Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 810 dní
- Macron vysvetlil, či sa Francúzsko chystá do vojny s Ruskom
- ISW: Putin odstavil Šojgua, aby podporil dlhotrvajúcu vojnu na Ukrajine, prípadne s NATO
- Fatálne zlyhanie Kyjeva, či falošná ruská ofenzíva? Čo sa deje v Charkovskej oblasti
- Lavrov: Ak sa chce Západ biť na bojisku, Rusko je pripravené
- Útok ukrajinských dronov spôsobil v Rusku požiar skladu ropy a rozvodne elektriny
- Počet obetí po zásahu bytovky v Belgorode stúpol na 15, tvrdí Rusko
- Ukrajina vymenila veliteľa v Charkovskej oblasti
- Ukrajina pripustila v Charkovskej oblasti taktický úspech Ruska
- Kyjev plánuje dovoz rekordného množstva elektriny z Európy, vrátane Slovenska
Čítajte viac 809. deň: Rusko hlási obsadenie ďalších štyroch obcí v Charkovskej oblasti
22:14 Americká vojenská pomoc pre Ukrajinu v rámci balíka, ktorý Kongres schválil koncom apríla, už dorazila do krajiny čeliacej ruskej agresii. Podľa tlačových agentúr to v pondelok povedal poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Washington urobí všetko, aby ďalšiu podporu dostal Kyjev v čase silnejúcej ruskej ofenzívy čo najrýchlejšie, dodal Sullivan.
Americkí zákonodarcovia sa po mesiacoch dohadov a odkladov pred tromi týždňami zhodli na uvoľnení 61 miliárd dolárov v rámci vojenskej podpory pre Kyjev. Vláda prezidenta Joea Bidena krátko nato oznámila, že Spojené štáty nakúpia pre Ukrajinu muníciu do protiraketových batérií, ďalšie druhy nábojov, drony či systémy na ich zneškodňovanie.
Sullivan povedal, že prvá časť vojenskej pomoci je už na Ukrajine. USA podľa neho urobia „všetko, čo je v ľudských silách“, aby aj ďalšie dodávky doputovali do brániacej sa krajiny čo najrýchlejšie.
Ukrajina aj európske krajiny dlhodobo apelovali na USA, aby neotáľali so schválením spomínaného balíka. Požiadavky republikánov v Kongrese, ktorým odmietali demokrati vyjsť v ústrety, však rokovania nadlho zablokovali.
21:16 V meste Vovčansk na severovýchode Ukrajiny zostalo už len niekoľko stoviek obyvateľov, informovali miestne úrady. Ukrajinské sily v tejto oblasti vedú ťažké boje s ruskou armádou, informovali v pondelok miestni predstavitelia podľa agentúry Reuters.
Pred začiatkom ruskej invázie vo februári 2022 žilo vo Vovčansku 19.000 ľudí. Jeho populácia sa však ešte pred minulotýždňovým obnovením ruskej pozemnej ofenzívy znížila na 2500. V meste odvtedy napokon zostalo len 200–300 ľudí, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.
Vovčansk sa v uplynulých dňoch dostal do centra pozornosti, keďže Charkovskú aj Doneckú oblasť zachvátili intenzívne boje. Ukrajinskí predstavitelia vyjadrujú obavy, že Vovčansk môže dopadnúť ako ukrajinské mestá Bachmut a Avdijivka, kde si boje a taktika spálenej zeme vynútili ukrajinské ústupy. Ruské sily v súčasnosti postupujú v snahe obkľúčiť mesto z troch smerov.
Ukrajinskí predstavitelia a vojaci uviedli, že zle vybudované opevnenia a pretrvávajúci nedostatok munície umožnili minulý týždeň rozsiahly postup Rusov v tejto oblasti. Podľa ukrajinského monitorovacieho projektu DeepState obsadili Rusi v priebehu dvoch dní územie o rozlohe 106 kilometrov štvorcových a najmenej sedem dedín, z ktorých väčšina sa už vyľudnila.
Ukrajinský prezident Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že jeho sily sa stále zmietajú v bojoch v Charkovskej aj Doneckej oblasti. Predovšetkým k nim dochádza v pohraničí na východe a severovýchode Ukrajiny, kde sa ukrajinskí vojaci v oslabení snažia zadržať ruskú ofenzívu.
Podľa analytikov sa Rusi snažia využiť slabiny Ukrajiny predtým, ako na bojisko v najbližších týždňoch a mesiacoch dorazí nová vojenská pomoc pre Kyjev od USA a jej európskych partnerov.
20:12 Ukrajinské vedenie nepredpokladá, že by mestu Charkov na severovýchode Ukrajiny hrozil pozemný útok, a to aj napriek novej ofenzíve ruskej armády v tejto oblasti, do ktorej je nasadených viac ako 30-tisíc ruských vojakov. Podľa agentúry AFP to v pondelok uviedol nový tajomník Rady bezpečnosti a obrany Ukrajiny (SNBO) Olexandr Lytvynenko.
AFP pripomenula, že Rusko minulý piatok spustilo prekvapivú ofenzívu v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, pričom zaznamenalo malý postup v pohraničnej zóne, odkiaľ bolo pred takmer dvoma rokmi vytlačené.
„V pohraničnej oblasti momentálne prebiehajú ruské akcie,“ priznal v rozhovore pre agentúru AFP Lytvynenko. Dodal, že ukrajinské vedenie nevidí „žiadnu hrozbu útoku na mesto Charkov.“ Upozornil však, že „je tu veľa Rusov“ – na hranici Ukrajiny s Ruskom ich bolo sústredených asi 50 000, teraz ich „prichádza viac ako 30 000“. Podľa Lytvynenka je ruská ofenzíva pravdepodobne zameraná na vytvorenie „nárazníkovej zóny“, ktorá by obmedzila schopnosť Ukrajiny zasiahnuť pohraničné oblasti Ruska.
Moskva tvrdí, že v Charkovskej oblasti podnikla malé výpady, obsadila niekoľko dedín a postupuje smerom k mestu Vovčansk, odkiaľ aj Ukrajina hlásila silné ostreľovanie. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov v pondelok uviedol, že delostreleckými a mínometnými útokmi bolo zasiahnutých viac ako 30 miest a dedín, pričom zranenia utrpelo najmenej deväť ľudí.
Krátko po novej ofenzíve ruskej armády prezident Vladimir Putin odvolal dlhoročného ministra obrany Sergeja Šojgua a nahradil ho ekonómom Andrejom Belousovom.
Na margo týchto zmien Lytvynenko povedal, že Belousov je „skúsený manažér schopný zabezpečiť dlhodobú opotrebovávaciu vojnu“. Okrem toho má Belousov silné väzby aj na ruskú rozviedku.„To naznačuje, že Putin plánuje vojnu na dlhé obdobie dopredu. A vojnu nielen s Ukrajinou, ale i so Západom ako celkom. Vojnu s NATO,“ myslí si Lytvynenko.
16:33 Ruská protivzdušná obrana v noci na dnes vo viacerých regiónoch zneškodnila štyri rakety Storm Shadow, 12 striel Vilcha a 31 dronov vyslaných z územia Ukrajiny, uviedlo ráno ruské ministerstvo obrany podľa agentúry TASS. V Kurskej oblasti, ktorá susedí s Ukrajinou, si útok dronov vyžiadal jednu obeť a troch ranených, ohlásili popoludní miestne úrady.
„(Drony) zvrhli výbušné zariadenia na osobné automobily obyvateľov dediny Popovo-ležači. Jedna žena zahynula na mieste, ďalší traja ľudia utrpeli zranenia,“ uviedli úrady podľa ruskej redakcie BBC. Útoky dronov hlásia ruské úrady v pohraničných oblastiach pravidelne, ale ukrajinské úrady sa k týmto tvrdeniam nevyjadrujú.
16:25 Srbský premiér Miloš Vučević po dnešnom rokovaní s ukrajinským ministrom zahraničia Dmytrom Kulebom vyjadril podporu Ukrajine, ktorá sa bráni už viac ako dva roky rozsiahlej ruskej vojenskej agresii. Nezaviazal sa však pripojiť k medzinárodným sankciám proti Moskve kvôli jej invázii do susednej krajiny. Napísali to dnes agentúry Reuters a AP. Kuleba je v Srbsku spoločne s prvou dámou Olenou Zelenskou.
Šéf ukrajinskej diplomacie sa počas dvojdňovej návštevy balkánskej krajiny, kde je prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, stretol s prezidentom Aleksandarom Vučičom a novým premiérom Vučevičom, v ktorého vláde je viacero proruských ministrov, vrátane dvoch, na ktoré sa vzťahujú americké sankcie. Agentúra AP pritom označila cestu Kuleby a Zelenskej na Balkán ako znamenie otepľovania vzťahov medzi oboma štátmi.
„Srbsko sa zaviazalo rešpektovať medzinárodné právo a územnú celistvosť členských štátov OSN vrátane Ukrajiny. Sme otvorení priateľským diskusiám o všetkých otázkach a na všetkých úrovniach,“ uviedol Vučević vo vyhlásení. Srbsko opakovane odsúdilo ruskú inváziu na Ukrajinu, ale odmietnutie Belehradu pripojiť sa k medzinárodným sankciám narušilo vzťahy s Kyjevom, poznamenal Reuters.
16:13 Predseda vlády zdôraznil, že Slovensko musí reagovať na energetické potreby doby. Pripomenul masívny nástup elektromobility a odhady, ktoré hovoria o možnom náraste spotreby elektrickej energie v priebehu nasledujúcich 20 rokov až o 80 %.
Čítajte viac Slovensko už skončilo s Ruskom v energetike. Ani palivo, ani technológie neprídu, vyhlásila Saková
16:09 Ukrajinskí vojaci zostrelili ruský prieskumný a útočný vrtuľník Ka-52, ktorého cena je 16 miliónov dolárov. Uviedla to na komunikačnej platforme Telegram ukrajinská 47. mechanizovaná brigáda. „Priatelia, skvelá správa. Vojaci 47. samostatnej mechanizovanej brigády zostrelili ruský vrtuľník Ka-52 Alligator," napísala brigáda. Miesto zostrelenia vrtuľníka však nezverejnili. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
15:26 Pri útokoch v Moskvou kontrolovanej Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny a v ruskej pohraničnom Kurskej oblasti zahynuli najmenej štyria ľudia, informovali v pondelok tamojšie úrady.
Rakety zasiahli priemyselnú zónu v Luhanskej oblasti, uviedol Leonid Pasečnik, Moskvou dosadený predstaviteľ oblasti. Dodal, že pri útokoch zahynuli najmenej traja ľudia a ďalší štyria sú zranení.
15:18 Ukrajinský diaľkový dron Ľutyj počas svojho druhého bojového letu vlani v októbri zasiahol základňu ruských vrtuľníkov vo štvrti Adler kúpeľného mesta Soči na juhu Ruska deň po tom, ako sa neďaleko ruský vodca Vladimir Putin stretol s kazašským prezidentom Kasymom-Žomartom Tokajevom. Píše o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na spravodajské zdroje.
Ruská vrtuľníková základňa, ktorá okrem iného slúžila Putinovej rezidencii, sa stala terčom útoku dronu Ľutyj 1. októbra 2023. „Zasiahli sme miesto pristávania ich helikoptér a poškodili sme niekoľko vrtuľníkov. Najprv sme však nevedeli, že deň predtým, ako sme zasiahli Adler, sa tam Putin stretol s Tokajevom. Putin bol 12 kilometrov od miesta, ktoré zasiahol druhý úder dronu Ľutyj. To sa nám potvrdilo neskôr,“ uviedli ukrajinské spravodajské zdroje pre Ukrajinskú pravdu.
Rusi vtedy podľa zdrojov webu nevedeli, čo ich zasiahlo. „Keďže to dopadlo na Soči, predpokladali, že to bolo z lode alebo z hôr v Gruzínsku. Netušili, že to prišlo z Ukrajiny. A potom zrazu dron zasiahol Petrohrad, prakticky opačný koniec krajiny. Bol to pre nich evidentne šok,“ spomína v rozhovore pre Ukrajinskú pravdu človek, ktorý sa podieľal na týchto útokoch.
Čítajte aj Čo možno čakať od kremeľského vládcu po piatej korunovácii?
15:15 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba spolu s prvou dámou Ukrajiny Olenou Zelenskou navštívili v pondelok Srbsko.
Ide o prvú návštevu Kulebu v Srbsku od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022. Šéf ukrajinskej diplomacie sa v Srbsku pritom stretol s prezidentom Aleksandarom Vučičom a novým srbským premiérom Milošom Vučevičom, v ktorého vláde je niekoľko proruských ministrov. Dvaja z nich pritom čelia i sankciám Spojených štátov.
„Srbsko sa zaväzuje k rešpektovaniu medzinárodného práva a územnej celistvosti každého štátu, ktorý je členom Organizácie Spojených národov,“ uviedla po rokovaniach s Kulebom Vučevičova kancelária vo vyhlásení.
Zelenská si v nedeľu prezrela Belehrad v sprievode prvej dámy Srbska Tamary Vučičovej.
Srbsko síce odsúdilo inváziu Ruska na Ukrajinu, no odmietlo sa pripojiť k medzinárodným sankciám uvaleným na Moskvu a s Ruskom, ktoré je jeho tradičným spojencom, udržiava priateľské vzťahy.
Čítajte aj Rusi považujú Srbov za dobytok. Elitný žoldnier spustil ostrú kritiku do ruských radov
15:10 Rusi spustili ofenzívu z nového smeru na pohraničnú Charkovskú oblasť. Letecké údery začali ešte počas noci 9. mája, neskôr spustili okupanti aj delostreleckú paľbu a približne o piatej hodine ráno vyslali pozemné jednotky. Rusko útočí aj hlbšie v Charkovskej oblasti, vrátane samotného Charkova, ktorý je druhým najväčším mestom na Ukrajine. Situácia je dynamická a zložitá, bojuje sa vo viacerých smeroch, predovšetkým v meste Vovčansk. Rusi majú v oblasti isté taktické zisky, priznal Kyjev. Ofenzíva, ktorá sa javí ako masívna, však môže byť prepracovaná ruská finta, uviedol fínsky analytik Joni Askola.
Čítajte viac Fatálne zlyhanie Ukrajiny, či falošná ruská ofenzíva? Čo sa deje v Charkovskej oblasti
15:00 V divokej vode riskujú svoj život, lebo sa boja obliecť si vojenskú uniformu. Niektorí Ukrajinci, ktorí nechcú rukovať, sa rozhodli preplávať rieku. Sú odhodlaní dostať sa na druhý breh napriek tomu, že pohraničná stráž opakovane upozorňuje na prípady, ktoré sa skončili tragicky.
Čítajte viac Ukrajinci skáču do rieky smrti, aby sa vyhli frontu. Koľko sa ich už utopilo a čo čaká mužov, ktorých pohraničníci chytia?
14:17 V najbližších týždňoch sa očakáva súboj súvisiaci s návrhom NATO v otázkach podpory Ukrajiny. Nátlak na Maďarsko je enormný, Budapešť sa však nechce podieľať ani na výcviku ukrajinských vojakov, a ani na dodávke zbraní. Podľa agentúry MTI to v pondelok uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
Šéf rezortu na stretnutí parlamentnej frakcie poslancov za vládnu stranu Fidesz varoval, že NATO začalo likvidovať červené čiary, ktoré predtým určilo. Aliancia predtým totiž deklarovala, že nie je účastníkom vojny na Ukrajine a že treba urobiť všetko pre to, aby nedošlo k priamej konfrontácia s Ruskom.
„Teraz sa však už hovorí o tom, že generálny tajomník NATO tak cíti, že by stálo za to, aby Aliancia niečo urobila, pretože to nefunguje, že NATO dva roky nič nerobí, a iba jeho členské krajiny a Európska únia sú schopné páchať činy, ktoré ohrozujú bezpečnosť sveta,“ povedal Szijjártó.
Dodal, že v rámci týchto snáh chce NATO zvýšiť koordinačnú úlohu pri preprave zbraní, pri výcviku ukrajinských vojakov a chystá sa prijať podporný balík v hodnote sto miliárd eur, čo však Maďarsko odmieta.
„Chceme sa tomu úplne vyhnúť,“ podčiarkol maďarský minister, podľa ktorého Budapešť v tejto záležitosti čelí obrovskému tlaku.
Čítajte aj Prelamuje Zelenskyj ľady? Orbána pozval na mierový summit. Premiér reagoval
13:30 Švédsky premiér Ulf Kristersson v pondelok uviedol, že je otvorený tomu, aby povolil rozmiestnenie jadrových zbraní na území Švédska v čase vojny.
Švédsky parlament bude v júni hlasovať o schválení obrannej dohody so Spojenými štátmi, ktorá by USA umožnila skladovanie vojenského vybavenia a zbraní vo Švédsku. V uplynulých týždňoch sa pritom ozývajú hlasy volajúce po tom, aby Švédsko v dohode uviedlo, že neumožní na svojom území rozmiestnenie jadrových zbraní.
Švédska vláda opakovane uviedla, že to nie potrebné vzhľadom na širšiu dohodu o jadrových zbraniach a rozhodnutie parlamentu, ktoré zakazuje jadrové zbrane vo Švédsku v čase mieru. Počas vojny však môže byť podľa Kristerssona všetko inak.
„V čase vojny je to úplne iná záležitosť. Všetko by záležalo od toho, čo sa stane,“ uviedol švédsky premiér pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Sveriges Radio.
„V tom najhoršom prípade musia byť demokratické krajiny v našej časti sveta nakoniec schopné brániť sa proti krajinám, ktoré nás môžu ohrozovať jadrovými zbraňami,“ povedal Kristersson.
Dodal však, že akékoľvek rozhodnutie o rozmiestnení jadrových zbraní vo Švédsku bude môcť prijať len samotné Švédsko, a nie Spojené štáty. „O švédskom území rozhoduje Švédsko,“ uviedol.
Čítajte aj Centrála NATO vztýčila švédsku vlajku. Poputujú k novým spojencom jadrové zbrane?
12:25 Ak sa chcú západné krajiny biť na bojisku za Ukrajinu, Rusko je na to pripravené. Vyhlásil to v pondelok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
„Je to ich právo, ak to chcú na bojisku, bude to na bojisku,“ citovala Lavrova ruská agentúru RIA Novosti.
Rusko zosilnelo svoje varovania o nebezpečenstve vzniku priameho konfliktu so Severoatlantickou alianciou po vyjadreniach francúzskeho prezidenta. Emmanuel Macron odmietol vylúčiť možnosť, že Západ by na Ukrajinu niekedy v budúcnosti mohol vyslať svojich vojakov.
Diplomat Lavrov je vo funkcii ministra zahraničných vecí už dve desaťročia. Najnovšie vyjadrenie predniesol na parlamentom pohovore o opätovnom vymenovaní do funkcie v novej vláde. Jej vznik vyplýva z ústavy, pretože Putin sa začiatkom mája po pseudovoľbách stal prezidentom na nové šesťročné funkčné obdobie.
Čítajte aj Macron vysvetlil, či sa Francúzsko chystá do vojny s Ruskom
12:20 Podľa analytikov z amerického Inštitútu pre výskum vojny (ISW) Rusko pri operáciách v Charkovskej oblasti ťaží z toho, že Západ Ukrajine zakazuje používať ním dodávané na útok proti cieľom na ruskom území. Šéf britskej diplomacie David Cameron síce nedávno „dal Ukrajincom zelenú“ na to, aby na ciele vo vnútri Ruska útočili zbraňami dodanými z Británie, ale pre snahy ukrajinskej armády odrezať Rusov od zázemia je to nedostatočné. Tento súhlas navyše prišiel neskoro pre to, aby ukrajinská armáda obmedzila možnosti Ruska zhromaždiť vojská pozdĺž hranice. „Pre ukrajinské jednotky by bolo obrovsky prínosné, keby mali možnosť využívať zbraňový systém dlhého dosahu na narušenie ruských logistických uzlov a ciest, ktoré sú teraz využívané pre zásobovanie ofenzívy v Charkovskej oblasti,“ uvádza ISW. Poznamenáva, že namiesto toho si Ukrajinci musia vystačiť s vyčerpanými zásobami zbraní vlastnej výroby.
Čítajte aj Moskva reaguje na Camerona: Zbombardujeme britské mestá
12:04 Požiar ropného skladu pri meste Staryj Oskol v ruskej Belgorodskej oblasti a požiar rozvodne elektriny v meste Jelec v Lipeckej oblasti spôsobil v noci na pondelok útok dronov Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU). Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na zdroj z SBU.
Zdroj uviedol, že miestni obyvatelia sa celú noc na telegramových kanáloch sťažovali na sériu hlasných explózií v Belgorodskej oblasti a gubernátor Lipeckej oblasti potvrdil požiar rozvodne v meste Jelec. Podľa zdroja z SBU tamojšia rozvodňa dodáva elektrinu trakciám ruskej štátnej železničnej spoločnosti Rossijskije železnyje dorogi a zabezpečuje prenos medzi elektrárenskými systémami Lipeckej, Oriolskej a Brianskej oblasti.
11:48 Ukrajinská armáda vymenila veliteľa síl v Charkovskej oblasti, kde ruská armáda v piatok začala novú ofenzívu. Informuje o tom RBK Ukrajina. Ruské jednotky tam dokázali obsadiť niekoľko obcí a ťažké boje v pohraničnom regióne pokračujú.
Doterajšieho veliteľa Jurija Haluškina na tomto poste vystriedal brigádny generál Mychajlo Drapatyj. Ten sa zároveň stal zástupcom náčelníka generálneho štábu ukrajinskej armády.
11:09 Ukrajina plánuje v pondelok rekordný dovoz elektrickej energie z piatich európskych krajín vrátane Slovenska. Dôvodom sú značné škody na energetickej infraštruktúre po ruských útokoch, uviedlo tamojšie ministerstvo energetiky.
Ministerstvo informovalo, že v pondelok plánuje dovážať elektrickú energiu zo Slovenska, Rumunska, Poľska, Maďarska a Moldavska. Kyjevu bola už od polnoci do pondelkového rána poskytnutá núdzová pomoc z Európskej únie.
„Energetická sieť zaznamenala výrazný nedostatok elektrickej energie počas väčšiny dňa,“ uviedol prevádzkovateľ národnej energetickej siete Ukrenergo na sieti Telegram. Dodal, že poškodené ukrajinské elektrárne nedokážu vyrábať toľko elektriny ako pred útokom.
10:47 Navrhnutie doterajšieho prvého podpredsedu ruskej vlády, ekonóma Andreja Belousova na post ministra obrany nasvedčuje tomu, že prezident Vladimir Putin podniká kroky na mobilizáciu ruskej ekonomiky a zbrojného priemyslu pre naťahujúcu sa vojnu na Ukrajine a budúcu konfrontáciu s NATO. Vo svojej poslednej analýze k vývoju ruskej invázie na Ukrajinu to napísal americký Inštitút pre výskum vojny (ISW). Belousov na čele rezortu obrany nahradí Sergeja Šojgua, ktorý sa stane šéfom prezidentovej bezpečnostnej rady.
Kremeľ má v úmysle poveriť Belousovovou integráciou obranného priemyslu a odvetví napojených na ruský bezpečnostný aparát so širšou domácou ekonomikou, uvádza ISW. Tak to vidí aj niekoľko rôznych zdrojov oboznámených s dianím na špičke ruskej moci. Putin si podľa nich robí veľké starosti kvôli korupcii a sprenevere peňazí v ruskej armáde, konfliktom medzi armádou a zástupcami zbrojného priemyslu a neefektivite ministerstva obrany ako celku. Nemenovaný vládny činiteľ opozičnému ruskému serveru Važnyje istorii povedal, že Belousov v novej funkcii bude pracovať na tom, aby ekonomiku orientoval na „špeciálnu vojenskú operáciu“, ako Moskva nazýva inváznu vojnu proti Ukrajine, a vyťažil technologické maximum z obranného priemyslu.
Podľa ISW Belousove skúsenosti z rôznych ekonomických postov aj jeho podiel na rôznych projektoch pre inovácie a vývoj dronov v rámci zbrojného priemyslu znamenajú pre vedenie aparátu ministerstva obrany dobrú správu. Rezort pod Šojguovým vedením čelil obvineniam z korupcie na vysokých miestach a byrokratickej ťažkopádnosti a bol neustále pod paľbou kritiky ruských vojenských komentátorov. Belousov má povesť efektívneho technokrata a podľa dobre informovaných zdrojov má pozitívne vzťahy s Putinom. Jeho dôraz na technologické inovácie a zvýšenie produkcie ruských zbrojárskych firiem, a to najmä dronov, bude pre ruské vojnové úsilie mimoriadne prínosný, pretože Kremeľ v poslednom čase musel počítať s medzerami medzi výrobou dronov a skutočnou situáciou na bojisku, píše ISW.
Vlani v januári Belousov oznámil, že Rusko dokončilo projekt pre bezpilotné systémy, v rámci ktorého bolo vyčlenených 696 miliárd rubľov (približne 7 miliárd eur) s cieľom vyrobiť ich do roku 2030 každý rok 32.000. „Putin má zrejme v úmysle využiť Belousove skúsenosti z vlády, aby prepojil federálnu ekonomickú politiku s agendou ministerstva obrany, a plne tak mobilizoval ruský obranný priemysel vo väčšom meradle a na dlhší čas a integroval ho s domácou hospodárskou politikou. Takto vzniknú podmienky pre komplexnejšiu hospodársku mobilizáciu, čo svedčí o tom, že Kremeľ pokračuje v prípravách na veľkú vojnu na Ukrajine,“ píše ISW.
Čítajte aj Putin odvolal ministra obrany Sergeja Šojgu a za trest ho povýšil. Bude jeho pravou rukou pre biznis
9:50 Na najmenej 15 stúpol počet obetí nedeľňajšieho útoku v ruskom meste Belgorod, v dôsledku ktorého sa zrútila časť bytovky. Oznámilo to v pondelok ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie.
Ide o jeden z doposiaľ najsmrteľnejších útokov na ruskú pohraničnú Belgorodskú oblasť. Ukrajina podľa ruských predstaviteľov podnikla na oblasť rozsiahly raketový útok, pri ktorom požila rakety Točka a raketomety Viľcha (Adler) a RM-70 Vampire.
Úlomky jednej zo zostrelených rakiet podľa ruských úradov zasiahli bytovku. Na záberoch vidieť, že sa zrútilo najmenej 10 podlaží. Neskôr, keď budovu prehľadávali záchranári, sa zrútila aj strecha.
Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov v samostatnom vyhlásení uviedol, že v nedeľu v dôsledku viacerých útokov Ukrajiny zahynuli štyria ďalší ľudia a 27 utrpelo zranenia.
9:45 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 484 030 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas nedele prišli Rusi o 1 740 vojakov, 31 tankov, 42 bojových obrnených vozidiel či 15 delostreleckých systémov.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 485 tankov, 14 417 bojových obrnených vozidiel, 16 878 vozidiel a palivových nádrží, 12 487 delostreleckých systémov, 1 070 odpaľovacích raketových systémov, 797 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 350 lietadiel, 9 936 dronov, 2 197 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 2 048 kusov špeciálnej techniky.
8:30 Ruské jednotky majú v bojoch o mesto Vovčansk na severe Charkovskej oblasti taktické úspechy, operačná situácia tam je zložitá a dynamicky sa mení. K situácii na fronte v Charkovskej oblasti, kde Rusi v piatok začali novú ofenzívu, to uviedol generálny štáb ukrajinskej armády.
„Bojuje sa o prihraničné mesto Vovčansk. Nepriateľ do útoku nasadil značné sily v počte až do piatich práporov a nepozerá sa na vlastné straty,“ citovali z oznámenia ukrajinského generálneho štábu ukrajinské médiá. Kyjev tvrdí, že za jeden deň ruská armáda v tomto úseku frontu prišla o sto ľudí, tieto údaje však nemožno nezávisle overiť.
Generálny štáb tiež uviedol, že ukrajinská armáda pokračuje v „stabilizácii situácie“ a že jednou z hlavných priorít pre ňu zostáva zachovanie životov vojakov.
Rusko tvrdí, že od piatka v prihraničnej časti Charkovskej oblasti dobylo deväť dedín, Kyjev však počas víkendu informoval, že útoky odráža a že o dediny bojuje.
Rusko útočí aj hlbšie v Charkovskej oblasti, vrátane samotného Charkova, ktorý je druhým najväčším mestom na Ukrajine. Ten býva často terčom raketových alebo dronových útokov.
8:20 Ruská ofenzíva v Charkovskej oblasti rozširuje frontovú líniu na východe Ukrajiny. Uviedol to v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý poukázal na prebiehajúce boje vo viacerých častiach krajiny.
Viaceré obce „sa zmenili zo ‚šedej zóny‘ na bojovú zónu a (ruskí) okupanti sa v niektorých z nich snažia usadiť alebo ich využiť na ďalší postup“, povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom videoodkaze. Podľa jeho slov sa ruská armáda ofenzívou v Charkovskej oblasti snaží čo najviac vyčerpať ukrajinské sily.
Ukrajinský prezident dodal, že mimoriadne zložitá situácia je predovšetkým v meste Vovčansk, kde pred začiatkom ruskej invázie vo februári 2022 žilo 19.000 ľudí.
Ukrajinské sily podnikajú protiútoky a kladú tvrdý odpor, uviedol Zelenskyj. „Naša úloha je jasná – musíme okupantom spôsobiť čo najviac strát,“ vyhlásil. Zároveň požiadal Ukrajincov, aby zbytočne nepodľahli panike, pretože Moskva sa svojou pozemnou operáciou snaží vyvolať strach.
Ukrajinský prezident svojim občanom odporučil, aby nepodľahli emóciám, preverovali si každú správu a dôverovali „ukrajinským obranným silám“.
Rusko spustilo ofenzívu v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny v piatok. V sobotu následne hlásilo dobytie piatich a v nedeľu ďalších štyroch dedín. Sever Charkovskej oblasti je podľa tamojšieho gubernátora Oleha Synehubova „takmer nepretržite“ pod paľbou zo strany ruskej armády.
7:50 Ruské sily údajne dobyli ďalšie tri dediny v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na DeepState.
Podľa tejto platformy okupanti postupovali okolo viacerých obcí a obsadili dediny Morochovec, Olijnikove a Zelene. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl predtým vyhlásil, že operačná situácia v Charkovskej oblasti zostáva zložitá a dynamicky sa mení, no v bojoch o Vovčansk majú Rusi taktické úspechy.
7:45 Ukrajinský dronový útok spôsobil v noci na pondelok požiar elektrickej rozvodne v ruskej Lipeckej oblasti, tvrdí tamojší gubernátor Igor Artamonov. Nálet bezpilotných lietadiel hlásili aj predstavitelia Belgorodskej a Kurskej oblasti.
Artamonov v príspevku na platforme Telegram uviedol, že pri útoku v Lipeckej oblasti nedošlo k zraneniam. Dodal, že požiar likvidujú hasiči.
Osem dronov bolo zneškodnených v Kurskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou, informovala tamojšia regionálna administratíva. O možných škodách či zraneniach sa nezmienila.
Nad Belgorodskou oblasťou bolo zostrelených niekoľko „vzdušných objektov“, napísal miestny gubernátor Viačeslav Gladkov na sociálnej sieti. Poškodených bolo päť obytných domov, no podľa predbežných informácii nedošlo k zraneniam, dodal.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho protivzdušná obrana zneškodnila v pondelok celkovo 16 ukrajinských rakiet a dronov. Agentúra Reuters uviedla, že tieto vyhlásenia nedokáže nezávisle overiť.
Ukrajina sa k úderu bezprostredne nevyjadrila. Podľa Kyjeva však útoky na ruskú vojenskú, dopravnú a energetickú infraštruktúru podkopávajú vojnové úsilie Moskvy a sú odpoveďou na nespočetné útoky ruskej armády na ukrajinské územie.
7:00 Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská a minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v nedeľu pricestovali do Belehradu. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej ide o prvú návštevu vysokopostavených ukrajinských predstaviteľov v Srbsku od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, čo môže signalizovať odklon tejto balkánskej krajiny od Moskvy, svojho tradičného spojenca.
Zelenská si prezrela srbskú metropolu v sprievode prvej dámy Srbska Tamary Vučičovej. Zúčastnila sa aj na podpise dohody o spolupráci medzi univerzitami v Belehrade a Kyjeve, napísala tlačová agentúra Tanjug.
Srbský prezident Aleksandar Vučič sa snaží nájsť rovnováhu medzi snahou krajiny o vstup do Európskej únie a vzťahmi s Ruskom a Čínou, ktorá je pre Belehrad významným obchodným partnerom. Belehrad má s Moskvou tradičné historické, náboženské, politické a vojenské väzby.
Srbsko viackrát odsúdilo ruskú inváziu na Ukrajinu, no dosiaľ sa nepridalo k západným sankciám voči Moskve. Vučič sa od februára 2022 na medzinárodných fórach trikrát stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, naposledy vo februári v Tirane.
Po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu prijalo Srbsko tisícky ukrajinských utečencov, poslalo Kyjevu humanitárnu pomoc a prisľúbilo podporu pri odmínovaní a povojnovej obnove krajiny.
Vlani uniknuté tajné dokumenty Pentagónu ukázali, že Srbsko súhlasilo s dodávkami zbraní a munície na Ukrajinu, pripomína Reuters.
6:50 V ruskom Belgorode sa v nedeľu čiastočne zrútila viacpodlažná obytná budova, podľa úradov v dôsledku raketového útoku z Ukrajiny. Zo sutín domu záchranári zatiaľ vyslobodili 12 mŕtvych, počet obetí sa však ešte môže zvýšiť. Niekoľko ľudí je stále nezvestných, vrátane autistického dieťaťa. Úrady podľa agentúry TASS hlásia okolo dvadsiatich zranených. Hovorca Kremľa Dimitrij Peskov útok označil za barbarstvo. Spravodajský server Nexta na základe analýzy verejne dostupných informácií napísal, že dom mohol vybuchnúť zvnútra.
6:45 Už niekoľko týždňov je Francúzsko v centre debaty, či by Západ mohol vojakmi pomôcť Ukrajine v jej boji proti ruskej agresii. Diskusia ešte nabrala na obrátkach v súvislosti s postupom okupantov. Rusi sa okrem Donecka v posledných dňoch zamerali aj na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov a jeho okolie.
Čítajte viac Macron vysvetlil, či sa Francúzsko chystá do vojny s Ruskom
6:25 Viacerí nemeckí politici z rôznych politických strán vyjadrili podporu použitiu systémov protivzdušnej obrany NATO umiestnených v členských štátoch NATO na zostrelenie ruských dronov nad západnou Ukrajinou, všimol si americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Odvoláva sa na nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ), ktorý informoval, že poslanci nemeckého Bundestagu Roderich Kiesewetter z CDU, Agnieszka Brugger a Anton Hofreiter zo Strany zelených a Marcus Faber z FDP vyjadrili podporu použitiu protivzdušnej obrany NATO v susediacich krajinách.
Štáty ako Poľsko a Rumunsko, by zachytili ruské bezpilotné lietadlá nad západnou Ukrajinou, aby umožnili ukrajinským vzdušným obrancom sústrediť sa na ochranu frontových oblastí.
Politici podporili návrh, ktorý predložil okrem iného vojenský expert Nico Lange z Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Podľa jeho názoru by na hraniciach Ukrajiny s Poľskom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom „mohla vzniknúť bezpečná zóna široká až 70 kilometrov“.
Kiesewetter porovnal takúto pomoc Ukrajine s podporou, ktorú poskytli Izraelu USA, Veľká Británia a Francúzsko na odrazenie veľkého iránskeho leteckého útoku v apríli.
Toto ostro odmietol líder poslaneckého klubu SPD Rolf Mützenich. „Chcieť chrániť ukrajinský vzdušný priestor nasadením NATO znamená opustiť princíp, že nechceme aktívne zasahovať do vojny,“ povedal Mützenich pre Tagesspiegel a dodal, že parlamentná skupina SPD s tým nebude súhlasiť.
Mützenich podľa FAZ povedal, že „takéto návrhy považuje za nezodpovedné a mimoriadne nebezpečné“. Podľa neho by takéto rozhodnutie bolo „hraním sa s ohňom a presne tým, čo Putin chce – krmivom pre jeho zmätený príbeh o imperialistickom NATO“.