Vstúpi Hamran do prezidentského ringu? Zrejme sa hľadá Pellegriniho konkurent. Problémom bude presvedčiť voličov

Hamran má už zaregistrovanú aj vlastnú doménu. Zatiaľ jediným oficiálnym kandidátom, ktorý splnil podmienky je bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok.

Rozhodne sa do konca týždňa

K úvahám nad kandidatúrou ho podľa jeho slov vedú témy, ktoré podľa neho budú vo voľbách určujúce a Korčokovi až tak nesedia. O tom, že bývalý šéf polície kandidatúru zvažuje, informoval Denník N. Druhou možnosťou, ako splniť podmienky, je zozbierať 15 hlasov od poslancov, no Hamran nechce byť politickým kandidátom. Krátko po odchode z funkcie sám hovoril o tom, že možno skončí v politike, no nevidel lídra, ktorý by ho zlákal. „Ja tomu dávam tak dvojpercentnú šancu, že pôjdem do politiky,“ hovoril pred mesiacom.

Čítajte viac Ako ovplyvní SNS Pellegriniho šance vo voľbách? Líder Hlasu môže doplatiť aj na nerozhodnosť

S politikmi Progresívneho Slovensko (PS) ho v predvolebnej kampani spájal Pellegrini, keď sa v jednej z predvolebných diskusií pýtal lídra PS Michala Šimečku, čo robil vtedajší šéf Lynx Commanda na politickom sneme strany. Súčasný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vtedy vytiahol aj fotografiu, ktorá však bola štyri roky stará a pochádza z verejného kampaňového podujatia vtedajšej koalície PS/Spolu v Komárne. Hamran sa mítingu zúčastnil zo záujmu o svoj región a tiež preto, aby strane Spolu, ktorá ho oslovila, oznámil, že za nich v roku 2020 kandidovať nebude.

Po nástupe štvrtej vlády Roberta Fica bol osud Hamrana jasný. Už pred voľbami rezonovalo jeho vyjadrenie „tam, kde sa začína Robert Fico, ja končím“. Bol v poradí trinástym šéfom polície a počas jeho pôsobenia sa na čele polície začali vyšetrovať viaceré kauzy, v ktorých vystupujú známe politické tváre vrátane jeho predchodcu a súčasného poslanca parlamentu za Smer Tibora Gašpara.

Hamran bol bývalou opozíciou tvrdo kritizovaný za to, ako vedie políciu a obviňovala ho zo spolitizovania policajných zložiek. Po nástupe novej vlády sám oznámil odchod ku koncu novembra, no minister vnútra Šutaj Eštok ho demonštratívne odvolal pár dní predtým a prevelil ho do Popradu.

Dokáže Hamran osloviť?

Zatiaľ sa bývalý policajný prezident zaradil k Pellegrinimu, ktorý nad svojou kandidatúrou uvažuje už niekoľko týždňov. Podľa politológa z Ekonomickej univerzity Radoslava Štefančíka by bol Hamran relevantným kandidátom pre Korčoka. „Myslím, že by mu tým mohol spôsobiť značné problémy pri postupe do druhého kola,“ zhodnotil.

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Bezpečnostná rada, Štefan Hamran Na snímke prezident Policajného zboru SR Štefan Hamran

Zatiaľ najsilnejším kandidátom je Pellegrinini, na druhom mieste je to Korčok. Štefančík pochybuje, že by týchto kandidátov dokázal poraziť, no ľudia môžu prekvapiť. „Už aj predchádzajúce prezidentské voľby ukázali, že aj mediálne neznámy outsider dokáže postúpiť do druhého kola a poraziť kandidáta Smeru. Tieto voľby však budú špecifické, lebo kandidát Smeru sa momentálne tvári, že so Smerom nemá nič spoločné,“ uviedol politológ.

Podľa sociológa Michala Vašečku sa jeho šance odhadujú veľmi ťažko, keďže zatiaľ neexistujú žiadne relevantné dáta, a to aj preto, lebo poznáme len veľmi málo oficiálnych kandidátov. „Neohlásil to ani ten, ktorý má zatiaľ najväčšie šance – Peter Pellegrini, no je naivné sa domnievať, že nebude kandidovať,“ uviedol.

„Obávam sa, že toto nie je ťah, ktorý môže mať nejaký dramatický úspech. Neviem si predstaviť, z akých častí dnešnej opozície by tých voličov mohol presviedčať, že on je on je ten správny kandidát. Síce má étos bojovníka proti korupcii a korupčníkom, ale to nebude stačiť na to, aby mal reálnu šancu na druhé kolo,“ zhodnotil Vašečka.

Podľa sociológa to môže stačiť na „pekné percentá“, ale tie paradoxne môže brať iným kandidátom. „Opakujem, nevieme, kto všetko ešte ohlási kandidatúru. Budú takí, ktorí budú brať hlasy Korčokovi, ale budú aj takí, ktorí budú brať hlasy Pellegrinimu. Ak sa ich objaví na strane dnešnej opozície a občianskej spoločnosti príliš veľa, tak nikde nie je napísané, že Korčok má druhé kolo isté,“ zhodnotil.

Hľadá sa Pellegriniho konkurent?

Jedna vec podľa sociológa je, že niektorí ľudia môžu mať veľké ambície a druhá, ak sa na situáciu pozeráme tri mesiace pred voľbami, že za tým môže byť aj nejaká úvaha rýchlo vyrobiť kandidáta, ktorý by teoreticky mohol mať šancu proti Pellegrinimu. „V prípade pána Korčoka to zatiaľ nevyzerá ružovo, v doterajších modeloch s Pellegrinim prehráva. Ale či je to snaha niekoho začať vyrábať potenciálne víťazného kandidáta, to ešte nevieme,“ uviedol.

Prieskum Focusu k prezidentským voľbách

K favoritom zatiaľ stále patria Ivan Korčok a Peter Pellegrini.

Fotogaléria 14 fotiek

+11

„Skôr si myslím, že ide o ambície skúsiť vstúpiť do ringu, lebo zjavne nie úplne všetkým v opozícii sa pán Korčok ako kandidát pozdáva. Koniec koncov, uvidíme s akým kandidátom alebo kandidátkou príde KDH, i to môže situáciu meniť. Hovorí sa to ale veľmi ťažko, lebo nepoznáme oficiálnych kandidátov,“ zhodnotil Vašečka.

Prezidentské voľby majú pravidlá hry a tri mesiace pred nimi je dôležitá i rozpoznateľnosť kandidátov. „Je množstvo ľudí v krajine, ktorí politiku nesledujú a meno Hamran nepočuli. Dokonca nepočuli meno Korčok a nie som absolútne presvedčený, či úplne všetci poznajú pána Pellegriniho. Pre niekoho to môže byť prekvapujúce, ale v každej krajine sú ľudia, ktorí sa o politiku nezaujímajú ani na elementárnej úrovni,“ ozrejmil sociológ.

Čítajte viac Začal sa boj o Prezidentský palác. Kto nahradí Čaputovú? Favoritmi sú Pellegrini a Korčok, kandiduje aj Drgonec

Vašečka pripomína, že v roku 1997, kedy bol Vladimír Mečiar už tretíkrát premiérom a celé roky riadil krajinu, bol najznámejšou postavou. „V roku 1991 mal popularitu vysoko cez 80 percent a bol jediným politikom, ktorý mal rozpoznateľnosť 100 percent. Bol naozaj jediný, ktorého poznali všetci. Neexistoval žiaden iný politik, ktorý by sa čo i len blížil k tej stovke. Ani Ján Čarnogurský, ani Milan Kňažko, nikto z nich nemal takú rozpoznateľnosť. Takže mňa by napríklad v tejto chvíli veľmi zaujímalo, či rozpoznateľnosť pána Hamrana je už cez 50 percent,“ hovorí.

Dôveryhodnosť sa v prípade Hamrana merala v máji tohto roka. Išlo o prieskum, v ktorom okrem neho figuroval generálny prokurátor Maroš Žilinka a špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Dôveru mu vyjadrilo 28 percent, nedôveru 60 percent ľudí.

Problémom bude presvedčivosť

Ak by Hamran kandidoval, súčasná koalícia by mohla použiť predvolebnú rétoriku a hovoriť napríklad o hrozbe policajného štátu. „Určite niečo podobné zaznie. Ak by bol pán Hamran silný opozičný kandidát, tak to nemusí byť téma. Sú krajiny, kde kandidujú bývalí vojaci a nebýva s tým problém,“ uviedol Vašečka. Napríklad v Českej republike zvíťazil v marcových prezidentských voľbách bývalý generál a vojak Peter Pavel.

Podľa sociológa bude dôležitejšou témou už spomínaná presvedčivosť. „Na Slovensku stále platí, že potrebujete nielen výsledky, ale aj charizmu. V politike sú ľudia bez výsledkov, no s charizmou a sú úspešní. Naopak to veľmi nefunguje. Ľudia bez charizmy veľmi v slovenskej politike nemajú dlhodobú šancu, aby boli úspešní v najvyšších funkciách. Čiže tí, ktorí stoja za Hamranovou kandidatúrou, by si mali v prvom rade klásť túto otázku,“ uviedol.

Prekážka to nie je ani podľa politológa. „Veď Hamran je dnes na výsluhovom dôchodku,“ uviedol. „Ako každý občan, ktorý spĺňa podmienky, to skúsiť môže. To, že sa rozhodol kandidovať Ivan Korčok predsa neznamená, že tí ostatní to skúsiť nemôžu. Len tým ale môžu navodiť situáciu z roka 2004, že pravicoví kandidáti sa medzi sebou vyšachujú a do druhého kola nepostúpi ani Hamran a ani Korčok, ale Peter Pellegrini a ešte ktosi podobného hodnotového nastavenia,“ dodáva na margo kandidatúry Hamrana Štefančík.

Čítajte viac Korčok: Ľudia chcú rovnováhu, preto kandidujem. Vyzývam Pellegriniho na férovú súťaž

Či by mohol Hamran zmobilizovať napríklad Smer, ktorý by postavil svojho kandidáta a nepodporil by Pellegriniho, to si nemyslí ani jeden z odborníkov. „Pochybujem. Smer je spokojný, že vedie vládu a má Roberta Fica na čele exekutívy. A iba by tým skomplikoval postup Petra Pellegriniho do druhého kola,“ myslí si politológ. „Peter Pellegrini je silný kandidát. Neviem, čo by sa muselo stať, aby Peter Pellegrini nebol spoločným kandidátom Hlasu, Smeru, prípadne ďalších strán. Z ich pohľadu by to dokonca bolo veľmi nerozumné, ako sa hovorí, prepriahať víťazného koňa,“ dodal Vašečka.

Kto ešte? Rozmýšľa KDH aj SNS

Medzi doteraz známymi menami potenciálnych kandidátov je aj bývalý diplomat Ján Kubiš, bývalý sudca Štefan Harabin či zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov Beáta Janočková. Hovorí sa aj o vedcovi Róbertovi Mistríkovi, ktorý kandidoval aj minulých voľbách, no nakoniec sa vzdal v prospech súčasnej prezidentky Zuzany Čaputovej. Zatiaľ sa však nerozhodol. „Momentálne to nechcem komentovať,“ povedal pre Pravdu.

Medzi bývalým ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom a europoslankyňou Miriam Lexman sa rozhoduje aj KDH, no a pribudnúť by mohol aj samostatný kandidát SNS. Líder strany Andrej Danko totiž na Pellegriniho tlačí. Rozhodnutie chcel počuť do stredy. Pellegrini mu však odkázal, že „nemôže podliehať individuálnemu ultimátu jedného predsedu politickej strany“.

Foto: Pravda, Ľuboš Pilc

danko, žiga Andrej Danko a Peter Žiga počas rokovania parlamentu.

Danko to však ako ultimátum neberie, s predsedom rokuje, no do januára čakať nebude. SNS sa podľa neho musí o postupe rozhodnúť zodpovedne. „Nemôžeme si dovoliť čakať do 15. januára. To, ako sa Pellegrini rozhodne, to je čisto jeho vec, rešpektujem stranu Hlas-SD,“ povedal Danko. Podotkol však, že aj SNS si musí stanoviť postup a rozhodnúť o prípadnej podpore niektorého kandidáta. Danko už počas víkendu avizoval, že SNS by mala o svojom postupe rozhodnúť na sneme. Ten by sa mohol podľa jeho slov konať medzi sviatkami. Ozrejmil, že časť SNS hovorí o podpore Štefana Harabina a časť o tom, že je Dankovou povinnosťou kandidovať v záujme zachovania zjednocovania národných strán.

Sociológ Vašečka však v prípade Pellegriniho hovorí o šikovnom naťahovaní. „On, samozrejme, kandidatúru ohlási a je to šikovné naťahovanie. Keď ste najsilnejší kandidát, tak ohlásite kandidatúru v poslednej možnej chvíli, aby ste zabránili tomu, aby sa voči vám ostatní vymedzovali. Všetci sa totižto budú vymedzovať voči najsilnejšiemu kandidátovi, to je prirodzené,“ uviedol s tým, že nevylučuje ani to, že kandidovať bude líder hnutia Slovensko Igor Matovič.

„Osobne predpokladám, že sa v nejakom zúfalstve ešte pokúsi ohlásiť kandidatúru na prezidenta, nie preto, že by veril v úspech, ale preto, aby mal opäť priestor. Ako čítam jeho politickú kariéru, tak si myslím, že by bolo takýto krok z jeho strany, aj bez šance na úspech, logický,“ dodal Vašečka. Termín volieb vyhlasuje predseda parlamentu Pellegrini a Slovensko ho ešte stále nepozná. Líder Hlasu zatiaľ ako najpravdepodbnejšiu možnosť označil 23. marec ako termín prvého kola a 6. apríl ako termín druhého kola.

Čítajte viac Najvyšší volebný potenciál má v prezidentských voľbách Pellegrini, za ním sú Korčok a Fico