Lekár v ambulancii je totiž de facto podnikateľ. Vlastní ambulanciu a má zodpovednosť za personál, ktorý zamestnáva. V čase rastúcich cien musí načas platiť stúpajúce ceny nájmu, energií a prípadne aj servis či nové prístrojové vybavenie.
Všetko si platí sám. Popritom, ako má plnú čakáreň a čakačky, ktoré sa ťahajú na týždne. Poisťovne, ktoré mu na pacientov prispievajú peniazmi z poistenia, však na rastúce prevádzkové náklady nereagovali.
Štát sa kvôli zdražovaniu a hrozbám hromadných lekárskych výpovedí koncom roka zameral na pomoc nemocniciam. Ich ambulantných kolegov však zanedbal. Teraz ambulancie zdôrazňujú, že ak sa do konca februára nedohodnú na dofinancovaní rezortu, zostanú podľa Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) už len tri scenáre.
Prvý, že sa 1. februára ambulancie ocitnú v nezmluvnom vzťahu, a teda si pacient bude musieť zdravotnú starostlivosť platiť v celom rozsahu sám. Druhý, že sumu nepokrytých nákladov pretavia do spoluúčasti pacienta, ale toto by najskôr muselo byť legislatívne umožnené. Posledným je zatvorenie ambulancií.
Čítajte viac Antibiotiká a penicilín chýbajú v celej Európe. Slovákov vyzývajú, aby lieky neskupovali
Asociácia súkromných lekárov, ktorá má tritisíc členov, medzi ktorými sú všeobecní lekári aj špecialisti, sa netají tým, že budú obdobné poplatky od februára vyberať už bežne, a to vo výške od dvoch do 20 eur. Denník Pravda oslovil zdravotníckych expertov s otázkou, ako sa dá vzniknutý problém riešiť, niektorí sa do zverejnenia článku nevyjadrili.
Richard Raši, poslanec (nezarad. Hlas)
Riešenie je jednoduché a reflektuje požiadavky lekárov. Stačilo by, aby sa vrátil do hry môj návrh zmeny rozpočtu, ktorým by sa oproti súčasnému stavu navýšil platby za poistencov štátu o 325 miliónov eur. Zdroje by sme tak získali presunutím peňazí z Matovičových rezerv, bez navýšenia deficitu štátneho rozpočtu. Tieto financie by podľa ambulantných lekárov pokryli zvýšené náklady ambulancií a tým pádom by poplatky nemuseli vyberať.
Eva Horváthová, poslankyňa (OĽaNO)
K takémuto krajnému riešeniu nemalo hlavne vôbec dôjsť. Ambulantná sféra mala byť dofinancovaná, zástupcovia na to upozorňovali opakovane. Tieto aktivity považujem za výkriky zúfalstva. Je absolútne neakceptovateľné a neetické žiadať kompenzácie takýmto preneseným spôsobom od pacientov. Veľa z nich sa otočí pred ambulanciou a budú medzi nimi i takí, ktorí zdravotnú starostlivosť naozaj potrebovali.
Buď zaťažia pohotovosti v nemocniciach, alebo nevyhľadajú pomoc vôbec. Zdravotná starostlivosť nesmie byť ani okľukou podmieňovaná vyberaním poplatkov. Ak poplatky, tak musia byť presne zadefinované a regulované z MZ SR a musíme riešiť tých ľudí, ktorí si ich nemôžu dovoliť. Súčasnú situáciu musí akútne riešiť MZ SR v spolupráci s poisťovňami a s MF SR a navýšiť platby tak, aby k nekoordinovanému vyberaniu poplatkov nedochádzalo.
Čítajte viac Poplatky za návštevu lekára sú späť. Čo nedoplatil štát, teraz pýtajú ambulancie od pacientov
Andrea Letanovská, primárka oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny v NOÚ (Spolu)
Lekári a prevádzkovatelia ambulancií začali biť na poplach. Pri vyjednávaní s Lekárskym odborovým združením (LOZ) o navýšení platov nemocničných lekárov ostali bokom, keďže väčšina z nich zamestnáva sama seba a sami na seba, na sestričku a celú prevádzku ambulancie si musia „zarobiť“. Výška ich obratu a zisku však závisí od premenných, na ktoré nemajú dosah. Nie je to len ich šikovnosť a pracovitosť. Úhrady od zdravotných poisťovní sú limitované celkovým zazmluvneným objemom výkonov a u lekárov prvého kontaktu počtom pacientov. Tieto finančné zdroje od poisťovní sa nielenže nezvyšujú, ale po zníženej platbe za poistencov štátu sú nižšie v celkovom objeme. Navyše, pri tomto tempe inflácie, zdražovania všetkého medicínskeho materiálu a po zvýšení cien energií pre všetkých okrem domácností výdavky v pomere k príjmom narástli enormne. Až tak, že prevádzkovaním ambulancie a vykonávaním ťažkej, odborne náročnej a v podstate nezastupiteľnej práce začnú „vyrábať“ stratu. Čím viac budú pracovať, tým vyššia bude strata.
Asi sa nám to ako pacientom nebude páčiť, ale nebudeme mať na výber. Tak ako ani lekári ambulancií nemajú na výber. Po mnohých rokoch ignorovania problémov financovania zdravotníctva je dnes jasné, že takto sa ďalej fungovať nedá. Pacientom musíme povedať pravdu na rovinu a prestať ich zavádzať populistickými rečami o tom, ako zachováme bezplatné zdravotníctvo, ktoré bude dostupnejšie ako doteraz a navyše oveľa kvalitnejšie. To je úplne nereálne a pacientov musíme férovo informovať, ako veľmi zle na tom sme a poctivo ich pripraviť na to, že bez adekvátnych a systémových doplatkov – spoluúčasti to nedokážeme. Kľúčové je to „adekvátne“ a „systémové“.
Problém nevyriešia živelné doplatky, ktoré budú stanovované podľa subjektívnej „potreby“ jednotlivých poskytovateľov. Spoluúčasť musí byť opodstatnená, zdôvodnená a regulovaná. Spoluúčasť – keď si pacient dopláca malý zlomok celkovej ceny služby, je schodnou cestou, ako sa ubrániť krachu ambulancií. Scenár vypovedania zmlúv s poisťovňami je totiž vo väčšine prípadov takmer katastrofický. Pacienti by si totiž napriek pravidelnej platbe odvodov museli hradiť vyšetrenie a liečbu v plnej výške. A to si väčšina z nás nevie predstaviť a nemôže dovoliť.
MZ ako regulátor má možnosti aj povinnosť vysvetľovať pacientom, že rozumná finančná spoluúčasť pri nezávažných ochoreniach a ich liečbe pomôže zachovať úhradu ťažkých a drahých chorôb a ich liečbu. A podľa nedávneho vyjadrenia ministra Lengvarského si rezort túto nevyhnutnosť začal uvedomovať.
Čítajte viac Kto môže za úmrtia cez pandémiu? Štát sa bráni proti kritickej štúdii platenej Pentou
Oskar Dvořák, zdravotnícky expert (PS)
Táto debata je ale veľmi zavádzajúca. My sa nerozprávame totiž o poplatkoch za rôzne nadštandardy, kde dostanete nejakú službu navyše, my sa rozprávame o poplatkoch, ktoré vám prakticky znemožnia vstup do ambulancie a ani žiadnu starostlivosť bez zaplatenia nedostanete. Počul som tiež argumenty o tom, že aj tak máme priveľa pacientskych návštev a že aspoň sa zredukuje nadužívanie starostlivosti na štýl Zajacových 20-korunáčok. My sa ale nerozprávame o 20-korunáčkach, čo by bolo v prepočte ani nie jedno euro, my sa rozprávame o desiatkach eur. V prípade samoplatcov, ak ambulancie rozviažu zmluvy s poisťovňami, dokonca o stovkách eur. Áno, zníži to nápor na ambulancie, ale nie preto, že odstrihneme chronických nadužívačov, ale preto, že tí najzraniteľnejší a najchudobnejší ľudia si nebudú môcť dovoliť ísť k lekárovi. Následne si budú musieť títo ľudia volať sanitky a chodiť na urgenty, kde nás to vyjde oveľa drahšie.
Naďa Trenčanská Bedušová, riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP)
Téma spoluúčasti pacienta a termín jej zavedenia nateraz nie je prioritou ZAP. Považujeme to za krajné riešenie. Máme za to, že by tejto téme mala predchádzať široká diskusia. Je dôležité aby táto zodpovednosť nezostala na pleciach našich poskytovateľov, ale aby za ňu do veľkej miery prebral zodpovednosť samotný štát a postaral sa o ochranu pacientov, ktorí si akúkoľvek spoluúčasť nemôžu dovoliť. Nekontrolovateľné vyberanie akejkoľvek spoluúčasti pacientov by mohlo byť cestou k ukončeniu dostupnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých.
Cez ambulancie vieme efektívne riešiť prevenciu a hlavne vieme zachytiť choroby čo najskôr, aby mal pacient čo najväčšiu šancu na vyliečenie a aby sme na jeho liečbu minuli čo najmenej peňazí a času. Keď už sa pacient totiž dostane do nemocnice, príde často s vážnymi komplikáciami a s neskorším štádiom choroby. Ak nebudeme rozvíjať ambulancie, tak ľudia sa jednoducho nedostanú k lekárom a začnú si viac volať sanitky a viac zahlcovať urgentné príjmy.