Aktuálne v rámci vládneho kabinetu prebiehajú rokovania o možnosti, že by manažment covidu prešetroval podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).
Novým podpredsedom kontrolórov by sa mohol stať poslanec SNS a spolumoderátor ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej z internetovej televízie Slovan, Peter Kotlár.
Či bude novým podpredsedom NKÚ pre Pravdu nepotvrdil, no Kotlár aspoň priblížil svoje ciele. Potreba vytvorenia komisie na vyšetrovanie manažmentu počas covidu má podľa poslanca dva rozmery: „Po prvé to má byť samotné vyšetrovanie pandemického manažmentu. Po druhé, WHO si nárokuje na rýchle presadenie svojich dominantných kompetencií voči členským štátom v čase budúcej pandémie na základe správne zvládnutému manažmentu pandémie covid,“ zdôraznil Kotlár. "Otázku, či pandémia bola zvládnutá ‚správne‘, to necháme na vyšetrenie komisie a výsledky budeme komunikovať s príslušnými inštanciami.“
Čítajte viac Od zmluvy s Pfizerom sa nedá odstúpiť. Najbližšie roky prídu na Slovensko milióny vakcín, záujem o ne nie je
Pandémia v číslach
Na Slovensku koronavírusu podľahlo viac ako 20-tisíc ľudí, na prelome 2020 a 2021 bolo obdobie, keď v nemocniciach hospitalizovali štyritisíc pacientov s covidom a ostatná medicína musela zniesť odklad. Podľa štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií končili na pľúcnej ventilácii najmä starší nezaočkovaní ľudia.
Celkovo bolo na Slovensku hospitalizovaných 118-tisíc pacientov, z nich 15-tisíc skončilo na jednotke intenzívnej starostlivosti a takmer deväťtisíc z nich muselo byť napojených na pľúcnu ventiláciu. Na Slovensku sa napriek kolabujúcemu zdravotníctvu dala zaočkovať len polovica obyvateľstva, čo predstavovalo najnižšie čísla v rámci Európskej únie. Dnes má aspoň prvú dávku 2,8 miliónov obyvateľov, no záujem o očkovanie nie je.
Fico iniciatívu víta
Pandémiu covidu dostal ako minister zdravotníctva do vienka Marek Krajčí (hnutie známe ako OĽaNO). Ten si za svojím konaním a rozhodnutiami dodnes stojí a je presvedčený, že politici spravili, čo spraviť mali.
Aktuálne vyšetrovanie je podľa neho politické zadanie a „odborne to nemôže vyjsť“. „Ak je ešte spravodlivosť v tejto krajine, tak by nám mali ešte poďakovať a rehabilitovať nás za tie dezinformácie a za to všetko, čo sa tu dialo,“ ozrejmil poslanec Krajčí. S jeho ministerským nasledovníkom Vladimírom Lengvarským sa médiám spojiť nedarí, po tom, ako opustil ministerskú pozíciu, rozhovory neposkytuje.
Čítajte viac Žilinka chce trestať politikov za nezvládnutie pandémie. „Tam chýba zdravý rozum,“ reaguje virológ Pastorek
Kotlárova vyšetrovacia iniciatíva navyše nie je prvou snahou o prešetrenie postupov štátu počas pandémie. Jej manažment začala vyšetrovať už aj Generálna prokuratúra, pričom v januári tohto roka začala trestné stíhanie vo veci trestných činov marenia úlohy verejným činiteľom a všeobecného ohrozenia.
„Ministerstvo zdravotníctva eviduje takúto iniciatívu pána poslanca. V obdobnej veci je vedené trestné stíhanie generálnej prokuratúry pre marenie úlohy verejným činiteľom a všeobecné ohrozenie pri manažmente pandémie covid, ktorý mohol spôsobiť neodôvodnene zvýšenú úmrtnosť,“ ozrejmila pre Pravdu hovorkyňa rezortu Petra Lániková.
Zdôraznila, že ministerstvo je „povinné poskytovať súčinnosť oficiálnym vyšetrovaniam či príslušným inštitúciám, ktoré takéto vyšetrovania vedú, alebo budú takýmto vyšetrovaniam oficiálne poverené“.
Nápad s preverovaním štátnych postupov počas pandémie sa pozdáva aj premiérovi Robertovi Ficovi. „Ako predseda vlády podporujem niektorých politikov novej vládnej koalície politicky zhodnotiť, čo to tu vláda v rokoch 2020 až 2021 vystrájala,“ vyhlásil Fico na novembrovom sneme strany. Dodal, že jeho predstavou je najmä pozrieť sa na finančnú stránku „plošných, často úplne nezmyselných nákupov zdravotníckych pomôcok a vakcín“.
Smrteľné vakcíny
Najčastejšie skloňovanou dezinformáciou bolo smrteľné očkovanie. Obavy zo smrtiaceho očkovania sa nenaplnili, obetí je od začatia očkovania sedem. Počas neustálych demonštrácií proti pandemickým opatreniam, sa ulicami Bratislavy ozývali výkriky, že zaočkovaní budú masovo umierať a že vakcíny majú v sebe čipy na ovládanie. No z 2,8 milióna zaočkovaných ľudí na Slovensku nahlásilo Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv len 11-tisíc podozrení na nežiaduce účinky. Z celkového počtu hlásení vyhodnotili 1 754 ako závažných. Ústav pritom celkovo eviduje sedem úmrtí „v kauzálnej súvislosti s očkovaním, z toho pri štyroch prípadoch bol súvis stanovený ako možný a pri troch ako pravdepodobný“. „Pri iných uzavretých prípadoch vrátane niektorých medializovaných bol súvis vylúčený,“ ozrejmil ústav.
Čítajte viac Obavy zo smrtiaceho očkovania sa nenaplnili, obetí je sedem. Dáte sa zaočkovať?
Začnite s vyšetrovaním
Kotlár nie v pandemických témach žiadnym nováčikom. Cez internetové vysielanie napríklad spochybňoval, či šírenie covidu vykazovalo znaky pandémie. V čase pandémie sa hrdil tým, že sa napriek postaveniu lekára nedal vakcinovať. „Jediná agenda, s ktorou som ja šiel s prepáčením do tohto egocentrického bordelu, ktorý sa volá slovenská politika, by bola agenda politických vrážd a covidového manažmentu. Teraz je jedinečná šanca a podľa mňa na to potrebujeme tri-štyri mesiace. Pustite ma do roboty, aby som to mohol vyšetriť,“ tvrdil vo vysielaní televízie Slovan.
Teraz pre Pravdu priznal, že otázku, či pandémia bola zvládnutá správne, chce nechať na vyšetrenie komisie. „Veľmi ľahko sa môže stať, že dôjdeme do bodu, že z výsledkov vyšetrenia bude vyplývať, že pandémia priniesla úžasný priestor na korupciu, zisky, pre potvrdenie si poslušnosti obyvateľstva voči nadnárodným inštitúciám, protiprávne a protiústavné konanie, možno v niektorých prípadoch došlo aj k závažnému trestnému činu. Už dnes je množstvo dôkazov a oficiálnych záverov, ktoré takýto, kedysi predpoklad, potvrdzujú,“ ozrejmil.
Čítajte viac Prokuratúra vyšetruje nákup vakcín. Šéf Pfizeru sa už dvakrát vyvliekol z vypočutia
Podotkol, že ak sa preukáže, že manažment bol nesprávny, spochybní to dôveru v snahy WHO, a následne chce navrhnúť vlastný postup. „Potom si ponecháme zvrchovanú pozíciu v rozhodovaní v našej krajine, našimi vedcami, našimi postupmi vo vzťahu k verejnému zdraviu obyvateľstva,“ spresnil.
Začať chce s témami ako vakcína je sloboda, či celoplošným testovaním, no najskôr chce presne zadefinovať, z akej pozície bude vyšetrovanie prebiehať. „Potom sa začne s vyšetrovaním a vzhľadom k tomu, aby nedochádzalo k eliminácii dôkazov, bude sa apelovať na prezentácii výlučne výsledkov, nie postupu,“ zdôraznil poslanec, podľa ktorého bude mať komisia tri vetvy – medicínsko-vdeckú, právnu a súčinnosť s OČTK. „Cieľom nie je hľadať vinníkov! Cieľom je dokázať svetu, že v civilizovanej krajine akou je Slovenská republika máme dostatok odborníkov, aby sme navrhli správny postup, správnu diagnostiku, správnu liečbu,“ ozrejmil Kotlár.
"Opustiť cestu vedy a odovzdať slepo zdravie do rúk inštitúciám mimo hranicu vlastnej krajiny by bol risk, ktorý si pri súčasných hegemonických snahách niektorých inštitúcií nemôžeme dovoliť. Následne môžeme svoje poznatky poskytnúť okolitým krajinám, čím si ponecháme prívlastok solidárni,“ uzavrel.
Čítajte viac Chaos, zlé rozhodnutia štátu. Podľa štúdie 12- až 21-tisíc Slovákov zomrelo na covid zbytočne
Krajčí háji masívne testovanie
„Čo sa týka toho môjho pôsobenia, tak my sme nemali žiadne nástroje a stojím si za tým, čo sme spravili,“ ozrejmil Krajčí. Na stoličke ministra zdravotníctva bol od 21. marca 2020 do 12. marca 2021. Ministerské väzy mu zlomil nákup ruských vakcín Sputnik V.
Dodal, že sa nebojí pomsty a pripomenul, že vládne rozhodnutia neposudzovali len slovenskí odborníci ale svetová špička. Odvoláva sa pritom na článok v prestížnom magazíne Science. „Ktorý jasne dokázal, že testovanie malo obrovský význam a potom to zreplikovali viaceré krajiny, ktoré si urobili svoje štúdie,“ skonštatoval. Podľa neho sa v Nemecku vďaka testovaniu podarilo odvrátiť 40 percent infekcií. „Prečo si myslíte, že klesla tá silná vlna, ktorej som čelil na začiatku roka 2021? No pretože sa začalo cez covid automat masívne testovať. Vďaka tomu bolo za tri štyri týždne po obrovskej infekčnej náloži,“ ozrejmil.
Čítajte viac Kto môže za úmrtia cez pandémiu? Štát sa bráni proti kritickej štúdii platenej Pentou
Pripomenul, že Lengvarského čakala na jeseň ďalšia silná vlna a to bolo kvôli tomu, že nemal premorenú a zaočkovanú populáciu. „Keď tu niekto hovorí o vyhodených peniazoch, tak odborná veda jednoznačne hovorí, že to bolo naopak – to boli efektívne investované peniaze, ako ekonomicky tak i v otázke ochrany zdravia,“ podotkol Krajčí.
Jediný problém, na ktorom sa podľa neho zhodli aj zahraniční experti, bol politicky „veľmi ťažko udržateľný manažment pandémie“. „To treba povedať, že opozícia využila do poslednej bodky a šírili dezinformácie. Kto bol zodpovedný za to, že toľko ľudí zomrelo? No predsa tí, čo ich zvážali autobusmi na obrovské mítingy, hovorili že si majú dať rúška dole a vracali sa odtiaľ ľudia, ktorí mali zrazu covid a zomierali. Však my máme tieto svedectvá,“ zdôraznil.
Zlatá odberová baňa
MOMky začali vznikať od polovice novembra 2020, kedy ministerstvo zdravotníctva vydalo 1. výzvu na uzatvorenie zmlúv o spolupráci pri zriaďovaní MOM. Celkovo ministerstvo vydalo päť výziev, ktorými postupne upravovalo podmienky fungovania testovacích miest.
Napríklad prvá výzva trvala len jeden deň, počas ktorého sa mohli záujemcovia prihlásiť ministerstvu. Rátala s otvorením MOM len počas pracovných dní, a to na osem hodín a sľubovala za to odmenu 825 eur na deň, čo predstavuje pri priemerných 21 pracovných dňoch vyše 17-tisíc eur mesačne.
Čítajte viac Náhodná kontrola MOM-iek nedopadla dobre, hrozia pokuty i rušenie zmlúv
Pribudlo aj testovanie cez víkendy. Pre prevádzkovateľ MOM to znamená mesačný príjem 26– až 30-tisíc eur, v závislosti od počtu testov.
Projekt masívneho testovania však mal dva zásadné nedostatky. Nehospodárnosť a slabú kontrolu. Slovenská vláda na fungovanie testovacích búdok v roku 2020 minula viac ako 110 miliónov eur a to bez sumy za samotné testy. Štát ich prevádzkovateľov totiž vyplácal paušálne, čo znamená, že ak si si MOMku založil, nezáležalo na tom, koľko testov si reálne urobil, alebo koľko nakazených odhalil, zaplatené dostal.
Od novembra 2020 podľa Finstatu vznikali mobilné miesta, ktoré prevádzkovali nemocnice, mestá alebo obce, ale aj súkromné spoločnosti. Počet povolených prevádzok MOM presiahol 2,6 tisíca, no reálne sa otvorilo približne 700 odberových miest. Tie mali okolo 400 prevádzkovateľov a Finstat analyzoval 290 reálnych.
Z analýzy Finstatu sa v roku 2021 podarilo viac ako zdesaťnásobiť tržby z predchádzajúceho roka, pričom 110 spoločností tržby zdvojnásobilo. Najviac si polepšila spoločnosť Váš Lekár. Prevádzkovala totiž stovku MOMiek a štyri očkovacie centrá, čo jej v roku 2020 prinieslo tržby vo výške 241-tisíc eur. Medziročne však táto suma vystrelila na 9,7 milióna v roku 2021.
Na odberových miestach si privyrábali aj štátni funkcionári. Napríklad taký tajomník ministerstva zdravotníctva Kamil Száz sám riadil dve odberové strediská cez svoje spoločnosti. Spolu mal 19 MOMiek a bol jedným z najväčších prevádzkovateľov, kvôli čomu bol aj obvinený zo stretu záujmov. Svoje konanie vysvetľoval tak, že mu to dávalo ekonomický zmysel.
Mesačne zarábal po fakturácii 25-tisíc eur a jeho výnos nakoniec presiahol milión. Konkrétne za všetky odberové miesta dosiahol zárobok vo výške 1,37 milióna eur. Okrem Száza prevádzkoval niekoľko MOMiek aj predseda Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár.
Čítajte viac Na Slovensku vlani zomrelo viac ako 73-tisíc ľudí, najviac od roku 1919
Digitálna diskriminácia
Slovenské súdy sa však aj bez poslaneckej aktivity porušovaním zákona počas pandémie zaoberajú. Či už sa jedná o kontroverznú štátnu karanténu alebo o inú formu diskriminácie. V ostatný týždeň Okresný súd v Prešove rozhodol, že sa školský systém dopustil diskriminácie voči mladej Rómke zo Jarovníc v okrese Sabinov.
Dôvod bol, že nemala možnosť študovať a súd jej dal za pravdu. Okresný súd konštatoval, že počas pandémie covidu nemala dievčina prístup k vzdelaniu kvôli obmedzenému prístupu k internetu a digitálnym technológiám.
Prípad štátnej diskriminácie zastupovala Poradňa pre občianske a ľudské práva, ktorá rozhodnutie súdu víta. Ich advokátka Vanda Durbáková vyhlásila, že tento rozsudok je potvrdením závažného zlyhania štátu počas pandémie. Štát podľa nej zanedbal kvalitné vzdelávanie pre rómske deti, ktoré sa nedokázali pripojiť na internet alebo získali digitálne zručnosti. Tento súdny verdikt je dôležitý nielen pre túto konkrétnu situáciu. Je to prvýkrát, čo slovenské súdy poukázali na „digitálnu priepasť“ medzi väčšinovou spoločnosťou a znevýhodnenými skupinami obyvateľstva.
Dievčina argumentovala, že štát v čase prerušenej prezenčnej výučby na základných školách zaviedol dištančné vzdelávanie, ktoré bolo závislé od prístupu k internetu a vlastnenia technológie, no jej rodina nemala prostriedky a štát ich nezabezpečil. Okresný súd teda rozhodol, že štát sa dopustil diskriminácie v prístupe k vzdelaniu a porušil právo dievčiny na informácie. Zároveň konštatoval, že štát nereagoval primerane a nezabezpečil prístup k internetu a technológiám.
Čítajte viac Urbanová: Pfizer diktuje Európskej komisii
Právnička vyhrala súd so štátom
Ďalším úspešným príbehom je právnička z Popradu, ktorá sa súdila so štátom, pretože odmietla zaplatiť 91 eur za jedlo v karanténnom zariadení v Nízkych Tatrách. Ako informovala TV Joj na svojom, prípad skončil na popradskom okresnom súde, kde padol verdikt. „Priznám sa, že som mala veľké pochybnosti, ako to dopadne, lebo človek nikdy nevie,“ uviedla žalovaná Slavomíra Henčeková. Tá sa v roku 2020 vracala domov z Nemecka, ale išla priamo do štátnej karantény do Demänovskej doliny, kde bola osem dní.
Domov jej prišla faktúra za stravu, v ktorej mala zaplatiť 91 eur. Odmietla to a spor skončil na súde, pretože je štát zažaloval. „Sme si nič neobjednali. Nikto nás ani len neinformoval, koľko to bude stáť, či to bude niečo stáť. Nikto nám nedal nič podpísať. Nikto nám nedal na výber, že či tú stravu vôbec chceme,“ ozrejmila svoje rozhodnutie Slavomíra. Slovenská republika tak prehrala súd so ženou, podľa ktorej boli náklady za stravu v štátnej karanténe vymáhané protiprávne. Počas karantény bolo vystavených vyše 17-tisíc faktúr, z ktorých je neuhradených približne 2 000.
„Iní ľudia tam nemali platiť 91 eur, ale mali platiť stovky až tisíce. Tak v tých prípadoch už ide naozaj aj o tie peniaze, ale mne išlo naozaj o ten princíp, aby sa to konečne rozhodlo ako to malo byť,“ povedala právnička. „Ministerstvo vnútra sa nebude vyjadrovať k súdnemu konaniu, ktoré nebolo právoplatne skončené,“ odkázal rezort.
Čítajte viac Zomierali ľudia zbytočne? Prokurátor začal trestné stíhanie pre manažment pandémie covidu