Ukrajina má právo vybrať si, či vstúpi do NATO. Putinovi by teraz nestačilo nič, čo by mu ponúkli, tvrdí nemecký poslanec
Foto: TASR/AP, John MacDougall
V Nemecku ste nedávno opäť zaviedli brannú povinnosť. Odvod do armády je povinný, ale vojenská služba zostáva dobrovoľná. A keby nebolo dosť záujemcov, regrúti by sa vyberali žrebovaním. Myslíte si, že sa prihlási dosť dobrovoľníkov?
Nemyslím si, pretože nemecká spoločnosť je relatívne pacifistická a v mnohých oblastiach pohodlná. Dobré je, že je odvod povinný pre mužov, no škoda, že to neplatí aj pre ženy. Tie sa môžu prihlásiť len dobrovoľne. V skutočnosti však stále nemáme brannú povinnosť. Zaviedla by sa len v prípade vyhrotenej situácie alebo pri nutnosti obrany. Vojenská služba zatiaľ zostáva dobrovoľná. Do Bundeswehru doteraz vstupovalo asi 20-tisíc mladých mužov ročne. Do roku 2030 sa však tento počet musí zvýšiť na približne 60– až 80-tisíc ročne. A na to by sme potrebovali zhruba tri- až štyrikrát viac dobrovoľných prihlášok, ako máme teraz.
Ste za to, aby do armády vstupovali aj ženy?
Odvod by mal byť povinný pre všetkých – aj pre ženy. V rámci neho by sa však malo zisťovať, kto chce ísť do ozbrojených síl a kto chce pôsobiť v tzv. zložkách modrého svetla – teda v civilnej ochrane, v pomoci pri katastrofách, v opatrovateľskej starostlivosti alebo v integračnej práci. Bolo by dobré, keby sa zaviedla povinná „spoločenská služba“, ktorá by ponúkala možnosť voľby. Mladé ženy a muži, ktorí sa chcú stať vychovávateľmi alebo učiteľmi, by napríklad mohli absolvovať povinnú službu v materskej alebo základnej škole.
Čítajte viac Služba v nemeckej armáde zostane dobrovoľná. Ak sa však neprihlási dosť regrútov, vyberú ich žrebovaním
O povinnej ročnej službe pre spoločnosť hovoril i kancelár Friedrich Merz, no teraz je už o tom ticho.
Áno, lebo SPD nechce povinnú službu a my to nevieme presadiť. Ak by to Merz naozaj chcel, musel by si to stanoviť ako podmienku pri koaličných rokovaniach. Pre spoločnosť je to však sporná téma, a ak chce niekto zaviesť povinnú službu, musí ukázať rozhodnosť. Kancelár by mal pritom veľkú podporu, pretože spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier už roky požaduje „spoločenský rok“. Mohli sme to presadiť už v marci tohto roku v rámci zmeny ústavy. Vtedy došlo k trom zásadným zmenám a ako štvrtú sme mohli rozšíriť aj povinnú službu.
Vláda tvrdí, že je pripravená zaviesť povinnú vojenskú službu, ak nebude dosť dobrovoľníkov.
Áno. Ak sa do roku 2028 ukáže, že nenarukovalo dosť mladých mužov, môže sa stať, že sa branná povinnosť predsa len vyhlási a regrútov budú vyberať žrebom. Ja však odhadujem, že k tomu dôjde oveľa skôr, lebo Rusko si nás otestuje. Počítam s tým, že v priebehu nasledujúcich dvoch rokov vyhrotí situáciu a my sa aj tak dostaneme do stavu, že začne platiť branná povinnosť.
Foto: Tobias Koch
Keď Merz v máji predstavil program svojej vlády, vyhlásil, že cieľom je urobiť z Bundeswehru najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe. Je to vôbec reálne?
Cieľ je správny, ale chýbajú nám predpoklady – priemyselné kapacity, myslenie, strategická kultúra i politická vôľa. Potrebujeme spoločnosť, ktorá pochopí, že tá služba je nevyhnutná, a zbrojársky priemysel, ktorý prejde na masovú výrobu. Nie aby zarábal na tom, že vyrába drahé jednotlivé kusy ako IRIS-T (raketa krátkeho doletu s infračerveným navádzaním, pozn. red.) a podobne.
Treba zmeniť aj myslenie. Všetky tie reči o pripravenosti na vojnu sa musia premietnuť do praxe. Náš kancelár však ministrovi obrany poradil, aby prestal používať výraz „bojaschopný“, pretože to vraj ľuďom naháňa strach. Namiesto toho teraz hovorí, že Nemecko sa musí vedieť brániť, aby sa nemuselo brániť. Považujem to za málo ambiciózne a neprimerané skutočnej hrozbe.
Kritici už na jar tvrdili, že Bundeswehr je v takom zúboženom stave, že by nedokázal ubrániť ani Nemecko. Bojaschopná vraj nie je ani polovica vojakov. Čo vy na to ako bývalý plukovník Bundeswehru?
Zažil som veľmi výkonný Bundeswehr do rokov 1990 až 1991. Keď som sa však po pôsobení v Durínsku vrátil do západného Nemecka, našiel som vojsko, ktoré už nebolo výkonné. V priebehu dvoch či troch rokov sa tak jedna z najsilnejších konvenčných armád Európy stala prakticky fackovacím panákom pre ministra financií. Odvtedy sa Bundeswehr nespamätal.
Čítajte viac Silní len na papieri. Polovica nemeckých vojakov nie je schopná boja, varujú experti
Ambíciu vybudovať najsilnejšiu armádu v Európe má i Poľsko. Vo veľkom zbrojí a počet vojakov plánuje zvýšiť až na pol milióna.
Poľsko zvolilo správny prístup. Uvedomuje si naliehavosť situácie a jasné riziká, jeho ekonomika prosperuje. Z hľadiska strategickej kultúry je oveľa ďalej ako Nemecko. Na obranu dáva takmer päť percent HDP, Nemecko len čosi vyše dvoch percent a 3,5 percenta dosiahne až v roku 2030. Poliaci chápu, že vojenská sila zabezpečuje hospodársku stabilitu. Aj za cenu dlhov a možnej inflácie odstrašuje nepriateľov. Putin rozumie iba sile, v tomto ohľade Poľsko postupuje správne. Nemecko by sa od neho mohlo učiť.
Od ruskej invázie na Ukrajinu európske štáty masívne zbroja. Merz vyhlásil, že Vladimir Putin chce obnoviť Sovietsky zväz a generálny tajomník NATO Mark Rutte varoval, že ďalším cieľom Ruska bude Európa. Nie sú také obavy prehnané? Trúfol by si Putin vyprovokovať vojnu s členským štátom NATO?
Tie obavy nie sú prehnané, lebo Rusko vedie vojnu na troch frontoch. Po prvé, na Ukrajine – tam nasadzuje starú techniku, trestancov a etnické menšiny, zatiaľ čo si v rámci vojnového hospodárstva dopĺňa zásoby, modernizuje armádu a cvičí veľké množstvo vojakov, ktorých ani nenasadzuje na Ukrajine. Po druhé, Rusi sú veľmi úspešní v civilnej oblasti. Na Ukrajine zničili 70 percent energetickej infraštruktúry. Ničia kostoly, nemocnice, školy.
Čítajte viac Nemecko chce byť vojenskou veľmocou. Zatiaľ by neubránilo ani seba, varujú experti
Na okupovaných územiach unášajú deti, znásilňujú, rabujú a plienia. Brutálnym bombardovaním vyčerpávajú civilné obyvateľstvo, ktoré nútia k úteku. A po tretie, Rusko je veľmi aktívne aj v Nemecku. Ide o kognitívne vedenie vojny, keď rozširujú, že Ukrajina je skorumpovaná a Rusko je neporaziteľné, silnejšie ako všetci ostatní. Pre Rusko je to vlastne test. Ak vyhrá, celý svet uvidí, že Európa nie je schopná brániť ani taký štát, akým je Ukrajina.
Tá však nie je členom NATO ani Európskej únie.
Rozhodujúce je, že v najbližších dvoch rokoch nebude ani Nemecko, ani Poľsko pripravené obstáť vo vojne. A Putin nebude čakať do roku 2029, aby potom povedal obyvateľstvu: Teraz je Západ pripravený na vojnu, všetko naše úsilie vyšlo nazmar. Nazdávam sa, že Rusko v nasledujúcich dvoch rokoch ukáže, že NATO nie je ochotné ani schopné brániť napríklad východné Estónsko alebo Rumunsko v súvislosti s Moldavskom, Litvu, Suwalský koridor a ďalšie oblasti. Vidíme, ako narúša litovský vzdušný priestor, sledujeme množstvo incidentov s preletmi dronov, ktorými akoby si Rusko „formovalo bojisko“. Moskva nás už považuje za protivníka, no my vnímame vojnu len v obmedzenom rozsahu. Civilná a hybridná vojna s kognitívnym vedením pritom už veľmi pokročili.
Foto: SITA/AP, Evgeniy Maloletka
Čo sa týka Ruska, ste zástancom tvrdej línie. Už za bývalej vlády Olafa Scholza ste ho kritizovali za to, že Kyjevu odmietol dodať rakety Taurus, strely s plochou dráhou letu. Zdalo sa, že Merz ich pošle, ale aj on ustúpil. Prečo?
Najprv chcem povedať, že Rusko a nemeckú politiku voči nemu kritizujem už od rokov 2014 – 2015, keď sa vláda Angely Merkelovej okrem diplomatickej podpory zdráhala Ukrajine pomôcť aj s vyzbrojením. Keď sa pokračovalo vo výstavbe plynovodov Nord Stream, bolo mi jasné, že spolková vláda chápe východnú politiku výlučne ako politiku voči Rusku, a nie ako politiku, ktorá by zohľadňovala bezpečnostné záujmy Slovenska, Česka, Poľska či pobaltských štátov. Merz sa v otázke taurusov vedome hlási ku kontinuite so Scholzom. Ten vždy nechával otvorené dvere do Ruska. Neexistuje žiadny právny ani vojenský dôvod, prečo by Nemecko nemohlo dodať rakety Taurus. Bolo by to možné, dovolené a dokonca i potrebné.
Prečo teda Merz tie taurusy nepošle?
Mám dojem, že jednak z vnútropolitických dôvodov – kvôli AfD. Zároveň si však myslím, že to robí aj preto, aby mohol Putinovi neskôr povedať: Veď ja som taurusy nedodal. V Nemecku sú veľmi rozdielne predstavy o budúcnosti Ukrajiny a niektorí už teraz rozmýšľajú, ako znovu stavať mosty do Ruska. Pokladám to za chybu. Ide o „appeasement“ (stratégiu ústupkov, pozn. red.) v duchu Halifaxa alebo Chamberlaina. Chýba mi tu „churchillovský prvok“. Rusko totiž rozumie len jazyku sily a naše nedodanie taurusov vníma ako slabosť. Merz to navyše sľúbil a viaceré krajiny východne od nás – Poľsko, Česko, pobaltské štáty – mu verili a boli sklamané, že to nesplnil.
Čítajte viac Pistorius: Nemecko Ukrajine ďalšie Patrioty nedá, plánuje ich však nakúpiť od USA
Európa čelí kritike, že nespravila dosť pre ukončenie vojny na Ukrajine. Dlho váhala a neprevzala iniciatívu. Všetko robí pomaly a rozhýbal to vlastne až americký prezident Donald Trump. Stratila tým Európa rešpekt Spojených štátov?
Myslím si, že Amerika stratila rešpekt k Európe aj preto, lebo Trump kladie do popredia vlastné obchodné záujmy a silu práva nahrádza právom silnejšieho. Trump sa postavil na stranu Putina a Si Ťin-pchinga, teda na stranu tých, ktorí chcú multipolárny svetový poriadok s rozdelením sfér vplyvu. Európa sa príliš dlho spoliehala na USA a ani Scholz nedokázal zabezpečiť dostatočné financie a zbrane na stabilizáciu Ukrajiny. Roky 2022 a 2023 sa premárnili, čo Rusku pomohlo, aby sa posilnilo. Odvtedy neustále opakuje a rozširuje svoje požiadavky. Putin zatiaľ nemusel urobiť žiadne ústupky.
Európa je už dlho rozdelená v otázke cieľov a stratégie podpory Ukrajiny. Severské a pobaltské štáty – tzv. NB8 (Nordicko-baltická osmička, pozn. red.) – hovoria jasne: Rusko musí prehrať v tom zmysle, že uzná právo existencie susedných štátov, a Ukrajina musí zvíťaziť. Cieľom Nemecka a západnej Európy je len to, aby Ukrajina neprehrala. To však nie je ozajstný cieľ – je to príliš málo na život a príliš veľa na smrť. Preto jednoznačne podporujem líniu severských a pobaltských štátov vrátane Poľska: všetko, čo je dovolené, treba Ukrajine čo najrýchlejšie dodať. Nemecko je, žiaľ, majstrom v neposkytovaní pomoci – dodáva príliš málo a príliš neskoro.
Čítajte viac Európski lídri uvažujú o vyslaní vojakov na Ukrajinu. No len ak bude mier
Merz sa snaží zachrániť situáciu a spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a britským premiérom Keirom Starmerom podniká diplomatické kroky k mieru. Vznikla tzv. skupina E3, v Berlíne sa konali mierové rozhovory. Znamená to, že sa európski lídri konečne prebrali a dobiehajú zameškané?
V skupine E3 chýba Poľsko aj severské a pobaltské štáty, ktoré majú úplne iný spôsob uvažovania. A mier nemôže byť mierom za každú cenu. Nemôže ísť o diktát ani o ústup pod tlakom. Musí to byť mier založený na slobode a sebaurčení. Ukrajina musí mať právo na slobodnú voľbu spojenectva a nedotknuteľnosť hraníc – presne tak, ako sa to stanovilo v Parížskej charte pre novú Európu v roku 1990, ktorú podpísalo aj Rusko ako nástupnícky štát Sovietskeho zväzu. Tie dohody však nemajú nijakú hodnotu, ak neplatia pre všetkých. Európa by sa mala zjednotiť nad rámec E3, najmä so štátmi severu, Pobaltia a Poľskom. To, čo dnes vidíme, sú len „pseudorokovania“, ktoré v skutočnosti pomáhajú Rusku. Moskva pritom nevysiela žiadne signály, že by bola ochotná ustúpiť.
Foto: SITA/AP, Lisi Niesner
Ako sa podľa vás skončia súčasné rokovania? Je už mier na dosah?
Nie. Myslím si, že Rusko bude pokračovať vo vojne, výsledok rokovaní neprijme a bude požadovať ešte viac. Putin rokuje podľa zásady: čo je moje, to je moje, a o tom, čo je tvoje, sa môžeme rozprávať. To znamená, že hocičo, čo mu teraz ponúknu, nebude Rusku stačiť. Bude pokračovať v bombardovaní a my sme príliš zdržanliví. Putin vie, že v Európe nevládne jednota a chýba politická vôľa. Preto vojnu môže viesť dovtedy, kým sa Ukrajina nerozpadne alebo nebude nútená kapitulovať. A my sa len prizeráme.
Je to veľmi trpké zistenie, pretože okrem niekoľkých výnimiek nie je žiadny európsky štát pripravený podieľať sa na udržiavaní mieru vlastnými pozemnými jednotkami alebo prevziať protivzdušnú obranu nad Ukrajinou. Nikto nechce vyhrocovať konflikt s Ruskom. Určujeme si červené čiary, ktoré sa medzitým premenili na červený koberec pre Rusko. Putin môže čoraz viac eskalovať, a my, naopak, deeskalujeme – namiesto toho, aby sme prevzali protivzdušnú obranu, kontrolovali námorné flotily, prestali vydávať víza a predovšetkým oveľa rýchlejšie ukončili dovoz energií z Ruska.
Čítajte viac Bolo NATO blízko k vojne s Ruskom? Pre Pravdu odpovedal exšéf aliancie Jens Stoltenberg
Mala by mať Ukrajina právo vstúpiť do NATO?
Ak chceme, aby bola suverénnym štátom, musí pre ňu platiť Parížska charta, teda slobodná voľba spojenectiev a nedotknuteľnosť hraníc. My však s Ukrajinou nezaobchádzame ako so samostatným štátom. Nútime ju k ústupkom a za to zaplatíme vysokú cenu. Vravíme, že chceme suverénnu Ukrajinu, a pritom sa k nej správame ako k prosebníkovi, ktorý má robiť kompromisy.
Jednou z kľúčových tém mierových rokovaní sú bezpečnostné záruky pre Kyjev. Hovorí sa o mechanizme, ktorý by sa podobal článku 5 zmluvy NATO. Nie je však ilúzia myslieť si, že západné štáty budú ochotné vyslať vojakov na obranu Ukrajiny, ak Rusko dohodu poruší?
Áno, vidím to rovnako. Preto je dôležité prijať Ukrajinu čo najskôr do Európskej únie, aby sa na ňu vzťahovali bezpečnostné záruky EÚ. Článok 42, odsek 7 (klauzula o vzájomnej obrane) zmluvy o EÚ je oveľa silnejší ako článok 5 zmluvy NATO.
Ako vidíte budúcnosť Ukrajiny?
Ukrajinci sa nevzdajú, lebo vedia, čo je v stávke – podrobenie, znásilňovanie, strašné vojnové zločiny. Okrem toho Ukrajina ešte môže zvíťaziť, ak ju budeme dostatočne vyzbrojovať. Potrebuje rakety dlhého doletu na hlboké údery proti ruskej priemyselnej infraštruktúre, skladom, logistickým centrám, zhromaždiskám jednotiek a kasárňam. My dnes za veľké peniaze zostreľujeme šípy, ale neútočíme na lukostrelcov – a už vôbec nie na kasárne, kde sa nachádzajú, ani na sklady.
Čítajte viac Putin nazval európskych lídrov „malými prasiatkami“. Rusko podľa Zelenského chystá ďalší rok vojny
Je tu teda ešte veľmi veľa práce. Ak to nezmeníme, vojna príde k nám. Alternatíva pritom nie je, či Ukrajina musí spraviť ústupky alebo nie, ale to, či bude súčasťou EÚ a NATO a budeme mať mier, alebo Rusko rozšíri vojnu. A potom nebudú mať krajiny ako Slovensko, Bulharsko, Rumunsko, Moldavsko, ale ani Estónsko, Lotyšsko či Litva budúcnosť v mieri a slobode. Stanú sa závislými od Putina – a v strednodobom horizonte aj Nemecko. To si nikto z nás neželá. Ide aj o to, aby prísľub slobody, ktorý si ľudia vo východnej a strednej Európe vydobyli v roku 1989, dodatočne nestroskotal na Putinovi a koloniálnom Rusku.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ