762. deň: Zelenskyj odvolal z funkcie tajomníka bezpečnostnej rady Danilova. Dôvod neuviedol

Čítajte viac 761. deň: Útok na ruskú flotilu spôsobil problémy s komunikáciou. Nové ruské armády budú mať problémy so zdrojmi

22:07 Ukrajinské obranné sily na fronte v Záporožskej oblasti zničili ruský protilietadlový raketový systém Buk. Oznámila to v utorok tlačová služba Síl pre špeciálne operácie Ozbrojených síl Ukrajiny, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

Pluk ukrajinských špeciálnych síl odhalil ruský raketový systém Buk pri vykonávaní prieskumu. Ukrajinskí vojaci na systém Buk zaútočili raketometom HIMARS a zlikvidovali ho.

19:29 V Severoatlantickej aliancii sa analyzujú rôzne scenáre vrátane zostreľovania ruských rakiet, ktoré sa ocitnú veľmi blízko hraníc krajín NATO, povedal rádiu RMF 24 námestník poľského ministra zahraničných vecí Andrzej Szejna. Vyjadril sa tak v súvislosti s nedeľným narušením poľského vzdušného priestoru, keď do krajiny podľa poľskej armády na chvíľu vletela ruská strela.

Rusko pri nedeľnom útoku na západnú Ukrajinu podľa poľských ozbrojených síl narušilo poľský vzdušný priestor svojou strelou s plochou dráhou letu. Strela prenikla nad poľské územie do hĺbky 1000 až 2000 metrov, kým po 39 sekundách poľský vzdušný priestor opustila. Informácie o narušení hraníc NATO, ktorého je Poľsko členom, boli odovzdané poľským spojencom v Aliancii. „Poľská protivzdušná obrana bola uvedená do pohotovosti a ruskú strelu by zničila, keby mierila na akýkoľvek cieľ v Poľsku,“ povedal vtedy minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Čítajte viac 760. deň: Kyjev pod paľbou, útoky aj na Ľvov. Ruská raketa letela cez nás, tvrdia Poliaci a poslali lietadlá

Szejna dnes vyhlásil, že išlo skôr o „zámerný čin“. Rusko podľa neho chcelo preveriť silu obrany a ostražitosť poľskej armády. Námestník šéfa poľskej diplomacie podľa RMF 24 zároveň pripustil, že sa zvažuje otázka zostreľovania ruských rakiet, ktoré by leteli smerom k územiu Severoatlantickej aliancie a ocitli by sa blízko hraníc. „Ale to by sa muselo stať so súhlasom ukrajinskej strany a s prihliadnutím na medzinárodné dôsledky,“ uviedol Szejna.

„Nemôže to byť tak, že nám agresor bude zakaždým vnucovať nejaké pravidlá. Musí si zvyknúť, že strana NATO, strana demokratických krajín, Európskej únie, začne udávať určitý tón, pokiaľ ide o riešenie konfliktu na Ukrajine,“ uviedol námestník, ktorý označil nedávne narušenie poľského vzdušného priestoru ruskou strelou za „teroristický čin“.

18:13 Ukrajina veľmi skoro dostane 78 húfníc Caesar, oznámil dnes francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu pri prezentácii zbrojnej stratégie svojej krajiny. Ich financovanie sa podľa neho podarilo zabezpečiť vďaka spolupráci Francúzska, Ukrajiny a Dánska. Francúzskym priemyselníkom minister oznámil, že prvýkrát nevylučuje rekvírovanie u obranných podnikov, ak to bude potrebné, informovali agentúry AFP a AP.

Francúzsko na tento rok stanovilo cieľ vyrobiť 100.000 nábojov kalibru 155 milimetrov do húfníc Caesar. Väčšina, 80 000 kusov, bude dodaná Ukrajine, ktorá sa už vyše dva roky bráni ruskej agresii. Od začiatku vojny vo februári 2022 Paríž dodala Kyjevu 30.000 týchto nábojov, píše AP.

V snahe o zrýchlenie produkcie zbraní a munície si môže minister obrany v súlade so zákonom schváleným na jeseň minulého roka „vyžiadať personál, zásoby alebo výrobné prostriedky“, upozornil Lecornu a dodal, že „prvýkrát tento variant nevylučuje“. Prítomným najvyšším predstaviteľom armády Lecornu ale povedal, že to „v tejto chvíli nie je prioritný nástroj“. Priemyselníkom by mohol minister tiež nariadiť dať prednosť vojnovej výrobe pred tou civilnou, uviedol list Le Parisien.

16:36 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal z funkcie tajomníka bezpečnostnej rady Oleksija Danilova a na jeho miesto vymenoval doterajšieho šéfa rozviedky Oleksandra Lytvynenka. S odvolaním sa na príslušné prezidentské dekréty o tom dnes informujú ukrajinské médiá a agentúra Reuters, ktorá poznamenala, že nebol uvedený žiadny dôvod zmeny.

Šesťdesiatjeden­ročný Danilov zastával svoju funkciu od roku 2019, nastúpil do nej niekoľko mesiacov po tom, čo sa prezidentom stal Zelenskyj. Ukrajinská Rada národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) má koordinačnú úlohu v otázkach národnej bezpečnosti a obrany a je poradným orgánom hlavy štátu, poznamenal Reuters.

Zelenskyj vysokopostavených predstaviteľov v bezpečnostnej a obrannej sfére vystriedal od ruskej invázie do krajiny v roku 2022 už niekoľkokrát. Tento rok vo februári vymenil hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Valerija Zalužného, ktorého vystriedal vtedajší veliteľ pozemných síl Oleksandr Syrskyj.

Ruský portál Meduza nedávno upozornil na zmanipulované zábery odvysielané v ruskej prokremeľskej televízii NTV, ktoré podľa stanice zachytávali Danilova, ako podľa moderátorky „verejne potvrdzuje“ účasť Kyjeva na piatkovom teroristickom útoku slovami, že „ je tam veselo, a také veselie tam bude častejšie častejšie“.

V skutočnosti sa tajomník Danilov v piatok večer na ukrajinských obrazovkách vôbec neobjavil a v ten deň tiež vystupovali iní moderátori, než ktorých zachytáva inkriminované video odvysielané NTV. Časť záberov pochádza zrejme zo 16. marca, uviedla Meduza. Dodala, že okrem NTV o záberoch informoval na sociálnej sieti kanál Zvezda, ktorý neskôr pripustil, že môže ísť o falzifikát, a tiež server Lenta.ru.

16:24 Podľa zdrojov blízkych Kremľu sa Rusko a jeho vládca Vladimir Putin pravdepodobne pokúsia dobyť ukrajinské mesto Charkov a postupne ukončiť vojnu. Nevylučujú však ani to, že Putin je pripravený „ísť až do konca – aj do Kyjeva“. S odvolaním sa na dva zdroje z blízkosti Kremľa, jedného zdroja z ruskej vlády a jedného vysokopostaveného člena Putinovej strany Jednotné Rusko to napísal nezávislý ruský portál Meduza, ktorého redakcia sídli v Lotyšsku.

Jeden zo zdrojov blízkych Kremľu sa domnieva, že po protiofenzíve ukrajinských ozbrojených síl Putin „vycítil slabosť Ukrajiny a je pripravený ísť až do konca – aj do Kyjeva – za každú cenu“. „Ak bude potrebná mobilizácia, vyhlási ju," dodal zdroj.

Iný zdroj blízky Putinovej administratíve si však myslí, že najvyššie vedenie Ruska má „reálnejšie ciele“, a to dobytie Charkova a následné postupné ukončenie vojny. Podľa zdrojov z „ruských elít" sú vysokopostavení ruskí bezpečnostní predstavitelia presvedčení, že ruská armáda je schopná dobyť Charkiv, ale že ďalší postup na Ukrajinu je „ťažký". „Symbolicky by to bolo tiež víťazstvo. Je to mesto s miliónom obyvateľov s veľkou ruskojazyčnou populáciou," konštatoval zdroj portálu Meduza.

15:25 Bieloruský prezident Alexander Lukašenko vyhlásil, že útočníci masakru v moskovskej koncertnej sále sa najskôr pokúsili utiecť do Bieloruska. Atentátnici podľa neho však zmenili plány pre kontrolné stanovištia.

Čítajte viac Lukašenko popiera tvrdenia Moskvy: Teroristi utekali najprv do Bieloruska

14:51 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za „svojského Žida prejavujúceho sympatie a náklonnosť k "nacionalistickému“ duchu, ktorý prenikol do vedenia Kyjeva". Peskov tak odpovedal na otázku, ako by mohol byť Zelenskyj spojený s útokom v Moskve, ku ktorému sa prihlásili islamskí džihádisti (IS). Moskva sa roky usiluje vykresliť prozápadnú ukrajinskú vládu pod vedením prezidenta Zelenského ako neonacistickú, ich tvrdenia sú však neopodstatnené. Na rozdiel od Ruska, tak ukrajinské krajne pravicové strany vo voľbách skončili mimo parlamentu, ľudia za ne nehlasovali.

14:05 Francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu povedal, že je pripravený využiť svoje právomoci na urýchlenie výroby zbraní a munície pre potreby Ukrajiny. Ako referuje web news.sky.com, podľa Lecornua by do týchto právomocí mohla patriť aj rekvirácia priemyselnej kapacity alebo stanovenie priorít pre výrobcov zbraní.

„Tieto otázky sú jasne na stole. Zásoby a výrobné linky sú obzvlášť napäté, pokiaľ ide o protivzdušné rakety a delostrelecké granáty,“ poznamenal Lecornu. Ukrajinské obranné úsilie sa vo veľkej miere opiera o vojenskú pomoc z Európy, Británie a USA.

Čítajte aj Macron potešil Zelenského. Francúzske zbrojovky spustia výrobu na Ukrajine. Aké zbrane poskytnú?

13:35 Ukrajina dostala do svojho štátneho rozpočtu 880 miliónov dolárov ako tretiu tranžu v rámci programu finančnej podpory zo strany Medzinárodného menového fondu (MMF). Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje premiéra krajiny Denysa Šmyhaľa.

„Tieto financie pomôžu pokryť prioritné rozpočtové výdavky a udržať makro-finančnú stabilitu," uviedol Šmyhaľ. Zdôraznil pritom, že Ukrajina pokračuje v úspešnom plnení záväzkov voči svojim partnerom a pripravuje sa na ďalšie posudzovanie programu pomoci zo strany MMF.

13:20 Po teroristickom útoku na predmestí Moskvy, pri ktorom na konci minulého týždňa zahynulo najmenej 139 ľudí, začali ruskí zákonodarcovia volať po obnove trestu smrti, ktorý nie je v Rusku už takmer tri desaťročia uplatňovaný. Ústavný súd sa k tejto veci odmietol vyjadriť, pretože ju môže onedlho posudzovať, uviedli ruské médiá.

„Dnes nemôže byť pre týchto šmejdov (páchateľov útoku) iný trest ako trest smrti,“ vyhlásil Leonid Sluckij, nástupca zosnulého vodcu ruských nacionalistov Vladimira Žirinovského na čele Liberálnodemo­kratickej strany Ruska (LDPR).

Líder strany Spravodlivé Rusko Sergej Mironov navrhol usporiadať o treste smrti referendum. „Nech ľud vyjadrí svoju vôľu. Pokiaľ ide o moje stanovisko, vždy bolo jednoznačné – spodina a neľudia, ktorí vymysleli tento zločin, by mali vedieť, aká odplata ich čaká,“ povedal.

Predseda dumy Vjačeslav Volodin v reakcii pripomenul, že pre obnovenie trestu smrti nie je referendum potrebné. „Všetky rozhodnutia v súčasnosti závisia od Ústavného súdu,“ vyhlásil a pripomenul, že trest smrti figuruje v ruskej ústave a zákonoch, nikto ho nezrušil. Volodin dnes pripomenul, že rozhodnutie Ústavného súdu o neuplatňovaní trestu smrti bolo prijaté kvôli plneniu medzinárodných záväzkov Ruska voči Rade Európy. Rusko však z Rady Európy vystúpilo, a tak je túto otázku možné otvoriť, dodal.

Počas debaty poslanec Pavol Krašeninnikov apeloval, že dôležité rozhodnutia treba prijímať s chladnou hlavou, ale pripustil, že poslanci sú pripravení posúdiť príslušné návrhy, uviedol server BBC News. Pripomenul, že ešte v pondelok Krašeninnikov vystupoval proti posudzovaniu, či sa má do Ruska trest smrti vrátiť.

Čítajte aj Traja muži, podozriví z teroristického útoku proti Moskve, sa pred súdom priznali

12:55 Rodičia a priaznivci zosnulého lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného si v utorok pripomenuli 40 dní od jeho smrti v trestaneckom tábore za polárnym kruhom. Na jeho hrob na moskovskom Borisovskom cintoríne priniesli kytice kvetov.

Na Borisovský cintorín, na ktorom hliadkovali príslušníci polície prišli aj rodičia zosnulého, matka Ľudmila a otec Anatolij Navaľní. Pred dreveným krížom na hrobe Navaľného sa počas dňa hromadili kvety a vence.

S Navaľným sa lúčili davy

Fotogaléria 22 fotiek

+19

Štyridsiaty deň po úmrtí má pre pravoslávnych kresťanov veľký symbolický význam. Veria, že práve vtedy duša zosnulého opúšťa Zem, píše agentúra AFP.

K Navaľného hrobu však neprišla jeho vdova Julija, ktorá sa pre obavy z prenasledovania ruským úradmi zdržiava v zahraničnom exile. Štyridsať dní od manželovej smrti si tak pripomenula len prostredníctvom internetu.

„Dnes uplynulo 40 dní od Alexejovej vraždy. Veľmi ďakujem každému, kto si na to spomenul,“ napísala Julija Navaľná.

12:50 Slovinsko tiež podporí českú iniciatívu, ktorej cieľom je nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu z krajín mimo Európskej únie. Na otázku ČTK to dnes pri návšteve Ľublane povedal český minister zahraničia Jan Lipavský. Konkrétnu sumu neuviedol. Podľa slovinskej agentúry STA vláda vyčlení jeden milión eur. Naopak, Rakúsko sa k plánu nepridá vzhľadom na svoju vojenskú neutralitu, povedal dnes v Ľubľane šéf tamojšej diplomacie Alexander Schallenberg.

S návrhom na nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu mimo členských štátov únie prišiel český premiér Petr Fiala na mimoriadnom summite EÚ na začiatku februára. Prezident Peter Pavol neskôr na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii informoval o možnosti zakúpiť v tretích krajinách 800.000 granátov pre Ukrajincov.

K nákupu sa doteraz pripojila zhruba dvadsiatka krajín od Kanady cez Nemecko, Litvu, Fínsko či Holandsko a Luxembursko až po Poľsko. Lipavský pred týždňom novinárom v Bruseli povedal, že Praha zatiaľ od spojencov získala prostriedky na nákup prvých 300 000 kusov a ďalších 500 000 kusov je v rokovaní.

Čítajte aj Ako Česko práve zastavilo Putina a zachránilo Ukrajinu, vyzdvihuje zahraničie

Rakúska pozícia je podľa ministra zahraničia Schallenberga od prvého dňa vojny na Ukrajine zrejmá – krajina je vojensky neutrálna, preto nebude poskytovať zbrojný materiál. Nebude preto ani participovať na žiadnom programe, ktorý sa zameriava na dodávky zbraní a munície na Ukrajinu, povedal.

Lipavský dnes v Slovinsku rokoval so svojimi náprotivkami z formátu C5 – ministrami zahraničia Slovenska Jurajom Blanárom, Slovinska Tanjou Fajonovou, Maďarska Péterom Szijjártóom a Rakúska Schallenbergom. Zasadnutie sa týkalo rozširovania a fungovania EÚ, ruskej agresie proti Ukrajine alebo migrácie. Pri pracovnom obede sa k nim pripojí šéf diplomacie Čiernej Hory Djordje Radulović. Spoločne prerokujú podporu krajín západného Balkánu v ich ceste do EÚ.

12:20 Ukrajinská tajná služba SBU zadržala dvoch ľudí, ktorí podľa nej plánovali vyhodiť do povetria železničnú trať slúžiacu k vojenským dodávkam na front na východe krajiny. Sabotéri boli chytení priamo pri čine a zatknutí, píše sa vo vyhlásení.

Dvaja zadržaní, identifikovaní iba ako obyvatelia Kyjevskej a Charkovskej oblasti, nastražili výbušniny na železnici v centrálnej Poltavskej oblasti. Zariadenie plánovali odpáliť na diaľku a to v koordinácii s masívnym ruským útokom na ukrajinskú infraštruktúru z 21. a 22. marca.

„Dúfali, že zničia logistické trasy pre zbrane, muníciu a pohonné látky pre ukrajinské ozbrojené sily,“ uviedla SBU, podľa ktorej zadržaní – označení ako agenti – útok koordinovali s dôstojníkom ruskej tajnej služby FSB.

Moskva sa k obvineniu nijako nevyjadrila.

Čítajte aj Zelenskyj chce, aby bola korupcia v čase vojny považovaná za vlastizradu

12:10 Odnož džihádistickej organizácie Islamský štát Chorásán (IS-K) sa na sociálnych sieťach údajne vyhráža Rusku ďalšími útokmi, a to len štyri dni po tom, ako sa prihlásila k útoku v koncertnej sále Crocus City Hall na predmestí Moskvy, ktorý si vyžiadal najmenej 137 obetí na životoch a desiatky zranených.

Čítajte viac Pomstíme mučenie Tadžikov, zaútočíme opäť, vyhráža sa Islamský štát. Krivé obvinenia Ukrajiny ohrozujú Rusov

11:38 Teroristický útok Islamského štátu na koncertnú sieň v Krasnogorsku na okraji Moskvy, pri ktorom zahynulo 137 ľudí, predstavuje pozoruhodné zlyhanie ruských spravodajských služieb a orgánov činných v trestnom konaní. Uviedli to analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Podľa vojenských analytikov dostupné dôkazy z otvorených zdrojov nenaznačujú žiadnu sofistikovanejšiu konšpiračnú teóriu v rámci Ruska alebo proti nemu. A skutočnosť, že predstavitelia Kremľa a ruskí ultranacionalisti obviňujú z útoku spáchaného Islamským štátom susednú Ukrajinu, môže ohroziť vnútornú bezpečnosť Ruska a nepriamo vykresliť Putina ako slabocha, ktorý nedokáže ochrániť obyvateľstvo svojej krajiny.

ISW sa domnieva, že Kremeľ a jeho ultranacionalis­tickí hlásne trúby úplne ignorujú jasnú hrozbu, ktorú operácie Islamského štátu v Rusku predstavujú pre vnútornú bezpečnosť a jeho civilné obyvateľstvo. Namiesto toho uprednostňujú falošné obvinenia Ukrajiny z účasti na útoku, aby podporili svoju propagandu v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Čítajte aj Teroristi plánovali útoky aj vo Francúzsku, Macron navrhol Rusom zvýšenú spoluprácu

11:25 Ruskí vyšetrovatelia v Tadžikistane vypočuli rodiny štyroch mužov obvinených z piatkového teroristického útoku v koncertnej hale v Krasnogorsku na okraji Moskvy. Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na tri tadžické bezpečnostné zdroje, podľa ktorých na vyšetrovanie osobne dohliada tadžický prezident Imomali Rachmon.

Ruská tajná služba FSB dnes uviedla, že odvrátila teroristický útok v Samarskej oblasti, ležiacej na juhovýchode európskeho Ruska. Útok podľa FSB pripravoval Rus spolupracujúci s Ruským dobrovoľníckym zborom (RDK), ktorý vo vojne Ruska proti Ukrajine bojuje na ukrajinskej strane. Pri zatýkaní prišiel o život, keď sa sám vyhodil do povetria, uviedla FSB.

Tvrdenia FSB prichádzajú len deň po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin pripustil, že teroristický útok v Krasnogorsku pri Moskve, ktorý si vyžiadal životy najmenej 139 ľudí, spáchali radikálni islamisti. Putin ale znovu vyslovil podozrenie, že si tento zločin mohlo objednať ukrajinské vedenie, a v tomto zmysle uložil úlohy pri ďalšom vyšetrovaní.

Čítajte aj Útok v Moskve spáchali islamisti, zopakoval Putin a stále chce nájsť spojenie s Kyjevom

11:22 Ukrajinská 53. mechanizovaná brigáda zverejnila jedinečné zábery z bojov na avdijivskom fronte. Ich posádka sa pustila do bitky proti trom nepriateľským tankom. Bojovníci Kyjeva preukázali profesionalitu v ovládaní stroja a zo súboja vyšli víťazne.

Čítajte viac VIDEO: Unikátny tankový duel, ukrajinský stroj vyrazil do bitky proti trom ruským

11:11 Moskovský súd v utorok o tri mesiace predĺžil väzbu americkému novinárovi Evanovi Gershkovichovi, ktorý bol zatknutý minulý rok a čelí obvineniam zo špionáže. Zadržaný tak zostane minimálne do 30. júna.

Reportéra amerického denníka Wall Street Journal (WSJ) Gershkovicha zatkli 29. marca 2023 v Jekate­rinburgu. Zadržiavajú ho v moskovskej väznici Lefortovo, ktorá je známa svojimi tvrdými podmienkami, píše AP. Novinár i jeho zamestnávateľ obvinenia odmietajú a americká vláda uviedla, že bol zatknutý neprávom.

Čítajte aj Americký novinár Gershkovich ostáva vo väzbe, hrozí mu 20 rokov väzenia

10:25 Dvaja podozriví z podielu na útokoch na koncertnú sieň pri ruskej metropole Moskva mohli „slobodne“ cestovať do Ruska, keďže na nich neboli vydané zatykače, uviedli nemenované turecké bezpečnostné zdroje.

Tadžickí občania Saidakrami Račabalizoda a Šamsidin Fariduni mohli podľa nich „voľne cestovať medzi Ruskom a Tureckom, keďže na nich nebol vydaný zatýkací rozkaz“.

Štyria podozriví z teroristického útoku pri Moskve

Fotogaléria 4 fotky

+1

10:04 Ukrajinské sily tvrdia, že protilodnou strelou Neptún zasiahli výsadkovú loď Kosťantin Olšanskyj. Oznámil to hovorca ukrajinského vojenského námorníctva Dmytro Pletenčuk. Plavidlá, ktoré boli súčasťou ukrajinského námorníctva, sa Rusi zmocnili pri obsadení Krymu v marci 2014.

Čítajte viac Ukrajinský zabijak plavidiel Neptún potopil ďalšiu ruskú loď, kedysi bola v službách Kyjeva

9:27 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 438 160 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 770 vojakov, šesť tankov, 24 bojových obrnených vozidiel či 27 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 6 893 tankov, 13 207 bojových obrnených vozidiel, 14 498 vozidiel a palivových nádrží, 10 904 delostre­leckých systémov, 1 019 odpaľovacích raketových systémov, 727 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 347 lietadiel, 8 553 dronov, 2 014 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 789 kusov špeciálnej techniky.

9:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol obvinenia ruského vodcu Vladimira Putina z účasti Ukrajiny na teroristickom útoku na predmestí Moskvy. Vraví, že podľa Putina sú teroristi všetci okrem neho.

„Putin sa dnes opäť rozprával sám so sebou a opäť to vysielali v televízii. Opäť obviňuje Ukrajinu. Choré a cynické stvorenie. Všetci sú teroristi, okrem seba, hoci on je ten, kto sa živí terorom dve desaťročia. On je ten jediný – najväčšie okno pre teror. On a jeho tajné služby. A keď bude preč, dopyt po terore a násilí zmizne s ním, pretože je to jeho požiadavka. Nikoho iného,“ uviedol Zelenskyj vo vyhlásení jeho kancelárie.

Zelenskyj zdôraznil, že teraz je mimoriadne dôležité venovať pozornosť tým, ktorí potrebujú podporu. Aj keď je podľa neho pre ľudí nepohodlné žiadať o pomoc druhých, treba sa venovať sebe, podporovať a nenechať ľudí s ťažkosťami samých.

Pri piatkovom útoku na koncertnú sieň v Krasnogorsku na okraji Moskvy prišlo o život 137 ľudí. Napriek tvrdeniam i dôkazom zahraničných spravodajských služieb, že za útokom stál Islamský štát, ruský režim sa to snažil využiť na propagandistické účely a pripísať spolupáchateľstvo Ukrajine.

7:55 Ukrajinské sily zostrelili všetkých 12 dronov vypustených počas noci ruskými jednotkami proti Ukrajine, uviedol veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk. Ruské ministerstvo obrany ohlásilo zničenie 13 striel vypálených podľa ministerstva z raketometu RM-70 Vampire českej výroby nad Belgorodskou oblasťou, ktorá susedí s Ukrajinou.

Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

Avšak podľa belgorodského gubernátora Vjačeslava Gladkova v dedine Dubovoje dvaja ľudia utrpeli zranenia a pri ostreľovaní utrpeli škody dve desiatky obytných domov a hospodársky stav. Ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie informuje o dvoch hasičoch, ktorí utrpeli zranenia v obci Golovčino, rovnako v Belgorodskej oblasti.

Nálet ruských bezpilotných lietadiel iránskej výroby počas noci odrážal Charkov na východe Ukrajiny, správy o dronoch prichádzali tiež zo Sumskej oblasti na severe krajiny a z Mykolajivskej oblasti na juhu, podotkla stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.

Rusi okrem toho zaútočili na Doneckú oblasť na východe krajiny dvoma pôvodne protilietadlovými raketami S-300, upravenými na ostreľovanie pozemných cieľov, uvádzajú ukrajinské médiá s odvolaním sa na ozbrojené sily.

7:00 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba si s výberom slova neláme hlavu – je tu jedna vec, ktorú jeho krajina zúfalo potrebuje, aby odrazila neustále raketové útoky Ruska, píše Politico. „Dajte nám tie prekliate Patrioty“. Rakety zem-vzduch Patriot pochádzajúce zo Spojených štátov amerických sú najlepším obranným systémom na boj proti balistickým raketám, ktoré v posledných dňoch pršali na Ukrajinu čoraz intenzívnejšie, pripomína Politico.

„Ak by sme mali dostatok systémov protivzdušnej obrany, menovite Patriotov, dokázali by sme ochrániť nielen životy našich ľudí, ale aj našu ekonomiku pred zničením,“ dodal v rozhovore pre Politico Kuleba.

Požiadavka ministra zahraničných vecí prichádza v ťažkej chvíli pre Ukrajinu v jej snahe odraziť invázne sily Vladimira Putina. Západná podpora, silná na začiatku invázie pred dvoma rokmi, sa v posledných mesiacoch oslabila, pričom v Kongrese zatiaľ zamrzol nový veľký balík pomoci USA.

Európski spojenci sa snažili zaplniť medzeru v dodávkach financií a zbraní, ktoré Kyjev tak veľmi potrebuje. Ukrajinská vojna o záchranu je neistá. Rusko napreduje na bojisku a Putin, čerstvo po skreslenom volebnom víťazstve, využíva každú príležitosť na zintenzívnenie ruských útokov. Unavení ukrajinskí vojaci na východe krajiny musia nejako držať svoje línie.

„Keď ukrajinské jednotky strácajú pozície, pozrime sa na dôvod, prečo to tak je,“ povedal Kuleba. „Je to preto, že Rusko začalo masívne používať modernizované letecké navádzané bomby“.

Vysvetlil, že tieto bomby sú zbrane, pred ktorými nemôžete uniknúť, ak ste zamýšľaným cieľom. „Nemôžeš to zastaviť. Jednoducho vám padne na hlavu a všetko zničí. Takto strácame pozície a jediný spôsob, ako tomu zabrániť, je zostreliť lietadlá nesúce bomby,“ dodal. „Potrebujeme systémy protivzdušnej obrany v prvej línii,“ povedal pre Politico.

Minulý týždeň prebehli médiami informácie, že USA naliehali na Kyjev, aby zastavil útoky na ruskú energetickú infraštruktúru a ropné zariadenia v obave, že ukrajinské útoky bezpilotných lietadiel zvýšia globálne ceny energie. Kuleba to nepotvrdil, ale na otázku, či niekedy cíti, že západní spojenci chcú, aby Ukrajina bojovala s jednou rukou zviazanou za chrbtom, odpovedal: „Áno, chcem“.

Kyjev je, samozrejme, bezpodmienečne vďačný za všetku podporu, ktorá prichádza od západnej aliancie, povedal. Obáva sa však, že kroky spojencov nie vždy zodpovedajú ich rétorike a ako sa vojna vlečie, „vracajú sa k obvyklému spôsobu robenia politiky“.

Opisuje začarovaný kruh – dodávky zbraní sú zadržiavané alebo prídu neskoro alebo sú dodané v nedostatočnom počte a potom spojenci hovoria, že Ukrajina ustupuje, že je nemožné, aby Ukrajina vyhrala. A spojenci sa sami seba pýtajú, prečo by mali poskytnúť Ukrajine zbrane, ktoré menia hru.

„Ale chlapi, celý tento obraz reality, ktorý si pre seba maľujete, je výsledkom jednoduchého faktu – že ukrajinskí vojaci nemajú dostatočné množstvo zbraní, pretože ste im ich nedali,“ povedal v rozhovore pre Politico.

Ukrajina nikdy nepožiadala o „topánky európskych bojových jednotiek na ukrajinskej zemi“, vedúci predstavitelia EÚ si musia zvyknúť na myšlienku, že „ten deň môže prísť“.

„Som si úplne vedomý toho, že Európania nie sú zvyknutí na myšlienku vojny,“ povedal. „Toto je však nedbanlivosť, ktorú si Európania jednoducho nemôžu dovoliť – ani kvôli sebe, ani kvôli svojim deťom,“ hovorí pochmúrne. „Ukrajina môže vyhrať. Ale ak Ukrajina prehrá, Putin sa nezastaví,“ povedal pre Politico.