„V minulosti sa Turecku nedarilo plniť podmienky vstupu do NATO, teraz tiež vidíme, akým spôsobom Turecko funguje. Skôr máme predpoklad, že sa vzďaľuje princípu vstupu do EÚ, a sme voči tomu skeptickí,“ skonštatovalo hnutie Sme rodina. Podobne to vidia Demokrati, podľa ktorých krajina vo viacerých reformách nepokročila. Prípadné členstvo Turecka podľa strany nie je témou dňa a nepredpokladá to ani v krátkodobom či strednodobom horizonte. SaS zdôraznila, že členstvo v Únii je vecou vôle danej krajiny, a najmä splnenia podmienok. Strana zopakovala, že v tejto otázke je v oficiálnej línii s pozíciou rezortu diplomacie.
Podľa Tomáša Valáška z Progresívneho Slovenska nepripadá vstup Turecka do Únie za súčasného vedenia v krajine do úvahy. Poukázal na politiku tamojšieho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. „Zaviedol vládu jedného muža, väzní politických oponentov, manipuluje s voľbami a flirtuje s Ruskom,“ tvrdí Valášek. Negatívne vníma, že Turecko podmieňovalo súhlas so vstupom Švédska do NATO svojou európskou budúcnosťou. "Takto sa nedajú kritériá vstupu do EÚ obísť.
Čítajte aj Erdogan súhlasí so vstupom Švédska do NATO. Žiadosť pošle čo najskôr do parlamentu, uviedol Stoltenberg
Lepšie by bolo, keby sa Ankara sústredila na obnovenie demokracie a fungovania právneho štátu," poznamenal. Členstvo Turecka je podľa neho prinajlepšom dlhodobou možnosťou. „Nebolo by múdre ju ani úplne vylúčiť,“ podčiarkol. Poukázal na podporu vstupu medzi Turkami a na to, že napriek rokom koncentrácie moci v rukách prezidenta ostáva Turecko odolné voči nedemokratickým praktikám.
„Turecko má dnes veľmi ďaleko od vstupu do EÚ, pretože dnes neplní ani tzv. základné kodanské kritériá, ktoré sú spojené so stabilným demokratickým vládnutím a právnym štátom v krajine,“ uviedol Peter Kmec z Hlasu-SD. Rovnako podotkol, že prístupový proces Švédska do NATO a Turecka do EÚ nie sú vzájomne prepojené. Vzhľadom na túto podmienku Turecka je podľa neho zjavné, že bude do poslednej chvíle hľadať zámienky na blokovanie vstupu Švédska do Aliancie.
Čítajte aj Kandidátky sú zaregistrované. S akým číslom pôjdu strany do volieb? Prezrite si kompletný zoznam
Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová so vstupom Turecka nesúhlasí. Nie je podľa nej záujmom EÚ, aby susedila s krajinami ako Sýria, Irán alebo Irak. Poukázala na to, že väčšina územia Turecka sa nenachádza v Európe, ale Ázii. „Vstupom Turecka by sa otvorili ďalšie cesty na nelegálnu migráciu,“ povedala. Cestu vidí skôr v dohode strategického partnerstva EÚ a Turecka i v spolupráci v ekonomickej oblasti. Únia by sa podľa nej mala sústrediť na podporu vstupu balkánskych krajín a stabilizáciu regiónu, v čom vidí aj význam pre Slovensko.
Čítajte aj Erdogan: Ukrajina si zaslúži byť členom NATO. Po Zelenskom príde do Turecka Putin
Odmietavo sa k tejto otázke stavia aj KDH a považuje to za neprijateľné. „Podporujeme však posilnené vzťahy s Tureckom v konkrétnych oblastiach, najmä v súvislosti s riešením nelegálnej migrácie, zabezpečením fungovania čiernomorskej dohody o doprave obilia a podporou územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny,“ podčiarkla europoslankyňa z hnutia Miriam Lexmann.
Vstup Turecka odmieta aj SNS. Dvere do Únie by sa podľa strany mali v budúcnosti otvoriť len pre Čiernu Horu a Srbsko. „Európska únia by mala skončiť s prijímaním. Turecko nie je schopné splniť podmienky vstupu,“ uviedla SNS. Nesúhlasí s tým ani hnutie Republika. Podotklo, že Únia má v súčasnosti dosť nezvládnutých vlastných problémov. Navyše by podľa hnutia prijatie Turecka posilnilo multikulturalizmus v Európe, v ktorom vidí zdroj množstva konfliktov.
Predseda Európskej rady Charles Michel a turecký prezident Erdogan sa v pondelok dohodli, že sa budú usilovať o užšiu spoluprácu a oživenie vzájomných vzťahov. Stretli sa v litovskom Vilniuse v predvečer samitu NATO. Ešte predtým Erdogan podmienil turecký súhlas so vstupom Švédska do NATO obnovením dlhodobo pozastavených rokovaní o vstupe Turecka do EÚ.