Polícia vraždy prekvalifikovala na teroristický útok, no ani prvý takýto čin v histórii Slovenska nedokázal naštartovať zmeny v akceptácii inakosti. "Naopak, krátko po útoku sa v parlamente legislatívne útočilo na transrodových ľudí, nasledovala zúrivá predvolebná kampaň, ktorá spravila z LGBTI+ ľudí terče. Ak sa niečo podarilo na úrovni štátu, bola to individuálna solidarita,” potvrdila pre denník Pravda Alexandra Demetrianová, koordinátorka kampaní a advokácie v občianskom združení Saplinq.
Po teroristickom útoku pred barom Tepláreň vtedajší premiér Eduard Heger (Demokrati) sľúbil pomoc LGBTI+ ľuďom. Nakoniec priznal, že nič sľúbiť nevie a jeho vtedajší stranícky kolega Igor Matovič (OĽaNO) na sociálnych sieťach zdôrazňoval, že je heterosexuál a podprahovo útočil na transrodové osoby. Takisto zdôraznil, že hodnotové otázky obdobného charakteru sa na vláde otvárať nebudú.
Čítajte viac Rok od streľby na Zámockej
Tak sa aj stalo a konkrétne zmeny sú z hľadiska legislatívy stále v nedohľadne. „Vláda ani parlament nedokázali predložiť ani schváliť žiadnu dôstojnú formu legalizácie partnerských zväzkov, ako aj ochrany rodín LGBTI+ ľudí, ktorá tu dnes kriticky chýba. Nepodarilo sa prijať ani reformu Trestného zákona tak, aby sa trestné činy z nenávisti vzťahovali aj na sexuálnu orientáciu a rodovú identitu,” podotkla Demetrianová. Spresnila, že medzi požiadavkami LGBTI+ hnutia po útoku boli aj politiky v oblasti ochrany mladých LGBTI+ ľudí pred šikanovaním v školách, komplexná sexuálna a vzťahová výchova či vzdelávanie a scitlivovanie spoločnosti vo verejnoprávnych médiách. Nič z toho sa však nestalo a tak sa skoro ani nestane. Nová skladajúca sa vláda garnitúra pod taktovkou Roberta Fica (Smer) odmieta "rodové ideológie a rodové dobrodružstvá“.
Čítajte viac Juraj a Matúš očami najbližších: Boli rodinou aj spriaznenými dušami
Vraždou sa chválil, najbližší ho spochybnili
Vlani sa nad hlavným mestom už pred siedmou hodinou rozprestrela tma. Večer bol chladnejší ako tento rok a Juraj oblečený takmer celý v čiernom, s čiapkou na hlave a rúškom na tvári čakal na svoje obete zhruba polhodinu vo výklenku vchodu vedľa baru na Zámockej ulici. O 19.09 vytiahol zbraň s laserovým zameriavačom a začal strieľať na osoby, ktoré pili limonádu pred podnikom. Po ôsmich výstreloch sa vrátil do výklenku, kde znovu nabil, vrátil sa k obetiam a padlým zasadil rany istoty do hláv. Pri streľbe zranil aj čašníčku v podniku a následne sa dal na útek. Úkladne a od chrbta zavraždil dvoch ľudí. Zavraždený Juraj Vankulič bol nebinárnou osobou, Matúš Horváth bisexuál.
Polícia nasadila člny, nad Dunajom lietal vrtuľník a bratislavské Staré Mesto prečesávalo aspoň 26 policajných hliadok. Útočník sa celú noc potuloval okolo Kramárov a v blízkom lesoparku.
Gymnazista bol na sociálnych sieťach aktívny ešte minimálne päť hodín a po útoku prišiel domov. Tam sa pohádal s rodičmi a napísal list na rozlúčku. Z bytu si odniesol druhú zbraň, ktorú si mal vymeniť za tú, ktorou strieľal. Jeho rodičia ani po tom, čo sa mal priznať k svojmu činu, nezavolali políciu. Nasledujúci deň ráno vypátrali policajti v meste tínedžerovo mŕtve telo. Zastrelil sa otcovou pištoľou a predtým sa rozlúčil na sociálnej sieti so slovami „vidíme sa na druhej strane“.
V čase policajného pátrania po strelcovi oznámil muž na linku 158 polohu páchateľa, ktorý sa mal pohybovať na ulici Jaskový rad pri bývalom klube Obluda. Na linke informáciu o polohe páchateľa síce prijali, nič s ňou však ďalej neurobili. Operátor síce poslal oznam operačnému dôstojníkovi, ten podľa všetkého toto hlásenie opomenul, a preto hliadka na miesto neprišla. Na rovnakom mieste, ako bol polícii hlásený, ho našli ráno. V deň vrážd postával vrah aj pred bytovkou expremiéra Hegera, na sociálnych sieťach vysvetľoval aj to, že pôvodne chcel zavraždiť predsedu vlády a v manifeste sa vyhrážal aj iným politikom.
Čítajte viac „Tepláreň, dobrá strelnica“, po Zámockej zaplavili web nechutné odkazy. Polícia vyzýva ľudí
Krátko po čine sa začali šíriť hoaxy, napríklad, že páchateľ zastrelil svojho bývalého partnera a útok bol zo žiarlivosti. Proti týmto tvrdeniam však svedčil páchateľov list na rozlúčku či manifest, ktorý len pár hodín pred incidentom zverejnil na sociálnej sieti. V ňom písal o Židoch, sionistoch, nadradenosti bielej rasy, spomínal očistu spoločnosti.
Juraj Krajčík starší, otec útočníka a kandidát za stranu Vlasť, označil svojho syna za obeť a vyjadril sa, že neverí, že bol páchateľom. Urobil tak v internetovom rádiu odsúdeného neonacistu Mariana Kotlebu. Hoci sa jeho syn krátko po vražde na internete sám prihlásil k zodpovednosti a svojím teroristickým činom sa aj chválil, otec vyhlásil, že skutok spáchal niekto iný.
Konšpiroval aj o tom, že útočník nemohol vraždiť, že bol popravený a že celý prípad môže byť len spravodajská hra. „Môj názor ako otca, ale aj podľa toho, ako sa správal aj v ten deň, neverím, že to spravil, ja si myslím, že bol zneužitý ako obeť,“ povedal otec vraha s tým, že telo útočníka, ktorý sa podľa polície zastrelil, bolo „v neprirodzenej polohe“. Rozhovor bol následne stiahnutý z internetu.
Majiteľ podniku Roman Samotný po útoku zdôraznil, že išlo o vedomý útok na LGBTI+ komunitu, ale aj na občanov Slovenska. „Chcel by som poprosiť, aby si každý z vás uvedomil, že tam mohol sedieť. Dlhodobo sme sa báli, že sa stane takýto čin,“ pokračoval Samotný.
Pripomenul aj zákaz vyvesenia dúhových vlajok na štátne budovy, pričom apeloval na politikov, ktorí ich chcú „zámerne vymazať“. Podľa jeho slov majú krv na rukách aj všetci tí, ktorí mlčia. „Bolesť je obrovská, pretože nám zobrali pocit bezpečia,“ upozornil Samotný, pričom je podľa neho stále šanca zastaviť to, že by sa niečo podobné zopakovalo.
Čítajte viac Bola to úkladná poprava, tvrdí majiteľ Teplárne Samotný
Na zmenu zabudnite
Týždeň po útoku v spoločnosti rezonovali témy zmeny, tolerancie, nádeje na lepšie spolužitie menšín. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra zmenil pár dní po vraždách definíciu slova „láska“ z „náklonnosť jedného pohlavia k druhému“ na novú definíciu, ktorá neobsahuje pojem pohlavie: „silná náklonnosť k určitej osobe na základe telesnej, duševnej a citovej príťažlivosti“. Ústav ako odôvodnenie okrem iného uviedol: „Veľmi dobre si uvedomujeme obrovskú silu slov, ktorými ako ľudia dennodenne komunikujeme a tým aj konáme.“
Vtedajší premiér Heger poveril exministra spravodlivosti Viliama Karasa, aby pripravil návrh, ktorý by uľahčil život ľuďom v spoločnej domácnosti, teda aj homosexuálnym párom. Karasov návrh nakoniec obsahoval drobné a ťažko komunikovateľné zmeny.
Prvý zákon riešil tzv. fiduciárne vyhlásenie, čo je právny úkon pred notárom, ktorým osoba prejaví vôľu, aby niekto iný konal v jej mene ako dôverník vo vymedzených životných situáciách. Môže ísť o prejavenie vôle, aby sa dôverník mohol oboznamovať so zdravotnými informáciami, udelil v jeho mene informovaný súhlas so zdravotnou starostlivosťou či konal v iných bežných veciach.
Úradnícka ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová však v máji po nástupe do funkcie návrh stiahla a zablokovala. Neriešil podľa nej dostatočne problémy komunity a vrátila návrh na prepracovanie.
"Bol to návrh, ktorý bol nedôstojný a ponižujúci, celý sa niesol v premise, že LGBTI+ ľudia a páry nemajú mať právo na plnohodnotný partnerský zväzok, a preto im musí stačiť akési nedôstojné tlačivo od notára. Pán Karas degradoval vzťahy LGBTI+ ľudí na administratívne úkony, ktoré navyše nijak nezvyšovali ochranu ich rodín ani nijak nezlepšovali kvalitu ich života,” zdôraznila Zara Kromková, poradkyňa v komunitnom a poradenskom centre pre LGBTI+ ľudí Prizma Košice.
Čítajte viac Arcibiskup Orosch pochybuje o nevinnosti obetí útoku na Zámockej. Polícia hovorí o hrubej manipulácii
Podľa nej sa nedá hovoriť „ani o aspoň čiastočnom zrovnoprávnení a odstránení diskriminácie pred zákonom.” „Toto nebol politický kompromis, bol to vládny úskok tlakom regresívnej, štvavej a zmätočnej politiky, ktorá v predchádzajúcom volebnom období mala takmer ústavnú väčšinu,” spresnila.
Podľa moderátora televízie TA3 Rastislava Ilieva sa za ostatný rok na Slovensku v otázke sexuálnych menšín nič nezmenilo. „Zo Slovenska sa stala ešte viac homofóbna krajina, ako bola. A keď mi niekto tvrdí opak, tak sa veľmi mýli, pretože to poznám na sebe,“ priblížil v diskusnej relácii Pravdy Ide o nás.
Upozornil, ako sa emócie pred voľbami vystupňovali a podľa neho za to môžu samotní politici. „To nehovorím iba ja, ale hovoria to konkrétne výskumy. Národné stredisko pre ľudské práva robilo prieskum. Tým chcem povedať, že na Slovensku sa v tejto otázke nezmenilo zhola nič. Politici naďalej bagatelizujú túto tému a kopú do menšín, čo je hrozná škoda,“ skonštatoval. „Sme taká malá krajina, všetci sa tu navzájom poznáme a je hrozná škoda, že namiesto toho, aby sme držali spolu práve po tých udalostiach, čo sa tu stali, tak sa od seba ešte viac odďaľujeme a hľadáme problém tam, kde nie je. Problém Slovenska rozhodne nie sú LGBTI+ ľudia a mrzí ma, že to politici stále podsúvajú verejnosti,“ uzavrel Iliev.