Volebný seriál: Jednotu Maďarov narušil Gyimesi. Má Aliancia šancu? Jej cieľom je silná menšina aj zmena Ústavy

„Denník Pravda do volieb zverejní analýzu všetkých strán, ktoré sa dostali nad hranicu troch percent a majú šancu dostať sa do parlamentu. Analýzy budeme na webe publikovať vždy v nedeľu, v pondelok, v utorok a vo štvrtok ráno. Treťou stranou v poradí je Szövetség – Aliancia.“

Dávame do pozornosti Pozrite si, kto kandiduje za stranu Aliancia - Szövetség

Najskôr úspešní, potom roztrúsení

História maďarskej Aliancia – Szövetség je komplikovaná. Na Slovensku existovalo niekoľko maďarských strán, ktoré túto menšinu v parlamente zastupovali. Z nich najznámejšími boli strany Most-Híd a Strana maďarskej koalície (SMK-MKP, od 2012 Strana maďarskej komunity, pozn. red.). K prvému väčšiemu spájaniu došlo pred voľbami v roku 1998. Dôvodom bolo udržanie parlamentného zastúpenia vtedajšej Maďarskej koalície vo voľbách.

Po prijatí zákona o znevýhodnení pravidiel pre koalície sa tri maďarské strany rozhodli pretvoriť na jednu. Nevznikla však nová strana – SMK vznikla premenovaním MKDH a včlenením Spolužitia a MOS do jednej strany. Stali sa súčasťou oboch vlád Mikuláša Dzurindu.

SMK však bola pod neustálymi útokmi vtedajšieho šéfa Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu. Vo volebnom období 2006 až 2010 bola SMK v opozícii, viackrát sa už do parlamentu nedostala. Rok pred voľbami 2010 odišlo zo strany niekoľko poslancov okolo Bélu Bugára a založili stranu Most-Híd, ktorá sa prezentovala vzájomnou spoluprácou Slovákov a Maďarov. Bugárovi sa podarilo byť súčasťou vlády SDKÚ pod vedením Ivety Radičovej. Po páde jej vlády a vytvorení jednofarebnej pod vedením Smeru a Roberta Fica v roku 2012 bol Most-Híd v opozícii.

V roku 2016 voľby opäť vyhral Smer a to, čo by sa za Slotu nestalo, bolo za Andreja Danka ako šéfa SNS možné. Smer vytvoril štvorkoalíciu so Sieťou, SNS a Mostom-Híd. Ďalším zlomom vo formovaní budúcich maďarských strán na slovenskej scéne bol rok 2019, keď sa po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, výmene premiérov a obrovských protestoch začali mobilizovať aj strany.

Foto: TASR, Jaroslav Novák

Dunajská Streda, Aliancia - Szövetség, bilbord Na snímke z 2. augusta 2023 v Dunajskej Strede bilbord do predčasných parlamentných volieb strany SZÖVETSÉG - ALIANCIA

Oproti ostatným to však Maďari mali zložitejšie, keďže strany boli roztrúsené. Na scéne bola okrem už spomínaných aj Maďarská kresťanskodemo­kratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség (MKDA-MKDSZ). V parlamentných voľbách 2016 však získala len 0,09 percenta.

Keď Bugár vstúpil do koalície so Smerom a po vražde z nej vďaka legendárnej „tretej vete“ odmietol odísť, podpísal strane Most-Híd de facto politický ortieľ smrti. V októbri 2019 sa MKDA-MKDSZ plánovala dohodnúť so stranami Most-Híd a SMK-MKP na volebnej spolupráci, ku ktorej ich prinútili klesajúce preferencie. Do volieb mali ísť ako „Strana regiónov Most MK“, no zo spolupráce nakoniec nič nebolo.

Nová nádej na jednotu…

Na jeseň 2019 sa začala formovať ďalšia maďarská strana Spolupatričnosť. Ako príčinu svojho vzniku uvádzala spory medzi maďarskými stranami. Pri vzniku strany stála bývalá europoslankyňa za SMK Edit Bauer a bývalý ponovembrový podpredseda vlády za MNI Gábor Zászlós.

Rokovania o volebnej spolupráci viedli členovia Spolupatričnosti ešte pred samotným formálnym vznikom strany s ďalšími štyrmi maďarskými stranami – Most-Híd, SMK, MKDA-MKDSZ a Maďarské fórum (MF). Koncom novembra schválilo Hnutie Spolupatričnosť spoločný postup maďarských strán a stala sa z nej strana Magyar Közösségi Összefogás – Maďarská komunitná spolupatričnosť (MKÖ-MKS), pričom na kandidátnej listine získala Spolupatričnosť 30 miest. Prispieť chceli k zmene a odstaveniu strany Smer.

Vo voľbách 2020 však získali len 3,9 percent. Nasledovali rokovania MKÖ-MKS, SMK a Mosta-Híd o ďalšej spolupráci. Deklaráciu o spolupráci podpísali koncom augusta 2020. V marci 2021 ohlásili úspešnú dohodu a vznik Aliancie, ktorá nakoniec vznikla premenovaním strany MKÖ-MKS. Formálne sa zlúčili v septembri 2021 a odvtedy pôsobia pod celým názvom Szövetség – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók./Aliancia – Maďari. Národnosti. Regióny (skratka Szövetség – Aliancia). Predsedom sa stal šéf SMK Krisztián Forró.

… ktorú rozbil Gyimesi

Nezhody v Aliancii nastali v máji 2023, v čase, keď sa riešili kandidátky strán. Časť Mosta-Híd z Aliancie odišla potom, čo na kandidátku prišiel György Gyimesi z OĽaNO. Prekážal im radikálny a „matovičovský“ štýl politiky. Gyimesi okrem toho označil šéfa platformy Most-Híd Konráda Rigóa z Mosta za „chorého človeka“. Neskôr chybu priznal a musel sa mu verejne ospravedlniť. Rigó na neho podal trestné oznámenie.

Čítajte viac Omyl či sabotáž? Gyimesi zúri kvôli strate „lukratívnej 150.“. Obviňuje vlastnú stranu, Aliancia zvažuje trestné oznámenie

Časť odídencov z Mosta-Híd na čele s László Sólymosom nakoniec vstúpila do MKDA-MKDSZ, stranu premenovali na Most-Híd 2023 a v predčasných voľbách kandidujú v spolupráci so stranou Mikuláša Dzurindu Modrí, Most-Híd. Podľa Forróa odišla tá časť, ktorá generovala napätie.

Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera mal byť príbeh Aliancie podobný SMK. „Vyzeralo to tak, že sa to podarilo, ale po príchode pána Gyimesiho do Aliancie časť politikov obnovila stranu Most-Híd a kandidujú spoločne s Dzurindom. Okrem toho tu máme Zsolta Simona kandidujúceho s pánom Mackom a ďalšími stranami,“ uviedol pre Pravdu.

Foto: Pravda, Ivan Majerský

parlament, Bugár, Sólymos Béla Bugár a László Sólymos

Maďarskí politici sa teda nezjednotili na jednej kandidátke pod jednou politickou stranou. „Aliancia je po odchode občiansko-liberálneho krídla výrazne proorbánovsky zameraná a jej politický program je výsostne zameraný na občanov maďarskej národnosti,“ zhodnotil Cirner.

Aliancia za sebou zatiaľ väčšie kauzy nemá, zviditeľnili sa len v spore s exministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom, ktorý bol krátky čas v strane Demokrati. Káčer hovoril o možných nárokoch Maďarska na územia Slovenska. Výroky pobúrili vedenie Aliancie, ale aj Igora Matoviča a poslanca Gyimesiho a žiadali, aby Káčer odstúpil.

Zvyšná časť zástupcov Maďarov zareagovala jemnejšie. Rigó vtedy vyhlásil, že práve Matovič spolu s Gyimesim hodili maďarskú kartu do ringu a označil ich za „veľmajstrov slovenského populistického politického bulváru“. To, že sa Maďari nedokázali zjednotiť, kritizoval v rozhovore pre Denník N aj exminister výstavby z druhej Dzurindovej vlády László Gyurovszky. Podľa neho neexistuje rozumné vysvetlenie, prečo maďarské strany nekandidujú spolu.

Alianciu najviac ohrozuje PS, Demokrati a OĽaNO

Aliancia je špecifickou stranou na regionálnom a etnickom princípe, kde sa vyžaduje znalosť maďarčiny a maďarských reálií. „V južných regiónoch, ale aj v mestách Košice alebo Prešov vidím bilbordy Aliancie, ale jediný ako tak poznateľný politik pre slovenskú verejnosť je pán Gyimesi, ktorý má asi aj vlastnú kampaň. Minimálne v Košiciach a Prešove je viditeľnejší ako strana, za ktorú kandiduje,“ zhodnotil Cirner.

Čítajte viac Koho ešte zvažujú voliči? PS môže využiť mobilizáciu, Hlas by musel presvedčiť všetkých

Voličmi Aliancie sú občania maďarskej národnosti v strednom a vyššom veku najmä z oblastí južného Slovenska. „Aliancia čerpá voličov najmä z jadra SMK a čiastočne z bývalých voličov strany Most-Híd, podobne ako prevzala aj mnohé tváre týchto strán,“ zhodnotil pre Pravdu analytik NMS Market Research Mikuláš Hanes.

Preferencie najväčšej maďarskej strany sú podľa analytika dlhodobo stabilné. V prieskumoch sa pohybujú okolo hranice troch percent, ich voličské jadro je na úrovni dvoch percent a široký potenciál siaha k päťpercentnej hranici. „Jej priami konkurenti na tomto poli (Modrí, Most-Híd a Maďarské fórum) viažu len minimum etnických hlasov,“ zhodnotil.

Foto: Trasparency International Slovensko

bilbordy, György Gyimesi Jeden z bilbordov Györgya Gyimesiho. Poslanec je uvedený ako objednávateľ.

Zo všetkých maďarských strán zatiaľ Aliancia v prieskumoch dosahuje najvyššie preferencie. „Nepochybne jej pomáha aj podpora v maďarských médiách a spriaznenosť s Viktorom Orbánom,“ skonštatoval Hanes. „Orbán sa k politickému výtlaku Aliancie vyjadril pomerne kriticky, čo jej v imidži u voličov maďarskej národnosti asi nepomohlo,“ uviedol.

Forró je silným zástancom posilňovania práv maďarskej menšiny na Slovensku a sám tvrdí, že Orbán pre nich urobil viac ako slovenská vláda. „Ostrá rétorika predsedu prejde mediálnym testom až v predvolebných debatách, kde sa podľa mňa zvedie silný súboj strán pod päť percent,“ uviedol Hanes. „Až tam sa ukáže, či niektorý z radikálnejších názorov pána Forróa získa vyššiu publicitu,“ povedal analytik.

Voličov môže Aliancia brať najmä ostatným etnickým stranám, ktoré majú menšiu šancu na vstup do parlamentu. „Týka sa to najmä MF, ktoré má na rozdiel od Modrých, Most-Híd väčší podiel etnických voličov,“ uviedol Hanes. Naopak, najväčším ohrozením pre Alianciu je Progresívne Slovensko (PS), Demokrati a OĽaNO. „Pričom najmä k PS môžu prejsť tí voliči, ktorí nechcú nechať prepadnúť svoj hlas,“ dodal.

Posilnenie práv Maďarov či zmena Ústavy… Vraciame sa do 90. rokov?

Prítomnosť Aliancie je značne viditeľná najmä na území s prevahou občanov maďarskej národnosti. Aliancia deklarovala strategickú orientáciu štátu – podporu členstva v EÚ, NATO a Vyšehradskej štvorke.

Foto: Pravda, Ľuboš Pilc

Danko, Fico, Bugár Andrej Danko, Robert Fico a Béla Bugár počas tlačovej konferencie v roku 2017.

Aliancia má v základných oblastiach ako je zdravotníctvo, školstvo, regióny, doprava či sociálne veci podobné programové priority ako ostatné strany. Bojovať chcú aj proti korupcii. „Aj oni chcú zlepšiť kvalitu vzdelávania, navýšiť finančné prostriedky do vedy a školstva, dofinancovať zdravotníctvo, dokonca chcú zaviesť bezplatnú zubnú starostlivosť do 18 rokov života. Lenže podobne ako ostatné strany Aliancia nehovorí, odkiaľ na to zoberie finančné zdroje,“ konštatuje politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.

Aj voličom Aliancie podľa analytika Hanesa prekáža zlý stav zdravotníctva, školstva, súdnictva a očakávajú zlepšenie v sociálnej oblasti. „V tomto sa približujú skôr majoritnému pohľadu na spoločnosť,“ uviedol.

Čítajte viac Prestrelka utíchla, no Maďari sa nevzdávajú. Spustili petíciu, Káčer musí odísť: Výzva aj pre Gyimesiho

V programe sa chce strana zamerať primárne na južné a východné Slovensko a posilniť práva Maďarov. „Nesmie byť nevýhodou byť Maďarom alebo žiť v regióne s Maďarmi. Je potrebná zmena. Takáto diskriminácia južného a východného Slovenska sa musí skončiť,” povedal Forró v polovici júla. V programe majú okrem iného zmenu preambuly v Ústave SR, ale aj zavedenie maďarského jazyka ako regionálneho úradného jazyka.

Nie je prekvapivé, že sa programovo odlišuje práve v požiadavkách na posilnenie maďarskej identity. Kedy je však ono posilnenie cez čiaru? „Nevidím dôvod, prečo by národnostné školy mali byť v podpore štátu nejako zvlášť uprednostňované pred inými školami. Nevidím dôvod, aby sme delili školy na maďarské a väčšinové. Nepochopil som, ako chcú dopravné značky označovať v dvoch jazykoch,“ konštatuje Štefančík.

„Doteraz som si myslel, že značky majú medzinárodný charakter a napríklad dopravná značka pre nemocnicu H by mala vedľa napísané ešte písmeno K ako kórház (nemocnica po maď., poz. red.)?“ pýta sa politológ z Ekonomickej univerzity.

„Aliancia určite prináša radikálny program v oblasti menšinových práv, čím oživuje duchov 90. rokov. Myslím, že o autonómii južného Slovenska sa u nás prestalo hovoriť pred viac ako desaťročím,“ zhodnotil Štefančík. „Sumárne možno povedať, že Aliancia sa vracia späť do obdobia, keď boli vzťahy medzi majoritou a maďarskou menšinou napäté a robí všetko preto, aby sme si toto obdobie zopakovali,“ dodal.

Šanca zamiešať kartami?

Spoluprácu ešte počas zakladajúceho snemu predsedníctvo Aliancie vylúčilo so stranami ĽS NS a Smer. Zatiaľ to stále platí. „My máme momentálne v predsedníctve strany rozhodnutie, že s Ficom, teda so Smerom, a s kotlebovcami nepôjdeme. Toto rozhodnutie vzniklo ešte v roku 2021 a odvtedy to platí,“ potvrdil predseda Aliancie Forró v relácii Ide o Pravdu.

„Ak by sa dostala do parlamentu, bola by schopná vstúpiť do vládnej koalície takmer s každým, možno s výnimkou Republiky, ale ani to nie je jasné,“ myslí si Cirner. Analytik Hanes je však zatiaľ skeptický, čo sa týka šance Aliancie prekročiť hranicu zvoliteľnosti. „Momentálne to nepredpokladám, nakoľko hrá v neprospech Aliancie viacero zásadných faktorov. Okrem rozdrobenia maďarských strán medzi tri kandidátky (plus výrazní maďarskí kandidáti v iných stranách – napr. Ábel Ravasz v SaS) je to aj nižší záujem o účasť vo voľbách u občanov maďarskej národnosti,“ ozrejmil.

Oproti celonárodnému priemeru je totiž už niekoľko volieb za sebou v maďarských okrskoch účasť nižšia o zhruba 10 až 15 percentuálnych bodov. „Čo výrazne znižuje šance čisto etnickej strany na vstup do parlamentu. Zároveň sa ukazuje, že čoraz viac občanov maďarskej národnosti volí strany, ktoré nie sú založené na etnickom princípe a títo voliči si vyberajú aj z nemaďarských strán, naposledy to bola takmer polovica,“ dodal Hanes.

Ak sa zopakuje podobne vysoká volebná účasť ako v roku 2020, je vysoko nepravdepodobné, že by volebný zisk Aliancie stačil na vstup do parlamentu. Ak by sa Aliancia dostala do parlamentu, maďarská menšina bude mať po niekoľkých rokoch svoje zastúpenie. Pravdepodobne ešte výraznejšie, než tomu bolo za čias strany Most-Híd.

V ďalšej časti seriálu vám predstavíme stranu Demokrati.

Čítajte viac Volebný seriál: KDH je na scéne 30 rokov. Pretrhne smolnú šnúru? Jeho šancu ohrozujú Majerského prehrešky

Čítajte viac Volebný seriál: Bez Kollára nie je Sme rodina. Lídra dobieha minulosť... Ak mu voliči dajú zelenú, môže rozhodnúť