O jeho kandidatúre sa začalo intenzívne špekulovať práve po tom, čo prezidentka Čaputová oznámila, že sa nebude druhýkrát uchádzať o post hlavy štátu a Korčoka zároveň v tomto boji nepriamo podporila. Kandidovať bude aj takisto bývalý šéf diplomacie Ján Kubiš. Naopak, bývalý diplomat a ľavicový politik Peter Weiss sa o priazeň občanov uchádzať nebude.
Špekuluje sa aj o ďalších menách. Už teraz je však jasné, že o podobe prezidentských volieb rozhodnú aj tie predčasné. Aké sú plány strán? Kto môže byť Korčokovým najväčším súperom?
Korčok sa bude o prezidentský post uchádzať ako občiansky kandidát, potrebuje teda vyzbierať 15-tisíc hlasov. Na tlačovej konferencii v skratke predstavil svoju víziu a ponuku pre Slovensko. Oficiálnu kampaň ešte nezačína, keďže o mesiac sa na Slovensku konajú predčasné voľby a kampaň jednotlivých strán, od ktorej sa chce držať bokom, ide pomaly do finále. Zatiaľ sa bude v regiónoch stretávať s ľuďmi a zbierať podpisy. Jeho heslom je „spolupráca, skúsenosť a služba vlasti“.
Mám chuť pomáhať Slovensku
„Rozhodol som sa kandidovať za prezidenta Slovenskej republiky,“ potvrdil Korčok. „Chcem pomôcť tejto krajine, mám na to chuť. Nie je mi jedno, akým smerom sa táto krajina vybrala v poslednom období,“ povedal na margo jeho motivácie. „Slovensko dlhé roky prešľapovalo na mieste, musíme urobiť všetko pre to, aby sme sa vymanili zo stagnácie,“ povedal.
Čítajte viac PS stúpa rýchlejšie ako Smer, Hlas sa vyhraňuje. Aké scenáre sú v hre a čo ich môže ovplyvniť? Nie je to len o víťazoch
S politickými stranami o podpore nerokoval. „Chcem ponúknuť nadstraníckosť a zároveň chcem ponúkať občanom SR jasné postoje k tomu, ako by sa život v našej krajine mal vyvíjať, jasné postoje k tomu, čo treba urobiť, aby sa v krajine žilo lepšie,“ uviedol.
Prezidentská kampaň je podľa neho finančne náročná a uchádzať sa bude najmä o príspevky. Exminister bude prvým prispievateľom na svoj účet, aj keď sú jeho zdroje limitované. „Dám tam rozumnú sumu, veľmi rýchlo tam tá suma pribudne,“ povedal.
Slovensku chce ponúknuť svoju 30-ročnú skúsenosť služby Slovenskej republike. Jeho hodnotami sú oddanosť a vernosť Slovenskej republike, princípy právneho štátu, tolerancia, rešpekt voči všetkým demokratickým názorovým prúdom a menšinám žijúcim v našej krajine. Hlási sa tiež k odkazu novembra 1989. „Ja som hodnotovo úplne jasne vyhranený človek,“ uviedol.
Dôležitá je pre neho aj téma vlastenectva. „Včera (v utorok, pozn. red.) sme videli cynikov, ktorí vlastenectvo predávali tak, že kričali „spasiba“ (ďakujem v ruštine, pozn. red.), hovorili, že komunizmus bol vlastne dobrý režim, že vojna prišla zo Západu. To je pre mňa opak vlastenectva,“ uviedol na margo akcie vo Zvolene, ktorú počas 79. výročia organizoval Smer. Na akcii bol aj člen Republiky Miroslav Suja, s ktorým si líder Smeru Robert Fico podával ruku.
Je pripravený na zvládanie podpásoviek zo strany Smeru, ktorým čelili aj prezidentka Čaputová či exprezident Andrej Kiska? „Na toto sa nedá nikdy stopercentne pripraviť. Každý je iný,“ povedal. „Ak dovolíte, ja sa týmto politikom nebudem vôbec zaoberať,“ odpovedal na margo toho, či je pripravený aj na konfrontáciu s Ficom ako potenciálnym premiérom.
Kubiš áno, Mistrík možno, Weiss nie…
Korčok je druhým známym kandidátom. O post hlavy štátu chce takisto ako občiansky kandidát zabojovať exminister zahraničných vecí Ján Kubiš. „Chcem si overiť svoju akceptáciu, pokiaľ ide o voličov na Slovensku,“ uviedol. Myslí si, že ísť cestou zberu podpisov od občanov je v súčasnej situácii jediná správna cesta. Poznamenal, že ktokoľvek by išiel do boja o prezidentský mandát ako nominant niektorej strany, mal by zrejme sťažené pôsobenie aj vo výkone funkcie.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Čo sa týka vedca Roberta Mistríka, ten svoje rozhodnutie oznámi až po parlamentných voľbách. „Najprv poďme zviesť jeden zápas, potom sa s rozvahou môžeme pustiť do druhého,“ napísal na sociálnej sieti. Mistrík kandidoval aj v minulých prezidentských voľbách. Nakoniec sa vzdal v prospech Zuzany Čaputovej a neskôr sa stal jej tvrdým kritikom.
Štvrtým menom, ktoré sa skloňovalo, bol Peter Weiss. V stanovisku, ktoré zverejnil na sociálnej sieti, poďakoval za podporu, no k prezidentskej kandidatúre bol stále skeptický, a preto sa tohto boja nezúčastní. „Nie som pripravený v mene dobrého výsledku v súťaži koketovať so spochybňovaním nášho členstva v EÚ a NATO a pridávať sa k tým, čo populisticky nadávajú na Brusel. Nie som ochotný nadbiehať lacnému antiamerikanizmu, pridávať sa k strašeniu Sorosom, viezť sa na proruských a protiukrajinských náladách a na vlne fascinácie politikou Viktora Orbána,“ vysvetľuje.
Rovnako nie je ako sociálny demokrat pripravený uchádzať sa o podporu síl, ktoré sa o politický úspech usilujú hľadaním nepriateľov či šírením strachu a nenávisti. „Ostávam sociálnym demokratom na voľnej nohe. Z tejto pozície sa budem usilovať vystupovať proti relativizovaniu hrozby neofašizmu a ďalších tendencií, ktoré Slovensku škodia,“ dodal.
Aké sú postoje strán?
Väčšina politických strán sa k tomu, či postavia vlastného kandidáta alebo podporia niektorého z existujúcich, vyjadrí až po predčasných voľbách. Progresívne Slovensko (PS), Saska, OĽaNO a priatelia či Demokrati privítali kandidatúru Korčoka a ocenili, že sa do tohto boja rozhodol pustiť. Hodnotovo blízky je Korčok najmä pre Sasku aj PS.
„Pre PS je dnes absolútnou prioritou, aby vo voľbách do NR SR uspela lepšia budúcnosť Slovenska a nevznikla vláda Roberta Fica s ministrami Mazurekom a Dankom,“ uviedol líder PS Michal Šimečka. „Od budúceho prezidenta či prezidentky očakávame najmä to, že nebude odtrhnutý od reality dennodenného života ľudí na celom Slovensku a bude zastupovať záujmy všetkých čestných ľudí, nie len svojich obľúbencov,“ reagovala koalícia OĽaNO a priatelia. Na otázku, či postavia vlastného kandidáta, zatiaľ neodpovedali.
Demokrati pripomenuli úvahy o zrušení priamej voľby prezidenta, čo Smer v minulosti oficiálne odmietol. Líder hnutia Sme rodina Boris Kollár už viackrát povedal, že vlastného kandidáta nepostavia. „Naše hnutie si počká na finálny zoznam kandidátov a na základe toho sa vyjadríme, ktorý z nich dostane našu podporu,“ uviedli z hnutia pre Pravdu.
Svojho kandidáta zatiaľ plánuje postaviť strana Aliancia – Szövetség a KDH. Hnutie Republika aj strana Modrí, Most-Híd sa vyjadria až po voľbách, dovtedy sa k prezidentským voľbám bližšie vyjadrovať nebudú. „Pre nás ako aj pre Slovensko je dôležité, aby post hlavy štátu zastávala osoba, ktorá vyznáva základné princípy demokratického právneho štátu. Osoba, ktorá našu krajinu bude zastupovať dôstojne v zahraničí a nespochybní súčasnú zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska. Z pohľadu ďalšieho smerovania Slovenska aj prezidentské, aj parlamentné voľby budú kľúčové,“ uviedla hovorkyňa strany Modrí, Most-Híd Klára Magdeme.
Podľa strany Hlas nesie Korčok ako nominant Sasky vo vládach Igora Matoviča a Eduarda Hegera spoluzodpovednosť za „katastrofálny stav, v ktorom sa Slovensko ocitlo“. „Ambíciou Hlasu bude ponúknuť alebo podporiť kandidáta, ktorý bude na jednej strane garantom zotrvania SR v EÚ a NATO, ale na druhej strane bude citlivo vnímať problémy každého jedného človeka a aktívne konať tak, aby sa jeho život zlepšoval,“ reagovala strana.
Čítajte viac Oslavy SNP rozdelili politikov na dva tábory. „Nech žije Fico,“ znelo vo Zvolene, bývalá koalícia varuje pred extrémom
Líder Hlasu Peter Pellegrini pri predstavovaní kandidátky pre Pravdu na otázku, či by v prípade neúspechu Hlasu vo voľbách zvážil svoju kandidatúru, uviedol, že nad tým ešte neuvažoval. O kandidátovi rozhodne predsedníctvo. Najrozsiahlejšie stanovisko zaslala strana Smer, v ktorom označila Korčoka za „prezliekača kabátov“. „Pán Ivan Korčok je žoldnier slúžiaci mnohým politickým stranám, od HZDS, SDKÚ, Smer až po poslušného ministra Igora Matoviča a svoje zahraničnopolitické postoje vždy prispôsoboval aktuálnej politickej situácii,“ uviedol Smer.
Informáciu, že bude kandidovať, vzali na vedomie. Kritizovali, že Korčok sa na tlačovke vyjadril aj na ich adresu. „Sorosove mimovládne organizácie a médiá ponúkajú po Andrejovi Kiskovi Slovensku za prezidenta ďalšiu Zuzanu Čaputovú. Smer hovorí veľmi jasne – ďakujeme, neprosíme! Hlavou štátu – Slovenskej republiky musí byť človek realizujúci suverénnu slovenskú zahraničnú politiku, bojujúci za mier a schopný odmietnuť cudzie záujmy poškodzujúce Slovensko. Pán Ivan Korčok nespĺňa ani jednu z týchto požiadaviek,“ dodala strana.
Najväčším rivalom by bol Pellegrini
To, aké šance bude Korčok mať, závisí od mnohých faktorov. V prvom rade od jeho protikandidátov, ale aj od výsledku predčasných volieb. V posledných dvoch prieskumoch dôveryhodnosti politikov agentúry Ipsos pre denník Pravda a Denník N sa podpora Korčoka pohybovala okolo 28 percent, pričom od konca júla do polovice augusta vzrástla o dve percentá. V prieskume ho predbehol Robert Fico, Peter Pellegrini aj poverený premiér Ľudovít Ódor. Najdôveryhodnejšou ostáva úradujúca prezidentka Čaputová.
Foto: SITA, Milan Illík
Šéf agentúry Focus a sociológ Martin Slosiarik pre Pravdu uviedol, že z júnového prieskumu pre Markízu vyplynulo, že Korčoka by určite volilo 10 percent všetkých voličov a pre 24 percent voličov je jedným z kandidátov, o ktorom by uvažovali.
„Je to kandidát, ktorý má vysoký potenciál v stranách, kde má dnes nadštandardnú dôveru prezidentka Čaputová. Najväčší potenciál má Korčok medzi voličmi PS, OĽaNO a priatelia, SaS, Sme rodiny. Priemerný potenciál má medzi voličmi KDH či Hlasu. Naopak, podpriemerný potenciál medzi voličmi Smeru a Republiky,“ uviedol Slosiarik.
Čítajte viac Čo znamená koniec Čaputovej éry? Špekuluje sa o prvých menách. Lídri jej ďakujú, Smer vyťahuje plán mimovládok
Najvážnejším protikandidátom, pokiaľ by sa rozhodol kandidovať, by bol podľa šéfa Focusu Peter Pellegrini. Aj podľa politológov majú zatiaľ relevantnú šancu práve Korčok a potenciálne aj Pellegrini. Stále však nie sú známi všetci kandidáti či prípadná podpora politických strán.
Podľa politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka sa Korčok dostal do povedomia ako šéf diplomacie a jeho pôsobenie vnímala verejnosť najlepšie. „Po odchode z funkcie sa nespojil so žiadnou politickou stranou, napriek otvorenej ponuke zo SaS. To zvyšuje šancu na jeho akceptovateľnosť v prozápadnom tábore a môže sa stať silným kandidátom,“ uviedol.
Foto: FB/Robert Mistrík
Jeho šance môžu stúpnuť ešte viac, ak získa podporu strán alebo prezidentky Čaputovej. „Súčasná polarizácia slovenskej spoločnosti a stranícke preferencie však naznačujú, že víťazstvo nemá garantované,“ zhodnotil Marušiak. Šance má aj Kubiš, pokiaľ by získal podporu Smeru či Hlasu. „Je to dôstojný a prípadne silný konkurent, ak sa mu podarí usadiť v rebríčkoch popularity a získa aj nejakú zmienenú politickú podporu,“ myslí si politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner.
Čítajte viac Tajná dohoda? Danko hovorí, že Fico už obetoval kreslo premiéra Pellegrinimu. Hlas to popiera, Smer hovorí jasne
Podľa Marušiaka sa však Kubiš vyhýba straníckemu alebo ideologickému zaradeniu. „Vyhlásil, že by neodmietol podporu Smeru, čo však neznamená, že ju či už od Smeru, alebo od iných strán súčasnej opozície dostane. Jeho neutralita v súčasných konfliktoch je zdrojom jeho sily, ale aj slabosti,“ ozrejmil.
Korčokovou aj Kubišovou silnou stránkou podľa Marušiaka je, že majú za sebou politické skúsenosti a kontakty naprieč súperiacimi tábormi i v zahraničí. „Obaja dôstojne reprezentovali Slovensko a obhajovali jeho záujmy, pričom ich zahraničnopolitická orientácia je čitateľná. Nie sú to teda žiadne „mačky vo vreci“ bez skúseností,“ uviedol politológ SAV.
Kiska – Fico 2?
Budeme v prípade Korčoka svedkami situácie Andrej Kiska vs. Robert Fico 2.0? „Neočakávam, že by sa objavil kandidát, ktorý by vyhral hneď v prvom kole a teda nevylučujem, že sa niečo podobné zopakuje,“ zhodnotil Marušiak. Podľa Cirnera však pravdepodobne nebudeme svedkami podobnej situácie.
„Nevidieť, že by sa do súboja o Prezidentský palác chystala nejaká mimopolitická osobnosť, ktorá by mohla voľby vyhrať,“ dodal s tým, že by malo ísť o súboj politikov či diplomatov, napríklad bývalých ministrov zahraničných vecí či politikov typu Pellegrini či František Mikloško,“ uviedol Cirner.
Foto: TASR, Michal Svítok
Robert Fico a Andrej Kiska sa stretli v prezidentskom súboji v roku 2014. Obaja postúpili do druhého kola s rozdielom štyroch percent. A aj keď líder Smeru v roku 2009 ubezpečoval ľudí, že v politike v roku 2014 nebude, vybral si inú cestu. A stále v nej je. Kiska nakoniec Fica porazil s rozdielom takmer 20 percent. Kiska sa neskôr stal terčom jeho útokov podobne ako prezidentka Čaputová a terčom už je, súdiac podľa reakcie strany, aj Korčok.
Už teraz je však jasné, že prezidentské voľby do veľkej miery ovplyvní výsledok tých predčasných. Výsledok parlamentných volieb totiž môže podľa Marušiaka tábor podporovateľov Korčoka primäť k lepšej súčinnosti a snahe vrátiť Smeru porážku, „ktorá tento tábor s najväčšou pravdepodobnosťou v septembrových parlamentných voľbách čaká, ale môže ho aj demoralizovať“, skonštatoval.
„Ak napríklad zostaví vládu Smer, SNS a podobne, tak možno voliči budú viac motivovaní za prezidenta voliť protiváhu vlády. Alebo bude vo vláde Hlas a koalícia spoločne podporí za prezidenta Pellegriniho. Špekulovať sa dá o všeličom,“ uviedol Cirner.
No a veľa bude závisieť od ďalších kandidátov, ale aj od toho, koho do volieb postaví Smer ako najsilnejšia strana. Alebo či Smer niekoho podporí, prípadne či spojí sily s Hlasom a SNS a postavia spoločného kandidáta. Kým sa sformuje obraz o prezidentských voľbách, prvým krokom je dozvedieť sa, kto po 30. septembri zloží vládu.