pravoslávnej cirkvi nastúpila na „osudovú misiu“ proti cudzím mocnostiam, ktoré chcú zničiť jej nezávislosť. V čase, keď sa ruské invázne vojská po ukrajinskej protiofenzíve stiahli prakticky z celej Charkovskej oblasti, patriarcha pripustil, že Rusko prežíva „veľmi ťažké obdobie“, informovala dnes agentúra Kathpress.

Kyrill v minulosti opakovane podporil ruskú inváziu na Ukrajinu, pri pondelkovej bohoslužbe však dianie v susednej krajine výslovne nespomenul.

Modlitby majú podľa Kirilla pomôcť, aby Boh urobil Putina „múdrejším, posilnil ho, viedol ho, uchránil pred hriechmi a chybami a zároveň ho inšpiroval k takému konaniu, ktoré by ochránilo našu vlasť pred všetkými vonkajšími hrozbami, možno aj tými najnebezpečnejšími a najstrašnejšími“.

12:49 Ukrajinská armáda v utorok oznámila, že prvýkrát spozorovala a zostrelila samovražedný dron iránskej výroby, ktorý Rusko nasadilo do bojov na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AP. Spojené štáty nedávno upozornili, že Teherán plánuje dodať Rusku stovky svojich bojových dronov, ktoré chce Moskva zapojiť do bojov na Ukrajine. Teherán však pravdivosť týchto tvrdení poprel.

Ukrajinská armáda spozorovala údajný dron iránskej výroby neďaleko mesta Kupiansk, ktoré počas uplynulého víkendu oslobodili Ukrajinci v rámci úspešnej protiofenzívy vo východoukrajinskej Charkovskej oblasti.

Kyjev zverejnil aj fotografiu, na ktorej vidno zvyšky zostreleného dronu, ktorý podľa všetkého pri dopade nevybuchol. Trojuholníkovitý tvar dronu naznačuje, že by mohlo ísť o stroj iránskej výroby typu Šáhid. Nápis na vraku dronu nekorešponduje s označením používaným ruskou armádou, analyzuje agentúra AP.

Teherán ani Moskva sa k správam o zostrelení dronu bezprostredne nevyjadrili. Irán a jeho spojenci v regióne Blízkeho východu v posledných rokoch čoraz častejšie využívajú vojenské drony pri operáciách v Jemene, Sýrii a Iraku.

12:28 Ruská elitná tanková brigáda utrpela na Ukrajine ťažké straty. Ako na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedlo britské ministerstvo obrany, pravdepodobne potrvá roky, kým bude Rusko schopné obnoviť túto tankovú brigádu.

Spomenutá 1. gardová tanková brigáda je súčasťou Západného vojenského okruhu. Je to jedna z najprestížnejších ruských armád, vyčlenená na obranu Moskvy a určená na vedenie protiútokov v prípade vojny s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO).

„Keďže 1. gardová tanková brigáda a ďalšie formácie Západného vojenského okruhu sú vážne degradované, ruské konvenčné sily určené na boj proti NATO sú vážne oslabené,“ uvádzajú Briti.

11:53 Ruské úrady zadržali popredného manažéra tamojšej továrne na výrobu lietadiel pre podozrenie, že Ukrajinu zásoboval tajnými vojenskými informáciami. Informovali o tom v utorok ruské tlačové agentúry odvolávajúce sa na vyjadrenie ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), píše agentúra Reuters.

Zadržaný muž je podľa FSB podozrivý, že fotografoval vybavenie ruských bojových lietadiel a snímky posielal ukrajinskému občanovi pracujúcemu pre ukrajinský závod na výrobu lietadiel. FSB prípad vyšetruje ako možnú vlastizradu. Totožnosť zadržaného úrady nezverejnili.

11:32 Ukrajinská armáda oslobodila mesto Vovčansk v Charkovskej oblasti ležiace pri hraniciach s Ruskom. Na Facebooku o tom informovala štátna pohraničná stráž, ktorá pripojila i video dokazujúce oslobodenie Vovčanska spod okupácie.

„Vovčansk je späť doma,“ znel titulok videa, v ktorom ukrajinskí vojaci pália a odstraňujú ruské vlajky a nápisy z budov v meste. Vovčansk bol obsadený hneď v prvý deň ruskej invázie na Ukrajinu. Predpokladá sa, že ruské jednotky odtiaľ utiekli v nedeľu 11. septembra.

11:20 Po ústupe (úteku?) ruských okupantov z Charkovskej oblasti, vyslal ukrajinský rezort obrany „špeciálne“ jednotky, aby vyčistili terén. Áno, opäť nastupujú traktoristi, ako ukazuje aj video, ktoré sa šíri na sociálnych sieťach.

Čítajte viac Rusi si „zabudli“ tanky. Ukrajinci majú žatvu

10:57 Celá Charkovská oblasť na východe Ukrajiny sa v utorok ráno opäť ocitla bez dodávok elektriny v dôsledku ruského ostreľovania ešte z pondelka, oznámil zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na americkú televíziu CNN.

Podľa Tymošenka zlyhala v utorok záložná elektrická linka. „Všetky sily sú teraz nasadené na odstránenie problému… Je to dôsledok zákerného ruského ostreľovania z predchádzajúceho dňa,“ napísal Tymošenko na sociálnej sieti Telegram.

Informácie o výpadku elektriny potvrdila aj samospráva v meste Derhači. V Charkovskej oblasti boli výpadky elektriny súvisiace s ruskými útokmi aj v nedeľu a pondelok.

10:20 Z Charkova pre Pravdu píše ukrajinská publicistka a spisovateľka.

Čítajte viac My, Charkovčania, sa už nebojíme. Oprášime sa a ideme ďalej

9:57 Hraničnými priechodmi prešlo v pondelok na Slovensko 2517 ľudí z Ukrajiny. O dočasné útočisko požiadalo 283 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 2965 osôb. Informovali o tom z tlačového odboru Ministerstva vnútra SR. „Z hľadiska príchodu a odchodu odídencov z Ukrajiny je situácia dlhodobejšie stabilná bez výrazných zmien,“ skonštatovalo MV SR. Ministerstvo vnútra na dennej báze sleduje udalosti, týkajúce sa vojny a jej dopadu na Slovensko.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od februárového vypuknutia vojny na Ukrajine, je 793 714. Dočasné útočisko udelili 93 473 žiadateľom. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 562 280 ľudí.

9:42 Viac než mesiac po svojej údajnej smrti sa jeden z členov ruských okupačných úradov v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti opäť objavil na verejnosti živý. Jeho smrť údajne zinscenovala ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB), informovala v pondelok agentúra DPA.

„Začiatkom augusta ma navštívili bezpečnostné orgány a oznámili mi, že sa na moju osobu pripravuje atentát,“ odôvodnil pre ruskú štátnu televíziu predstaviteľ ruskej okupačnej správy v meste Nova Kachovka Vitalij Hura.

Po správach o pripravovanom atentáte na Huru sa rozhodlo o zinscenovaní streľby, pri ktorom údajne prišiel o život. Ruská FSB tak dokázala zabrániť svojmu ukrajinskému náprotivku, Službe bezpečnosti Ukrajiny (SBU), vo vykonaní atentátu. Zo správy vyplýva, že podobným spôsobom zmizol aj ďalší úradník Ruskom dosadenej vojenskej správy v Chersonskej oblasti. (tasr)

9:10 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) oznámila úspešné zapojenie ďalšieho elektrického vedenia Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES), ktoré teraz umožní bezpečné chladenie reaktorov v elektrárni.

Podľa utorkovej správy agentúry DPA sa to uvádza v oficiálnom vyhlásení MAAE, ktoré bolo distribuované ešte v pondelok. „Druhé záložné elektrické vedenie do ZAES bolo obnovené, čo umožňuje prevádzkovateľovi ponechať si jedno vedenie v zálohe a pomocou druhého poskytovať elektrárni elektrinu potrebnú na chladenie reaktorov a ďalšie dôležité bezpečnostné opatrenia v prípade odstavenia elektrárne,“ uvádza sa v správe.

Posledný odstavený reaktor v ZAES – šiesty –, ktorý dovtedy zabezpečoval potreby samotnej elektrárne, prešiel do stavu tzv. studenej odstávky – podobne ako ďalších päť reaktorov. Znamená to, že na chladenie reaktorov potrebuje menej energie.

MAAE vo svojej tlačovej správe zároveň citovala vyhlásenie generálneho riaditeľa MAAE Rafaela Grossiho, ktorý zdôraznil, že situácia s jadrovou bezpečnosťou v ZAES, ktorá sa nachádza uprostred vojnovej zóny, je nestabilná.

MAAE pripomenula, že štyri hlavné externé prenosové vedenia ZAES sú mimo prevádzky, takže elektráreň nedodáva elektrinu domácnostiam, firmám ani iným odberateľom. Grossi v pondelok informoval, že Ukrajina a Rusko majú záujem o návrh na vytvorenia ochrannej zóny v okolí ZAES, ktorý zverejnila MAAE. Podľa Grossiho slov sa teraz diskutuje o otázkach, ako je rozsah zóny či úloha expertov z MAAE v ZAES.

Na otázku, či v návrhu MAAE ide skôr o zaistenie prímeria než o odstránenie zbraní a odsun vojakov z elektrárne, Grossi odpovedal, že jeho návrh zahŕňa prímerie, ako aj mnoho ďalších vecí.

Záporožskú atómovú elektráreň, ktorá je najväčšou svojho druhu v Európe, obsadila začiatkom marca ruská armáda, ponechala v nej však ukrajinský personál. Za uplynulý mesiac sa areál elektrárne už viackrát stal terčom delostreleckej paľby, z ktorej sa vzájomne obviňujú Ukrajina a Rusko. Vyvolalo to obavy z možnej jadrovej katastrofy, hoci nedávno tam už odstavili aj posledný, šiesty, reaktor. (dpa, tasr)

8:45 Ukrajinské sily ďalej dosahujú výrazné úspechy v protiofenzíve v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, napísal v utorok americký Inštitút pre štúdium vojny. Rusko podľa analytikov navyše nie je schopné zaistiť novú frontovú líniu na severovýchode Ukrajiny, ktorá vznikla bleskovým postupom ukrajinských jednotiek.

Úspech Ukrajiny na južnom fronte má výrazný vplyv na morálku a bojové schopnosti ruských vojakov. Satelitné snímky ruských pozícií v Kyselivke, obci vzdialenej len 15 kilometrov severozápadne od Chersonu, ukazujú, že väčšina tamojších ruských vojakov sa stiahla.

To podľa analýzy inštitútu zodpovedá neovereným správam, podľa ktorých vojaci proruských síl Kyselivku opustili a presunuli sa smerom k rieke Dneper. Kyselivka je pre ruské sily v okolí Chersonu významným logistickým bodom, jedná sa o poslednú Ruskom držanú väčšiu obec pozdĺž diaľnice z Chersonu do Mykolajivu a tamojšej železnice.

Ukrajina ďalej postupuje aj na severovýchode krajiny v Charkovskej oblasti. Inštitút píše, že tamojšie úspechy Kyjeva zrejme nemajú taký dramatický psychologický vplyv na ruské sily na juhu, aby sa kvôli tomu sťahovali z pozícií. Z toho vyplýva, že aj ukrajinský protiútok pri Chersone výrazne postupuje, aj keď sa pozornosť v posledných dňoch upiera skôr na Charkovskú oblasť, kde rýchla ukrajinská ofenzíva z minulých dní výrazne zmenšila rozsah Ruskom okupovaných oblastí.

„Ruským silám sa po úspechoch Ukrajiny nedarí posilniť novú frontovú líniu na východe Charkovskej oblasti a aktívne z oblasti utekajú alebo sa presúvajú na iné osi,“ reagujú analytici na dianie na severovýchode Ukrajiny. (understandin­gwar.org, čtk)

8:00 Svetová zdravotnícka organizácia očakáva, že súčasná vlna koronavírusu na Ukrajine dosiahne svoj vrchol v októbri, keď zrejme najviac zaťaží tamojší zdravotnícky systém. WHO upozornila aj na nízku mieru zaočkovanosti proti covidu na Ukrajine a ruskú vojenskú inváziu, ktorá má na miestne zdravotníctvo obrovský vplyv.

Čítajte viac WHO: Na Ukrajine sa opäť šíri covid, hrozí nedostatok kyslíka

5:55 Ukrajina plánuje požiadať USA o ďalšie významné dodávky zbraní, vrátane raketometov s dostrelom 300 kilometrov. Uviedol to v pondelok denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na zoznam požadovaných zbraní, ktorý podľa neho dostali niektorí americkí zákonodarcovia. Kyjev uvádza, že potrebuje ďalšie zbrane, aby mohol pokračovať s protiofenzívou, ktorú aktuálne vedie na juhu a severovýchode Ukrajiny, až do budúceho roka.

Na zozname figurujú tiež armádne taktické raketové systémy ATACMS, ktoré majú dostrel približne 300 kilometrov. Washington, ktorý Ukrajine poskytol vojenskú pomoc vo výške presahujúcej 15 miliárd dolárov, ale predtým odmietol tieto systémy Kyjevu dodať. Argumentuje pritom obavami, že by ich Ukrajina mohla použiť na útoky na ruské územie, čo by mohlo vyvolať rozsiahlejší konflikt.

Na zozname požadovaných zbraní sú okrem toho tanky, drony, delostrelecké systémy, protilodné strely Harpoon a 2 000 rakiet do systému HIMARS, ktoré USA už na Ukrajinu dodávajú. Rakety pre systémy HIMARS, ktoré USA Ukrajine poskytli, majú dostrel približne 80 kilometrov.

Čítajte viac Úder rovno do srdca. Ukrajinci majú od Američanov super presnú muníciu

Kyjev tento mesiac začal rozsiahlu protiofenzívu na severovýchode krajiny, pri ktorej donútil ruské jednotky k ústupu. Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského od začiatku septembra ukrajinské sily dobyli späť 6 000 kilometrov štvorcových svojho územia.