Právnička, občianska aktivistka, politička a matka dvoch dcér sa narodila v roku 1973 v Bratislave, celý svoj život však prežila v neďalekom Pezinku. Tam absolvovala základnú školu aj gymnázium.
Následne odišla študovať právo na Univerzitu Komenského v Bratislave, ktoré ukončila v roku 1996. Už v priebehu štúdia a po jeho skončení pracovala v miestnej samospráve v Pezinku, najprv ako asistentka na právnom oddelení, neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu. V študentských rokoch rozbiehala tiež projekty na pomoc sociálne znevýhodneným, neskôr týraným a zneužívaným deťom.
Pezinská skládka a práca v treťom sektore
Od konca 90-tych rokov Čaputová pôsobila v treťom sektore, potom pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít.
V rokoch 2001 až 2017 spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS, od roku 2010 ako advokátka. Venovala sa témam právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva, napríklad fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu verejnej kontroly verejnej moci.
Meno Čaputovej sa spája aj s bojom proti pezinskej skládke, ktorý sa začal koncom 90-tych rokov minulého storočia. Svojím rozsahom patrí k najväčším environmentálnym kauzám v novodobej slovenskej histórii.
Foto: František Iván
Zápas proti nej vyvrcholil roku 2013, keď Najvyšší súd zrušil povolenie na skládku. Čaputová za vyše desaťročie trvajúci boj proti pezinskej skládke získala v roku 2016 prestížnu Goldmanovu environmentálnu cenu, často prirovnávanú k Nobelovej cene v oblasti ekológie. Čaputová sa ziskom ocenenia dostala prvýkrát výraznejšie do povedomia verejnosti.
O Čaputovej bolo dosť počuť aj s blížiacim 20. výročím takzvaných Mečiarových amnestií, ktoré roku 1998 umožnili zabezpečiť beztrestnosť páchateľov a organizátorov únosu Michala Kováča mladšieho do Rakúska. Čaputová sa v tomto období angažovala v zbere podpisov pod petíciu požadujúcu ich zrušenie.
Čítajte viac PROFIL: Bleskový politický vzostup Zuzany Čaputovej
Cesta do Prezidentského paláca
Prvé politické skúsenosti získavala Čaputová na regionálnej úrovni. Roku 2010 bola ako nezávislá kandidátka zvolená za poslankyňu do mestského zastupiteľstva v Pezinku. Veľký skok pre jej politickú kariéru nastal roku 2017, keď vstúpila do novovznikajúcej strany Progresívne Slovensko. V januári 2018 bola zvolená za podpredsedníčku hnutia.
Už o niekoľko mesiacov neskôr, v máji 2018, ohlásila Čaputová svoju kandidatúru na post hlavy štátu v nadchádzajúcich voľbách. Odôvodňovala to snahou obnoviť dôveru v spoločnosti a vrátiť silu a zmysel tým hodnotám, ktoré všetkých spájajú – spravodlivosť, ochrana ľudskej dôstojnosti a naša civilizačná príslušnosť k demokratickej Európe.
Uviedla, že jedným z rozhodujúcich dôvodov jej kandidatúry bola vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej z februára 2018. Čaputovej volebný program sa opieral o tri oblasti: spravodlivosť pre všetkých, dôstojnosť pre seniorov a ochrana životného prostredia.
Počas kampane Čaputová čelila pochybnostiam okolo svojej koncipientskej praxe, ktorá je podmienkou na to, aby advokátsky koncipient mohol zložiť advokátsku skúšku a následne vykonávať povolanie. Na vlastnú žiadosť si pred konaním volieb požiadala o vyškrtnutie zo zoznamu advokátov. Považovalo sa to za výnimočný krok, advokáti, ktorí vstupujú do verejných funkcií, väčšinou požiadajú o pozastavenie činnosti advokáta.
Čítajte viac Čaputová sa dala vyškrtnúť zo zoznamu advokátov, čelí pochybnostiam ohľadne svojej praxe
Súboj o prezidentský palác sa odohrával v marci 2019. Prvé kolo Čaputová vyhrala so ziskom 40,5 percenta hlasov. Iba tri dni po prvom kole volieb sa vzdala podpredsedníckej stoličky v Progresívnom Slovensku. Do druhého kola volieb postúpila spolu s eurokomisárom Marošom Šefčovičom. V ňom Čaputová zvíťazila so ziskom 58,4 percenta platných hlasov a stala sa historicky prvou ženskou zástupkyňou v úrade prezidenta republiky.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Čaputová v rozhovore pre Pravdu krátko po voľbách priznala, že na jej kampani sa podieľala agentúra, ktorá predtým v Rakúsku pomáhala krajnej pravici. Išlo o agentúru Shaviv. Jedného zo spolupracovníkov danej agentúry si Čaputová nechala v tíme počas celej kampane a počas volebnej noci mu oficiálne ďakovala.
Čítajte viac Čaputová: Áno, mali sme agentúru, ktorá robila aj pre krajnú pravicu
V máji 2019 požiadala Čaputová o zrušenie členstva v Progresívnom Slovensku. V súčasnosti nie je členkou žiadnej politickej strany.
Od covidu, cez ruskú agresiu a úradnícku vládu, až po návrat Fica
Čaputová sa krátko po víťazstve vo voľbách rozhodla zaviesť novú tradíciu a založila tím poradcov pre národnostné menšiny. Odvolávala sa pritom na svoje skoršie vyjadrenia z predvolebnej kampane, že nechce byť iba prezidentkou Slovákov, ale aj národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na Slovensku.
Prezidentka po nástupe do úradu prezidentky hovorila o férovej spoločnosti, „kde majú všetci rovnakú šancu na spokojný život bez ohľadu na ich národnosť, vieru, pohlavie, sexuálnu orientáciu či inú príslušnosť“.
Hovorila o potrebe ochrany všetkých rodín, ale aj zlepšenia práv LGBTI+ komunity. Vyslovila sa za registrované partnerstvá a adopcie detí pármi rovnakého pohlavia. V otázke interrupcií sa hlava štátu stavala proti, zároveň však tvrdila, že ich sprísňovanie či dokonca úplný zákaz nerieši podstatu problému. Pravidelne upozorňovala na negatívne dopady klimatickej krízy a potrebu jej riešenia.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
V zahraničnej politike Čaputová zastávala pevné ukotvenie Slovenska v štruktúrach Európskej únie a NATO. Krátko po nástupe do funkcie hlavy štátu ostro kritizovala Čínu za porušovanie ľudských práv a zadržiavanie aktivistov. Ostro odsúdila aj ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu z 24. februára 2022. Ukrajinskému ľudu, ako aj vedeniu krajiny a prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému vyjadrila plnú podporu a solidaritu.
V máji 2019 získala ocenenie Európska osobnosť roka. V tom istom roku server Politico Čaputovú zaradil medzi 28 najvplyvnejších ľudí v Európe.
Čítajte viac Server Politico: Čaputová je medzi 28 najvplyvnejšími ľuďmi v Európe
V prvom roku svojho mandátu Čaputová podala viacero podnetov na ústavný súd. Týkalo sa to napr. novely zákona, ktorá zakazovala zverejňovanie predvolebných prieskumov 50 dní pred voľbami. Na súd sa tiež obrátila pre skrátené legislatívne konanie, v ktorom poslanci schválili zákon zavádzajúci 13. dôchodok. Poslancom vrátila na prerokovanie novelu zákona o verejnom obstarávaní, novelu o náhradnom výživnom či zákon o pozemkových úpravách.
V marci 2020, krátko po vypuknutí pandémie koronavírusu, vymenovala vládu Igora Matoviča. Počas pandémie covidu zdôrazňovala potrebu súdržnosti a spolupráce všetkých zložiek spoločnosti. Tiež potrebu dodržiavania protipandemických opatrení, neskôr aj očkovania vakcínou proti covidu.
Hlava štátu vystúpila prvýkrát v parlamente so správou o stave republiky v júni 2020. Okrem pandémie, ktorá v spoločnosti najviac rezonovala, hovorila aj o problémoch v ekonomike, epidémii hoaxov či korupcii.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Jej druhý rok vo funkcii ovplyvnila podľa jej vlastných slov najmä pokračujúca pandémia a politická kríza, ktorú odštartoval rozporuplný nákup ruskej vakcíny Sputnik V proti koronavírusu. Kauza nákupu ruskej vakcíny nakoniec vyvrcholila do demisie premiéra Matoviča v marci 2021. Čaputová v apríli vymenovala za nového predsedu vlády Eduarda Hegera.
Ani Hegerova vláda však nemala dlhé trvanie, v decembri 2022 jej bola v parlamente vyslovená nedôvera. Čaputová vládu odvolala a zároveň ju dočasne poverila ďalším vykonávaním jej pôsobností v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej. K tomu došlo v máji 2023, keď vymenovala úradnícku vládu na čele s ekonómom a bývalým viceguvernérom Národnej banky Slovenska Ľudovítom Ódorom. Vláda odborníkov doviedla krajinu k predčasným voľbám.
Prezidentka Čaputová v júni 2023 oficiálne oznámila, že v budúcoročných prezidentských voľbách kandidovať nebude. V oficiálnom vyhlásení svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že nemá dosť síl na ďalší mandát.
Foto: SITA, Diana Černak
Pri Čaputovej sa za jej prezidentovania stihli vystriedať až piati premiéri. Tým posledným sa stal predseda Smeru Robert Fico. Jeho strana zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách v septembri 2023 a zostavila koalíciu so stranami Hlas a SNS.
Vládna koalícia sa krátko po nástupe k moci dostala do sporu s prezidentkou Čaputovou najmä v súvislosti s chystanou novelou Trestného zákona. Čaputová pri tejto príležitosti v januári 2024 mimoriadne vystúpila v pléne parlamentu. Pred poslancami vtedy kritizovala nielen spôsob, akým sa novela prijímala, ale tiež zmeny, ktoré so sebou má v trestnej politike štátu priniesť.
Po jej schválení parlamentom vo februári 2024 hlava štátu síce novelu zákona podpísala, okamžite ju však napadla na Ústavnom súde. Zároveň podala návrh na pozastavenie jej účinnosti, kým súd o jej návrhu nerozhodne.
Novelu namieta ako celok z hľadiska jej prijímania v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré považuje za nezákonné, rovnako na viacerých bodoch akcentuje možný škodlivý účinok pre zabezpečenie spravodlivosti i vymožiteľnosti práva. „Nejde len o otázku premlčania pri násilných trestných činoch. Novela bude mať priame a nepriame dosahy aj na osoby poškodené majetkovou kriminalitou,“ zdôraznila prezidentka.
Nevyužitie práva veta vysvetlila postojom koalície, ktorá podľa nej opakovane preukázala stotožnenie sa s prijatým znením novely. „Nevyhnutným predpokladom môjho podania na Ústavný súd preto je, že som novelu musela podpísať, aj keď s ňou nesúhlasím, a preto ju na súde namietam. Je to však jediný spôsob, ako umožniť, aby sa nespustili účinky novely ani na jeden deň,“ ozrejmila hlava štátu.
Čítajte viac Prezidentka napadne trestnú novelu na Ústavnom súde: Musela som ju podpísať, aj keď s ňou nesúhlasím
Čaputová sa počas výkonu svojho mandátu nevyhla ani prešľapom. V máji 2022 udelila Rád Ľudovíta Štúra 1. triedy in memoriam trom členom skupiny Biela légia Albertovi Púčikovi, Antonovi Tunegovi a Eduardovi Tesárovi. Biela légia bolo neformálne a nenásilné hnutie odporu proti komunistickému teroru. Ocenení však boli aj stúpencami vojnového slovenského štátu. Prezidentka priznala, že vyznamenanie členov Bielej légie bola chyba.
„Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii. Urobím všetko pre to, aby sa v budúcnosti podobné kontroverzie neopakovali,“ uviedla na margo kauzy.
Čítajte viac Čaputová o vyznamenaní členov Bielej légie: Stala sa chyba
Čaputová je držiteľkou viacerých štátnych aj čestných vyznamenaní. Je rozvedená, z predošlého manželstva má dve dcéry. Jej partnerom je od jari 2020 bývalý šéf slovenskej pobočky Greenpeace Juraj Rizman.