„Denník Pravda do volieb zverejní analýzu všetkých strán, ktoré sa dostali nad hranicu troch percent a majú šancu dostať sa do parlamentu. Analýzy budeme publikovať na webe vždy v nedeľu, v pondelok, v utorok a vo štvrtok ráno. Šiestym subjektom je hnutie Republika.“
Základné údaje o hnutí
- vznik: 9. marca 2021 (ako Republika)
- predseda a volebný líder: Milan Uhrík
- motto predsedu: „Robte to, čo vám srdce hovorí, že je správne. Kritizovať vás budú tak či tak. (E. Rooseveltová)“
- hlavné priority strany: zabezpečiť európske platy a dôchodky, pokoj a stabilitu, urobiť poriadok v štáte, aby zdravotníctvo, školstvo aj polícia fungovali tak, ako majú, zastaviť pomoc Ukrajine
Dávame do pozornosti Pozrite si, kto kandiduje za hnutie Republika
Aj keď sa to nezdá, členovia Republiky majú tú istú rétoriku ako predtým, už v čase pôsobenia v Ľudovej strane Naše Slovensko (ĽS NS), len hovoria veci zaobalene a v medziach zákona.
Marček dal stranu aj Uhríkovi
Vzniku Republiky predchádzal rozkol v ĽS NS, ktorá vznikla v roku 2010, keď Marian Kotleba a ľudia okolo jeho bývalej strany Slovenská pospolitosť, ktorú Najvyšší súd rozpustil, prebrali Stranu priateľov vína.
Foto: SITA/Branislav Bibel
Kotlebu oslovovali vodca, ako kedysi Adolfa Hitlera. Verejne známy je aj pozdrav „na stráž“, ktorý používali nielen počas volebnej noci, ale aj na banskobystrickej župe. Tento pozdrav sa používal počas Slovenského štátu, ktorý fungoval ako satelit Nemecka v druhej svetovej vojne.
Pozdrav používala Hlinkova garda, ktorá slúžila Hlinkovej slovenskej ľudovej strane ako jej silová zložka. Na úrade vtedy pracoval aj Milan Uhrík. Keď sa v roku 2016 ĽS NS prvýkrát dostala do parlamentu, zahraničné médiá písali o zlomovom momente. Generálna prokuratúra podala koncom mája 2017 návrh na rozpustenie strany v čase, keď pôsobila v parlamente.
Dôvodom boli extrémistické politické postoje, fašistické tendencie a program smerujúci k porušeniu Ústavy. Návrh však Najvyšší súd zamietol. ĽS NS sa dostala do parlamentu aj o štyri roky neskôr. Rok po voľbách sa však poslanecký klub aj strana začali rozpadať. V januári 2021 oznámili Milan Mazurek, Ondrej Ďurica, Miroslav Suja, Miroslav Urban a Eduard Kočiš, že odchádzajú z ĽS NS. Stranu opustil aj Milan Uhrík, ktorý bol v tom čase europoslancom.
Dôvodom bol konflikt s lídrom ĽS NS a prijatie nových stanov, ktorými si Kotleba výrazne posilnil svoje postavenie. Členovia stratili možnosť zasahovať či podieľať sa na rozhodovaní, čo mala odhlasovať časť základne bez vedomia odídencov.
Keď Kotlebu odsúdili v kauze šekov, ktorých suma odkazovala na nacistickú symboliku, prišiel o poslanecký mandát a jeho klub sa definitívne rozpadol. Bol druhým poslancom, ktorý stratil mandát v dôsledku rozhodnutia súdu. Prvým bol Mazurek, ktorého v roku 2019 súd uznal vinným z úmyselného hanobenia rasy kvôli jeho výrokom v žilinskom rádiu Frontinus.
Pád kotlebovcov a vzostup Republiky
Bol to začiatok pádu ĽS NS. Už začiatkom marca 2021 oznámil Uhrík vznik hnutia Republika a preferencie ĽS NS sa prepadli z takmer desiatich na tri percentá, kým Republika vystrelila na šesť percent. Nemusel však zbierať 10-tisíc podpisov. Stranu prevzal od Petra Marčeka podobne, ako to pred rokmi spravil líder Sme rodina Boris Kollár.
Foto: SITA, Brano Bibel
V Uhríkovom prípade išlo o stranu Hlas ľudu. Strana vznikla ešte v roku 2002 a zakladateľom Hnutia za demokraciu (HZD) a prvým predsedom bol Ivan Gašparovič, ktorý odišiel z HZDS. Keď ho o dva roky zvolili za prezidenta, predsedom sa stal Jozef Grapa, aktuálne starosta Krásna nad Kysucou.
Po neúspechu vo voľbách v roku 2006 bola strana prakticky úplne neaktívna a v celoštátnych voľbách nekandidovala. V roku 2018 sa do nej vrátil bývalý člen predsedníctva Marček, ktorý sa stal novým predsedom napriek tomu, že bol poslancom parlamentu za Sme rodinu. Stranu premenoval na Hlas ľud a chcel sa vybrať cestou priamej demokracie.
Čítajte viac Naoko uhladení, po voľbách hrozba? Uhrík poslal Kotlebu do záhrobia. Namiesto tričiek majú obleky, no myslenie nezmenili
V minulom volebnom období ju do volieb viedla Martina Šimkovičová, takisto exposlankyňa za Kollárovo hnutie, ktorá dnes kandiduje za Slovenskú národnú stranu (SNS) a v posledných rokoch sa svojimi výrokmi zaradila k dezinfoscéne. Hlas ľudu volilo 0,06 percenta. Po neúspechu sa Marček rozhodol stranu darovať odídencom z ĽS NS. „Presvedčili ma, že žiadne prvky fašizmu alebo nacizmu nebudú používať, že to všetko len Kotleba,“ hovoril Marček ešte ako člen predsedníctva.
Uhríkovci ho o rok neskôr zo strany vyhodili, lebo je až príliš orientovaný na Moskvu. Informovali o tom na Kulturblogu, prakticky ich straníckom médiu. „Realita je taká, že Marček si dlhodobo robil svoju vlastnú politiku, viedol stretnutia, o ktorých nevedel ani predseda Milan Uhrík. Ten dostával informácie až po stretnutiach, to takto nemôže fungovať,“ vysvetľoval Ďurica.
Foto: SITA, Diana Černáková
Marček okrem toho tvrdil, že v minulosti posielalo vedenie hnutia do Moskvy list, ktorým by získali z Ruska pre stranu finančnú podporu, čo dnes hnutie popiera. Aj exminister obrany Jaroslav Naď pred časom vyhlásil, že najvyšší ústavní činitelia dostali spravodajskú informáciu o snahe zmanipulovať voľby v prospech Ruska. Marček odvtedy označuje Republiku za fašistické hnutie, členov označoval za „náckov a farizejov“ a hovoril, že Mazurek aj s ďalšími mu tvrdili, že žiadne SNP neexistovalo.
Republiku opustil aj Lukáš Machala, v minulosti člen SNS, podľa ktorého riadi stranu štvorčlenné komando Uhrík, Mazurek, Suja a Ďurica. V SNS skončil kvôli šíreniu konšpirácií.
Kontroverzná minulosť
Pri prevzatí strany Uhrík vyhlásil, že Republika nebude klonom ĽS NS a odvtedy strategicky pracuje na vylepšení imidžu svojho hnutia. Označuje ho za antifašistické, aj keď jeho členovia v minulosti popierali holokaust alebo velebili Jozefa Tisa ako jediného skutočného prezidenta.
Mazurek sa hneď dva dni po odchode z ĽS NS ospravedlnil za svoje „mladícke pochybenia“, keď v roku 2015 vulgárne pokrikoval na moslimskú rodinu. Extrémisti vtedy v Bratislave protestovali proti migrantom a do rodiny hádzali kamene.
Foto: Pravda, Luboš Pilc
Uhrík považuje svoje hnutie za konzervatívne a národne orientované, dokonca viac ako SNS. Podľa stanov sa Republika hlási k „cyrilo-metodskej tradícii a k demokratickému zriadeniu zakotvenému v Ústave SR“. V duchu týchto hodnôt sa chcú snažiť o posilnenie suverenity Slovenska a dodržiavanie práv.
Líder Republiky sa netají tým, že chce po voľbách iniciovať referendum o vystúpení z NATO a EÚ, že mimovládkam nechce dať ani cent a plánuje „urobiť poriadok“. V podobnom duchu sa vyjadril aj poslanec Smeru Ľuboš Blaha vo faktickej poznámke počas debaty k programového vyhláseniu vlády.
„K pánovi Mizíkovi možno toľko, áno, náš postoj k mimovládkam sme dramaticky prehodnotili a verte tomu, že keď sa vrátime k moci, tak bude poriadok,“ povedal. Uhríkovci sa zblížili aj so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov (SZPB), čo sa nestretlo s pochopením viacerých členov.
Nový predseda Viliam Longauer sa s členmi Republiky stretáva a viacerí hovoria, že to nebude zadarmo. Časť nespokojných na čele s Petrom Weissom, Stanislavom Mičevom či Borisom Zalom sa preto rozhodli založiť Slovenské protifašistické hnutie. Vedenie SZPB podľa nich stretávaním sa s bývalými kotlebovcami znesvätilo odkaz SNP.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
V rámci nového imidžu hnutie obchádza niektoré témy. Čo sa týka EÚ, zastávajú euroskeptickú pozíciu a silný proruský postoj. Vojnu na Ukrajine formálne odsúdili, no sú za zastavenie vojenskej pomoci v čom sa zhodujú so Smerom. Počas pandémie šírili dezinformácie o covide a dostali sa do sporu s infektológom Petrom Sabakom, ktorý ich zažaloval za klamstvá o tom, že dostával tichú odmenu za schvaľovanie covid opatrení. Spochybňujú aj klimatickú krízu.
Suja mal v minulosti väzby na neonacistickú scénu. Koncom augusta 2018 bol na koncerte neonacistickej skupiny Krátky proces Rastislava Rogela. Síce tvrdil, že ich nepozná, neskôr vyšlo najavo, že podpísal zmluvu o nájme priestorov, kde sa koncert konal. V minulosti cvičil mužov bosa banskobystrického podsvetia Mikuláša Černáka. Ďurica bol frontmanom kapely Biely odpor a dodnes má koncerty so skupinou Ortel. Už druhý rok ho bol podporiť jeho stranícky šéf Uhrík aj s rodinou.
Imidž je na nič, počúvaj hlas ľudu
Mnoho členov Republiky sa však dlhodobo snaží od svojej minulosti dištancovať, no zmazať ju nedokážu. Podľa viacerých odborníkov len prezliekli kabáty a vyjadreniami sa držia v limitoch daných trestným zákonom. Hovoria to isté, len iným jazykom. Aj keď sa označeniu krajne pravicovej či extrémistickej strany uhríkovci nevyhnú, snaha o zmenu imidžu u ľudí zafungovala a dostala hnutie z politickej izolácie. V posledných mesiacoch tomu značne pomohli aj strany Smer a SNS.
Foto: FB/Milan Uhrík
„Síce sa vyzliekli z uniforiem a zelených tričiek, no obleky a miernejšia rétorika z nich nezotreli náter extrémistov. Zatiaľ neukázali v politike nič pozitívne a často ani v mimopolitickom živote,“ zhodnotil pre Pravdu politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner.
Práve dištanc od imidžu ĽS NS im pomáha. „Jej predstavitelia sa verejne ospravedlňujú za mnohé svoje excesy z minulosti. Dlhodobo pracujú so sociálnymi sieťami, na ktorých prichádzajú s tvrdou kritikou bývalých vlád a predstavujú jednoduché a ľúbivé riešenia na komplexné problémy súčasnej spoločnosti,“ zhodnotil analytik spoločnosti NMS Market Research Mikuláš Hanes.
Čítajte viac Prieskum AKO: PS sa doťahuje na Smer, SNS stúpa. Šancu by mali len široké koalície, inak vládu nezostaví nikto
„Spolu so Smerom a SNS využívajú únavu spoločnosti z politickej nestability a z kríz, ktorými sme si za ostatné tri roky prešli,“ myslí si. Svoj elektorát zdieľa práve so stranami Smer a SNS, u ktorých sa sústreďuje až štvrtina volebného potenciálu uhríkovcov a zároveň im môže voličov aj brať.
Čo sa týka programu, na svojich stránkach prezentujú celkovo jedenásť programových oblastí, v rámci ktorých hnutie informuje o svojej predstave riadenia štátu, čo v minulosti v ĽS NS chýbalo. Chce sa napríklad držať tradičnej výchovy na školách, zafixovať úroky na hypotékach, zrušiť špeciálnu prokuratúru či posilniť ochranu štátnych hraníc pred migráciou.
Prvým krokom vo vláde by bolo zrušenie pomoci Ukrajine. „Tie tézy častokrát len vo forme sloganov nemajú veľkú výpovednú hodnotu, ale určite by si mali dať do programu boj proti pravicovému extrémizmu a posilnenie tolerancie v spoločnosti na občianskej náuke,“ uviedol Cirner. „Voliči Republiky považujú za kľúčové témy najmä ochranu národných záujmov krajiny a vymedzovanie sa voči Západu a liberalizmu. Až za nimi nasledujú témy sociálnych istôt a rastu cien,“ zhodnotil Hanes.
Trend sa obrátil, Republika klesá
Republika od svojho vzniku preferenčne rástla a v prieskume NMS Market Research dosiahla v júli tohto roka viac ako desať percent. Podľa posledného prieskumu Ipsosu z konca augusta mali necelých osem percent. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry AKO by získala len niečo cez päť percent. Trend je však v ich prípade klesajúci a aj keď mali našliapnuté na slušný výsledok, nie je vylúčené ani fiasko.
Čítajte viac Uhrík bol členom mládežníckej SDKÚ. Naď vytiahol e-mail, poslanci vtipkujú: Milan, veď si bol jedným z nás
Hnutiu zrejme nepomohli názorové obraty dvoch čelných predstaviteľov. Uhrík bol v minulosti členom SDKÚ a Suja kandidoval za Most-Híd. Podľa politológa to bola lepšia časť ich životopisov. „K nej by sa mali hlásiť, nie naopak. Veľa politikov je bezzásadových, ale protidemokratickí politici, prípadne extrémisti sú najhorším zlom pre spoločnosť,“ uviedol Cirner.
„Politická minulosť Uhríka síce priniesla mierny pokles podpory, avšak zatiaľ nedokázala hnutie dostať do „zóny ohrozenia“,“ skonštatoval Hanes s tým, že hnutie momentálne skôr stagnuje. „Je otázkou, aký efekt budú mať na zisky hnutia predvolebné debaty a volebná účasť, nakoľko kombinácia týchto dvoch faktorov môže Republiku priblížiť k desiatim, ale aj k piatim percentám,“ dodal Hanes.
Kto volí Republiku? Ide o mužov zo stredného a južného Slovenska v strednom veku s nižším vzdelaním. Na kult „silných“ mužov stavili v kampani aj čelní predstavitelia vrátane Milana Mazureka. Videami s klikmi, behom či plávaním sa pýši aj šéf Smeru Robert Fico.
„Volebné jadro Republiky už niekoľko mesiacov osciluje okolo hranice piatich percent a jej potenciál je na úrovni 12 percent,“ uviedol Hanes. Republika prebrala okrem väčšiny elektorátu ĽS NS aj sklamaných voličov bývalej koalície, „Najmä z hnutia OĽaNO a Sme rodina,“ vysvetľuje Hanes.
Vôľu voličov je však podľa politológa nutné v demokracii rešpektovať. „Ale je nutné, aby aj politici dodržiavali platné zákony a nespochybňovali holokaust a pod.,“ zhodnotil s tým, že vždy tu bude časť voličov, ktorí sa dajú nachytať na lacné triky a nenávisť. „Kotlebova strana zhasla, možno sa to stane v krátkodobom horizonte aj Republike. Často hovoria o parazitoch (myslia tým Rómov, migrantov či Židov), ale to oni sú v podstate politickí paraziti, ktorí parazitujú na demokracii, ktorú zneužívajú a podrývajú ju,“ zhodnotil.
Čítajte viac Simon o podpore Suju v Moste-Híd: Kandidoval aj za nás. Názorový obrat? Každý má právo zblázniť sa
V kampani sú však podľa politológa veľmi aktívni, čo sa prejavuje aj na rebríčkoch sledovateľov na rôznych sociálnych sieťach. „Atakujú popredné priečky popularity medzi politikmi. Ich kampaň vyzerá pomerne nákladne, ak sa pozrieme na počet bilboardov a podobne,“ zhodnotil.
Majú šancu vládnuť?
Čo sa týka potenciálnej účasti vo vláde, Republiku vylúčili všetky strany okrem Smeru a SNS. Pre Uhríka je najbližším spojencom SNS a koalíciu si vie predstaviť aj so Smerom, ktorý v minulosti označil za „úhlavného nepriateľa“ a „polmafiánsku stranu“.
Podľa Cirnera je v hnutí veľa pochybných ľudí s pochybnou minulosťou i prítomnosťou. „Sú to extrémisti v oblekoch, prechádzajú procesom tzv. mejnstrimizácie, chcú sa stať súčasťou hlavného prúdu, získať koaličný potenciál a byť široko akceptovaní. Môže sa to stať, ale bez Suju, Mazureka, Ďuricu a Uhríka. Tí sú príliš spätí s extrémistickou minulosťou,“ hodnotí politológ.
Foto: SITA/Branislav Bibel
„Myslím, že ak sa dostanú do parlamentu, tak budú na okraji záujmu a iba poslednou možnosťou do koalície pre stranu Smer a SNS. Nikto ďalší sa s nimi nebude chcieť spájať,“ uviedol Cirner. Uhrík sa už vyjadril, že by jeho hnutie malo záujem o silové rezorty – vnútro a obranu a o Slovenskú informačnú službu (SIS).
Naď pred pár týždňami uviedol, že Republika je len projektom pre vstup ľudí okolo Jána Balciara do politiky, čo šéf Republiky odmietol. „To by sa nikdy nemalo stať a dovolím si povedať, že ani Smer by Republike ako prípadnému koaličnému partnerovi nedovolil ovládnuť dané rezorty a to už aj preto, že má o ne tiež záujem,“ povedal politológ.
Ak sa Republika dostane do parlamentu, čo je vysoko pravdepodobné, Slovensko bude mať v parlamente krajnú pravicu už tretie volebné obdobie. Kým spočiatku to bol fenomén, dnes je to aj vzhľadom k zľahčovaniu základných pojmov a výraznej polarizácii spoločnosti ticho akceptovaný fakt.
V ďalšej časti volebného seriálu vám predstavíme Slovenskú národnú stranu (SNS).
Účasť hnutia vo vláde
- 2016 – 2020: v opozícii (ako poslanci za ĽS NS)
- 2020 – 2023: v opozícii (ako poslanci za ĽS NS, neskôr nezaradení za Republiku