Posledný týždeň pred voľbami Pravda prináša seriál článkov o povolebných prioritách a cieľoch politických strán v kľúčových oblastiach, ktoré sú v krajine dôležité. V rámci predvolebného seriálu sa dnes pozrieme práve na oblasť školstva.
Čítajte viac Veľký predvolebný prehľad: Aké sú hlavné priority strán? Čo by vo vláde spravili ako prvé a aké rezorty chcú?
Školstvo považuje takmer každá strana za svoju hlavnú prioritu a pred voľbami sa mu venujú vo veľkých samostatných kapitolách. Lídri potrebu reforiem a kvalitného vzdelávania stavajú do popredia v diskusiách, no po voľbách tomu tak často nie je a zo školstva sa stane len povinná predvolebná jazda. V programoch majú politici zväčša veľké sľuby no bez konkrétnych riešení. S odborníkom a úradníckym ministrom sme sa pozreli na kľúčové problémy. Analýzu vydalo aj Centrum vzdelávacích analýz.
Dostupnosť materských škôlok
Analytik INESS Róbert Chovanculiak identifikoval hlavné problémy na jednotlivých stupňoch vzdelávania. Čo sa týka materských škôl, je to najmä veľká preregulovanosť a neistý spôsob financovania. „Riešením je prehodnotiť veľkú časť hygienických a bezpečnostných noriem, ktoré máme často prísnejšie ako napríklad v Rakúsku. A zmeniť financovanie z originálnych kompetencií na prenesené (normatívny spôsob financovania). Teda podobne ako je to pri základných školách,“ uviedol pre Pravdu.
Dostupnosť škôlok je problémom aj podľa Centra vzdelávacích analýz (CVA), keďže predškolské vzdelávanie má pre ďalšie vzdelávanie detí významný prínos. „Slovensko patrí medzi krajiny, kde do škôlky chodí pomerne málo detí, pričom najmenšiu účasť majú deti so zdravotným a sociálnym znevýhodnením. Aj preto sa pred dvoma rokmi zaviedla povinná škôlka pre deti vo veku päť rokov,“ konštatuje centrum. Okrem toho budú mať v budúcom školskom roku všetky deti od štyroch rokov nárok na miesto v materskej škole a o rok neskôr už aj všetky deti od troch rokov.
Problémom však je, že v škôlkach chýbajú miesta. „Odhaduje sa, že na to, aby malo každé dieťa vo veku od troch do piatich rokov miesto v škôlke v obci trvalého pobytu, v septembri 2021 chýbalo 25 200 až 29-tisíc miest. V pláne obnovy je síce na budovanie kapacít v škôlkach vyčlenených 70 miliónov eur, ale tie stačia len na 9 107 miest. Okrem toho ide čerpanie veľmi pomaly,“ zhodnotilo CVA.
Problémom sú však aj čoraz vyššie poplatky, fakt, že deti do päť rokov nemajú nárok na preplácanie dopravy, ak nemusia cestovať do inej obce a prekážkou je aj to, že škôlky nie sú bezbárierové. Problém dostupnosti škôlok sa usilujú riešiť všetky strany okrem SNS.
Nedostatok financií, učiteľov a nízke platy
Nízke učiteľské platy sú jedným zo zásadných problémov vzdelávacieho systému na Slovensko. Minulá vláda síce v roku 2022 zvýšila platy dvakrát – o 10 percent od januára a o 12 percent od septembra, no vzhľadom na vysokú infláciu a rast platov v iných zamestnaniach to stačiť nebude. Najviac sa nedostatok učiteľov týka najmä základných škôl, a to hlavne v drahších regiónoch.
Hlavné problémy podľa úradníckeho ministra školstva Daniela Bútoru
- podfinancovanie a investičný dlh
- skepsa voči slovám, víziám, reformám a cieľom, to znamená k čomukoľvek, čo prichádza zhora
- naučená bezmocnosť
„Tu musia politici priznať, že plošné zvyšovanie platov tento problém nevyrieši a musia byť schopní pretlačiť regionálnu diferencovanosť miezd učiteľov,“ skonštatoval Chovanculiak. Na úrovni stredných škôl sú okrem problémov podobných ako na základných školách prítomné aj ďalšie. „Napríklad možnosť VÚC regulovať počet žiakov v prvých ročníkoch na stredných školách. Vrátane súkromných stredných škôl – teda ich priamych konkurentov,“ uviedol pre Pravdu analytik INESS.
Nedostatočné finančné ohodnotenie má vplyv aj na atraktivitu učiteľského povolania a aj preto je dnes v niektorých regiónoch nedostatok učiteľov a učiteliek. Čoraz viac učiteľov sa blíži k dôchodkovému veku a mladých toto povolanie neláka. „V roku 2021 učiteľky a učitelia zarábali len 76 percent toho, čo zarobili ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Priemer krajín OECD bol 90 percent,“ konštatuje v analýze Centrum vzdelávacích analýz (CVA).
Čítajte viac Hlavné priority v regiónoch: Ako chcú strany zotrieť rozdiely a zlepšiť čerpanie eurofondov?
Napriek tomu, že ide o najvyššiu prioritu, väčšina strán ich rieši okrajovo, prípadne jednoduchými formulkami. Aliancia sa platom nevenuje vôbec. Smer chce zabezpečiť zdroje na valorizáciu platov na rok 2024, chýba zdroj odkiaľ chcú peniaze vziať. Zároveň chce strana garantovať priemerný plat na úrovni 1,3 až 1,5 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve a rešpektovať sociálny dialóg v systéme odmeňovania. Strana Hlas len všeobecne deklaruje, že treba predstaviť akceptovateľný a systematický prístup štátu v otázke zvyšovania platov v školstve, aby bol predvídateľný a dlhodobo udržateľný.
Sme rodina to má takisto ako jednu z priorít, podobne ako SNS. Obe chcú pokračovať vo zvyšovaní platom, no konkrétne riešenia ako koľko peňazí by na platy dali a ani akú úroveň by platy mali, sa nedozvieme. Progresívne Slovensko (PS), Republika, KDH, SaS a Demokrati sa tejto téme venujú už konkrétnejšie, no stále nie dostatočne. OĽaNO, SaS a KDH chcú zaviesť platový automat.
Svojské riešenie, ktorého výsledkom je vlastne nižší plat, ponúka strana Republika. Podľa nej by mal plat začínajúceho učiteľa alebo začínajúcej učiteľky bez praxe dosiahnuť 1,5-násobok minimálnej mzdy. Pri aktuálnej výške minimálnej mzdy 700 eur by tak platy začínajúcich učiteliek a učiteľov mali byť na úrovni 1050 eur. Od septembra tohto roka však začínajúce učiteľky a učitelia zarábajú 1 231,50 eur. Podľa programu strany Republika by sa tak ich plat mal znížiť o takmer 200 eur.
Systematické zmeny zabrzdili krízy, školstvo ich potrebuje
Toto obdobie bolo pretkané troma krízami, ktoré pretrvávajú dodnes – zdravotnícka (COVID), imigračná (vojna na Ukrajine) a politická (striedanie ministrov). „Tieto krízy spôsobili, že školstvo sa znova nedočkalo väčších systematickejších zmien, ktoré by mali šancu niečo výraznejšie a dlhodobejšie ovplyvniť,“ zhodnotil Chovanculiak.
Rozbehla sa kurikularná reforma, ktorá je však podľa analytika postavená na prepisovaní dokumentov a preškoľovaní časti učiteľského zboru. „Avšak kapacity regionálnych centier jasne ukazujú, že veľká časť školstva si pôjde naďalej v starých šľapajach aj v budúcnosti. Navyše svetová vedecká komunita sa vôbec nezhoduje, že smer, ktorým sa ministerstvo vydalo je ten najlepší spôsob vzdelávania detí,“ uviedol.
Obsahová reforma sa začala od septembra realizovať v prvých ročníkoch základných škôl na vzorke okolo 40 škôl. „Politici sa stále snažia riadiť z centra cez prepisovanie štátnych vzdelávacích programov a mikromanažovanie všetkých možných aspektov fungovania škôl. Riešením je väčšia autonómia škôl v ich fungovaní a kontrola zameraná na zlyhávajúce školy,“ vysvetľuje Chovanculiak.
V zahraničí sa takáto politika realizuje prostredníctvom zavádzania nového typu tzv. charterových alebo autonómnych. „Alebo v krajinách ako Holandsko fungujú prakticky všetky školy v takomto móde. Riadia sa heslom: dôveruj, ale preveruj. Dôveruj vysokou autonómiou, preveruj tie, ktoré zlyhávajú,“ dodal na margo obsahovej reformy.
Akú sú negatíva a pozitíva v školstve?
Minister školstva Daniel Bútora v krátkom rozhovore pre Pravdu identifikoval problémy, ale aj pozitíva v školstve.
Aké problémy ste identifikovali po nástupe na post ministra školstva?
- Ide o problémy, ktoré boli už dávnejšie pomenované v celom rezorte. Ak by som mal vybrať tri, pomenujem ich ako celkové podfinancovanie a investičný dlh – to je veľká oblasť, ktorej čelíme.
- Druhá je taká skepsa voči slovám, víziám, reformám a cieľom, to znamená k čomukoľvek, čo prichádza zhora a treťou je niečo, čo nazývame naučená bezmocnosť, to znamená presvedčenie, že v skutočnosti so systémom nevieme aj tak pohnúť a čokoľvek, čo sa stane mimo toho systému, nám neprinesie žiadnu príležitosť, ktorej sa môžeme chopiť. Že sme v podstate už vopred predurčení byť tam, kde sme dnes.
- Ten tretí problém veľmi súvisí s dvoma predošlými. Školy, školské prostredia od materských, základných, stredných až po vysoké, vedecké inštitúcie a v menšej miere možno aj šport, majú skúsenosť s podfinancovaním a určite mali aj nejakú skúsenosť, že sa s nimi neviedol dostatočný partnerský dialóg. To je niečo, čo vedie k naučenej bezmocnosti.
- Zároveň treba povedať, že sa s tým snažilo ministerstvo za obidvoch mojich predchodcov niečo robiť. Začal už pán minister Gröhling, tam síce situáciu skomplikoval Covid a následné ekonomické problémy, energetická kríza, vojna na Ukrajine, ale boli tam urobené nejaké prvé kroky a v mnohom pokračoval Ján Horecký, s ktorým som mal dlhšiu spoluprácu už aj v minulosti. Rovnako tieto isté problémy zostávajú veľkými výzvami pre nás spoločne, takisto aj pre celý rezort.
Naopak, čo bolo pozitívne?
- Myslím, že v reakcii na Covid prišla Európska komisia s členskými štátmi z Plánu obnovy a odolnosti a Slovenská republika k dialógu a pokúsila sa využiť túto príležitosť na zavedenie reforiem a investícií. Pre nás to znamenalo aj doplnenie zdrojov na adresu viacerých kľúčových vecí v školstve a vo vzdelávaní vôbec.
- Na prvé miesto samozrejme musíme dať vypracovanie nového štátneho vzdelávacieho programu a jeho postupné zavádzanie do praxe, zriadenie regionálnych centier podpory učiteľov, priebežné „dovybavovanie“ škôl digitalizáciou a napríklad aj systém podporných opatrení.
- Čo sa týka vysokých škôl, bol urobený celý rad čiastkových reformných krokov: od modernizácie riadenia, zavedenie správnych rád, internacionalizácie, až po zavedenie dlhodobého zámeru zavedenia výkonnostných zmlúv a naposledy vypracovaný návrh Kódexu vedeckej integrity a etiky. Suma týchto čiastkových krokov nám vytvára niečo, čo už má parametre nejakej celkovej reformy.
- Je tam ešte veľa práce, pretože mnohé veci sú ešte na začiatku, ale myslím, že na toto sa dalo nadviazať a pokračovať v kontinuite. Dôležité bolo, že minister Horecký nadväzoval v mnohých veciach na prácu ministra Gröhlinga, tak aj ja som v mnohých veciach nadväzoval na prácu Jána Horeckého.
Čo musí podľa ministra a odborníka riešiť budúca vláda?
To, čo sa toto volebné obdobie podarilo bola napríklad čiastočná liberalizácia procesu nakupovania učebníc. „Avšak nedošlo k výraznejšej liberalizácii procesu schvaľovania a výberu učebníc,“ hovorí Chovanculiak. Budúca vláda musí podľa neho ako prvé riešiť akútny a neustále sa zhoršujúci nedostatok učiteľov v drahých okresoch hlavne v Bratislavskom kraji.
„A následne sa bude musieť rozhodnúť, či bude pokračovať v našej rakúsko-uhorskej tradícií, že minister je pán školstva a on rozhoduje o veľkej časti agende fungovania škôl alebo sa rozhodne ísť cestou dôvery a zasahovania len tam, kde sa táto dôvery zlyháva,“ hodnotí analytik.
Podľa Chovanculiaka dnes na Slovensku fungujeme presne opačne. „Ministerstvo sa snaží riadiť všetky školy, ale ignoruje tie najhoršie, ktoré zlyhávajú. Na Slovensku máme 50 škôl, kde sa vzdeláva 20-tisíc žiakov, ktorí sa tam za deväť rokov nenaučia poriadne čítať, písať ani počítať. Ministerstvo aj Školská inšpekcia tieto školy do značnej miery ignorujú. Pritom ak má mať štát nejakú rolu v školstve, tak by to mala byť pomoc práve týmto školám,“ dodal.
Čítajte viac Plavčanove kauzy eurofondov opäť ožili. Zásah NAKA môže súvisieť s miliónovou dotáciou pre pivovar
Podľa úradníckeho ministra Daniela Bútoru sú pre budúcu vládu kľúčové dve veci, na ktorých by mal budúci minister zapracovať – zachovať kontinuitu a vytvoriť predvídateľné prostredie. „Myslím si, že je kľúčové a logické zachovať kontinuitu. Je veľmi veľa tých dobrých vecí, ktoré sa začali. Síce vzhľadom na rôzne krízy, postupovali v mnohom veľmi komplikovane. K tomu treba prirátať aj našu konštantnú politickú krízu (čaká nás nástup piateho ministra/ministerky školstva počas čosi vyše roka),“ zhodnotil pre Pravdu minister.
Čo sa týka predvídateľného prostredia, mal by vzniknúť priestor na systematickú prácu na nižších úrovniach, udržiavanie a ďalšie rozvíjanie priateľského dialógu. „Toto veľmi potrebujeme, pretože dnes je veľa očakávaní, že ministerstvo všetko zariadi a vymyslí. Lenže ministerstvo nemá tieto právomoci a nie je dobré si myslieť, že ministerstvo vie urobiť dobré školy. Ale ministerstvo vie urobiť veľmi dôležitú vec, a to je vypracovanie a vybudovanie predvídateľného systému. Tam, naopak, ministerstvo môže byť veľmi užitočné a môže zastávať Kľúčovú a nezastupiteľnú rolu. A nové vedenie ministerstva by v tom malo pokračovať,“ dodal minister.
Najlepší program pre školstvo má KDH a SaS
Podľa hodnotenia INESS majú najlepší program pre školstvo strany KDH a SaS. V prvej trojke skončilo aj PS. Naopak tri najslabšie programy majú SNS, Sme rodina a OĽaNO. Smer plánuje spraviť aj audit zmien prijatých v predchádzajúcom volebnom období. „Hlavným spoločným znakom väčšiny programov je absencia odvahy priniesť významnejšiu reformu do školstva. Väčšina strán sa zhoduje, že chcú pokračovať v kurikulárnej (obsah vzdelávania) reforme v rámci Plánu obnovy. To je však veľmi malá ambícia vzhľadom na systémové nedostatky nášho školstva,“ konštatuje INESS.
Žiadna zo strán neprišla s nejakou dôležitejšou zmenou filozofie fungovania školstva (decentralizácia, reforma právomocí a pod.) alebo si nevybrala nejaký zahraničný model, ktorým by sa chcela inšpirovať (autonómne školy, reforma školskej inšpekcie alebo systému testovania žiakov a jeho využívanie pri riadení). „Kvôli tejto absencii významnejšej reformy školstva nedosiahla žiadna zo strán plný počet 10 bodov,“ konštatujú odborníci.
Stranám sme položili päť rovnakých otázok, niektoré neodpovedali konkrétne, ale svoje priority zhrnuli v bodoch. SaS nás odkázala na program. Na ďalších stranách si pozrite, aké sú priority strán v školstve.