Kiska sa narodil v Poprade do učiteľskej rodiny. Jeho otec bol členom KSČ, po jeho vzore chcel vstúpiť do strany, tá ho však odmietla prijať.
„Keď som mal 20 rokov, skutočne som mal pocit, že naša spoločnosť ide zlým smerom. A domnieval som sa, že ak by sa to mohlo zmeniť, tak najskôr cez stranu,“ spomínal Kiska v rozhovore pre Pravdu. „Andrej, nehnevaj sa, teba nikdy!,“ mala znieť odpoveď na Kiskovu žiadosť vstúpiť do strany.
Kiska študoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde v roku 1986 získal titul elektroinžiniera. Po absolvovaní základnej vojenskej služby pracoval ako projektant v spoločnosti Naftoprojekt v Poprade.
Po páde komunistického režimu odišiel v roku 1990 do USA, kde pol druha roka robil gastarbeitera. „Pracoval som 100 hodín týždenne, umýval dlážky a podobne,“ spomínal na svoje pôsobenie za veľkou mlákou.
Po návrate na Slovensko sa snažil preraziť vo viacerých oblastiach podnikania. Práve z pobytu v Spojených štátoch si Kiska podľa vlastných slov priniesol veľkú chuť podnikať.
Postupne založil spoločnosti, ktoré poskytovali úvery nebankovým spôsobom. Išlo o spoločnosti Tatracredit, Triangel a Quatro, Slovenská požičovňa či Slovenské kreditné karty. V roku 2005 spolu s rodinnými príbuznými predali svoje firmy VÚB banke. Jeho podiel na predaji predstavoval 10 miliónov eur.
Foto: SITA, Ľudovít Vaniher
Kiskove nebankovky boli v minulosti pokutované Slovenskou obchodnou inšpekciou za porušenie zákona. Porušovanie zmluvných podmienok Quatra konštatovali aj súdy.
Na otázku, že mnohí ľudia čelili exekúciám, odpovedal, že pokiaľ bol v týchto spoločnostiach, tak nebol človek, s ktorým by sa nevedeli dohodnúť na splátkach. Exekúciami sa podľa neho bránili len proti podvodníkom.
Kiska sa od roku 2006 venoval aj charite. Spolu s dlhoročným priateľom a odborníkom na reklamu a marketing Igorom Brossmannom založili projekt Dobrého anjela. Kiska na jeho prevádzku venoval jeden milión eur. V roku 2011 mu udelili ocenenie Krištáľové krídlo za filantropiu.
Čítajte viac Kiska pri Dobrom anjelovi klamal, tvrdí Brossmann
V jeseni 2012 Kiska oznámil, že bude kandidovať za prezidenta ako občiansky kandidát. Dôvodom jeho rozhodnutia bolo rozhorčenie, „v akom stave je naša spoločnosť, ako tradiční politici často zabúdajú na problémy skutočných ľudí“.
Z tohto dôvodu Kiska v máji 2013 odišiel zo všetkých výkonných funkcií v Anjelovi. Pred rozhodnutím kandidovať sa oprel o prispievateľov Dobrého anjela, čo sa nepáčilo Brossmannovi. Tvrdil, že Kiska tým „brutálne porušil“ dohodu, podľa ktorej zakladatelia Dobrého anjela nebudú výsledky tejto charity využívať v politike. Brossmann následne podporil vo voľbách Milana Kňažka s dôvetkom, že Kiska je „absolútne nevhodný na funkciu prezidenta.“
Vo voľbách konaných v roku 2014 zdolal Kiska v druhom kole súčasného premiéra a predsedu strany Smer Roberta Fica rozdielom takmer 20 percent hlasov.
Prvé kolo pritom vyhral Fico so ziskom 28 percent, Kiska získal 24 percent. Dovtedy sa nestalo, aby sa v druhom kole o prezidentský post uchádzal nepolitik. Súboj o prezidentský palác predznamenal aj ich budúci vzťah.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Kiska krátko po nástupe do prezidentského úradu v júni 2014 vymenil troch členov súdnej rady, ktorí boli do funkcie menovaní jeho predchodcom Ivanom Gašparovičom. V roku 2015, keď v Európe vrcholila migračná kríza, Kiska podporil prijatie utečencov, čo bolo v rozpore s názormi vtedajšieho premiéra Fica o ohrození EÚ migrantmi a nerešpektovaní systému kvót.
V novembri 2016 zaslal Kiska poslancom parlamentu list v ktorom ich žiadal o zrušenie takzvaných Mečiarových amnestií viažúcich sa k únosu Michala Kováča mladšieho, syna exprezidenta Michala Kováča.
Čítajte viac Michal Kováč: Prezident, ktorému uniesli syna
Počas svojho funkčného obdobia viedol Kiska takmer tri roky spor s parlamentom pri vymenovaní sudcov ústavného súdu. Kiska mal vážne výhrady k odbornosti kandidátov zvolených Národnou radou SR. O sťažnostiach nevymenovaných kandidátov opakovane rozhodoval Ústavný súd SR, stanovisko poskytla aj medzinárodná Benátska komisia.
Ústavný súd napokon začiatkom decembra 2017 Kiskovi prikázal vymenovať troch ústavných sudcov z celkom siedmich zvolených kandidátov. Napriek tomu, že prezident toto rozhodnutie ostro kritizoval, ešte v ten istý mesiac vymenoval za ústavných sudcov Janu Laššákovú, Mojmíra Mamojku a Miroslava Duriša.
Kiska pravidelne od nástupu do funkcie vystupoval pred parlamentom so správou o stave republiky. Kiska v správach často kritizoval nedostatočný zápas s korupciou, problémy v zdravotníctve i školstve, upozorňoval na krízu dôvery v spravodlivosť a právny štát.
V oblasti zahraničnej politiky Kiska vyzdvihoval potrebu pevného ukotvenia Slovenska v štruktúrach EÚ a NATO. Za svojho päťročného mandátu zastával podľa viacerých expertov proeurópske postoje, dlhodobo kritizoval Rusko.
Kiska je prvým prezidentom, ktorý prijal LGBTI+ aktivistov a vyjadril im podporu. Po stretnutí v decembri 2017 vyzval na diskusiu o zákonnom schválení partnerstva homosexuálov.
Exprezident sa počas výkonu mandátu zviditeľnil aj využívaním vládneho špeciálu na súkromné účely. Vládnu letku pravidelne využíval na cesty z Bratislavy na východné Slovensko do Popradu, kam chodieval za svojou rodinou. Kiskove náklady za lietanie na súkromne účely medzi rokmi 2014 až 2017 vyčíslili na takmer milión eur.
Kiska mal zneužiť svoje právomoci, keď v roku 2015 letel vládnym špeciálom na návštevu Poľska so svojou dcérou a ďalšími súkromnými osobami.
Čítajte viac Kiska súkromne prelietal takmer milión eur
Kiska v čase výkonu prezidentského mandátu označil Slovensko za mafiánsky štát. Urobil to v rozhovore pre maďarský týždenník Vasárnap z januára 2018. Reagoval tak na údajnú politizáciu daňovej kauzy firmy KTAG, kde bol spoluvlastníkom a na únik informácií z prostredia Finančnej správy.
Prezident vtedy obvinil vtedajšieho ministra vnútra Róberta Kaliňáka (Smer), že na jeho firmy nasadil vyšetrovateľov NAKA účelovo. Kaliňák to odmietol, tvrdil, že nato nemá právomoc.
V kauze firmy KTAG padol rozsudok v októbri 2023. Súd v Poprade uznal Kisku za vinného, exprezident dostal trojročnú podmienku spolu s peňažným trestom 15-tisíc eur a zákazom činnosti vykonávať funkciu konateľa a štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti po dobu šiestich rokov.
Kiska spolu s konateľom firmy KTAG Eduardom Kučkovským čelil obžalobe z pokračovacieho zločinu daňového podvodu. Rozsudok v kauze nie je právoplatný.
Čítajte viac Kiska je vinný v daňovej kauze. Súd mu udelil trojročný podmienečný trest
Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej vo februári 2018, ktorá otriasla slovenskou spoločnosťou, Kiska navrhol zásadnú rekonštrukciu vlády alebo predčasné voľby, čím spustil začiatok vládnej krízy. Tá nakoniec viedla až k demisii vlády Roberta Fica v marci toho istého roku. Kiska poveril zostavením novej vlády vtedajšieho vicepremiéra Petra Pellegriniho. Ten krajinu doviedol k riadnym voľbám vo februári 2020.
V roku 2018 Kiska potvrdil, že sa opätovne nebude uchádzať o post prezidenta a to aj napriek tomu, že bol podľa prieskumov najpopulárnejší politik v krajine. Počas pracovnej cesty v USA v septembri 2018 však nepriamo deklaroval ambíciu uchádzať sa o najvyššie vládne posty v krajine.
„Chcem ostať v politike aktívny a získať výkonnú moc, dostať sa hlbšie do parlamentnej politiky a mať právo vybrať dobrého ministra,“ reagoval na otázku z publika na Booth School of Business v Chicagu. Rok predtým pritom poprel, že by mal ambíciu zakladať politickú stranu či kandidovať do parlamentu.
Keď Robert Fico začiatkom januára 2019 oznámil, že chce kandidovať za ústavného sudcu, Kiska mu mal sám odkázať, že aj keď ho parlament do funkcie zvolí, do sudcovského kresla ho odmietne vymenovať. Fico napokon svoju kandidatúru stiahol.
Už ako bývalý prezident oznámil Kiska v septembri 2019 založenie vlastnej politickej strany pod názvom Za ľudí. Jeho projekt vo voľbách v roku 2020 získal takmer 6 percent a dostal sa do parlamentu. Krátko po vzniku vlády Igora Matoviča, ktorej súčasťou sa stala aj strana Za ľudí, sa však Kiska z politiky stiahol. Argumentoval to zdravotnými dôvodmi.
Čítajte viac Kiska hlási odchod z politiky
Kiska je držiteľom viacerých štátnych vyznamenaní a ocenení. Je druhýkrát ženatý, má päť detí, dve z prvého manželstva. „Mojím najväčším koníčkom je rodina,“ uviedol exprezident v ankete pre Pravdu.