803. deň: Po Čiernomorskej flotile majú námorné drony nové ciele: Ukrajinci potopili čln s ruskými vojakmi na palube

Čítajte viac 802. deň: Od dobytia Avdijivky Rusi pomaly, no konštantne postupujú. Zelenskyj: Ukrajinci pokľaknú len pri modlitbe

23:18 Rusko urýchľuje vývoj a spúšťa výrobu rakiet krátkeho a stredného doletu, predtým zakázaných zmluvou INF, uviedol server Meduza s odvolaním sa na dnešné vyhlásenie ruského ministerstva zahraničia. Zmluva o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF), ktorú v decembri 1987 v Bielom dome podpísali sovietsky vodca Michail Gorbačov a americký prezident Ronald Reagan, zanikla v lete 2019 po tom, čo od nej USA a Rusko odstúpili.

"Výslovne vyhlasujeme, že keby sa kedykoľvek a kdekoľvek objavili pozemné rakety krátkeho a stredného doletu americkej výroby, vyhradzujeme si právo reagovať zrkadlovo, čo bude znamenať ukončenie jednostranného ruského moratória na rozmiestňovanie týchto zbraní. Rusko v reakcii na kroky USA zintenzivňuje vývoj a štartuje výrobu obdobných raketových systémov, "hovorí sa vo vyhlásení. Tomu sa venuje predovšetkým odôvodnenie ruského vojenského cvičenia s taktickými jadrovými zbraňami.

22:02 Poľsko vedie s Ruskom kybernetickú studenú vojnu, vyhlásil počas pondelkovej neohlásenej návštevy na Ukrajine poľský minister pre digitalizáciu Krzysztof Gawkowski. TASR informuje na základe správy agentúry PAP.

Gawkowski sa v Kyjeve stretol so svojím ukrajinským rezortným náprotivkom Mychajlom Fedorovom a spoločne ohlásili spojenie síl v boji proti ruským dezinformáciám.

„Zhodli sme sa, Poľsko aj Ukrajinu ohrozujú zo strany Ruska na poli kybernetiky prakticky identické riziká,“ vyhlásil Gawkowski. „Poľsko vedie s Ruskom kybernetickú studenú vojnu,“ dodal.

Ministri podpísali Digitálne memorandum, ktoré prehĺbi vzájomné vzťahy oboch krajín v oblasti kybernetickej bezpečnosti a digitálnych služieb.

20:26 Rusko si v pondelok predvolalo francúzskeho veľvyslanca, aby vyjadrilo protest proti „provokačnej“ politike Francúzska. Moskva tak spravila po tom, čo francúzsky prezidenta Emmanuel Macron povedal, že na Ukrajinu by mohli byť vyslaní západní vojaci, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Rusko si veľvyslanca predvolalo v dôsledku „stále bojovnejších vyhlásení“ Paríža, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí. „Ruská strana prezentovala svoje hodnotenie, že deštruktívna a provokačná línia Paríža vedie k eskalácii konfliktu,“ uviedol rezort.

„Snahy francúzskych úradov vytvoriť akúsi strategickú nejednoznačnosť okolo Ruska a ich nezodpovedné vyhlásenia o možnom vyslaní západných kontingentov na Ukrajinu sú predurčené na zlyhanie,“ dodal rezort diplomacie.

20:10 Ukrajina dostala rakety pre systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré jej dodalo Španielsko a ďalší spojenci. Povedala to španielska ministerka obrany Margarita Roblesová počas návštevy vojenských zariadení v Zaragoze, kde sa liečia ukrajinskí vojaci a prebieha tam aj výcvik príslušníkov ukrajinskej armády. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje denník El Mundo.

„Dodávka rakiet pre systémy Patriot dorazila na Ukrajinu. Dorazila tam minulý týždeň," povedal Roblesová. Dodala, že tieto rakety pomôžu Ukrajine brániť sa pred neustálymi ruskými útokmi.

17:31 Česká republika si v súvislosti s kybernetickými útokmi na vládne inštitúcie a infraštruktúru predvolala ruského veľvyslanca Alexandra Zmejevského, informoval v pondelok český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, píše TASR.

„Vyzvali sme Ruskú federáciu, aby od tohto konania, ktoré je v rozpore s normami Organizácie spojených národov (OSN) a jej vlastnými záväzkami, upustila,“ napísal Lipavský na sociálnej sieti X.

Česká diplomacia v piatok 3. mája informovala, že niektoré české inštitúcie boli od roku 2023 cieľom útokov skupiny APT28 spájanej s ruskou vojenskou rozviedkou GRU. Využívali pri tom údajne dovtedy neznámu zraniteľnosť aplikácie Microsoft Outlook.

„Sme odhodlaní na toto neakceptovateľné konanie dôrazne reagovať spoločne s európskymi aj medzinárodnými partnermi,“ zdôraznilo ministerstvo. Aktivity ruského štátneho aktéra APT28, ktorý podľa ministerstva dlhodobo robí kyberšpionážnu kampaň v európskych krajinách, odsúdilo aj Nemecko, EÚ a NATO.

16:15 Ruská armáda prvýkrát od začiatku vojny na Ukrajine zhodila na Charkovskú oblasť leteckú 1,5-tonovú bombu. Oznámila to v pondelok polícia oblasti. Bombu Rusi použili v nedeľu proti dedine Monačynivka v okrese Kupiansk. Zomrela pritom 88-ročná žena a zranenie utrpel 34-ročný muž. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Čítajte viac Všetko sa zachvelo, jediný úder zničil celú ulicu. Rusi prvýkrát zabíjali 1,5-tonovou bombou

16:01 Plány Ruska uskutočniť taktické jadrové cvičenia nie sú ničím iným ako jeho pokračujúcim jadrovým vydieraním. Ako referuje web The Guardian, v pondelok to uviedol hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov.

„Nevidíme tu nič nové, okrem informačného efektu a vyhlásení… Jadrové vydieranie je neustálou praxou Putinovho režimu,“ povedal Jusov pre ukrajinskú národnú televíziu.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok vo vyhlásení uviedlo, že manévre, ktoré nariadil vodca Vladimir Putin, sú reakciou na „provokatívne vyhlásenia a hrozby niektorých západných predstaviteľov týkajúce sa Ruskej federácie“.

Je to po prvý raz, čo Rusko verejne oznámilo cvičenia zahŕňajúce taktické jadrové zbrane, aj keď jeho strategické jadrové sily pravidelne trénujú. Taktické jadrové zbrane majú nižšiu účinnosť v porovnaní s masívnymi hlavicami, ktoré vyzbrojujú medzikontinentálne balistické rakety určené na zničenie celých miest. Zahŕňajú letecké bomby, hlavice pre rakety krátkeho doletu a delostreleckú muníciu a sú určené na použitie na bojisku.

Čítajte aj Putin nariadil jadrové cvičenie pri hraniciach s Ukrajinou: Západ nás provokuje

16:00 Na príkaz prezidenta Vladimira Putina začalo ruské ministerstvo obrany s prípravami na vojenské cvičenie, ktoré bude zahŕňať nácvik použitia taktických jadrových zbraní.

Čítajte viac Putin vytiahol z rukáva atómové eso. Vojakom rozkázal cvičiť s jadrovými zbraňami

15:35 Ukrajinská diplomacia dnes vyzvala medzinárodných partnerov, aby neuznávali súčasnú ruskú hlavu štátu Vladimira Putina ako legitímneho prezidenta. Informovala o tom agentúra Reuters. Putina v utorok čaká inaugurácia po tom, čo v marci podľa očakávania vyhral prezidentské voľby.

„Ukrajina nevidí žiadne zákonné dôvody na uznanie (Putina) ako demokraticky zvoleného a legitímneho prezidenta Ruskej federácie,“ uviedlo vo vyhlásení ukrajinské ministerstvo zahraničia.

Putin si víťazstvom v marcových voľbách zabezpečil ďalší šesťročný mandát, pri moci je v Rusku už od prelomu tisícročia. Tohtoročné voľby však Ukrajina a západné krajiny odsúdili ako neslobodné, pričom Západ kritizoval, že ruskej hlave štátu po tvrdom postupe voči opozícii chýbala v hlasovaní skutočná konkurencia.

Kyjev odsúdil najmä rozhodnutie Moskvy usporiadať voľby aj na okupovaných ukrajinských územiach, ktoré ruské jednotky dobyli v rámci svojej vyše dva roky trvajúcej invázie na Ukrajinu. Okrem iného diplomacia Európskej únie v súvislosti s tým po voľbách uviedla, že výsledky v týchto regiónoch nikdy neuzná.

Čítajte aj Slovensko sa na rozdiel od Česka Putinovej inaugurácie zúčastní. Rezort diplomacie je „proti vytváraniu novej železnej opony“

15:20 Ruský parlament v pondelok opäť sprísnil kontroverzný zákon o tzv. zahraničných agentoch. Podľa schválenej novelizácie ľudia klasifikovaní ako „zahraniční agenti“ nebudú mať právo kandidovať vo voľbách.

„Zahraniční agenti“ sa nebudú môcť zaregistrovať ako kandidáti vo voľbách na celoštátnej, regionálnej a lokálnej úrovni. Nebudú môcť pôsobiť ani ako volební pozorovatelia.

V Rusku sú ako „zahraniční agenti“ označené mnohé mimovládne organizácie, nezávislé médiá aj jednotlivci. Táto klasifikácia ich preto profesionálne znevýhodňuje a označenie im prináša aj bezpečnostné riziko.

14:50 Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v pondelok predvolalo britského veľvyslanca v Moskve Nigela Caseyho. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters odvolávajúcej sa na ruské médiá.

Rezort diplomacie dôvod predvolania neuviedol. Podľa denníka The Guardian sa však v médiách špekuluje o tom, že súvisí s minulotýždňovými vyjadreniami britského ministra zahraničných vecí Davida Camerona. Šéf britskej diplomacie totiž minulý štvrtok povedal, že Londýn nemá problém s tým, aby Ukrajina použila zbrane dodané Britániou na zasiahnutie cieľov na ruskom území.

14:35 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba verí, že o úspechu európskeho obranného priemyslu rozhodnú tri zložky. Ako referuje web Ukrajinská pravda, Kuleba to povedal v pondelok na Fóre obranného priemyslu medzi Európskou úniou (EÚ) a Ukrajinou.

Prvou zložkou je podľa Kulebu vytvorenie spoločného obranného priemyselného priestoru v rámci Európskej únie a partnerských a kandidátskych krajín. Dodal, že spoločný obranný priemyselný priestor by pomohol prekonať problémy vyplývajúce z používania rôznych druhov zbraní a munície.

Druhou zložkou je dlhodobé plánovanie, zmluvy a obstarávanie. Kuleba poznamenal, že stratégia EÚ už v tomto smere urobila dôležitý krok a „očakávame jej rýchlu praktickú implementáciu na národnej a medzivládnej úrovni“.

Treťou zložkou je zvýšená spolupráca medzi obranným priemyslom Ukrajiny a EÚ. Kuleba poukázal na to, že Ukrajina je teraz veľmocou európskeho obranného priemyslu. Dodal, že mnohé vlády a spoločnosti už spolupracujú so svojimi ukrajinskými partnermi a výhody sú obrovské.

Čítajte aj Kyjev volá o pomoc. Žiada z celého sveta všetky zbrane typu, ktoré chránili aj slovenské nebo

14:28 Čínsky prezident Si Ťin-pching v pondelok navštívil Francúzsko, kde sa v Elyzejskom paláci v Paríži stretol s prezidentom Emmanuelom Macronom a predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou.

Čítajte viac EÚ sa spolieha na Čínu, Si Ťin-pchingovi dohováral Macron aj Leyenová. Zatlačí Peking na Putina?

14:05 Rusko v pondelok oznámilo, že jeho jednotky dobyli ďalšie dve ukrajinské dediny na frontovej línii. Podľa ministerstva obrany prevzali kontrolu nad dedinou Kotľarivka v Charkovskej oblasti a dedinou Soloviove v Doneckej oblasti, píše TASR na základe agentúry AFP.

Kotľarivka leží asi 20 kilometrov od ukrajinského mesta Kupiansk. Ide o oblasť, ktorú Rusi intenzívne ostreľovali. Soloviove sa nachádza na východnom fronte neďaleko dediny Očeretyne, ktorú Moskva údajne dobyla v nedeľu (5. 5.).

Kyjev má v posledných mesiacoch problémy s udržaním frontovej línie, pretože bojuje s vážnym nedostatkom munície. Moskva sa preto na bojisku snaží vyťažiť zo svojej výhody a v poslednom období zaznamenala viacero úspechov.

Čítajte aj Ďalšia pomoc Ukrajine za 50 miliárd dolárov? USA rokujú s krajinami G7

13:47 Spolková vláda povolala nemeckého veľvyslanca v Moskve Alexandra Grafa Lambsdorffa do Berlína na konzultácie. Tento krok súvisí s kybernetickými útokmi na niektoré nemecké firmy a vládnucu sociálnodemokra­tickú stranu (SPD) pripisovanými Rusku. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP s odvolaním sa na oznámenie hovorkyne ministerstva zahraničných vecí.

Veľvyslanec by mal v Berlíne zostať týždeň a potom sa vrátiť do Ruska, spresnila hovorkyňa.

Takisto oznámila, že Nemecko nebude zastúpené na utorňajšej inaugurácii ruského prezidenta Vladimira Putina na jeho ďalšie šesťročné funkčné obdobie.

Čítajte aj Spojené štáty odsúdili ruské kyberútoky na Európu vrátane Slovenska, je za nimi známy aktér

13:20 Ukrajinské jednotky v noci vykonali špeciálnu operáciu na dočasne okupovanom Kryme, počas ktorej bol zničený ruský vysokorýchlostný vojnový čln, informovalo hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR), ktoré priložilo aj video z nočného útoku.

„Rýchlostný čln s ruskými útočníkmi zničilo bezpilotné plavidlo Magura V5,“ uviedlo ukrajinské obranné spravodajstvo. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

„Keďže strach z ukrajinských útokov núti okupantov ukryť veľké lode Čiernomorskej flotily ďaleko od polostrova, pokračujú bojové akcie proti vysokorýchlostným vojnovým ruským lodiam, ktoré sa nelegálne nachádzajú v ukrajinských vodách Krymu,“ uviedlo GUR.

13:05 Šéf európskej diplomacie Josep Borrell je presvedčený, že krajiny Európskej únie by mohli zaobstarať zbrane pre Ukrajinu od ukrajinských obranných spoločností a rýchlo ich poslať ukrajinskej armáde. Ako referuje web Ukrajinská pravda, Borrell to povedal v pondelok na Fóre obranného priemyslu medzi EÚ a Ukrajinou.

„Dánsko ukázalo príklad a začalo cestu priamych investícií do ukrajinského obranného priemyslu. Toto je cesta, ktorou sa treba vydať. Nákup vybavenia od ukrajinských spoločností alebo od európskych a ukrajinských spoločných podnikov založených na Ukrajine je možnosťou, ktorú spoločne preskúmame s členskými štátmi,“ uviedol Borrell.

„Ak vojenskú techniku, ktorú Ukrajina potrebuje, dokáže rýchlo vyrobiť ukrajinský obranný priemysel, hovorím, nakúpme od neho. Pomôžme im vyrábať doma,“ podotkol Borrell. Na Fóre obranného priemyslu medzi EÚ a Ukrajinou je viac ako 140 spoločností z 25 členských štátov EÚ.

Čítajte aj Borrell: Schyľuje sa k vojne, nie je to fantázia. EÚ musí vytvoriť obranný euroval

12:58 Vyše 400-tisíc odberateľov energie v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny sa v dôsledku ruských dronových útokov ocitlo v pondelok bez prúdu. Ukrajinské sily predtým informovali, že ich protivzdušná obrana zneškodnila v noci na pondelok nad touto oblasťou 12 z 13 dronov vypustených z Ruska.

Ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho uviedla, že bez prúdu sa v oblasti bezprostredne po útokoch ocitlo 1325 obcí, pričom až do rána pretrvávali výpadky v 91 z nich. Dodávky elektriny obnovili okrem iného už v častiach mesta Sumy, ktoré je metropolou oblasti.

Ukrajinské vzdušné sily ráno informovali, že ich protivzdušná obrana zneškodnila nad Sumskou oblasťou v noci na pondelok 12 z celkových 13 útočných dronov, ktoré vypustilo Rusko. Čo sa stalo s dronom, ktorý nebol zostrelený, nebolo bezprostredne zná­me.

12:45 Počas dvojdňovej štátnej návštevy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga vo Francúzsku bude na neho jeho francúzsky partner Emmanuel Macron naliehať, aby využil svoj vplyv a dotlačil Rusko k ukončeniu vojny na Ukrajine. Rokovania o diplomatickom úsilí na podporu Ukrajiny a vyvíjaní tlaku na Rusko sú podľa Macronovej kancelárie pre Francúzsko najvyššou prioritou.

Očakáva sa, že lídri budú rokovať aj o obchodných sporoch týkajúcich sa elektromobilov, koňaku a kozmetiky. Predmetom rokovaní bude aj Blízky východ a globálne výzvy vrátane zmeny klímy. Na niektorých rokovaniach sa zúčastní aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Francúzsko je prvou zastávkou na ceste čínskeho prezidenta po Európe, ktorej cieľom je obnoviť vzťahy v čase globálneho napätia. Po návšteve Francúzska čínsky líder zamieri do Srbska a Maďarska.

12:15 Slovensko vlani zaznamenalo viac kybernetických útokov na vládne inštitúcie. Okrem toho proruské skupiny pokračovali v organizovaní útokov označovaných ako DDoS, ktorých cieľom je narušiť alebo znemožniť prístup k webovým stránkam, hlavne na úrady, banky a sektor dopravy. Vyplýva to zo správy o bezpečnosti Slovenska, ktorú zverejnil úrad slovenskej vlády.

Čítajte viac Aj Slovensko čelilo rozsiahlym ruským kyberútokom. Úrady odsúdili aktivity proti Česku a Nemecku

11:53 Na utorkovej inaugurácii prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina bude Slovenskú republiku zastupovať chargé d'affaires, informovalo ministerstvo zahraničných vecí.

Čítajte viac Slovensko sa na rozdiel od Česka Putinovej inaugurácie zúčastní. Rezort diplomacie je „proti vytváraniu novej železnej opony“

11:35 Sedem ľudí zomrelo pri útoku dronov v ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá leží pri hraniciach s Ukrajinou. Informoval o tom dnes ruský mäsokombinát, ktorého mikrobusy títo ľudia išli v momente útoku do práce. Ďalších 40 ľudí utrpelo zranenia, oznámil zástupca ministerstva zdravotníctva.

„V tomto okamihu máme informácie o siedmich zosnulých zamestnancoch chovu ošípaných v Grajvorone a Borisovci,“ uviedla spoločnosť Agro-belogorje, ktorú cituje agentúra TASS. Spoločnosť upozornila, že informácie sa spresňujú.

Spolupracovník ruského ministerstva zdravotníctva Alexej Kuznecov povedal, že 30 ľudí skončilo v nemocnici a desať ďalších zdravotníci ošetrili ambulantne. Medzi zranenými sú tri deti.

11:01 Lotyšskí diplomati sa nezúčastnia na takzvanej inaugurácii ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorá sa uskutoční po jeho znovuzvolení. Uviedla to na mikroblogovacej sieti X lotyšská ministerka zahraničných vecí Baiba Braže. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

„Reprezentanti lotyšského veľvyslanectva sa nezúčastnia na inaugurácii hlavy agresorského štátu, ktorý útočí na všetko, za čím stojíme. Putina pre vojnové zločiny hľadá Medzinárodný trestný súd,“ napísala šéfka lotyšskej diplomacie. Už skôr Česko a Estónsko potvrdili, že ich predstavitelia sa 7. mája na Putinovej takzvanej inaugurácii nezúčastnia.

10:55 Maďarsko nevydá utečencov Ukrajine a neskúma ani to, či sa ich týka branná povinnosť, uviedol pre komerčnú televíziu ATV maďarský vicepremiér Zsolt Semjén. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

„Či sa ich týka branná povinnosť alebo nie, neskúmame. Na základe základnej ľudskosti nedovolíme, aby boli poslaní na smrť,“ povedal Semjén v reakcii na správu, že šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak vedie rokovania o vydaní ukrajinských brancov z členských krajín EÚ.

„Všetci utečenci z Ukrajiny sú u nás úplne v bezpečí a dostávajú všetku pomoc, a to nezávisle od toho, či majú maďarskú alebo ukrajinskú národnosť,“ dodal vicepremiér.

Čítajte aj Pomôže Fico Zelenskému s mobilizáciou? Ukrajinskí muži už nedostanú nové doklady v zahraničí, vláda ich chce vrátiť do vlasti

10:45 Taliansky minister obrany Guido Crosetto opäť odmietol myšlienku francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že by západní spojenci mohli potenciálne vyslať svojich vojakov na Ukrajinu. Crosetto to uviedol pre taliansky denník Corriere della Sera, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

Crosetto dodal, že rozhovory o možnosti vyslania západných vojsk na Ukrajinu zvyšujú napätie. „Náš postoj sa nezmenil, vždy sme hovorili, že Ukrajine treba pomôcť všetkými možnými spôsobmi, a to aj robíme. Vždy sme však vylučovali priamu vojenskú intervenciu, do ktorej by sa zapojili naši vojaci,“ konštatoval Crosetto.

Crosetto v rozhovore tiež povedal, že ak by ruské sily obsadili Kyjev, nevyhnutne by to viedlo ku konfliktu s inými štátmi mimo Ukrajiny, ktoré by nesúhlasili s tým, že sa ruské tanky nachádzajú na ich hraniciach, uviedol taliansky minister.

Čítajte aj Lévy: Sme uprostred tretej svetovej vojny. Západ robí tú istú chybu, ako pred druhou

10:30 Ukrajina by sa mala po príchode americkej pomoci chopiť iniciatívy na bojisku, čo najskôr to bude možné. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). Hoci podľa nich americkí predstavitelia naznačili podporu nových ukrajinských protiofenzívnych operácií v roku 2025, Rusko by v roku 2024 nemalo získať iniciatívu na bojisku, pretože tým získa viacero výhod. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Inštitút sa odvoláva na správu denníka The Financial Times z 5. mája, podľa ktorej poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan povedal, že po tom, ako americká vojenská pomoc pomôže zastaviť ruské pokroky v tomto roku, Ukrajina plánuje na budúci rok ofenzívu zameranú na znovuzískanie stratených území. Poznamenal pritom, že pomoc z USA okamžite nezmení situáciu na bojisku, ale ukrajinské sily budú môcť udržať situáciu a odolať ruským útokom po zvyšok roku 2024.

Analytici však poukazujú, že bude trvať niekoľko týždňov, kým západné zbrane a munícia prídu na frontovú líniu a budú mať skutočný dopad na bojisko. Pomoc ale pravdepodobne umožní Ukrajincom stabilizovať frontovú líniu a prevziať iniciatívu.

10:22 Rusko začalo prípravy na vojenské cvičenie, ktoré plánuje uskutočniť vo svojom Južnom vojenskom okruhu a ktoré bude zahŕňať prípravu na rozmiestnenie a použitie taktických jadrových zbraní. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany. Do cvičenia sa zapoja letectvo aj námorné sily, informuje s odvolaním sa na ministerstvo agentúra Reuters.

Čítajte viac Putin nariadil jadrové cvičenie pri hraniciach s Ukrajinou: Západ nás provokuje

9:52 Taliansky minister obrany Guido Crosetto v pondelok vyjadril presvedčenie, že ekonomické sankcie uvalené na Rusko nesplnili svoj účel, a vyzval Západ, aby sa pokúsil intenzívnejšie rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o diplomatickom riešení s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters.

Crosetto v rozhovore pre denník Il Messaggero tvrdil, že Západ sa mylne domnieval, že sankcie dokážu zastaviť ruskú agresiu, a precenil svoj hospodársky vplyv vo svete. Namiesto toho jediným spôsobom, ako ukončiť túto „krízu“, je podľa neho „zapojiť všetkých, najprv (dosiahnuť) prímerie a potom mier“.

Na námietku moderátora, že Putin neprejavil ochotu rokovať, Crosetto odpovedal, že ide o dobrý dôvod na to, aby sa Západ ešte viac snažil. „Nesmieme sa vzdať žiadnej možnej cesty diplomacie, aj keď je úzka,“ dodal.

V rozhovore však obhajoval rozhodnutie Talianska pokračovať v dodávaní zbraní Ukrajine. Cieľom tejto iniciatívy je podľa neho získať „čas a podmienky na dosiahnutie prímeria a mieru“.

Ak by ruské sily obsadili Kyjev, nevyhnutne by to viedlo ku konfliktu s inými štátmi mimo Ukrajiny, ktoré by nesúhlasili s tým, že sa ruské tanky nachádzajú na ich hraniciach, uviedol taliansky minister.

Čítajte aj 777. deň: Švajčiarsko štartuje mierový proces medzi Ukrajinou a Ruskom, Moskva odmieta prísť

9:48 Stal sa obeťou prepadnutia, ale strážcovia zákona mu dali najavo, že ako zločinec sa správa on. Rusi, ktorí akýmkoľvek spôsobom naznačia, že nesúhlasia s inváziou na Ukrajinu, riskujú opletačky. Od februára 2022, keď Putinove vojská vtrhli do susedného štátu, sa o tom presvedčili tisíce z nich. Často ide o tragikomické prípady.

Čítajte viac Rus s modro-žltými vlasmi, ktorého okradli a vybili mu zub, sa na polícii dozvedel, že v zákopoch má bozkávať rodnú zem

9:40 Šesť civilistov zahynulo a 35 utrpelo zranenia v dôsledku pondelňajšieho útoku ukrajinských bezpilotných lietadiel na mikrobusy prevážajúce zamestnancov miestneho poľnohospodárskeho podniku v prihraničnej Belgorodskej oblasti. Na svojom účte na platforme Telegram o tom podľa agentúry Reuters informoval gubernátor Viačeslav Gladkov.

Spresnil, že k útoku došlo neďaleko dediny Berezovka. Zasiahnuté boli dva mikrobusy a jedno osobné auto. Medzi zranenými sú aj dve deti s povrchovými poraneniami, stav jedného muža so zranením brušnej dutiny je vážny. Gladkov zároveň zverejnil fotografiu autobusu s vybitými oknami.

Belgorodská oblasť hraničiaca s Ukrajinou sa opakovane stáva terčom útokov ukrajinských síl. Kyjev popiera, že sa zameriava na civilistov, a tvrdí, že má právo útočiť na Rusko, ktorého jednotky vpadli na územie Ukrajiny vo februári 2022.

Čítajte aj Ukrajina stupňuje útoky na Belgorod. Do krytov sa ľudia nedostanú, úrady im radia prelepiť okná lepiacou páskou

9:17 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 040 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 475 300, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, 34 obrnených bojových vozidiel pechoty a 38 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 380 tankov, 14 213 obrnených bojových vozidiel pechoty a 12 250 delostre­leckých systémov.

8:49 Demokratický líder Snemovne reprezentantov Hakeem Jeffries v rozhovore pre CBS povedal, že Spojené štáty musia pokračovať v podpore Ukrajiny, aby zabránili širšej vojne, a z odkladu pomoci v boji proti Rusku obvinil „proputinovskú frakciu“ v rámci Republikánskej strany.

„Nemôžeme nechať Ukrajinu padnúť, pretože ak sa tak stane, potom je veľká pravdepodobnosť, že Amerika bude musieť vstúpiť do konfliktu – nielen s našimi peniazmi, ale aj s našimi vojačkami a vojakmi,“ povedal Jeffries v v relácii 60 minút.

Jeffries vysvetlil, že verí, že ruský prezident Vladimir Putin sa snaží obnoviť Sovietsky zväz, a tým ohrozí spojencov v NATO.

„Máme veriť, že tvárou v tvár tomuto druhu dôslednej agresie, že ak dovolíme Vladimirovi Putinovi uspieť na Ukrajine, zastaví sa len na Ukrajine? Samozrejme, že nie,“ povedal Jeffries.

Minulý mesiac Kongres schválil dlho očakávaný návrh zákona o poskytnutí vojenskej a humanitárnej pomoci Ukrajine vo výške 61 miliárd dolárov. Prvý veľký balík pomoci od decembra 2022 prišiel po mesiacoch bojov a patovej situácie v Kongrese, spôsobenej republikánmi, ktorí sú rozdelení v otázke zahraničnej pomoci Ukrajine.

„V Republikánskej strane rastie proputinovská frakcia, ktorá nechce podporovať Ukrajinu a z nejakého dôvodu verí, že Rusko nie je nepriateľom Spojených štátov amerických,“ uviedol Jeffries.

Čítajte aj Macron: Keby Rusko prelomilo front, je možné vyslať na Ukrajinu vojakov. Fico reaguje

8:01 Pri ruskom dronovom útoku na mesto Sumy na severe Ukrajiny bola v noci na dnešok zničená energetická infraštruktúra. Informoval o tom šéf Sumskej oblasti Oleksij Drozdenko. Protivzdušná obrana napadnutej krajiny v noci zostrelila 12 z 13 útočných dronov Šáhid, uviedlo letectvo.

V noci sa v Sumskej oblasti ozývali výbuchu a miestne telegramové kanály informovali, že boli prerušené dodávky elektrickej energie a vody, píše ruskojazyčný servis BBC. „V súvislosti s masívnym útokom šáhidov na mesto prechádzajú objekty kritickej infraštruktúry na záložné zdroje elektrickej energie,“ napísal Drozdenko na svojom telegramovom kanáli. Týka sa to nemocníc a vodárenských objektov.

Neskôr gubernátor uviedol, že práce na obnove dodávok elektriny začali a že sa budú diať postupne. Sumy ležia niekoľko desiatok kilometrov od ukrajinsko-ruskej hranice.

Vedenie vysokého napätia ruská armáda zničila aj pri Červonohryhorivke, ktorá leží v Dnepropetrovskej oblasti na brehu poškodenej Kachovskej priehrady, informovali ukrajinské úrady.

7:20 Je to väčšinou neviditeľná súčasť vojny a (zatiaľ) pri nej priamo nezomierajú ľudia. Ukrajina však od začiatku veľkej ruskej invázie čelila viac ako 10-tisíc kybernetickým incidentom. Experti tiež naznačujú, že v digitálnom priestore vidia spoluprácu Pekingu a Moskvy. Ich ciele môžu byť iné, ale vyzerá to tak, že aspoň do istej miery si pomáhajú a vzájomne sa učia.

Čítajte viac Terčom sú Ukrajina a Taiwan. Učia sa Čína a Rusko, ako spolu bojovať v kyberpriestore?

6:45 Americkí predstavitelia naďalej signalizujú svoju podporu novým ukrajinským protiofenzívnym operáciám v roku 2025, hoci ISW sa naďalej domnieva, že Ukrajina by mala čo najskôr vyvinúť celoplošnú iniciatívu, pretože postúpenie takejto iniciatívy Rusku na celý rok 2024 bude predstavovať pre Rusko viaceré výhody.

Denník Financial Times (FT) 5. mája informoval, že poradca USA pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan uviedol, že Ukrajina sa bude snažiť uskutočniť protiofenzívnu operáciu s cieľom znovu dobyť Ruskom okupované ukrajinské územie v roku 2025, má sa tak stať po využití vojenskej pomoci USA na otupenie ďalšieho ruského postupu v roku 2024. Sullivan uviedol, že americká vojenská pomoc sa neprejaví hneď, ale umožní ukrajinským silám „udržať líniu“ a odolávať ruským útokom počas zvyšku roku 2024.

ISW naďalej odhaduje, že bude pravdepodobne trvať niekoľko ďalších týždňov, kým západné zbrane a munícia dorazia k ukrajinským jednotkám v prvej línii a začnú mať citeľné dopady na bojisko a že príchod americkej vojenskej pomoci Ukrajine pravdepodobne umožní ukrajinským silám stabilizovať frontovú líniu a prevziať iniciatívu.

FT v januári 2024 informoval, že americkí predstavitelia nabádali Ukrajinu, aby v roku 2024 viedla „konzervatívnejšiu“ „aktívnu obranu“ a pripravila sa na protiofenzívu v roku 2025. ISW už predtým obšírne argumentoval, že ukrajinská „aktívna obrana“ do roku 2025 by postúpila celoplošnú iniciatívu ruským silám na viac ako rok, čo by ruskému veleniu určovať načasovanie, miesta a intenzitu ruských útokov., píše ISW

Takticky významný ruský postup severozápadne od Avdijivky a potenciálna hrozba ruskej útočnej operácie proti Charkovskej oblasti sú priamo spojené so schopnosťou ruských síl viesť útoky kĺzavými bombami pozdĺž frontovej línie, obmedzenými ukrajinskými obrannými operáciami a celoplošnou iniciatívou Ruska.

Ukrajinské sily budú musieť prijať a integrovať americkú vojenskú pomoc pre jednotky v prvej línii, stabilizovať frontovú líniu, brániť sa pred predpokladaným letným ruským ofenzívnym úsilím, zabrániť operačne významnému ruskému postupu a riešiť svoje pretrvávajúce problémy s ľudskou silou skôr, ako budú môcť prevziať celoplošnú iniciatívu a uskutočniť protiofenzívnu operáciu neskôr v roku 2024 alebo 2025.

Schopnosť Ukrajiny oslobodiť svoje územie a viesť protiofenzívne operácie závisí od množstva neprijatých rozhodnutí na Západe, v Rusku a na Ukrajine a akékoľvek vonkajšie úsilie načrtnúť časovú os ukrajinských protiofenzívnych operácií ignoruje realitu situácie na bojisku, dodáva ISW.