Minister obrany v rozhovore hovorí:
- či podporí kampaň NATO,
- aké sú v zahraničí reakcie na Ficove vyjadrenia,
- aké má Slovensko požiadavky na protivzdušnú obranu,
- či je reálna predstava Ukrajiny v NATO,
- či je za umiestnenie jadrových zbraní v Poľsku,
- s čím pôjde Slovensko na summit aliancie,
- akú má rezort predstavu o zálohách.
Váš štátny tajomník Marian Majer označil tvrdenia trojnásobného premiéra a šéfa Smeru za klamstvá. Robert Fico hovorí o slovenskej pomoci a vojenskej podpore Ukrajine s tým, že napríklad systém S-300 alebo stíhačky MiG-29 sme odovzdali plne funkčné. Vraví, že vláda oslabila obranyschopnosť Slovenska a dostali sme staré tanky z Nemecka. Ako vnímate tieto vyjadrenia, ktoré sa týkajú približujúcich sa volieb?
Obranyschopnosť Slovenska nie je v žiadnom zmysle oslabená darovaním techniky, ktorú sme Ukrajine poskytli. Každé jedno darovanie vláda v minulosti aj teraz zvažuje podľa toho, či máme také možnosti, aký to má vplyv na obranyschopnosť, a ak by to nejaký malo, ako sa to dá kompenzovať. Je to vždy súčasť kalkulácie. Každé jedno darovanie bolo takto vyhodnotené.
Keď sa pozrieme na to, čo Slovensko darovalo, tak sú to buď systémy, ktoré sme nepoužívali, alebo munícia na systémy, ktoré sme už v armáde ani nemali. Boli to MiG-29, ktoré nemohli už ani lietať. S-300 bola síce schopná fungovať, ale mala obmedzené schopnosti, čo sa týka použitia munície. Ako migy, tak aj S-300 a ďalšie systémy sovietskej výroby sú síce teraz funkčné, ale v priebehu krátkeho obdobia by sme nemali schopnosť ich používať, udržiavať, opravovať a nakupovať na ne náhradné diely a muníciu. Teraz je situácia, keď sa dali tieto systémy využiť na pomoc Ukrajine a získanie aspoň časti ich hodnoty späť.
Pre nás je výhodné, že pri darovaní za ne získame kompenzáciu, ktorá nie je vôbec zanedbateľná. Dostávame za ne naozaj významné prostriedky, či už vo forme financií, refundácie z EÚ, alebo daru od USA, alebo sa nám darí získavať aj spôsobilosti. Napríklad od Nemecka bojové tanky na posilnenie našich súčasných alebo protivzdušnú obranu. Síce krátkeho dosahu, ale s radarmi, ktoré majú ďaleký dosah a vedia posilniť našu schopnosť predvídať prípadné incidenty vo vzdušnom priestore. Ide to až k vrtuľníkom Viper, čo je silná a významná ponuka, ktorá môže zvýšiť našu obranyschopnosť v priebehu nasledujúcich troch až piatich rokov.
Leopardy nie sú šroty
Čiže nemecké tanky Leopard nie sú šroty a môžu posilniť obranyschopnosť Slovenska?
Už posilňujú. Tri už máme tu, do konca roka ich bude 15. Nemecko v rámci bojovej skupiny, ktorá tu pôsobí, nedávno na Slovensko doviezlo ďalších 14 tankov Leopard. Mal som možnosť vidieť ich na Lešti. Je to ohromná sila, ktorá je pripravená brániť nás v rámci kolektívnej obrany. Je to úroveň obranyschopnosti našej krajiny, ktorú sme tu nikdy nemali.
Fico vyzval NATO, aby na Slovensku nerobilo kampaň na podporu Ukrajiny. Hovorí to napriek tomu, že krajina je v aliancii od roku 2004 a podobné veci sa tu už organizovali. Podporíte túto kampaň?
Nevidím absolútne žiadny problém v tom, že by NATO robilo na Slovensku nejaké aktivity mediálneho a PR charakteru. Aliancia ich organizovala aj doteraz a vždy to bolo v poriadku. NATO na Slovensku podporovalo bezpečnostné konferencie, na ktoré chodili predstavitelia aliancie a vysvetľovali, ako funguje, aké záruky aj nám poskytuje, aké záväzky si máme plniť, ako ju využívajú iné krajiny, čo prináša členstvo pre ekonomický rozvoj štátov. Toto sú témy, ktoré NATO bežne na Slovensku prezentuje.
Neznamenali sme, že by akákoľvek z týchto kampaní bola zameraná proti nejakej politickej strane. NATO ani nemá takéto zámery a záujmy. V súčasnosti sa musíme rozprávať o situácii na Ukrajine, lebo je to najzásadnejšia vec, aká sa v Európe stala. Preto o tom hovoria predstavitelia NATO, aj úradníci z aliancie. A tiež slovenskí úradníci rozprávajú o tom, aký zásadný vplyv má situácia na Ukrajine na bezpečnosť i hospodársky rozvoj. Beriem to ako úplne bežnú záležitosť. Aj preto, aby ľudia mali aj informácie z NATO, a že mnohé krajiny vnímajú situáciu na Ukrajine rovnako ako slovenskí predstavitelia. Tým sa aj objektivizuje táto debata. Nie je to len o tom, že na každom tvrdení je istý kus pravdy, pretože existujú informácie, ktoré jednoznačne hovoria o tom, ako sa situácia vyvíja a čo sa môže stať.
Čítajte viac Smer kritizuje mediálnu kampaň, ktorú má na Slovensku organizovať NATO
Pýtajú sa vás predstavitelia NATO, o čom teda Fico hovorí, ak tvrdí, že aliancia nemá na Slovensku pôsobiť? Možno aj preto, že je to premiér, za ktorého vlád išli slovenskí vojaci do Afganistanu a nakúpili sa americké stíhačky.
Zaujíma ich predovšetkým to, prečo kampaň, ktorá sa má na Slovensku konať a bude sa organizovať, niekto vníma ako útok na politické strany. NATO nikdy nemá takýto cieľ a aliancia takto ani nefunguje. Kto tvrdí opak, tak asi nechápe túto organizáciu, čo je, samozrejme, v prípade niektorých predstaviteľov prekvapujúce. Takže áno, dostávame aj začudované otázky, prečo sa zrazu kampaň NATO vníma nejakým iným spôsobom.
Slovensko-ukrajinská húfnica
KONŠTRUKTA – Defence a Ukrajina by mali v budúcnosti vyrábať spoločne húfnicu. Môže túto spoluprácu ohroziť povolebné zoskupenie strán, ak už dnes poznáme ich vyjadrenia smerom k podpore pre Kyjev?
Poznáme pozíciu mnohých politických strán celkovo k situácii na Ukrajine a na podpore, ktorú Ukrajine poskytujeme. Nemyslím si, že ktorákoľvek z nich by to špecifikovala na priemyselnú spoluprácu. Neviem úplne odpovedať, či politické strany v tom už majú jednoznačnú pozíciu. Berieme to tak, že spolupráca slovenského obranného priemyslu s kýmkoľvek, ktorá vedie k rozširovaniu kapacity, zvyšovaniu produkcie, vedie aj k lepšiemu ekonomickému výsledku týchto spoločností a zamestnanosti v regióne.
V tomto prípade sú to Dubnica nad Váhom, respektíve Moldava nad Bodvou, ako významné centrá, kde Konštrukta produkuje húfnice. Berieme to skôr ako ekonomickú príležitosť, ktorá vyplýva z celej tejto situácie. Sme radi, že aj Ukrajina má záujem o spoluprácu so slovenským priemyslom, čo svedčí aj o vysokej úrovni húfnic, ktoré sú na Slovensku produkované.
Čítajte viac Čaputová podporila Zelenského so vstupom do NATO. Ódor pripomenul, že aj Fico bol za (ONLINE)
Prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno vyhlásil, že Ukrajina by si mohla väčšinu zbraní vyrábať sama, a mohla by sa stať dronovou veľmocou. Vidíte v tom príležitosť aj pre Slovensko?
Myslím si, že ak má Ukrajina o to záujem, tak je možnosť aj na Slovensku nájsť subjekty na spoluprácu v oblasti výroby dronov.
Nová protivzdušná obrana
Začiatkom júna ste uviedli, že systém protivzdušnej obrany by ešte do volieb mohla zaobstarať vláda, ktorej ste súčasťou. Ste rovnako optimistický aj po mesiaci? Máte už aspoň približné obrysy toho, čo si Slovensko môže dovoliť?
Áno. Momentálne sme vo fáze, keď čakáme na konkrétne ponuky od krajín, ako by s nami chceli takúto spoluprácu spustiť. Do 31. júla by nám mali zaslať ponuky. V auguste ich vyhodnotíme a v septembri môžeme prijať rozhodnutie. Takto je to nastavené a na tom sa nič nezmenilo. Prvotné ponuky zatiaľ nemáme, do konca júla by sme však mali mať ponuky od všetkých krajín, ktoré by s nami chceli spolupracovať.
Aké má Slovensko technické požiadavky na protivzdušnú obranu?
Zjednodušene povedané, protivzdušná obrana je potrebná na troch úrovniach. Na strategickej, operačnej a taktickej. Predstavovali sme si, že systém S-300 pre nás zaisťuje tú strategickú úroveň. Na svoju dobu bol naozaj vyspelý, ale teraz sú už technológie niekde ďalej. Momentálne sa zameriavame na dve veci.
Jeden systém, ktorý nám v prvom rade zaistí strednú úroveň protivzdušnej obrany z tých troch, o ktorých som hovoril. V súčasnosti sa už vyrábajú také systémy, do ktorých sa dá kúpiť munícia s dlhším dosahom, teda by mohol pokryť aj vyššiu úroveň. Hľadáme niečo, čo je lacnejšie ako Patriot, ale mohlo by to splniť aspoň časť úloh, ktoré zvládne on. Okrem toho chceme do výzbroje niečo, čo sa dá nazvať z pleca odpaľované prostriedky protivzdušnej obrany. Aj v tomto segmente ide vývoj vpred. Systémy na tejto najnižšej úrovni sú určené na ochranu vojska.
Na žiadosť parlamentu bola vypracovaná správa o tom, čo z vojenského materiálu sa darovalo a predalo do zahraničia v období rokov 1993–2011. Váš predchodca Jaroslav Naď uviedol, že sa nedali dohľadať niektoré záznamy o nakladaní s majetkom armády. Hovorí o skartácii dokumentov a pýta sa, kam zmizlo napríklad 900 tankov. Budete sa tým na ministerstve zaoberať?
Keď tie dokumenty boli v zmysle registratúrneho poriadku skartované, tak neviem, či máme ešte šancu získať nejaké informácie, ale určite je to informácia, ktorú ak ju niekto má, bolo by dobré, keby ju vedel poskytnúť. Vidíme, že podľa početných stavov, a tie sa dajú dohľadať, sa tieto znižovali významne oproti roku 1993. To, čo vieme, a to čo je stále zaznamenané, hovorí o tom, že majetok, či už infraštruktúra alebo hnuteľný majetok ministerstva, sa významne znižovali od roku 1993 až do roku 2019 – 2020, vzhľadom na hodnotenie, že ozbrojený konflikt v Európe nehrozí. Minimálne po roku 2014, ak nie už po roku 2008, to bola chybná kalkulácia a nebola namieste.
Čítajte viac Naď odmieta tvrdenia Fica: Práve vaše vlády oslabovali obranyschopnosť Slovenska
Zelenskyj vyzval amerického prezidenta Joea Bidena, aby Ukrajina už teraz dostala pozvánku do NATO. Summit Severoatlantickej aliancie sa koná už 11. a 12. júla vo Vilniuse. Nakoľko je táto predstava v čase vojny reálna?
Rozumiem, že prezident Zelenskyj takúto žiadosť predstavil pred summitom, ktorý je ideálnou príležitosťou prediskutovať to a mať k tomu konkrétny výsledok. Debata beží. Všetci chápeme, že záruky Washingtonskej zmluvy, predovšetkým článok 5, sú tie najsilnejšie, ktoré štáty v Európe môžu získať pre svoju bezpečnosť. Vidíme to aj na nás. Sme súčasťou NATO a to je jeden z najväčších rozdielov, prečo na Ukrajine je vojna a na Slovensku nie. Je pochopiteľné, že takúto požiadavku Kyjev má. Rozhodovanie, kedy vstúpi do NATO, je spoločným rozhodovaním medzi Ukrajinou a všetkými spojencami v aliancii. Od roku 2008 vieme, že Ukrajina sa stane členom NATO, takéto rozhodnutie už aliancie prijala. Ide len o to, kedy je vhodný čas a budú naplnené podmienky, ktoré sme si v roku 2008 stanovili.
Keby sa Ukrajina stala členom NATO, vzťahoval by sa na ňu článok 5 kolektívnej obrany. Je to dôvod, pre ktorý sú krajiny opatrné v tom, že Kyjev mohol vstúpiť do aliancie ešte počas vojny? Že by článok 5 pre Ukrajinu mohol viesť ku konfliktu s Ruskom?
V podstate sa dá zjednodušene povedať, že by k tomuto došlo. Rozhodovanie o členstve Ukrajiny v NATO to musí brať do úvahy. A aj Kyjev si uvedomuje, že vstup do aliancie ešte počas vojny by eskaloval situáciu.
Volodymyr Zelenskyj sa najprv stretol s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Po rokovaní mali spoločnú tlačovú konferenciu.
Ukrajina v NATO
Nebol by však takýto krok to najvyššou formou odstrašenia Ruska?
Nevieme to s určitosťou povedať. Nebola by to skôr zámienka pre Rusko eskalovať vojnu do iných oblastí? Toto nie je riešenie, ktoré si my predstavujeme. Naším cieľom je, aby Rusko odišlo z Ukrajiny a tá si obnovila svoju územnú celistvosť. Nejde nám o eskaláciu konfliktu. Vstup Kyjeva do NATO ešte počas vojny by bol pre nás momentálne kontraproduktívny krok. Ale bol by taký aj pre Ukrajincov, pretože by sa dostali do ešte úplne iného konfliktu, ktorý by sa odohrával na ich území.
Pred časom šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin tiahol so svojím komandom na Moskvu. Bude témou summitu NATO v Litve aj vnútorná situácia v Rusku?
Áno. Situácia okolo vagnerovcov je taký „spin-off“ ukrajinskej situácie, ktorá trochu mení vnímanie toho, čo sa deje v Rusku. To je jedna vec. Evidentne môže zmeniť aj vnímanie toho, odkiaľ má táto hrozba najväčšiu šancu zmaterializovať sa. Mať osemtisíc vagnerovcov v Bielorusku je pre Poľsko iný bezpečnostný pocit, ako keď títo žoldnieri bojujú niekde na južnom fronte na Ukrajine. Je to niečo, čo treba vziať do úvahy.
Taktiež vyhlásenia ruskej strany, aj keď dementované, o tom, že bez vagnerovcov na fronte bude ďalšiu mobilizácia. To sú veci, ktoré si treba prediskutovať. Pre nás to znamená predovšetkým to, že v Rusku neexistuje jednota. Sú to tendencie, ktoré treba sledovať a dôležité aj pre Slovensko bude, čo budú konkrétne dôsledky situácie s vagnerovcami. Či to bude mobilizácia alebo zmena vedenia na ministerstve obrany. Nepredpokladám, a Prigožin to ani nikdy nezadefinoval, že by to bola výmena Vladimira Putina. To je málo pravdepodobné. Čo bude tým skutočným dôsledkom situácie v Rusku, o tom sa porozprávame aj s ostatnými krajinami.
Čítajte viac Putinov šéfkuchár varil aj na Slovensku. Firma s prepojením na Prigožina dlhuje štátu
Vagnerovci verbovali aj na Slovensku
V januári sme sa exministra Naďa pýtali na snahy vagnerovcov verbovať na Slovensku. Potvrdil, že žoldnierov hľadali aj u nás. Evidujete tieto snahy aj v súčasnosti?
Odpoviem takto. Evidujeme snahy iných štátov o získavanie ľudí aj na Slovensku.
Foto: Pravda, Lubos Pilc
Ako bude pre Slovensko vyzerať úspech summitu NATO vo Vilniuse?
Pre nás sú dôležité tri témy. Prvou je ďalšie posilnenie reakcie NATO na situáciu na Ukrajine. Musíme byť schopní reagovať oveľa rýchlejšie. Našou hlavnou úlohou je odstrašiť prípadný útok. Na to musí aliancia ukázať silu a odhodlanie na východnom krídle. Rusko je pre NATO najväčšou a bezprostrednou hrozbou vzhľadom na to, ako sa pod vedením Vladimira Putina správa už od roku 2008.
Preto jedným z najdôležitejších výstupov summitu budú nové plány, ktoré budú hovoriť o tom, akým spôsobom, ako rýchlo a aké jednotky budú vykonávať úlohy na východnej hranici NATO v prípade napadnutia. Ale my v prvom rade chceme docieliť, aby sa nič také nestalo. Preto potrebujeme posilniť vojenskú prítomnosť v našom regióne, aby sme sa dostali na vyššiu úroveň, ako máme teraz. Teraz tu v postate máme prápornú skupinu.
Chceli by sme, aby tieto jednotky boli pripravené tak, aby sa veľmi rýchlo dostali na úroveň brigády, keby situácia eskalovala. Preto budeme v období po summite vidieť prípravy a investície do oblastí, ktoré súvisia s nasadením vojakov, teda aby sa mohli rýchlo presúvať. Pod to spadá vojenská mobilita, logistické zabezpečenie jednotiek a všetko, čo umožňuje rýchle vyslanie a pôsobenie ozbrojených síl.
Dá sa očakávať, že na Slovensko prídu ďalší vojaci krajín aliancie? Parlament schválil, že ich môže byť tritisíc, ale ich počet je momentálne reálne nižší.
Naším záujmom je predovšetkým to, aby sme mali vybudované zázemie pre vojakov tak, aby sme v prípade potreby mohli naplniť celý mandát, ktorý odobrili poslanci. V najbližšom čase asi budeme svedkami toho, že na krátku dobu nejakého cvičenia sa počet vojakov na Slovensku dočasne zvýši a potom zase klesne. Bude to však závisieť aj od toho, aký bude zámer takýchto cvičení a kedy sa budú konať. Ich dôležitou súčasťou bude aj samotný presun na a zo Slovenska.
Spomenuli ste, že pre Slovensko budú na summite NATO podstatné tri témy. Aké sú tie ďalšie?
Už sme sa rozprávali o ambíciách Ukrajiny vstúpiť do aliancie. Veríme, že Kyjev dostane čo najjednoznačnejšiu odpoveď, kedy by sa mohol stať členom NATO. Vieme, v akej situácii sa Ukrajina nachádza a aj to, aké z toho plynie poučenie. Možno Kyjev nebude musieť absolvovať všetky kroky, ktoré doteraz boli potrebné na vstup do aliancie, aby sa stal členom NATO po vyriešení existujúcej situácie.
Tretím dôležitým výstupom zo summitu pre nás bude potvrdenie spoločného záujmu aliančných krajín investovať do obrany minimálne dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Je to absolútne nevyhnutné, aby sme si udržali takú úroveň vojenských spôsobilostí, ktorá je nevyhnutná pre odstrašenie akéhokoľvek útoku a, samozrejme, modernizáciu infraštruktúry, ktorá bola na východnom krídle zanedbávaná, a na Slovensku aj predávaná a rozdávaná. Potrebujeme však zaistiť a rozšíriť naše kapacity na prijatie väčšieho množstva vojakov, keby to bolo potrebné.
Bude to, že krajiny NATO by mali investovať do obrany minimálne dve percentá HDP, v záveroch summitu?
Veríme, že bude.
Čítajte viac Politologička: Konšpirácie okolo Sorosa neutlmí ani syn, ktorý prevzal impérium
V tejto chvíli dáva dve percentá prípadne viac iba sedem z 31 krajín NATO.
Už v roku 2024 ich bude viac.
Na dvoch percentách sa aliancia dohodla na summite vo Walese v roku 2014 a členovia to mali splniť za desať rokov. Bude sa aj tentoraz hovoriť o nejakom časovom rámci, ktorý by sa týkal ešte väčších investícií do obrany?
Dôležité je, že teraz dve percentá vnímame ako minimum. Krajiny na východnom krídle NATO, ktoré sú v podobnej situácii ako Slovensko, si uvedomujú, že potrebujú nájsť nejakú rovnováhu medzi výdavkami na obranu a na ostatné oblasti.
Na túto vec sa chcem opýtať. Dve percentá na obranu nie je jediný záväzok, ktorý by malo Slovensko plniť. Krajina nedáva dostatok peňazí na vedu či rozvojovú pomoc, a ľudia sa určite oprávnene môžu sťažovať na kvalitu vzdelávania alebo zdravotníctva. Ako chcete vysvetľovať, a ako by to mali robiť politici, že do obrany treba asi dávať ešte viac, ako sú dve percentá HDP.
Áno, vieme povedať, prečo je to nevyhnutné. Môžeme poukázať na Ukrajinu, či stačí Moldavsko alebo Gruzínsko. Tieto krajiny neinvestujú dosť do obrany. Alebo keď už aj investujú, zostali jednoduchým terčom. Nemôžeme strčiť hlavu do piesku a tvrdiť, že my nikomu nič zlé nechceme, a preto nám nik neublíži. Vo svete to takto nefunguje. Stále platí, že slabšie krajiny sa môžu stať takpovediac súčasťou menu, z ktorého si silnejšie štáty vyberajú.
Argument pre investície do obrany je jasný aj v tom, že bez bezpečnosti nemusí byť možnosť zaistiť ani vzdelávanie. Ukrajinské deti chodia do školy na Slovensku vzhľadom na to, čo sa deje v ich krajine. V prípade vojny je aj menej peňazí na vedu. Viem, že to nie sú ľahké rozhodnutia. Je náročné dosiahnuť, aby sme dávali minimálne dve percentá na obranu, keďže Slovensko má istú úroveň finančnej kapacity. Bolo by však nezodpovedné, keby sme sa rozhodli neinvestovať do obrany, ako sa to dialo najmä v rokoch 2008 až 2014. Štáty, ktoré susedia s Ruskom, majú ešte horšiu historickú skúsenosť ako Slovensko, jednoznačne tvrdia, že dve percentá sú málo. Pobaltské krajiny smerujú k 2,5 percentám HDP či až k trom percentám. Poliaci dokonca k piatim. A tiež majú sociálne, vzdelávacie a mnohé iné záväzky, ktoré musia financovať. Ale vedia, že bez zaistenia bezpečnosti nie sú možné ani iné investície.
Čítajte viac Šéf diplomacie: Keby Slovensko nebolo v NATO, boli by sme pre Rusko ďalší na rane
Slovenskú delegáciu na summite bude viesť prezidentka Zuzana Čaputová, o ktorej vieme, že sa už nebude uchádzať o znovuzvolenie, takže svojím spôsobom je lame duck (teda chromá kačica), ako sa hovorí tejto politickej situácii. Zároveň má krajina vládu bez parlamentnej dôvery. Je to nejaký problém alebo to žiadnym spôsobom nezasahuje do vzťahov Slovenska s partnermi?
Sporil by som sa o vyjadrenie lame duck. Prezidentský mandát stále trvá a je plnohodnotný. O chromej kačici sa zvykne hovoriť, až keď je zvolený nástupca hlavy štátu. Vláda funguje na základe ústavy. Áno, máme dočasné poverenie, ale takáto situácia nastala, a nie sme jedinou krajinou s dočasným kabinetom. Čo sa týka obrany a bezpečnosti krajiny, nedá sa hovoriť o žiadnych nedostatkoch v náplni mandátu. Ani v prípade prezidentky, ani vlády.
Jadrové zbrane v Poľsku?
Poľský premiér Mateusz Morawiecki povedal, že by bol rád, keby sa Poľsko zapojilo do programu NATO Nuclear Sharing (zdieľanie jadrových zbraní). Je nevyhnutné, aby boli v strednej Európe rozmiestnené atómové zbrane?
Je to záležitosť Poľska. Svojím národným prístupom si definujú charakter toho, čo by na svojom území chceli mať kvôli bezpečnostným zárukám, a kvôli tomu, ako vyhodnocujú bezpečnostné prostredie. Je to otázka medzi Poľskom a krajinami, ktoré ich môžu poskytnúť. Z nášho pohľadu zatiaľ nevidíme dôvod na to, aby sme do tohto regiónu umiestnili jadrové zbrane. V podobnom duchu na poľskú výzvu predbežne odpovedali aj krajiny, ktoré majú k dispozícii niektoré jadrové spôsobilosti. Odporúčame rozprávať sa aj s poľskými predstaviteľmi, čo ich vedie k takýmto požiadavkám.
Rusko rozmiestnilo taktické jadrové zbrane v Bielorusku, s ktorým susedí Poľsko. Pobaltské štáty hovoria, že čo sa týka Vagnerovej skupiny v Bielorusku, aj tam sa mení bezpečnostná situácia. Nie je to dôvod na to, aby sme uvažovali, čo ďalej?
Sú to dve samostatné veci. Umiestnenie jadrových zbraní v Bielorusku je mimoriadne znepokojujúce. Otázka však znie, či je najlepšou reakciou na takúto situáciu rozmiestnenie jadrových zbraní na druhej strane hranice. Určite to neprispieva k upokojeniu situácie alebo k deeskalácii. Takéto kroky treba vyslovene dôsledne a detailne zvážiť. Rozmiestnenie Vagnerovej skupiny v Bielorusku je konvenčnejšia hrozba pre krajiny, ktoré predovšetkým susedia s Bieloruskom. Rozumieme tomu a je potrebné vyhodnotiť, aké sú konkrétne opatrenia na dosiahnutie rovnováhy v bezpečnostnej situácii medzi Poľskom a Bieloruskom. Neviem, či to nevyhnutne musia byť jadrové zbrane, skôr sa rozpráva o posilnení prítomnosti jednotiek NATO a zrýchlení reakcie konvenčných síl, ktoré by v Poľsku mohli pôsobiť.
Náčelník Generálneho štábu Daniel Zmeko povedal, že zrušením systému povinnej vojenskej služby sa narušilo vytváranie záloh, ktoré krajina potrebuje na to, aby mala funkčné ozbrojené sily. Máte predstavu o tom, ako by sa tento problém dal riešiť?
Predstava je v rezorte veľmi konkrétna. Je to základný rozdiel oproti minulosti, keď zálohy vznikali na princípe základnej vojenskej služby. Československá republika a neskôr aj Slovenská republika mali k dispozícii veľké množstvo vojakov v zálohách a tých pravidelne precvičovali. V prípade potreby to bola veľká sila, ktorá však možno nebola prispôsobená úlohám, ktoré by sa mali plniť. Boli to ľudia, ktorí mali všeobecné skúsenosti alebo prípravu.
To, čo vidíme dnes aj popri profesionálnej armáde, je, že potrebujeme skôr menší počet záloh, ktoré sú presnejšie vyšpecifikované a pripravené na prevzatie konkrétnych úloh v rámci obrany. Chceli by sme, aby sa zálohy pohli týmto smerom. Vyžaduje si to zopár legislatívnych zmien, ktoré sme chceli realizovať ešte v predchádzajúcom období, ale v parlamente nenašli podporu aj pre dezinformácie ohľadom mobilizácie.