„Mne je ľúto, čo sa deje na Ukrajine, ale s týmto Slovensko nič nemá. Pomáhajme Ukrajincom, ako sa dá, ale nie zbraňami,“ vyhlásil Fico v apríli 2022 v nedeľnej relácii Na telo v televízii Markíza. Uviedol tiež, že kto tak robí, si želá pokračovanie vojny a nezmyselne zaťahuje Slovensko do konfliktu. Dodal, že v tomto smere je mu sympatický postoj Maďarska.
Čítajte viac Fico je proti posielaniu zbraní Ukrajine, Kollár v tom problém nevidí
Aj vďaka kontroverzným názorom a odmietavému postoju voči aktivitám vlády Igora Matoviča (OĽaNO a priatelia), Eduarda Hegera (Demokrati) alebo Ľudovíta Ódora, sa mu podarilo dostať na prvé miesto v predvolebných prieskumoch. Ficove prvenstvo je však tŕňom v oku pre tých, ktorí chcú, aby si Slovensko zachovalo svoju zahraničnú orientáciu. Patria k nim aj slovenskí europoslanci, ktorí krajinu reprezentujú v Štrasburgu.
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) zdôraznila, že predčasné voľby môžu určiť geopolitickú orientáciu Slovenska a jeho vzťah s Európskou úniou. „Kolegovia to dosť citlivo vnímajú a mali by sme urobiť všetko preto, aby Slovensko bolo silným partnerom so svojím názorom, ale nepodkopáva projekt spolupráce členských štátov,“ spresnila. Podotkla, že na Slovensku sa časť politických lídrov prikláňa k odkloneniu sa od doterajšieho smerovania krajiny.
Podľa europoslanca Martina Hojsíka (PS) bolo pomerne šokujúce, keď pred rokom na jeseň vznikla menšinová vláda, ktorá stratila dôveru a nové voľby sa vyhlásili na september. Takto dlhé bezvládie bolo podľa neho nezvyčajné, pretože vláda bez dôvery je neakcieschopná. Dodal však, že predčasné voľby sa vyhlasujú v Európe bežne, jedny budú napríklad na jeseň v Holandsku. „To, čo nás znepokojuje, je obrat Smeru na stranu, ktorá je extrémne proruská, má antidemokratické tendencie,“ ozrejmil.
Hojsík tiež upozornil, že keď Fico útočí na pozvanie Ukrajiny do NATO, je nutné pripomínať, že to bola jeho vláda, ktorá pozvala Ukrajinu na vstup. „Klamal Fico vtedy, alebo klame teraz?“ pýtal sa.
Smer kritizuje prípadné zvyšovanie výdavkov na obranu i členstvo Ukrajiny v NATO
Členstvo Ukrajiny v NATO by zvyšovalo medzinárodné napätie. Je to v rozpore s našimi národnými záujmami, ktoré majú slovenskí politici chrániť, vyhlásila vo štvrtok strana Smer-SD. Jej šéf Robert Fico zároveň opätovne kritizoval odovzdanie systému protivzdušnej ochrany na Ukrajinu a tiež prípadné zvyšovanie výdavkov na obranu.
„Je to v rozpore s našimi národnými záujmami, pretože nechceme žiť v regióne, ktorý môže byť zdrojom obrovského vojenského konfliktu. Preto veľmi dopredu a jasne oznamujeme, že v prípade účasti Smeru-SD vo vláde budeme mať zásadný problém, ak bude na stole otázka súhlasiť s členstvom Ukrajiny v NATO,“ povedal na štvrtkovej tlačovej konferencii Fico.
Pripomenul tiež záver samitu NATO v litovskom Vilniuse, ktorý hovorí o záväzku vynakladať na obranu minimálne dve percentá HDP. Podľa Fica to v praxi znamená ďalšie zvyšovanie výdavkov na obranu. V tejto súvislosti šéf Smeru-SD opätovne kritizoval odovzdanie systému protivzdušnej ochrany S-300 na Ukrajinu, ako aj darovanie stíhačiek Mig-29. „Pokiaľ ide o plnohodnotnú protivzdušnú ochranu, SR je taká zraniteľná ako nikdy,“ povedal. Kritizoval, že v ochrane vzdušného priestoru sa spoliehame na Čechov, Poliakov či Maďarov. Nesúhlasí tiež s nákupom vrtuľníkov Viper, keďže rezort obrany už požiadal USA o konkrétnu cenovú ponuku na ne. Vláda odborníkov nemá podľa Fica právo prijímať žiadne vážne zahraničnopolitické rozhodnutia.
Zdroj: TASR
Smer má svoju orientáciu jasnú
Europoslankyňa Monika Beňová (Smer) však akékoľvek paranoje zo Smeru odmieta. „Žiadna zo strán, ktoré momentálne vedú v prieskumoch verejnej mienky, zahraničnú orientáciu Slovenska v európskom a severoatlantickom kontexte nespochybňuje ani nikdy nespochybňovala,“ zdôraznila.
Europoslancom, ktorí sa obávajú, odkazuje, že si pokojne si môžu prečítať oficiálne dokumenty Smeru o zahranično-politickom smerovaní Slovenska. V nich spomínajú plnenie záväzkov voči spojencom, zotrvanie v Európskej únii, no pri Ukrajine sa chcú zdržať vojenskej pomoci a zamerať sa len na humanitárnu.
Čítajte viac Fico spochybňuje mandát prezidentky na summit NATO. Čaputová hovorí o bežnom procese
Smer tvrdí, že považuje členstvo v Európskej únii za nenahraditeľné a naďalej bude podporovať plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO. Zároveň však v strane tvrdia, že so znepokojením vnímajú pokusy postaviť medzi Západom a Východom novú železnú oponu, ako aj dôsledky politiky USA a EÚ v podobe nového strategického spojenectva medzi Ruskou federáciou a Čínou. „V prípade účasti vo vláde a po ukončení vojnového konfliktu na Ukrajine podnikne nevyhnutné kroky na základnú štandardizáciu vzťahov medzi Slovenskou republikou, celou EÚ a Ruskou federáciou,“ ozrejmili.
„Nie je žiaden dôvod spochybňovať Smer, aj keď slovenskí europoslanci to skúšajú už od roku 2019, kedy sem nastúpili. Odporučila by som im, venovať sa radšej efektívnejšie vlastným pracovným aktivitám,“ reagovala Beňová. Dodala, že na aktuálnom summite NATO sa zástupcovia členských štátov nedohodli udeliť Ukrajine štatút členského štátu.
„NATO prijalo komuniké, že vývoj na Ukrajine bude naďalej sledovať a pripravilo požiadavky, ktoré Ukrajina musí splniť. Prihlásili sa k rozhodnutiu z roku 2008, ktoré bolo prijaté počas vlády Smeru. Nepodporilo prijatie Ukrajiny a nestanovilo ani jasný časový rámec. Taká je realita,“ spresnila.
Regulácia sociálnych sietí
„Jedna z vecí, ktoré si tu mnohí uvedomujú je, že predčasné voľby môžu zmeniť európske smerovanie a fungovanie Slovenska,“ tvrdí europoslanec Vladimír Bilčík (Demokrati). Spôsob, ako tomu zamedziť, je podľa neho v kontrole informačného priestoru na Slovensku a dôsledná zodpovednosť veľkých online platforiem.
Čítajte viac Politické kamarátšafty v praxi. Z rivalov sa stali potenciálni partneri, iní si dnes nevedia prísť na meno
„Zatiaľ však nie je v platnosti európsky zákon o digitálnych službách. Musíme preto zabezpečiť, aby kampaň na Slovensku prebiehala férovo. Sú tu veľké obavy z víťazstva a politického návratu Fica, preto musíme spraviť všetko, aby kampaň nebola unesená dezinformáciami a strašením ľudí pred voľbami,“ spresnil Bilčík.
Predseda Smeru a extrémisti podľa neho na Slovensku začali šíriť bohapusté klamstvo, že sa niekto bude snažiť zmanipulovať voľby. „Značná časť obyvateľstva tomu aj uverila, no dobre vieme, že voľby nemôžu byť ukradnuté v deň ich konania. Čo sa môže stať je, že kampaň nebude slobodná, podobné obavy sú aj v prípade Poľska, kde budú taktiež voľby na jeseň,“ podotkol.
Európsky zákon o digitálnych službách bol schválený v roku 2022. Momentálne platí, ale ešte nie je plne uvedený do praxe, no to by sa malo zmeniť v priebehu nasledujúcich mesiacov. Bilčík však priznáva, že do septembrových volieb ešte nezasiahne.
Zákon má upravovať šírenie dezinformácii na sociálnych sieťach. Na internetových gigantov kladie nároky, aby transparentne informovali, akým spôsobom to robia a aby začali zdieľať detailnejšie informácie o svojich procesoch.
„My dnes netušíme, ako fungujú. Niečo nám pošlú, ale keď si to overujeme, tak to, čo nám hovoria, nesedí s realitou,“ skonštatoval. Ak nebudú dodržiavať európske regulácie, hrozia im podľa Bilčíka pokuty do výšky desiatich percent ich ročného obratu.
Čítajte viac Rozhovor s ministrom obrany Sklenárom: NATO nefunguje tak, ako hovorí Fico
Bilčík je presvedčený, že pri snahe o zastavenie dezinformácií sa nejedná o cenzúru. „Dnes máme veľmi jasno v tom, čo je dezinformácia. Nemyslím si, že dnes existuje účinná a dôsledná národná odpoveď na boj s nimi. Práve preto máme spoločnú legislatívu. Nie je to žiadna cenzúra, pretože to, o čo sa usilujeme, sú systémové zmeny vo fungovaní platforiem, nechcem spätne mazať nejaký obsah. Chceme však zabezpečiť to, aby keď sa vyskytnú manipulatívne hoaxy, tak sa nebudú šíriť tak masívne a nekontrolovane ako dnes,“ ozrejmil.
Bolo by však podľa neho zložité, ak by sa s platformami snažil vyjednávať štát, pretože slovenský trh je pre nich nezaujímavý. „Ale európsky pre nich zaujímavý už je,“ zdôraznil.
Kontrolu nad dodržiavaním zákona na Slovensku bude mať Rada pre mediálne služby, ktorá dostala výraznejšiu podporu zo štátneho rozpočtu.