Rakúsko chce v školách zakázať hidžáb a migrantov nahnať do práce

„Šatka na hlave je symbolom útlaku,“ vyhlásila rakúska ministerka pre európske záležitosti, integráciu a rodinu Claudia Plakolmová, ktorá sporný zákon pripravuje.

Ako dodala, moslimské dievčatá nútia, aby sa do hidžábu skrývali v rozhodujúcej etape života, keď sa vyvíja nielen ich telo, ale aj osobnosť. „A tieto extrémistické tendencie – práve pri deťoch – nemajú na našich školách miesto,“ zdôraznila vo videu, ktoré zverejnila na sociálnych sieťach.

„Ak sa pozrieme na to, kde vo svete nosia šatky, zistíme, že je to najmä v krajinách, kde je čoraz viac na vzostupe aj radikálny islam,“ prezradila v relácii rozhlasu Ö1.

Okrem samotného zákazu nosenia hidžábu podľa nej uvažujú aj o špeciálnych školeniach pre mladé moslimky, aby posilňovali ich sebavedomie, no aj o rozhovoroch s rodičmi a opatreniach proti „strážcom morálky“, teda dospievajúcim mužom, ktorí dievčatá nútia zahaľovať sa do šatky v mene islamu.

„Hidžáb pritom často nenosia ani ich matky. Tlak medzi rovesníkmi, tlak sociálnych sietí a islamistických infuencerov však jednoducho rastie,“ priblížila 30-ročná politička.

Čítajte viac Na viedenských školách je už viac moslimov ako kresťanov. Pribúdajú konflikty

Pokus číslo dva

Opatrenie je súčasťou prísnejšej azylovej politiky, ktorú si vláda zložená z ľudovcov (ÖVP), sociálnych demokratov (SPÖ) a liberálov zo strany NEOS dala i do vládneho programu.

Okrem nelegálnej migrácie plánuje obmedziť udeľovanie azylu a zlepšiť integráciu prisťahovalcov do spoločnosti. Jedným z dôvodov, prečo to kabinet Christiana Stockera (ÖVP) tak presadzuje, je aj to, aby oslabil krajne pravicovú Slobodnú stranu Rakúska (FPÖ), ktorá v septembri minulého roka síce vyhrala voľby, ale nedokázala zostaviť vládu.

Podľa Plakolmovej (ÖVP) sa bude koalícia návrhom zákona zaoberať hneď po skončení letných prázdnin a hotový by mohol byť už na jeseň. Mal by sa vzťahovať nielen na verejné, ale aj na súkromné školy.

Koľkých žiačok vo veku do 14 rokov sa to bude týkať, nie je známe. Rakúske médiá uviedli, že by mohlo ísť asi o 12-tisíc dievčat, no ministerka neskôr spresnila, že ich odhady hovoria o 9– až 12-tisíc žiačkach len vo Viedni.

Čítajte viac Rakúsko dopláca na migráciu. Prváci neovládajú nemčinu, školy trápi segregácia

Zákaz nosenia hidžábu v rakúskych školách zaviedla už v roku 2019 pravicová vláda ľudovcov a FPÖ na čele so Sebastianom Kurzom (ÖVP). Platil pre šesť- až 10-ročné žiačky, ale dlho nevydržal.

V decembri 2020 ústavný súd (VfGH) rozhodol, že zákon bez bližšieho zdôvodnenia postihuje iba jedno náboženstvo – islam, čím porušuje slobodu vyznania. Moslimským dievčatám vraj mohol sťažiť prístup k vzdelaniu alebo ich vystaviť diskriminácii.

Ústavní právnici sa domnievajú, že rovnaký osud postihne aj nový návrh. V rakúskych školách je totiž celkom bežné, že v triedach či na chodbách visia na stenách kríže.

Nikto žiakom ani nezakazuje nosiť kipu (jarmulku – židovskú okrúhlu čiapočku), retiazky s krucifixom či dokonca turban. Prečo by mal teda štát isté náboženské symboly zakazovať a iné tolerovať?

Foto: Profimedia/DDP/Theo Heimann

migranti v škole Podľa právnych expertov by bol zákaz nosenia moslimskej šatky v škole v rozpore s ústavou.

Ministerka tvrdí, že hidžáb je na rozdiel od kipy alebo kríža súčasťou útlaku, podriadenosti a extrémistických tendencií. Preto verí, že zákon tentoraz obstojí, aj keby ho napadli na súde.

„Dôkladne sme sa pozreli na vtedajšiu kritiku a zavedieme napríklad sprievodné opatrenia, ktoré vtedy súdu chýbali. Dievčatá chceme povzbudzovať, aby viedli samostatný život. Mali by si užívať všetky možnosti slobodnej západnej spoločnosti,“ vysvetlila v rozhovore pre portál Standard.at.

V prípade potreby by moslimských dievčatám či chlapcom mali byť k dispozícii aj sociálni pracovníci či školskí psychológovia.

Čítajte viac Na nemeckých školách je priveľa migrantov. Je to hrôza, sťažujú sa učitelia

Ohlasované zmeny

Zámer vlády už podrobila kritike Islamská náboženská obec v Rakúsku (IGGÖ), ktorú vraj „veľmi rozhorčil“. Predseda organizácie Ümit Vural sa v tlačovej správe ohradil proti spájaniu islamu – oficiálne uznaného náboženstva – s extrémizmom, čo údajne znepokojilo mnohé moslimské ženy, no aj všetkých, čo sa spoliehajú na ochranu slobody vierovyznania a rovnosť.

O úspechu zákona však pochybujú i odborníci. „Ústavný súd vo svojom rozhodnutí z roku 2020 vytýčil veľmi úzke hranice a ja nevidím, ako by sa dali prekonať,“ vyjadril sa pre Ö1 ústavný právnik Heinz Mayer. Šatka podľa neho zostáva náboženským symbolom.

„Zákaz by bol porušením náboženskej slobody, aj keď spolková vláda argumentuje bojom proti politickému islamu. Nájdu sa predsa i dievčatá, ktoré ju nosia rady,“ dodal expert.

Čítajte viac Pred 60 rokmi prišli do Rakúska prví gastarbeitri. Bola to chyba?

Ako navyše upozornil, legislatíva by mohla porušiť zásadu rovnosti, keďže jarmulku či prívesok s krížom vláda nezakazuje. „Prísna náboženská výchova môže existovať aj v iných náboženských spoločnostiach. Kto hovorí, že existuje iba v islame?“ položil si otázku Mayer.

Zároveň varoval, že keby sa zákaz naozaj začal uplatňovať, mohlo by to viesť k neželanému dôsledku, že by dievčatá prestávali chodiť do školy (napríklad pri prechode na domáce vyučovanie), takže by nakoniec boli vystavené ešte väčšiemu útlaku.

Ťaženie proti hidžábu je len začiatok celého balíka opatrení, na ktoré sa vláda v tejto oblasti chystá. Plánuje napríklad vyriešiť nízku zamestnanosť migrantiek. Až tri štvrtiny žien zo Sýrie, Afganistanu a Iraku vôbec nepracujú, iba poberajú sociálne dávky. Plakolmová je odhodlaná rázne zakročiť.

"Ľudia, ktorí k nám prichádzajú, sa musia učiť po nemecky, navštevovať kurzy o našich hodnotách a pracovať. Ak niektorý z tých bodov nesplnia, budú nasledovať sankcie. Naše sociálne dávky sú zatiaľ príliš štedré, takže veľmi nemotivujú k hľadaniu práce.

To sa zmení. 78 percent Sýrčanov, ktorí žijú vo Viedni, dnes berie sociálne dávky. Ale poviem to celkom jasne: nikto, kto nechce pracovať a integrovať sa, nie je vítaný," pripomenula pre server Standard.at.

Čítajte viac Nemecko pritvrdilo v boji proti migrantom. Vládu neodradilo ani rozhodnutie súdu

Aj týmito otázkami by sa mala vláda zaoberať na jeseň. Ako Plakolmová podotkla, postihnú každého migranta, ktorý je odkázaný na pomoc od štátu.

„Nik nerozumie, ako je možné, že niekto, kto poberá sociálne dávky, dostáva podobne veľa ako rodina, v ktorej sú dvaja ľudia zamestnaní,“ zdôraznila.

„V Rakúsku ponúkame veľmi širokú škálu príležitostí, aby sa podarila integrácia. Často sa to však vníma len ako pozvánka. Tu zmeníme postup. Integrácia nie je pozvanie, ale povinnosť, ktorú treba splniť,“ uzavrela ministerka.