Ukrajinský parlament schválil výnimočný stav

Ukrajinský parlament v stredu večer schválil vyhlásenie výnimočného stavu. Platiť má od dnešnej polnoci 30 dní na celom území 44-miliónovej krajiny s výnimkou Luhanskej a Doneckej oblasti, kde bol už predtým zavedený zvláštny režim. Opatrenie má pomôcť Ukrajine čo najlepšie sa pripraviť na možný rozsiahly útok zo strany Ruska.

, , , 23.02.2022 05:50, aktualizované: 23:18
Ukrajina Foto: ,
Príslušníci ukrajinskej armády počas osláv Dňa jednoty v meste Odesa, 16. februára 2022
debata (1089)

23:18 Kremeľ v stredu oznámil, že lídri dvoch separatistických regiónov vo východnej časti Ukrajiny ruského prezidenta Vladimira Putina žiadajú o „pomoc“ s „odrazením agresie“ zo strany ukrajinskej armády.

Putin podľa slov hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova dostal listy od lídrov Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Tí Putina o pomoc žiadajú „na základe“ zmlúv o priateľstve, ktoré s Ruskom podpísali tento týždeň. Ruský prezident v pondelok tieto regióny vyhlásil za nezávislé štáty a nariadil vyslanie vojsk do týchto oblastí. (afp, tasr)

22:55 Švajčiarsko sa nepripojí k sankciám, ktoré uvalila Európska únia na Rusko za jeho uznanie nezávislosti separatistických republík na východe Ukrajiny. Zároveň však nechce byť miestom na ich obchádzanie, potvrdila vláda v Berne. Švajčiarsko postupovalo rovnako aj v prípade sankcií po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym v roku 2014.

Švajčiarska vláda „sa chce vyhnúť tomu, aby Švajčiarsko mohlo byť používané ako platforma pre obchádzanie sankcií uvalených Európskou úniou“, uvádza sa vo vyhlásení Spolkovej rady, ktorá má vo Švajčiarsku funkciu celoštátnej vlády. Kabinet však odsúdil uznanie separatistickej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky zo strany Moskvy, podľa neho sa jedná o čin „v rozpore s medzinárodným právom“.

Švajčiarsko si zakladá na svojej neutralite v medzištátnych konfliktoch. Podľa ministerstva zahraničia to okrem iného znamená, že sa Švajčiarsko nezúčastňuje vojen a že pri vývoze zbraní pristupuje ku všetkým bojujúcim stranám rovnako. (čtk, dpa)

22:45 V Poľsku v stredu večer pristáli americké bojové vrtuľníky AH-64 Apache, ohlásil poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. Dodal, že ide o ďalšiu posilu spojencom, ktorí teraz stoja „tvárou v tvár vyostrujúcemu sa agresívnemu počínaniu Ruska“.

Dvanásť vrtuľníkov, ktoré pristáli na základni pri obci Powidz v centrálnej časti Poľska, Američania presunuli z Grécka, uviedla televízia TVN 24. Ďalšie dve desiatky amerických bojových helikoptér sa presúvajú do Pobaltia z Nemecka. Východné krídlo Severoatlantickej aliancie má posilniť aj osem stíhačiek F-35. Do Lotyšska sa tento týždeň prepraví približne 800 amerických vojakov zo základne v Taliansku.

Vyslanie posíl do Pobaltia a ďalších miest v Európe v utorok avizoval americký prezident Joe Biden ako jednoznačný signál, že USA spolu so spojencami budú brániť celé územie členských štátov NATO a dodržia svoje spojenecké záväzky. Predpovedal, že vstup ruských vojsk do separatistických republík na východe Ukrajiny je len predohrou k oveľa väčšiemu ruskému útoku proti susednej krajine. Rusko majú od invázie odradiť západné sankcie, ale Moskva dala znovu najavo, že tieto sankcie nezmenia ruskú politiku ani neovplyvnia odhodlanie presadiť ruské záujmy. (tvn24.pl, čtk)

22:39 Spojené štáty tvrdia, že ruský prezident Vladimir Putin je už maximálne pripravený zaútočiť na Ukrajinu v plnom rozsahu. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na stredajšie vyjadrenie nemenovaného amerického predstaviteľa ozbrojených síl.

„Odhadujeme, že (Putin) sa momentálne blíži k takmer 100-percentnému nasadeniu všetkých (ozbrojených) síl, ktorých vyslanie sme predpokladali,“ povedal novinárom zmienený predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity.

Priblížil, že 80 percent z odhadovaných vyše 150-tisíc ruských vojakov na hraniciach s Ukrajinou je „v stave pohotovosti“, pričom sú rozmiestnení v útočných pozíciách v okruhu niekoľkých kilometrov od hraníc. Či Rusko skutočne zaútočí alebo nie, je podľa jeho slov na Putinovi, k útoku by však už teraz mohlo dôjsť kedykoľvek.

Americký prezident Joe Biden síce v utorok povedal, že invázia zo strany Ruska na Ukrajinu sa už „začína“, predstavitelia jeho administratívy však následne uviedli, že zatiaľ nemajú dôkazy o tom, že by ruské sily prekročili hranice Ukrajiny. „Stále nevieme potvrdiť, či sa do oblasti Donbasu presunuli ďalšie ruské vojenské sily,“ zopakoval aj v stredu spomínaný zdroj z prostredia armády USA. (afp, tasr)

21:53 Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová Greenfieldová na pôde Valného zhromaždenia OSN v New Yorku v stredu uviedla, že v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu by mohlo dôjsť k vysídleniu až piatich miliónov ľudí.

„Ak Rusko bude pokračovať v tejto ceste, mohlo by podľa našich odhadov spôsobiť novú utečeneckú krízu, jednu z najhorších, akým svet v súčasnosti čelí,“ povedala Thomasová Greenfieldová s tým, že domovy by muselo opustiť možno až päť miliónov osôb.

Dodala, že keďže je Ukrajina jedným z najväčších dodávateľov pšenice do rozvojových krajín sveta, ruské vojenské operácie „by mohli spôsobiť prudký nárast cien potravín a viesť k ešte beznádejnejšiemu hladu v oblastiach, akými sú Líbya, Jemen a Libanon“. Konflikt podľa jej slov vyvolá nepredstaviteľné utrpenie.

Ukrajina vyzvala v stredu v súvislosti s napätou situáciou približne tri milióny svojich občanov žijúcich v Rusku, aby „okamžite“ opustili túto krajinu.

Na stredajšom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN ohľadom „dočasne okupovaných ukrajinských území“, ktoré sa v sídle OSN v New Yorku koná každoročne odkedy Rusko v roku 2014 anektovalo Krymský polostrov, sa zúčastnilo všetkých 193 členských krajín. Väčšina z nich zaujala voči Rusku vzhľadom na aktuálne dianie kritický postoj. (afp, tasr)

21:45 Niekoľko desiatok ľudí sa v stredu podvečer zišlo pred Veľvyslanectvom Ruskej federácie v Bratislave, aby vyjadrili solidaritu s Ukrajinou a nesúhlas so vstupom ruskej armády na jej územie, uviedol jeden z organizátorov akcie Majo Kulich.

Ukrajina / Protest / Čítajte viac Pred ruskou ambasádou v Bratislave protestovali desiatky osôb proti okupácii Ukrajiny

21:23 Taliansko vzhľadom na situáciu na východe Ukrajiny momentálne nemôže pokračovať v bilaterálnych rozhovoroch s Ruskom, povedal v stredu taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio.

„Dnes ráno sme s premiérom (Mariom) Draghim koordinovali ďalšie kroky, ktoré treba podniknúť v snahe presadiť diplomatické riešenie,“ povedal Maio počas svojho prejavu v Senáte.

„Myslíme si, že nové bilaterálne stretnutia s ruským vedením sa nemôžu uskutočniť dovtedy, kým neprejaví záujem o deeskaláciu napätia,“ dodal Maio. Draghi sa má stretnúť v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, zatiaľ však nebol dohodnutý konkrétny dátum schôdzky. (dpa, tasr)

21:02 Ukrajinský parlament v stredu večer schválil vyhlásenie výnimočného stavu. Platiť má od dnešnej polnoci 30 dní na celom území 44-miliónovej krajiny s výnimkou Luhanskej a Doneckej oblasti, v ktorých už platí od roku 2014. Opatrenie má pomôcť Ukrajine čo najlepšie sa pripraviť na možný rozsiahly útok zo strany Ruska.

Parlament tak hlasovaním odobril dekrét ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, čím umožnil vyhlásenie výnimočného stavu. Za dekrét hlasovalo 335 poslancov, na schválenie bolo potrebných 226 hlasov.

Výnimočný stav umožňuje úradom obmedziť pohyb či zakázať demonštrácie „v záujme národnej bezpečnosti a verejného poriadku“ a prípadne zaviesť aj ďalšie reštrikcie.

Na Ukrajine je možné vyhlásiť výnimočný stav na 30 dní a v niektorých oblastiach až na 60 dní. Ak to bude potrebné, výnimočný stav môže neskôr o najviac 30 dní predĺžiť ukrajinský prezident. (ukrinform, reuters, čtk, tasr)

20:52 Česká vláda uvažuje nad sprísnením pravidiel pre vstup ruských občanov do ČR. V stredu to po rokovaní vlády uviedol minister vnútra Vít Rakušan. „Zvažujeme, či by nemali byť sprísnené pravidlá pre vstup ruských občanov do Českej republiky. A to napríklad v podobe špeciálnych víz pre občanov Ruskej federácie, ktorí sú perzekvovaní,“ povedal Rakúšan.

Minister dodal, že vyzve svojich rezortných kolegov z členských štátov EÚ, aby od Rusov na hraniciach vyžadovali biometrické pasy. „Aby sme mali istotu, že kto sem vstupuje, je skutočne tým človekom,“ vysvetlil.

Rakušan zároveň priblížil, že v Česku žije momentálne 200-tisíc Ukrajincov, ktorí majú v krajine dlhodobé vízum, pričom ďalších 60 tisíc má v ČR povolenie na krátkodobý pobyt. V prípade ďalšej eskalácie ukrajinsko-ruského konfliktu by podľa ministra bolo vhodné zabezpečiť týmto ľuďom dlhší pobyt v ČR bez toho, aby museli cestovať do Kyjeva, navštíviť ambasádu či zastupiteľský úrad.

Česko podľa Rakušana zatiaľ neeviduje zvýšený záujem Ukrajincov o povolenia na pobyt. Minister vnútra však podotkol, že jeho rezort vypracoval plány pre prípad možnej migračnej vlny z Ukrajiny. (cnn.iprima.cz, tas­r)

20:35 Celoplošný útok Ruska na Ukrajinu by mal zničujúce následky pre celý svet, povedal v stredu generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v príhovore na pôde Valného zhromaždenia OSN.

V súvislosti s ukrajinsko-ruskou krízou čelí náš svet „nebezpečenstvu“, pokračoval Guterres, pričom upozornil, že ďalšia vojenská eskalácia môže v regióne vyvolať rozsiahlu humanitárnu krízu. Generálny tajomník OSN vyzval všetky strany konfliktu, aby umožnili „bezpečný a nerušený prístup“ humanitárnym organizáciám, a to aj do oblastí východnej Ukrajiny, ktoré nie sú pod kontrolou vlády v Kyjeve.

„Teraz je čas na zdržanlivosť, zdravý rozum a deeskaláciu,“ povedal Guterres a zdôraznil, že nie je priestor na činy alebo vyhlásenia, ktoré by súčasnú situáciu ešte vyostrili. (afp, tasr)

20:29 Členské štáty Európskej únie v stredu popoludní definitívne schválili balík sankcií voči Rusku, ktorý EÚ ohlásila už predošlý deň, pričom ide o reakciu na porušenie územnej celistvosti Ukrajiny zo strany Ruska. Aktuálne tak na sankčnom zozname figuruje už dovedna 555 jednotlivcov a 52 inštitúcií a firiem, uvádza sa v tlačovej správe Rady EÚ.

EÚ novými sankciami voči Rusku reaguje na uznanie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) za nezávislé štáty zo strany Moskvy a následné vyslanie vojsk do týchto oblastí. Najnovšie sankcie sú namierené na všetkých 351 poslancov dolnej komory ruského parlamentu (Duma), ktorí 15. februára hlasovaním podporili uznanie nezávislosti DĽR a LĽR.

„Reštriktívne opatrenia budú okrem toho zavedené voči ďalším 27 vysokopostaveným osobám a subjektom, ktoré sa podieľali na podkopaní alebo ohrození územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny,“ uvádza sa v správe Rady EÚ.

Sú medzi nimi členovia vlády, ktorí sa podieľali na týchto nezákonných krokoch (vedúcich k uznaniu DĽR a LĽR), ako aj banky, biznismeni a oligarchovia, ktorí finančne a materiálne podporujú ruské operácie v Doneckej a Luhanskej oblasti alebo z nich profitujú. Ďalej tam sú tiež vojenskí predstavitelia podieľajúci sa na invázii a destabilizačných akciách aj jednotlivci zodpovední za vedenie dezinformačnej vojny proti Ukrajine.

Schválené sankcie zahŕňajú zmrazenie majetku, zákaz cestovania do krajín EÚ. Obmedzujú tiež prístup ruského režimu na finančný a kapitálový trh EÚ a zakazujú obchod s DĽR a LĽR. (tasr)

19:44 Ruské obvinenia sú absurdné, Ukrajina nikdy na nikoho neútočila a neplánuje ani žiadnu ofenzívu, sabotáže či provokácie v Donbase, povedal v stredu ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v prejave pred Valným zhromaždením OSN.

„Sme uprostred najväčšej bezpečnostnej krízy v Európe od druhej svetovej vojny. Táto kríza bola začatá len jednou stranou – Ruskom,“ povedal Kuleba v reakcii na rozhodnutie Kremľa jednak uznať separatistické oblasti na východe Ukrajiny a následne do nich aj vyslať ruských vojakov.

„Musíme včas konať, každá hodina nečinnosti bude ťažko zaplatená veľkým počtom obetí nielen medzi vojakmi, ale aj medzi civilistami. Ukrajina očakáva rozhodné a adekvátne kroky zo strany OSN,“ uviedol Kuleba. „Ruské obvinenia sú absurdné, Ukrajina nikdy na nikoho neútočila, neplánovala a neplánuje takéto akcie. Neplánuje žiadnu ofenzívu v Donbase, ani provokácie či sabotáže,“ pokračoval Kuleba.

Ruská armáda totiž v pondelok uviedla, že ukrajinskí vojenskí diverzanti sa pokúsili preniknúť na ruské územie ozbrojenými vozidlami. Ukrajina a jej západní spojenci už niekoľko dní varujú, že Moskva by si mohla „vyrobiť zámienku“ na celoplošný útok na Ukrajinu.

Kuleba v prejave pred VZ OSN tiež odmietol tvrdenia ruského prezidenta Vladimira Putina, že by Ukrajina plánovala zostrojiť vlastnú jadrovú zbraň. „Ukrajina v roku 1994 prostred­níctvom svojej denuklearizácie významne prispela ku globálnej bezpečnosti. Vzdali sme sa tretieho najväčšieho jadrového arzenálu na svete a nemáme žiadne plány obnoviť naše jadrové zbrane,“ vysvetlil šéf ukrajinskej diplomacie. (ct24.ceskate­levize.cz, tas­r)

19:37 Maďarsko musí zostať mimo vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, pretože najdôležitejším záujmom je jeho bezpečnosť, vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán na sociálnej sieti. Situácia medzi Ukrajinou a Ruskom je podľa Orbána naďalej vážna, dokonca napätá. „Musíme všetko urobiť pre to, aby sa zabránilo vojne,“ zdôraznil.

Premiér odmietol návrh opozičných ľavicových strán poslať vojakov a zbrane na Ukrajinu. „Maďarsko sa musí pripojiť k medzinárodným snahám o obnovu mieru a pritom musí pripraviť svoju armádu na to, aby v prípade najhoršieho scenára dokázala spolu s políciou riešiť situáciu s príchodom utečencov,“ uzavrel Orbán. (tasr)

19:00 Poznámky Vladimira Putina o Ukrajine pri oznámení uznania nezávislosti samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky vzbudili ironický úsmev, údiv či odsúdenie. Ignorovať by sme ich však nemali, práve naopak. Predstavujú možno kľúč k mieru a slobode na Ukrajine, píše v komentári Igor Daniš.

Igor Daniš aktual Čítajte viac Quo vadis, Ukrajina?

18:50 Európska únia prijala balík sankcií, ktorými reaguje na ruské uznanie samozvaných separatistických republík na východe Ukrajiny. Zmrazenie majetku, zákaz sprístupnenia finančných prostriedkov a cestovný zákaz sa týka všetkých 351 členov Štátnej dumy, ktorí hlasovali za uznanie nezávislosti Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, a 27 vysoko postavených osôb a entít, ktorí zohrali úlohu pri oslabovaní alebo ohrozovaní územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny, informuje na svojej webstránke Rada EÚ.

Podľa informácií agentúry AP sú medzi sankcionovanými osobami minister obrany Sergej Šojgu, šéf prezidentského úradu Anton Vajno, vrchný veliteľ ruského námorníctva Nikolaj Jevmenov, hovorkyňa ministerstva zahraničia Maria Zacharovová či šéfredaktorka vysielateľa RT Margarita Simonjanová.

Sankčný balík tiež obsahuje obmedzenia na ekonomické vzťahy v separatistami kontrolovaných územiach Doneckej a Luhanskej oblasti, a to konkrétne zákaz importu a exportu tovaru, obmedzenie obchodu a investícií a poskytovania turistických služieb. Rada tiež rozhodla o zavedení sektorového zákazu financovania Ruskej federácie, jej vlády a centrálnej banky. Obmedzením možnosti ruského štátu a vlády vstúpiť na kapitálové a finančné trhy a služby EÚ sa euroblok podľa vyhlásenia Rady snaží obmedziť financovanie eskalačných a agresívnych politík.

18:30 Kubánska vláda vyzvala Spojené štáty a NATO, aby v rámci úsilia o diplomatické riešenie rusko-ukrajinského konfliktu „vážne a realisticky“ reagovali na žiadosti Kremľa o „bezpečnostné záruky“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. Havana vo vyhlásení kritizuje „odhodlanie USA postupne posúvať hranice NATO smerom k hraniciam Ruskej federácie,“ čo podľa kubánskej vlády ohrozuje národnú bezpečnosť jej spojenca Ruska.

„Vyzývame Spojené štáty a NATO, aby sa vážne a realisticky zaoberali opodstatnenými požiadavkami na bezpečnostné záruky zo strany Ruskej federácie, ktorá má právo brániť sa,“ uvádza sa vo vyhlásení kubánskeho ministerstva zahraničných vecí. Rezort tiež obvinil Spojené štáty, že sa „vyhrážajú Rusku“ a " manipulujú medzinárodné spoločenstvo… protiruskou propagandistickou kampaňou".

Na Kube bol minulý týždeň podpredseda ruskej vlády Jurij Borisov, ktorý predtým navštívil dve ďalšie spojenecké krajiny Ruskej federácie v Latinskej Amerike – Venezuelu a Nikaraguu. Havanu plánuje navštíviť ešte v priebehu stredy aj predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin.

18:18 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredajšom telefonáte so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom uviedol, že Turecko neuzná nijaké kroky Ruska namierené proti suverenite Ukrajiny a varoval pred ozbrojeným konfliktom. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Turecko „neuzná nijaký krok proti suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny“, uviedol úrad tureckého prezidenta s tým, že ide o „principiálny prístup“ Ankary.

Erdogan zdôraznil, že vojenská konfrontácia medzi Ruskom a Ukrajinou by nebola prospešná ani pre jednu stranu. Turecko podľa jeho slov podporuje cestu diplomacie a dialógu. Apeloval na to, že diplomatické kanály by mali zostať otvorené. Zopakoval tiež, že Turecko je pripravené pomôcť pri hľadaní riešenia tejto napätej situácie. Putina pozval na rokovania do Turecka.

17:40 Činnosť webstránok úradov a bánk na Ukrajine narúšajú kybernetické útoky. Minister pre digitálnu transformáciu Michail Fedorov informoval, že webstránky ukrajinského parlamentu, vlády či ministerstva zahraničia sa stali terčmi takzvaných DDoS útokov (distribuované odopretie služby, pozn. red). Tie spôsobili problémy aj na webstránkach ministerstva obrany a vnútra. Ukrajinské úrady a banky čelili kyberútokom aj minulý týždeň.

NATO nedávne kyberútoky na Ukrajine pripísalo ruskej vojenskej rozviedke GRU. Zároveň varovalo, že vzhľadom na napätie pre možnú ruskú inváziu na Ukrajinu sa môžu objaviť aj ďalšie útoky.

17:10 Predseda Európskej rady Charles Michel zvolal na štvrtok 24. februára mimoriadny summit hláv štátov a predsedov vlád členských krajín EÚ v Bruseli o „agresívnych krokoch“ Ruska voči Ukrajine. Informoval o tom v liste adresovanom lídrom eurobloku, píše agentúra AFP.

„Je dôležité, aby sme boli aj naďalej jednotní a odhodlaní a spoločne definovali náš kolektívny prístup a konanie,“ napísal Michel. „Preto by som vás chcel pozvať na mimoriadne zasadnutie Európskej rady (summit EÚ) vo štvrtok 24. februára, ktoré sa bude konať v Bruseli za osobnej účasti a začne sa o 20.00 h,“ dodal.

16:44 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v stredu Západ a Moskvu, aby Kyjevu dali „okamžité“ bezpečnostné záruky, ktoré by odvrátili hrozbu invázie zo strany Ruska. Lídri Poľska a Litvy v spoločnom vyhlásení so Zelenským uviedli, že Ukrajina si vzhľadom na súčasné bezpečnostné hrozby zo strany Ruska zaslúži štatút kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie.

ukrajina zelenskyj duda nauseda Čítajte viac Zelenskyj vyzval Západ a Rusko, aby Ukrajine dali okamžité bezpečnostné záruky

15:41 Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin už neuznáva nezávislosť Ukrajiny podľa medzinárodného práva. „Prezident Putin vo svojom prejave (v pondelok) vyjadril postoj, ktorým poprel Ukrajinu ako zvrchovaný štát,“ povedal Le Drian novinárom v Berlíne po rozhovoroch so svojou nemeckou kolegyňou Annalenou Baerbockovou, píše tlačová agentúra AFP.

Le Drian dodal, že Putinovo rozhodnutie uznať dve separatistické oblasti na východe Ukrajiny za samostatné štáty má pachuť „revizionizmu“ a je to pokus o „prepisovanie dejín“. „Vo všeobecnosti nedodržiava svoje sľuby, ani dané verejne, ani súkromne, či už prezidentovi (Emmanuelovi) Macronovi alebo kancelárovi (Olafovi) Scholzovi,“ povedal o Putinovi Le Drian a spomenul francúzskeho aj nemeckého lídra.

15:05 Rusko začalo evakuovať svoj diplomatický personál na Ukrajine. Tieto plány už v utorok potvrdilo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Moskva má veľvyslanectvo v Kyjeve a konzuláty v Charkove, Odese a Ľvove.

Dôvodom evakuácie je podľa ministerstva snaha ochrániť životy a bezpečnosť týchto ruských občanov na Ukrajine, nakoľko údajne čelili vyhrážkam o použití fyzického násilia. Vo vyhlásení ruského rezortu diplomacie sa tiež uvádza, že diplomatom údajne v minulosti na Ukrajine podpálili ich vozidlá a ukrajinské úrady na to nereagovali.

14:34 Ruský veľvyslanec v Českej republike Alexandr Zmejevskij strávil v stredu asi 25 minút v sídle ministerstva zahraničných vecí v Prahe, kam ho predvolali, aby vysvetlil súčasné kroky Ruska, ktoré uznalo dve separatistické oblasti na východe Ukrajiny za samostatné štáty. Informovali o tom portály ČT24 a Novinky.cz. Vysvetlenie od ruského veľvyslanca žiadal námestník českého ministra zahraničných vecí pre riadenie právnej a konzulárnej sekcie Martin Smolek.

Smolek ruskému veľvyslancovi Zmejevskému tlmočil rozhorčenie Českej republiky nad porušením medzinárodného práva, ktorého sa Rusko dopustilo uznaním nezávislosti dvoch separatistických republík na východe Ukrajiny. Novinárom to povedal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, píše web spravodajskej televízie ČT24. Ruský veľvyslanec pri odchode zo sídla ministerstva, Černínskeho paláca, nebol ochotný vyjadriť sa novinárom k priebehu stretnutia, dodala ČT24.

Zmejevskij (64) je veľvyslancom v ČR od roku 2016. Predtým pôsobil ako Putinov poradca pre otázky medzinárodnej spolupráce v boji proti terorizmu a nadnárodnému organizovanému zločinu. V minulosti sa niekoľkokrát ostro vyjadril na adresu Česka, napríklad v prípade vydania hekera Jevgenija Nikulina do USA, údajného českého pôvodu jedu novičok či v kauze okolo pražského pamätníka maršalovi Ivanovi Konevovi.

14:20 Ukrajinská pohraničná stráž vydala v stredu nové obmedzenia platné na hraniciach, pretože silnejú obavy, že hrozí bezprostredný vpád Ruska. Informovala o tom tlačová agentúra DPA. Medzi obmedzeniami je aj zákaz približovať sa v noci k hraniciam s Ruskom, s Bieloruskom a so separatistickými územiami na východe krajiny, uviedla pohraničná stráž v oznámení.

Zakázané je aj robiť videozáznamy a fotografie objektov pohraničnej stráže, pričom cudzinci už nemôžu vôbec, v žiadnej časti dňa, vstúpiť do pohraničnej oblasti. Pokiaľ ide o Čierne more a Azovské more na juhu Ukrajiny, lode tam majú zákaz opustiť prístav počas noci, píše DPA.

13:50 Japonský premiér ohlásil sankcie voči Rusku a dvom separatistickým regiónom na východe Ukrajiny, ktoré ruský prezident Vladimir Putin uznal za samostatné republiky. Tokio sa tak pripojilo k medzinárodnej snahe, ktorej cieľom je tlačiť na Rusko, aby sa vrátilo k diplomatickým rozhovorom.

Premiér Fumio Kišida v stredu uviedol, že jeho vláda zakáže nové emisie ruských vládnych dlhopisov v Japonsku v reakcii na „kroky, ktoré Rusko podniká proti Ukrajine“. Predseda japonskej vlády zároveň povedal, že jeho krajina zastaví vydávanie víz ľuďom spojeným s dvomi ukrajinskými separatistickými regiónmi a zmrazí ich majetok v Japonsku. Okrem toho zakáže obchod s oboma separatistickými oblasťami.

Kišida vyjadril „silné odsúdenie“ Ruska, ktoré podľa jeho slov porušilo ukrajinskú suverenitu a teritoriálnu integritu a tiež medzinárodné právo. „Rozhodne vyzývame Rusko, aby sa vrátilo k diplomatickému procesu pri riešení tohto vývoja,“ dodal premiér.

13:20 Ukrajina začala v stredu povolávať do vojenskej služby záložníkov vo veku 18 až 60 rokov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a UNIAN. Ukrajinské vojenské zložky v zálohe sa skladajú z približne 200 000 osôb a tvorí ich prevažne vojenský personál, ktorý slúžil v armáde v prvých rokoch osemročného konfliktu na východe Ukrajiny.

Záložníci budú do služby povolaní maximálne na obdobie jedného roka, vyplýva zo stredajšieho oznámenia ukrajinských ozbrojených síl.

Podľa dekrétu, ktorý podpísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, budú do služby povolaní bývalí dôstojníci i radoví vojaci, ktorí po skončení služby podpísali zmluvu na prechod do záložných zložiek. Povolaní záložníci budú okrem toho tiež vykonávať v armáde rovnakú funkciu, akú vykonávali v minulosti.

12:44 Ukrajinská Rada národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) navrhla na území Ukrajiny vyhlásiť výnimočný stav. Oznámil to v stredu tajomník RNBO Olexij Danylov. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Ukrinform. Výnimočný stav navrhuje RNBO zaviesť na celom území Ukrajiny okrem Doneckej a Luhanskej oblasti, v ktorých výnimočný stav platí od roku 2014, píše agentúra Reuters.

Zavedenie výnimočného stavu však musí najskôr schváliť ukrajinský parlament. Podľa agentúry AFP Danylov uviedol, že v stredu večer doručí parlamentu potrebné dokumenty, pričom sa očakáva, že zákonodarcovia schvália nové bezpečnostné opatrenia ešte tento týždeň.

Výnimočný stav je na Ukrajine možné vyhlásiť maximálne na 30 dní, pričom v niektorých oblastiach ho možno vyhlásiť až na 60 dní. Ak to bude potrebné, výnimočný stav môže neskôr o najviac 30 dní predĺžiť ukrajinský prezident, píše Ukrinform. Podľa Danylova sa po vyhlásení výnimočného stavu budú môcť jednotlivé ukrajinské regióny samy rozhodnúť, aké bezpečnostné opatrenia zavedú v závislosti od potreby.

11:38 Ukrajina vyzvala svojich občanov, aby „okamžite“ opustili Rusko a aby do tejto krajiny necestovali. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a UNIAN. „V súvislosti so zosilňovaním ruskej agresie proti Ukrajine, čo môže okrem iného viesť k obmedzeniu možností súvisiacich s poskytovaním konzulárnych služieb na území Ruskej federácie, odporúča ministerstvo zahraničných vecí občanom Ukrajiny, aby sa zdržali akýchkoľvek ciest do Ruskej federácie. Tým, ktorí sa nachádzajú v tejto krajine, odporúčame okamžite odísť,“ píše sa vo vyhlásení ukrajinského rezortu diplomacie.

Ministerstvo zároveň zdôraznilo, že ignorovanie tohto odporúčania by mohlo značne skomplikovať zaisťovanie bezpečnosti ukrajinských občanov nachádzajúcich sa v Rusku. Podľa agentúry AFP sa predpokladá, že v súčasnosti žijú v Rusku približne dva až tri milióny Ukrajincov.

11:15 Pápež František v stredu vyjadril znepokojenie nad situáciou na Ukrajine, ktorá podľa neho ohrozuje „mier pre všetkých“. TASR o tom informuje na základe informácií od agentúr AFP a DPA. „Napriek diplomatickému úsiliu v uplynulých týždňoch sa otvára čoraz viac alarmujúcich scenárov,“ povedala hlava katolíckej cirkvi počas generálnej audiencie vo Vatikáne pred mnohými veriacimi a pútnikmi.

František povedal, že v srdci nosí „veľkú bolesť pre zhoršovanie sa situácie na Ukrajine“. Pápež vyzval všetkých politických predstaviteľov, aby si spytovali svedomie. „Žiadam všetky zainteresované strany, aby sa zdržali akéhokoľvek konania, ktoré spôsobuje väčšie utrpenie obyvateľstva,“ apeloval.

10:33 Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) očakáva v súvislosti s dianím na Ukrajine zhoršovanie situácie. Naďalej však verí, že všetci, ktorí zamýšľajú vojensky napadnúť Ukrajinu, to prehodnotia. Hovorí o najhoršej bezpečnostnej situácii od konca druhej svetovej vojny v Európe. Zvýšený počet utečencov na hranici Slovenska zatiaľ neevidujú. Uviedol to pred stredajším rokovaním vlády.

„Evidujeme nové a nové vojenské jednotky Ruskej federácie, ktoré sa umiestňujú do bojových formácií. Aj plánované diplomatické rokovania boli zrušené, pretože viacerí spojenci tvrdia, že už nemajú význam, pretože čokoľvek sa dohodne, tak je následne zo strany Putinovej administratívy porušené, veci, ktoré sú dohodnuté, neplatia,“ zhodnotil minister. Za zlú bezpečnostnú situáciu v Európe viní minister režim ruského prezidenta Vladimira Putina.

Naď deklaroval, že robia všetko pre to, aby v prípade zhoršenia situácie mohli rýchlo konať. Zopakoval, že v reakcii na situáciu na Ukrajine zvýšili Ozbrojené sily SR bojovú pohotovosť pre prípravu na utečenectvo.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) pred rokovaním vlády uviedol, že vzhľadom na stabilizujúcu sa pandemickú situáciu a situáciu na Ukrajine budú do piatka stiahnutí vojaci z nemocníc.

10:08 Je vysoko pravdepodobné, že Vladimir Putin spustí inváziu na celú Ukrajinu a zaútočí na Kyjev, vyhlásila britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.

Trussová Čítajte viac Putin plánuje inváziu na celú Ukrajinu, cieľom aj Kyjev, uviedla Trussová

9:38 Slovensko vyzýva na jednotnú a ráznu odpoveď na rozhodnutie Ruska uznať separatistické ukrajinské oblasti, Doneckú a Luhanskú, za nezávislé, vyhlásil štátny tajomník rezortu zahraničia Martin Klus, podľa ktorého musia byť súčasťou tejto reakcie aj „veľmi bolestivé sankcie“ voči režimu ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Slovensko aj so svojimi spojencami z EÚ a NATO vyzýva na jednotnú a ráznu reakciu, ktorej súčasťou budú pre Putinov režim veľmi bolestivé sankcie. Reagovať na neprípustné kroky Ruska a pomáhať Ukrajine dnes znamená tiež podporovať celú Európu a Slovensko v nej. Ide aj o našu bezpečnosť a spoločnú budúcnosť,“ uviedol Klus rokovaní Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.

Klus opätovne zdôraznil, že Slovensko jednoznačne podporuje nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. „Nebudeme však len nečinne stáť a dookola vyjadrovať podporu či naše znepokojenie. Naopak. Na tento agresívny krok Ruska musíme odpovedať…,“ uviedol Klus.

Podľa štátneho tajomníka Rusko svojím konaním ukázalo, že „uprednostňuje konflikt pred mierom, diplomaciou či dialógom“.

„Medzinárodné právo, nezávislosť či zvrchovanosť iného štátu pre ruské vedenie absolútne nič neznamenajú,“ vyhlásil Klus.

Štátny tajomník rezortu diplomacie SR zároveň na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti vôbec po prvýkrát inicioval začatie spoločnej diskusie o otázke zaistenia bezpečnosti a ochrany novinárov v Európskej únii, ktorá je podľa neho „kľúčovým prvkom slobody médií“. Spravil tak na pozadí štvrtého výročia vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

9:10 Ukrajinské úrady za posledný deň zaznamenali 96 prípadov ostreľovania svojho územia zo strany separatistických regiónov na východe krajiny. Zomrel pritom jeden ukrajinský vojak a ďalších šesť bolo zranených, uviedol server RBK Ukrajina s odvolaním sa na armádu. Porušovanie prímeria hlásia aj zástupcovia povstaleckých republík, takzvaná Luhanská ľudová republika (LĽR) informuje o troch mŕtvych v dôsledku ostreľovania ukrajinských síl.

„Ruskí ozbrojenci strieľali z tankov, mínometov kalibru 120 mm a 82 mm, protitankových granátometov, ťažkých guľometov, ručných zbraní, protitankových diel,“ píše ukrajinský server RBK Ukrajina, ktorý používa okrem termínu „ruskí ozbrojenci“ aj výraz „okupanti“. Ukrajinská strana tieto označenia pre sily na separatistických územiach používa dlhodobo.

Za predchádzajúci deň Ukrajinci zaregistrovali 84 incidentov, poznamenala agentúra Reuters. Dnes podľa RBK Ukrajina evidujú zatiaľ 15 prípadov ostreľovania svojho územia a žiadnych ranených.

Proruskí separatisti z LĽR podľa agentúry Interfax uviedli, že ukrajinské ozbrojené sily za 24 hodín ostreľovali ich región 114-krát, zomreli pritom podľa nich dvaja civilisti a vojak. Tamojšie úrady tiež informujú o výbuchu pri trolejbusovej vozovni v Luhansku, ktorý označujú ako „teroristický čin“, bližšie informácie zatiaľ neuviedli.

Úrady v samozvanej Doneckej ľudovej republiky podľa agentúry Ria Novosti informujú o 66 prípadoch porušenie prímeria za uplynulý deň zo strany ukrajinskej armády. Za dnešok hlási sedem takýchto prípadov, píše Interfax, podľa ktorého zároveň informujú o veľkej explózii v Donecku, ktorý sa obišiel bez obetí na životoch.

Hlásenie incidentov a ostreľovanie pozdĺž takzvanej línie dotyku, ktorá rozdeľuje územie ovládané ukrajinskou vládou a dvojicou separatistických republík na východe Ukrajiny, pribudlo od minulého týždňa.

8:55 Rusko je pripravené rokovať, naše záujmy sú však bezpodmienečné, povedal šéf Kremľa Vladimir Putin.

Vladimir Putin Čítajte viac Putin je pripravený „rokovať“: Záujmy Moskvy sú ale bezpodmienečné

8:24 Satelitné snímky za posledných 24 hodín ukázali nové nasadenie vojakov a vybavenia v západnom Rusku a Bielorusku neďaleko ukrajinských hraníc. S odvolaním sa na spoločnosť Maxar Technologies o tom informovala agentúra Reuters.

Na fotografiách je v južnom Bielorusku neďaleko hraníc s Ukrajinou vidieť viac ako stovka armádnych vozidiel a desiatky vojenských stanov. Pri vojenskej posádke v západnom Rusku pri ukrajinských hraniciach pribudla nová poľná nemocnica, uvádza Maxar Technologies. Spoločnosť v rovnakom regióne zaznamenala aj prepravné vozidlá pre ťažkú techniku a zbrane, vrátane tankov, a nasadenie nových jednotiek.

Agentúra Reuters poznamenáva, že sa jej satelitné fotografie poskytnuté firmou, ktorá aktivity ruskej armády monitoruje už niekoľko týždňov, nepodarilo nezávisle overiť.

8:00 Vladimír Putin nepochybne verí v to, čo hovorí. Je to svet, v ktorom žije. Teraz v tom svete budeme musieť žiť aj my všetci, varuje v komentári k Putinovmu pondelkovému prejavu denník Novaja gazeta.

Vladimir Putin Čítajte viac Novaja gazeta: Putin neblafuje. A my v tom budeme musieť žiť

7:15 Austrálsky premiér Scott Morrison oznámil zavedenie sankcií voči ôsmim najvyššie postaveným bezpečnostným poradcom šéfa Kremľa Vladimira Putina po, ako poznamenal, „neoprávnenej, nevyprovokovanej, neprijateľnej“ ruskej invázii na Ukrajinu.

Osem členov ruskej Bezpečnostnej rady bude čeliť sankciám vrátane zákazu cestovania a Austrália sa zameria aj na ruské banky spojené s armádou. „Správajú sa ako zločinci a násilníci,“ povedal Morrison a predpovedal, že k rozsiahlej invázii pravdepodobne dôjde „v najbližších 24 hodinách“.

„Austrálčania sa vždy postavia násilníkom – a my sa postavíme Rusku,“ vyhlásil Morrison. Sľúbil, že urýchli žiadosti o víza pre približne 430 Ukrajincov, ktorí chcú vstúpiť do Austrálie.

Uvaliť sankcie na Rusko za jeho kroky na Ukrajine sa rozhodlo aj Japonsko. „Rozhodli sme sa prijať nasledovné sankčné opatrenia. Po prvé, ide o zákaz vydávania víz predstaviteľom dvoch takzvaných republík, ako aj zmrazenie ich majetku. Po druhé, ukladáme zákaz vývozu do týchto dvoch republík a dovoz z nich,“ uviedol japonský premiér Fumio Kišida s tým, že sankcie voči Rusku sa týkajú aj ruského suverénneho dlhu a zakazujú vydávanie nových súvisiacich dlhopisov v Japonsku.

6:48 Za „dôvtipné“ a „geniálne“ označil bývalý americký prezident Donald Trump kroky šéfa Kremľa Vladimira voči Ukrajine. „Putin vyhlási veľkú časť Ukrajiny za nezávislú. To je úžasné… A ja hovorím: Aké to je šikovné? A on tam príde a bude robiť mierotvorcu,“ doplnil Trump.

Donald Trump Čítajte viac Trump označil Putinove kroky voči Ukrajine za 'geniálne'

6:00 Schôdzka amerického prezidenta Joea Bidena so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom nie je momentálne v pláne, uviedla v utorok hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Informoval o tom americký spravodajský portál The Hill. Psakiová výslovne nevylúčila, že sa stretnutie v budúcnosti uskutoční, ale povedala, že Biden sa s Putinom nestretne dovtedy, kým Rusko nedeeskaluje situáciu na Ukrajine stiahnutím svojich jednotiek.

Biely dom ešte v nedeľu oznámil, že Biden „v zásade“ súhlasil so stretnutím s Putinom pod podmienkou, že Rusko nenapadne Ukrajinu.

Aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok oznámil, že zrušil schôdzku so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, ktorá sa mala konať vo štvrtok v Ženeve. Podľa Blinkena nemá schôdzka zmysel po tom, čo Rusko uznalo nezávislosť samozvaných republík na východe Ukrajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok uznal nezávislosť samozvaných proruských republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) – a nariadil vyslanie vojakov do týchto oblastí. Tento krok vyvolal obavy, že môže dôjsť k rozsiahlej invázii na Ukrajinu.

5:50 Rusko nemá v pláne zastaviť sa na Donbase a môže pokračovať v ofenzíve na ďalšie územie Ukrajiny. Podľa serveru Ukrajinska pravda to oznámila ukrajinská spravodajská služba prezidentovi krajiny Volodymyru Zelenskému na rokovaní hlavy štátu so šéfmi parlamentných strán.

Ukrajina, Volodymyr Zelenskyj Čítajte viac Ukrajinská rozviedka: Rusi majú v pláne dobyť Charkov aj Kyjev

Prehľad posledných udalostí

  • Rusko tento týždeň v pondelok uznalo samozvanú povstaleckú Doneckú aj Luhanskú ľudovú republiku na východe Ukrajiny za nezávislé štáty a ruský prezident Vladimir Putin následne nariadil vyslanie ruskej armády do týchto oblasti s vysvetlením, že tam majú „chrániť mier“.
  • Krajiny EÚ sa pre porušenie zvrchovanosti Ukrajiny v utorok jednomyseľne dohodli na prijatí sankcií voči Moskve. Na sankčný zoznam pribudne 351 poslancov ruskej Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, ktorí navrhli uznanie nezávislosti separatistických oblastí. Sankcie sú namierené aj proti 23 ďalším predstaviteľom či subjektom.
  • Ministerstvo zahraničných vecí SR odovzdalo v utorok veľvyslanectvu Ruskej federácie v Bratislave protestnú nótu. V nej Slovenská republika odmieta rozhodnutie Ruskej federácie uznať územia Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti, ktoré aktuálne nie sú pod kontrolou Ukrajiny, ako nezávislé entity.
1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Ukrajina #vojna na Ukrajine #Donecká a Luhanská oblasť
Flowers