27. deň: Bielorusko by sa mohlo čoskoro zapojiť do vojny, tvrdia USA a NATO

23:41 Spojené štáty a NATO sa domnievajú, že Bielorusko by sa mohlo čoskoro na strane Ruska zapojiť do vojny na Ukrajine a bieloruský režim už podniká kroky na útok na svojho suseda, uviedla na svojich internetových stránkach americká televízia CNN. Ukrajinská tajná služba SBU tvrdí, že na vpád na ukrajinské územie je pripravených 5-tisíc bieloruských vojakov.

„(Ruský prezident Vladimir) Putin potrebuje podporu, a to akúkoľvek,“ cituje CNN nemenovaného činiteľa. Nemenovaný zdroj z bieloruskej opozície povedal, že bojové jednotky sú pripravené už o niekoľko dní vstúpiť na ukrajinské územie. Podľa neho by to ale malo hlavne geopolitický význam vzhľadom na to, že do konfliktu by sa zapojila ďalšia krajina.

Podľa nemenovaného predstaviteľa zo spravodajských služieb NATO sa aliancia domnieva, že vláda v Minsku „pripravuje okolnosti, ktoré by ospravedlnili útok proti Ukrajine“.

Rusko inváziu na Ukrajinu podniklo čiastočne z bieloruského územia, kde pred jej začatím malo rozmiestnené tisíce vojakov. Bielorusko následne zmenilo svoju ústavu tak, aby na jeho území mohli trvalo pôsobiť ruské jednotky a smeli tam byť rozmiestnené jadrové zbrane.

Zástupca NATO povedal, že konečné rozhodnutie o bieloruskej účasti na vojne padne v Moskve a že zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by bieloruskí vojaci na Ukrajine bojovali. „Nejde o to, čo chce (bieloruský prezident Alexander) Lukašenko. Otázkou je: chce Putin ďalšiu nestabilnú krajinu v regióne?“, uviedol tento činiteľ spravodajských služieb s tým, že zapojenie do vojny by Bielorusko destabilizovalo. K tomu, ako by jeho vojenské angažmán vyzeralo, povedal len, že by zmysel dávalo, keby sa Rusko snažilo Ukrajinu odrezať od vojenskej pomoci prichádzajúcej od jej západnej hranice.

Podľa ukrajinskej kontrarozviedky SBU by sa cieľom útoku bieloruskej armády na Ukrajine mohli stať mestá blízko hranice s Poľskom, medzi nimi Luck a Kovel. „Práve tadiaľto sa preváža väčšina zbraní a vojenského vybavenia zo Západu,“ povedal Viktor Jahun z SBU podľa ukrajinskej agentúry Unian.

23:30 Moldavsko monitoruje svoj odštiepenecký proruský región Podnestersko, či tam nebadať znaky eskalácie napätia po ruskej invázii na susednú Ukrajinu, uviedol v utorok moldavský minister zahraničných vecí Nicu Popescu.

Podnestersko je úzky pás územia v držbe proruských separatistov, ktorý sa tiahne pozdĺž východu Moldavska a od ukrajinského prístavu Odesa je vzdialený približne 40 kilometrov. V Podnestersku sú rozmiestnení ruskí vojaci, aj keď moldavská prezidentka Maia Sanduová opakovane vyzýva na ich stiahnutie.

Táto výzva je o to naliehavejšia, že Ukrajina sa obáva, že Podnestersko by mohlo byť použité ako nový front v konflikte s Rusom, čím by sa vytvoril ďalší tlak na Odesu. Popescu však na pôde Európskeho parlamentu ubezpečil, že „zatiaľ je situácia pokojná“. „Nezaznamenali sme žiadny pohyb smerom k eskalácii,“ oznámil. Dodal však, že vzhľadom na doterajšie dianie v regióne, nemôže vláda vylúčiť žiadne možnosti a musí zvážiť „celú škálu scenárov vývoja udalostí vrátane negatívnych“.

Ruské jednotky vstúpili do Podnesterska po tom, čo v roku 1992 viedlo krátku vojnu s Moldavskom a vyhlásilo sa za nezávislý štát, ktorý okrem Ruska neuznáva žiadna krajina na svete. Začiatkom februára sa na území Podnesterska konalo cvičenie ruských jednotiek. Došlo k nemu v situácii, keď sa pri východnej hranici Ukrajiny hromadili ruské jednotky, časť ktorých potom 24. februára začala inváziu na územie Ukrajiny.

Vojna odohrávajúca sa na Ukrajine primala Moldavsko, aby zintenzívnilo svoju snahu o vstup do Európskej únie a vytvorila aj obrovský tlak na ekonomiku Moldavska, ktoré prijalo viac ako 331-tisíc utečencov z Ukrajiny, pričom asi 100-tisíc z nich v Moldavsku zostalo. (reuters, tasr)

22:45 Od začiatku ruskej invázie mohlo byť na Ukrajine zabitých už okolo 10-tiísc ruských vojakov, uviedol v utorok nemenovaný západný predstaviteľ, ktorý toto číslo označil za „rozumný odhad“. Predstaviteľ citovaný stanicou BBC uviedol, že takýto počet padlých by znamenal, že ďalších 30 až 40-tisíc príslušníkov ruských inváznych vojsk mohlo utrpieť zranenia, alebo prišlo o bojaschopnosť.

Na webstránke prokremeľských novín Komsomoľskaja Pravda v pondelok nakrátko objavila správa, že na Ukrajine už prišlo o život takmer 10-tisíc ruských vojakov. Ako zdroj informácie sa uvádzalo ruské ministerstvo obrany. Správa však bola zakrátko stiahnutá s tým, že ju na webstránku umiestnili hackeri. Kremeľ následne odmietol túto udalosť komentovať.

Nemenovaný predstaviteľ Západu však v utorok uviedol, že uvedený počet padlých môže byť celkom reálny. Spolu s odhadovaným počtom zranených a vyradených z boja by to podľa neho znamenalo výrazné oslabenie ruských inváznych síl. „Takéto množstvo padlých a zranených nebolo (v ruskej armáde) zaznamenané od druhej svetovej vojny,“ uviedol predstaviteľ citovaný BBC.

Zároveň však varoval, že Rusko stále disponuje veľkými rezervami a úbytok vojakov môže aspoň do istej miery ešte nejaký čas dopĺňať. Morálku ruských vojakov podľa neho môže tiež oslabovať skutočnosť, že sa boje odohrávajú v civilných zónach a na území slovanskej krajiny.

Ukrajinské ministerstvo obrany uvádza, že od začiatku invázie zahynulo na Ukrajine už viac než 15-tisíc vojakov, čo však vzhľadom na neprehľadnosť situácie na bojiskách nie je možné overiť. Moskva dosiaľ oficiálne priznala len 498 zabitých vojakov. (tasr, bbc.com)

22:34 Severoatlantická aliancia pozvala v utorok ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby vystúpil s prejavom na štvrtkovom mimoriadnom summite NATO v Bruseli. Zelenského hovorca následne potvrdil, že ukrajinský prezident sa účastníkom tohto summitu prihovorí prostredníctvom videospojenia.

„Prezident Zelenskyj je pozvaný, aby sa prihovoril k (účastníkom) summitu cez videolink. Lídri členských krajín tak dostanú príležitosť počuť priamo od prezidenta Zelenského o zúfalej situácii, do ktorej sa dostali obyvatelia Ukrajiny z dôvodu ruskej agresie,“ uviedol v utorok nemenovaný predstaviteľ Aliancie, ktorého citovala agentúra AFP.

Hovorca ukrajinského prezidenta Serhij Nykyforov následne v uviedol, že Zelenskyj sa na štvrtkovom summite NATO zúčastní. Podľa neho však stále ešte nie je jasné, v akej podobe, pričom zúčastnené strany o tom ešte diskutujú. Zelenskyj minimálne prednesie videopríhovor, ale možno sa zúčastní aj na diskusiách lídrov Aliancie, povedal Nykyforov, ktorého citovala agentúra Reuters.

Štvrtkové rokovania lídrov členských krajín NATO budú venované pokračujúcej ruskej invázii na Ukrajine, v dôsledku ktorej už utiekli z krajiny viac než tri milióny Ukrajincov. Na summite sa zúčastní aj americký prezident Joe Biden.

Prezident Zelenskyj už prostredníctvom videolinku predniesol príhovory v americkom Kongrese, nemeckom Bundestagu, izraelskom Knesete a v parlamentoch ďalších krajín sveta. Volodymyr Zelenskyj v pondelok pripustil, že Ukrajina nebude prijatá do NATO, čo zdôvodnil tým, že sa jej členské štáty „boja“ Ruska. „Všetci sme to už pochopili,“ povedal Zelenskyj v rozhovore, ktorý poskytol britským, českým a ukrajinským médiám. (reuters, tasr, afp)

22:28 Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v utorok oznámil, že Západ vo štvrtok zverejní „nové sankcie proti Rusku“, ktoré a posilnia tie doterajšie. Podľa Sullivana budú nové sankcie oznámené vo štvrtok, keď sa prezident USA Joe Biden stretne v Bruseli s európskymi spojencami.

Za dôležitú súčasť tohto balíka Sullivan označil aj dosiahnutie zhody v tom, že je potrebné predísť a zabrániť akémukoľvek pokusu ktorejkoľvek krajiny pomôcť Rusku v podstate podkopať, oslabiť alebo obísť sankcie. Podľa Sullivana je to dôležitou časťou ďalšej fázy režimu sankcií voči Rusku.

Biden v stredu odcestuje do Európy, aby sa potom vo štvrtok Bruseli zúčastnil na mimoriadnom summite NATO, kde sa stretne s lídrami ostatných 29 členských štátov NATO, následne vystúpi na zasadnutí Európskej rady s prejavom k 27 lídrom Európskej únie.

Očakáva sa, že Biden bude vo vyhláseniach v Európe vyzývať na spoločné kroky na zvýšenie európskej energetickej bezpečnosti a zníženie závislosti Európy od ruského plynu, a bude sa venovať silám NATO na východnom krídle aliancie.

Sullivan uviedol, že Biden sa prihlási k ďalším záväzkom v oblasti ľudských práv, aby „reagoval na rastúci prílev utečencov“ z vojnou zachvátenej Ukrajiny. Z Bruselu sa Biden v piatok presunie do Poľska, kde ho čaká aj bilaterálne stretnutie s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Sullivan neuviedol, či sa Biden počas návštevy Poľska osobne stretne aj s utečencami z Ukrajiny.

Sullivan tiež informoval, že od nedávneho telefonátu Joea Bidena s jeho čínskym kolegom Si Ťin-pchingom Spojené štáty nezaznamenali, že by Čína dodala Rusku nejaké vojenské vybavenie. Uviedol, že Washington „naďalej monitoruje“ takéto potenciálne akcie Pekingu. (cnn.com, afp, reuters, tasr)

21:24 Ruský prezident Vladimir Putin v utorok absolvoval telefonát s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na ruský Interfax. Tento zdroj dodal, že lídri diskutovali o mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou.

Rozhovor sa uskutočnil na žiadosť Francúzska. Agentúra DPA doplnila, že telefonát trval asi hodinu. Podľa Kremľa došlo k „podrobnej výmene názorov na situáciu okolo Ukrajiny vrátane prebiehajúcich rokovaní medzi zástupcami Ruska a Ukrajiny“. Macron v utorok absolvoval aj telefonát s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. (dpa, interfax, reuters, tasr)

21:06 Ruskí vojaci prepustili na slobodu ukrajinskú novinárku Viktoriju Roščynovú, ktorú predtým „dotlačili“ k tomu, aby im v nakrútenom videu ďakovala za údajnú záchranu života. Informovala o tom v utorok britská spravodajská stanica BBC, ktorá sa odvolala na web denníka Ukrajinská pravda.

Video, v ktorom novinárka ukrajinskej internetovej televízie Hromadske hovorí, že ruskí vojaci jej zachránili život a v zajatí s ňou zaobchádzali dobre, zverejnili proruské médiá i viaceré kanály komunikačnej platformy Telegram.

Po prepustení na slobodu sa Roščynová vydala do mesta Záporožie na juhovýchode Ukrajiny. Od začiatku ruskej invázie a bezprostredne pred svojím zajatím sa Roščynová pohybovala po celej východnej a južnej Ukrajine a zbierala tam materiál pre svoje mediálne vstupy. (bbc.com, pravda.com.ua, tas­r)

20:48 Ruské jednotky používajú pri útokoch na Ukrajine biely fosfor, informoval zástupca náčelníka kyjevskej polície Olexij Bilošyckyj. Policajný predstaviteľ uverejnil na sociálnej sieti videozáznam, na ktorom na zemi horela biela látka a z miesta horenia sa vznášal biely dym. Zástupca policajného náčelníka video opísal ako „ďalšie použitie fosforovej munície v Kramatorsku“.

Biely fosfor je jedovatá látka, ktorá je pri kontakte s kyslíkom samovznietivá. Vyrába sa z hornín, ktoré obsahujú fosfát, a používa sa najmä pri výrobe hnojív, potravinových prísad či čistiacich prostriedkov. Pred možným použitím chemických a biologických zbraní na Ukrajine v pondelok varoval aj americký prezident Joe Biden. (news.sky.com, tas­r)

20:45 Ruská novinárka Žanna Agalakovová v utorok vysvetlila, že zo štátom ovládaného Prvého kanálu ruskej televízie odišla na protest proti vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine. Agalakovová, ktorá v poslednom období pôsobila ako spravodajkyňa v Paríži, uviedla, že ruská televízia je využívaná na šírenie kremeľskej propagandy, pričom vedenie krajiny už roky potláča nezávislé médiá. Vyjadrila tiež želanie, aby sa Rusi prestali dať ovplyvňovať propagandou a začali hľadať alternatívne zdroje informácií.

Na tlačovej konferencii v Paríži, zvolanej organizáciou reportéri bez hraníc, Agalakovová priznala, že vo svojej kariére urobila veľa kompromisov, ale ruskú inváziu na Ukrajinu označila za hranicu, ktorú už nemohla tolerovať. Povedala tiež, že ráta s tým, že ju v Rusku vyhlásia za zahraničnú agentku. Kremeľ bezprostredne neodpovedal na žiadosť o komentár k vyjadreniam Agalakovovej.

Pozornosť na štátny Prvý kanál ruskej televízie sa upriamila začiatkom marca, keď Agalakovovej kolegyňa v Moskve, Marina Ovsiannikovová, narušila živé vysielanie v televíznom štúdiu svojím protestom proti vojne na Ukrajine.

Agalakovová nie je jedinou prominentnou ruskou televíznou novinárkou, ktorá z televízie odišla pre inváziu na Ukrajinu. Zatiaľ však v štátnych médiách nedošlo k žiadnemu masovému odchodu žurnalistov. Agalakovová však v utorok deklarovala, že tak ako ona zmýšľajú v Rusku mnohí novinári, producenti či zamestnanci v médiách, ktorí sú však viazaní záväzkami voči svojim rodinám. „Sú rukojemníkmi situácie,“ vysvetlila. (afp, reuters, tasr)

20:42 Najmenej jednu obeť si vyžiadal utorkový útok dronmi na výskumný inštitút pre supertvrdé materiály v Kyjeve. Informuje o tom agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na vlastných spravodajcov a miestne orgány. Približne 50 metrov od budovy našli vojaci vrak okrídleného predmetu dlhého približne jeden meter, z ktorého trčali káble a systém obvodov. Opísali ho ako ruský dron.

„Počas dnešného náletu použili jednotky Ruskej federácie drony typu Orlan. Jeden z nich zhodil bombu, ktorá spôsobila požiar,“ uviedol pre AFP pracovník spravodajskej služby ministerstva obrany, ktorý si prial zostať v anonymite. Neskôr sa údajne objavili ďalšie dva drony, ktoré sa pokúsili zhodiť bomby, boli však zostrelené. Vojenskí záchranári z trosiek vytiahli jednu obeť.

Obyvatelia mesta sa pritom stále spamätávajú z nedeľného útoku na nákupné centrum Retroville, pri ktorom prišlo o život osem ľudí. Ruské ministerstvo obrany v pondelok vyhlásilo, že nákupné centrum slúžilo ako sklad rakiet ukrajinskej armády. (afp, tasr)

19:48 Jeden z ruských vojakov, ktorý bol súčasťou inváznych síl na Ukrajine, mal odovzdať domácej armáde tank. Dostane za to odmenu 10-tisíc dolárov, informoval o tom v utorok poradca ukrajinského ministra vnútra Viktor Andrusiv. Poradca ukrajinského ministra vnútra vraj chcel zverejniť video z incidentu, avšak špeciálne jednotky ho od toho odhovorili. Dodal, že kým vojna neskončí, ruský zajatec bude na Ukrajine „v komfortných podmienkach s televízorom, telefónom, kuchyňou a sprchou“.

Čítajte viac Ruský vojak mal odovzdať Ukrajincom tank, dostane za to 10-tisíc dolárov

19:15 Ruský novinár a laureát Nobelovej ceny mieru Dmitrij Muratov oznámil, že vydraží svoju Nobelovu medailu a výťažok z tejto aukcie venuje na pomoc ukrajinským utečencom. Muratov je šéfredaktorom nezávislého ruského denníka Novaja gazeta, ktorý sa prednedávnom rozhodol z dôvodu cenzúry odstrániť zo svojej webovej stránky všetok materiál spojený s ruskou „vojenskou operáciou“ na Ukrajine. Spravil tak v reakcii na hrozbu trestného stíhania svojich novinárov i občanov, ktorých vyjadrenia by neboli v súlade s oficiálnym postojom ruskej vlády. (tasr,reuters)

19:05 Medzinárodná spravodajská stanica Euronews potvrdila, že ruské úrady ju stiahli z ponuky televíznych programov a zablokovali aj prístup k jej webu. Príčinou je vojnové spravodajstvo o Ukrajine. Prístup na webovú stránku euronews.com a jej ruskú verziu ru.euronews.com je obmedzený rozhodnutím ruskej Generálnej prokuratúry z 21. marca.

Podľa agentúry AP Euronews vo svojom vyhlásení rozhodne odsúdila postup ruských úradov ako „netolerovateľné obmedzenie uvalené na milióny“ ľudí v Rusku, ktorí sa spoliehali na nestranné spravodajstvo. Euronews dodala, že zvažuje právne kroky, aby dosiahla pokračovanie vysielania v Rusku, ktoré je jednou zo 160 krajín, kde je možné sledovať túto TV stanicu. (tasr)

18:57 Ruské inštitúcie naďalej dostávajú od niektorých západných partnerov meteorologické údaje, ktoré by podľa expertov mohli byť použité aj pri plánovaní chemického alebo biologického útoku na Ukrajine.

Čítajte viac Rusi by mohli využiť meteorologické dáta pri plánovaní chemického útoku

18:41 Ruská armáda ostreľovala okres Obolon v Kyjeve. Horeli dve budovy a kamión. Požiar hasili dve hodiny. Informácie o obetiach zatiaľ nie sú známe. Informoval portál Nexta.

18:28 Spojené štáty zaznamenali náznaky, že niektorí ruskí vojaci dostali na Ukrajine omrzliny, pretože im chýba vhodná výstroj do chladného počasia. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Nedostatok vhodného vybavenia je znásobený nedostatkom potravín a paliva medzi ruskými silami, povedal nemenovaný popredný predstaviteľ americkej obrany, a dodal, že problémy s logistikou a podporou naďalej sužujú ruskú inváziu na Ukrajinu.

18:16 Ukrajinská armáda začala v niektorých oblastiach prechádzať do ofenzívy aj napriek tomu, že už takmer štyri týždne čelí ruskej agresii. V utorok to uviedol hovorca Pentagónu John Kirby, informuje TASR podľa správy agentúry AFP. Ukrajinci, ktorí sú podporovaní dodávkami zbraní zo Západu, vytláčajú ruských vojakov z miest, ktoré predtým obsadili – ide napríklad o mesto Mykolajiv na juhu krajiny, povedal Kirby. Dodal, že „v posledných dňoch sme boli svedkami rastúceho počtu takýchto prípadov“.

Kirby odmietol potvrdiť tvrdenia ukrajinských predstaviteľov, že ukrajinské sily vybojovali späť najmenej jedno mesto. Podľa Kirbyho by to však bolo „v súlade s ich spôsobom boja a spôsobilosťami“.

Hovorca Pentagónu súhlasí s analytikmi tvrdiacimi, že ruské vojská na Ukrajine uviazli. „Míňa sa im palivo a potraviny,“ povedal Kirby a dodal, že Rusi nevykonávajú svoje operácie tak, ako by to robila moderná armáda. Uviedol, že Rusi majú problém v komunikácii medzi vzdušnými a pozemnými jednotkami a v niektorých prípadoch dokonca komunikovali telefonicky.

Podľa Kirbyho sú ruskí vojaci frustrovaní, keďže nedokázali prevziať kontrolu nad oblasťami okolo Chersonu a Melitopolu.(tasr)

18:01 Ukrajina vyzvala čínskeho výrobcu bezpilotných lietadiel, aby ruskej armáde zabránil používať ich na cielené raketové útoky. Ruské ozbrojené sily s pomocou zariadení od spoločnosti DJI Technology (DJI) navádzajú svoje strely na ukrajinské ciele, napísal v utorok vicepremiér Mychajlo Fedorov na Twitteri. Apeloval na spomenutú firmu, aby drony zakúpené a aktivované v Rusku, Sýrii alebo Libanone deaktivovala.

Spoločnosť DJI na svojom twitterovom konte odpovedala, že jednotlivé drony nedokáže deaktivovať, no môže zaviesť softvérové obmedzenia, ktoré zvyčajne bránia tomu, aby sa bezpilotné lietadlá nedostali do blízkosti letísk a iných citlivých lokalít. Takýto krok by sa podľa firmy týkal všetkých jej dronov na Ukrajine.

Spoločnosť DJI so sídlom v Šen-čene neďaleko Hongkongu patrí medzi najväčších výrobcov civilných dronov, ktoré používajú fotografi, podniky alebo nadšenci leteckej techniky. (sita)

17:46 Spojené štáty a NATO tvrdia, že Bielorusko by sa „čoskoro“ mohlo pripojiť k Rusku vo vojne proti Ukrajine. Ako uviedli predstavitelia USA a NATO pre spravodajský web CNN, Bielorusko už podniká kroky, aby tak učinilo. Je čoraz „pravdepodobnej­šie“, že Bielorusko vstúpi do vojny, uviedol v pondelok nemenovaný vojenský predstaviteľ NATO. „Putin potrebuje podporu. Čokoľvek by mu pomohlo,“ poznamenal.

Aj zdroje z prostredia bieloruskej opozície tvrdia, že bieloruské jednotky s tisíckami vojakov sú pripravené v najbližších dňoch vstúpiť na Ukrajinu. Predstaviteľ NATO uviedol, že Bielorusko v týchto dňoch „pripravuje pôdu pre ospravedlnenie svojej ofenzívy proti Ukrajine“.

Predstaviteľ NATO nekonkretizoval, ako by Bielorusko mohlo zasiahnuť do vojny, ale podotkol, že Rusko má záujem o prerušenie vojenskej pomoci NATO na Ukrajinu cez jej západné hranice. (sita)

17:30 Poslanci Národnej rady SR schválili zákon o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Parlament o takzvanom lex Ukrajina rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Upravuje príspevok za ubytovanie odídencov a súvisiace podmienky, oslobodenie od úhrady mýta či diaľničnej známky pre Ukrajincov. Rieši tiež nárok na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti pre utečencov z Ukrajiny. Legislatíva tiež rieši žiadateľov o azyl, ich pracovnoprávne vzťahy či ubytovanie.

Čítajte viac Poslanci schválili balík lex Ukrajina. Ako bude riešiť nápor utečencov?

17:13 Izrael otvoril v západoukrajinskom meste Mostyska poľnú nemocnicu s kapacitou 66 lôžok. Bude v nej pracovať 65 izraelských lekárov a zdravotných sestier, ktorí budú schopní poskytnúť zdravotnú starostlivosť naraz až 150 pacientom. V utorok to oznámila telavivská nemocnica Šeba. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Na fotografiách zo slávnostného otvorenia, ktoré na Twitteri zverejnil izraelský veľvyslanec na Ukrajine Michael Brodski, možno vidieť dlhé biele stany. Vojenská nemocnica s názvom Žiarivá hviezda bude blízko poľských hraníc pomáhať utečencom. Podľa riaditeľa nemocnice Joela Har-Evena má veľká časť personálu ukrajinské korene.

16:55 Generálny tajomník OSN António Guterres vyhlásil, že je načase, aby Rusko ukončilo „absurdnú vojnu“ na Ukrajine, pretože ju aj tak nemôže vyhrať. „Už viac ako dva týždne je Mariupol obkľúčený ruskou armádou a neúprosne bombardovaný. Prečo? Aj keby padol, Ukrajina nemôže byť dobýjaná mesto po meste,“ zdôraznil generálny tajomník OSN.

Medzi Moskvou a Kyjevom prebiehajú rozhovory zamerané na ukončenie bojov, zatiaľ však neoznámili žiadny pokrok, pripomína AFP. Guterres napriek tomu verí, že diplomatické rokovania napredujú. „Táto vojna sa nedá vyhrať. Skôr či neskôr sa bude musieť presunúť z bojiska k rokovaciemu stolu,“ povedal Guterres. (tasr/afp)

16:43 Kremeľ by uvítal, keby prebiehajúce rokovania s Kyjevom o ukončení ruskej vojenskej invázie na Ukrajine „mali väčšiu podstatu“, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Prebieha nejaký proces. Chceli by sme aktívnejšie a podstatnejšie (rozhovory),“ povedal Peskov novinárom. Pozícia Moskvy je podľa neho „pre ukrajinskú stranu dobre známa“, pretože Moskva písomne odovzdala svoje požiadavky už „pred mnohými dňami“. „Uvítali by sme podstatnejšiu a rýchlu odpoveď,“ vyhlásil Peskov. (tasr)

16:31 V Chersone, dobytom ruskými vojskami, čelí 300 000 ľudí humanitárnej katastrofe, pretože potraviny a lieky im takmer došli a Rusko odmieta otvoriť humanitárne koridory pre evakuáciu civilistov, varoval dnes na twitteri hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia Oleh Nikolenko. Rusko toto vyjadrenie zatiaľ nekomentovalo, poznamenala agentúra Reuters.

V Chersone dnes ľudia podľa denníka Ukrajinska pravda znovu vyšli na demonštráciu proti okupácii, hoci pondelkový míting Rusi rozohnali streľbou a niekoľko ľudí zranili. Dnes ruskí vojaci dav rozháňali slzným plynom. „Keď sa plyn rozptýlil, ľudia sa znova vrátili na námestie,“ napísal denník na svojom webe. (čtk)

16:24 Grécky minister zahraničných vecí Nikos Dendias uviedol, že chce byť na čele humanitárnej misie do obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupol, kde žijú tisíce etnických Grékov.

Dendias uviedol, že prioritou Grécka je chrániť neozbrojených civilistov a etnických Grékov žijúcich v Mariupole, a dodal, že o humanitárnej misii už informoval ukrajinské i ruské úrady. Dendias ďalej uviedol, že humanitárnu misiu do Mariupola koordinuje s Medzinárodným výborom Červeného kríža.(tasr/re­uters)

16:15 "Možno Čína nemá rovnaké záujmy ako Rusko a venuje viac pozornosti globálnej stabilite a obchodným vzťahom. No sú to otvorené otázky, lebo Peking by sa mohol zamerať aj na to, aby si k sebe Moskvu viac pripútal,“ komentoval pre Pravdu možnú úlohu Čínu v ukrajinskej vojne bezpečnostný analytik Pierre Haroche z Inštitútu pre strategický výskum v Paríži.

Čítajte viac Rusko je pre EÚ jednou z najzásadnejších hrozieb, tvrdí expert z Francúzska

16:09 Srbsko nikdy neuvalí sankcie na Rusko. Vyhlásil to v utorok srbský minister vnútra Aleksandar Vulin. Západné krajiny obvinil, že kradnú majetok ruských občanov a Ruskej federácie. Vláda v Belehrade sa k tejto protiruskej „hystérii“ nepripojí a nebude ani zakazovať ruské médiá, zdôraznil minister.

Srbsko je verným spojencom Moskvy, hoci odsúdilo ruskú inváziu na Ukrajinu. Balkánska krajina so záujmom o členstvo v Európskej únii sa ako jediná v Európe odmietla pripojiť k medzinárodným sankciám proti Kremľu.

15:53 Nádej, že Vladimir Putin pristúpi na mierové rokovania alebo aspoň na rokovania o prímerí, je márna. Rovnako naivný je aj predpoklad, že na tieto rokovania Putin pristúpi, keď si bude chcieť „zachovať tvár“. Vrátiť sa pred 24. február 2022 nie je možné. Uvedomuje si to ruský prezident a my by sme to mali uvedomiť tiež, píše ukrajinistka Lenka Víchová.

Čítajte viac Rusko spustilo mechanizmus sebadeštrukcie

15:41 Poslanci ruskej Štátnej dumy schválili návrh zákona, podľa ktorého za zverejnenie „falošných informácií“ o pôsobení Ruska v zahraničí hrozia väzenské tresty vo výške do 15 rokov. Návrh zákona prijatý po treťom čítaní stanovuje podmienky väzenia a pokuty pre ľudí, ktorí „vedome zverejňujú nepravdivé informácie“ o akciách ruských vládnych agentúr v zahraničí.

Legislatívny návrh ešte potrebuje schválenie hornou komorou, Radou federácie, a podpis ruského prezidenta Vladimira Putina predtým, než sa stane zákonom, píše AFP. Nová legislatíva rozširuje zákon schválený začiatkom marca, ktorý umožňuje trest vo výške až 15 rokov väzenia za zverejnenie nepravdivých informácií o ruskej armáde.(tasr/afp)

15:28 V slovenských školách je zatiaľ zaradených 3473 žiakov z Ukrajiny. Vyplýva to z údajov k utorku, ktoré pre TASR poskytol odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

V materských školách je zaradených k utorku 159 detí. Základné školy navštevuje 2988 žiakov, 326 je stredoškolákov. „Počet žiakov z Ukrajiny zaradených do škôl je najvyšší v Bratislavskom kraji,“ priblížili z ministerstva školstva. Školy budú údaje o počte školákov z Ukrajiny aktualizovať prostredníctvom informačného systému RIS. (tasr)

15:14 Holandská vláda zmrazila financie v sume takmer 400 miliónov eur patriace tým Rusom, ktorých sa týkajú sankcie v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Ministerka financií Sigrid Kaagová najnovšie údaje o zmrazených financiách zverejnila v utorok v liste parlamentu krajiny.

Šéfka rezortu financií uviedla, že viac ako 242 miliónov eur patriacich sankcionovaným Rusom vláda zmrazila v holandských zvereneckých fondoch. Ďalších takmer 145 miliónov eur zmrazili na bankových účtoch. Ostatné zmrazené aktíva boli v investičných spoločnostiach a penzijných fondoch. (sita/ap)

14:50 Počas vojny na Ukrajine prišlo na svet viac ako 15-tisíc detí. Na sociálnej sieti Telegrame o tom informovala Zelenského manželka Olena Zelenská. Dodala, že mnohí novorodenci potrebujú nepretržitú podporu prístrojov, no tie je momentálne veľmi náročné zabezpečiť.

„Nepriateľ metodicky ničí nemocnice a poškodzuje energetické siete. S pomocou ukrajinského veľvyslanectva vo Francúzsku poskytujeme ukrajinským mestám inkubátory s neprerušiteľným napájaním. Nedovolíme, aby nepriateľ vzal životy novorodencov. Budú žiť a uvidia pokojnú oblohu,“ podotkla Zelenská. (sita)

14:41 Aktuálne zábery zo zničeného Mariupoľa.

14:33 Vo Vzdelávacom a rehabilitačnom centre prokuratúry v rekreačnej oblasti Krpáčovo, ktorá leží v katastri obce Dolná Lehota v okrese Brezno, ubytovali 38 ľudí z Ukrajiny. Ide o rodinných príslušníkov ukrajinských prokurátorov, ktorým v utorok odovzdal základnú humanitnú a materiálnu pomoc generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.

V rekreačnom zariadení prokuratúry sú aktuálne ubytované viaceré rodiny ukrajinských prokurátorov, vrátane takmer dvadsiatky detí. Okrem ubytovania majú zabezpečenú stravu či online vzdelávanie. Prokuratúra pre pomoc ľuďom z Ukrajiny vyčlenila celé ubytovacie zariadenie s kapacitou približne 80 lôžok a nevylučuje, že v nasledujúcom období ubytuje i ďalších ľudí. (tasr)

13:58 Z ukrajinských hraníc priviezli v pondelok do Budapešti mimoriadnymi vlakmi 1953 utečencov, medzi ktorými bolo 683 detí, informuje spravodajca TASR s odvolaním sa na utorňajšiu správu Budapeštianskeho veliteľstva polície (BRFK). Utečencov zo stanice Kőbánya felső previezli autobusmi do športovej haly BOK, kde sú vytvorené humanitárne tranzitné miesta.

BRFK, ktoré priebežne spolupracuje s Úradom civilnej ochrany, cudzineckou políciou, štátnou železničnou spoločnosťou MÁV, Budapeštianskym dopravným podnikom BKK a ďalšími organizáciami, v záujme uľahčenia komunikácie s utečencami poverilo 31 tlmočníkov, pričom ďalší tlmočníci sú aj v radoch samotnej polície.

13:47 Na Slovensko prišlo do utorka rána do 6.00 h už viac ako 258 000 odídencov z Ukrajiny, z toho je asi 101 000 detí. O dočasné útočisko požiadalo 47 322 osôb, z toho 20 651 detí. Informoval o tom na brífingu minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak (Sme rodina), za účasti generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR Karola Zimmera.

Čítajte viac Krajniak o práci pre Ukrajincov: Hlavne chcem obsadiť miesta, ktoré Slováci odmietajú

13:36 Zelenskyj v príhovore v talianskom parlamentu uviedol, že v dôsledku vojny s Ruskom, ktoré sa podľa neho snaží cez Ukrajinu dostať do zvyšku Európy, je jeho vlasť na pokraji prežitia. Taliansky premiér Mario Draghi zase pred parlamentom vyzdvihol „hrdinský“ vzdor ukrajinského ľudu a uviedol, že Taliansko podporí snahy Ukrajiny o vstup do Európskej únie.

Čítajte viac Zelenskyj v talianskom parlamente: Sme na pokraji prežitia

13:11 Päť ľudí prišlo o život a najmenej 19 ďalších utrpelo zranenia počas ruských útokov na mesto Avdijivka na východe Ukrajiny, uviedli v utorok tamojší predstavitelia. „V Doneckej oblasti došlo k ostreľovaniu Avdijivky prostredníctvom delostrelectva a lietadiel, mesto bolo zrovnané so zemou. Zomrelo päť civilistov a 19 utrpelo zranenia,“ uviedla ukrajinská ombudsmanka Ľudmyla Denisovová vo vyhlásení.

Denisovová v separátnom príspevku na sociálnej sieti Telegram uviedla, terčom útoku ruského tanku v Charkovskej oblasti sa stalo vozidlo s civilným označením a o život pritom prišli štyria civilisti vrátane jedného dieťaťa.

Ako spresnila, k spomínaným útokom došlo v pondelok v neskorých večerných hodinách. Avdijivka na východe Ukrajiny susedí s Doneckom, de facto hlavným mestom proruských separatistov.(tas­r/dpa)

12:45 Spolupracovníci väzneného ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného zverejnili video, v ktorom tvrdia, že ruský prezident Vladimir Putin vlastní superjachtu v hodnote až 700 miliónov dolárov (636 miliónov eur), ktorá kotví v Taliansku.

Čítajte viac Putinova superjachta za 700 mil. dolárov je v Taliansku, tvrdí Navaľného organizácia

12:36 Írsko sa pripravuje na príchod 200 000 utečencov z Ukrajiny. Vládny kabinet bude v utorok diskutovať o „významnom memorande o Ukrajine“ s cieľom zvážiť problémy, ktoré sa toho týkajú, najmä otázku bývania. Informoval o tom denník The Guardian. Írsky minister dopravy Éamon Ryan v pondelok oznámil, že do jeho vlasti doteraz prišlo 10 000 ľudí z Ukrajiny.

Očakáva sa, že miestne úrady vykonajú okamžitý audit dostupnosti hotelov, domov, ako aj komunitných centier a nehnuteľností rehoľných rádov, ktoré by mohli byť sprístupnené pre ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Jednou z možností je aj rýchla výstavba modulárnych domov, povedali ministri, stojaci pre výraznou bytovou krízou v Dubline i mimo hlavného mesta. (tasr)

12:14 Ukrajinský prezident Zelenskyj hovoril s pápežom Františkom o zložitej humanitárnej situácii na Ukrajine. Informoval o tom v utorok samotný Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter. TASR správu prevzala z denníka The Guardian. „Povedal som Jeho Svätosti o zložitej humanitárnej situácii a blokovaní záchranných koridorov, ktorého sa dopúšťajú ruské jednotky. Úlohu sprostredkovateľa Svätej stolice pri ukončení ľudského trápenia by sme privítali. Poďakoval som sa za modlitby za Ukrajinu a za mier,“ napísal na Twitteri Zelenskyj.

11:49 Na hlavnej železničnej stanici v Bratislave pomohli od začiatku marca v takzvanom bode prvého kontaktu a podpory už viac ako 15 000 utečencom z Ukrajiny. Ubytovanie potrebovalo zabezpečiť približne 1950 z nich. Väčšina prichádzajúcich pokračuje do iných krajín Európy. Hlavné mesto o tom informuje na sociálnej sieti.

Mesto zároveň pripomína viaceré možnosti, ako môžu obyvatelia pomôcť, napríklad materiálne, finančne alebo dobrovoľníckou činnosťou. Zverejnil tiež webovú stránku, kde nájdu pomoc aj samotní utečenci z Ukrajiny. Bližšie informácie sú aj na webe hlavného mesta.

11:35 Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu prišlo z tohto východoeurópskeho štátu do Grécka približne 13 000 ľudí vrátane 4161 maloletých. Informovala o tom v utorok agentúra DPA s odvolaním sa na grécke ministerstvo civilnej ochrany. Viac ako 6000 ľudí z Ukrajiny zase podľa štátneho Cyperského rozhlasu (Radiofoniko Idryma Kypru, RIK) dorazilo na susedný Cyprus.

Okrem toho bolo v čase vypuknutia konfliktu na dovolenke alebo pracovalo na Cypre približne 2000 ľudí z Ukrajiny, ktorí sa v dôsledku vojny do svojej domovskej krajiny nemôžu vrátiť. Ako ďalej RIK informoval, týmto osobám, rovnako ako aj všetkým ostatným vojnovým utečencom bude poskytnutá „rýchla pomoc a bez byrokratických prieťahov“.

11:18 Bezprostredný ruský obojživelný útok na ukrajinské mesto Odesa je v tejto chvíli nepravdepodobný. Pre britskú spravodajskú televíziu BBC to v utorok uviedol odborník na vojenské námorníctvo Sidharth Kaushal, ktorý pôsobí v bezpečnostnom think-tanku Royal United Services Institute (RUSI). Rusko má podľa neho obmedzené možnosti v regióne.

„Takýto obojživelný útok by reálne fungoval iba v spojení s pozemným postupom – ale keďže ruské pozemné sily nepostúpili za mesto Mykolajiv (východne od Odesy), očakávam, že obojživelný útok bude v blízkej budúcnosti relatívne nepravdepodobný,“ povedal Kaushal.

Expert však dodal, že Rusko môže použiť svoju námornú silu ako zastierací manéver, ktorý prinúti Ukrajincov nasadiť sily na obranu Odesy, a tak im zabráni použiť tieto sily inde.

11:09 Predstavitelia ukrajinského mesta Boryspiľ sa v utorok pokúšali upokojiť miestne obyvateľstvo po výzvach na evakuáciu v súvislosti s hroziacim útokom ruských jednotiek postupujúcich na hlavné mesto Kyjev. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Starosta mesta Volodymyr Borysenko v noci na utorok vyzval miestnych obyvateľov, aby Boryspiľ opustili. Ako uviedol, ak ženy a deti odídu, bude pre mužov jednoduchšie brániť mesto.

„Na sociálnych sieťach vypukla panika, že zajtra dôjde k útoku a Boryspiľ bude zničený,“ povedal poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko v utorkových skorých ranných hodinách pre ukrajinskú televíziu.

Panika podľa Denysenka v súčasnosti nevládne len v 60-tisícovom meste Boryspiľ, ležiacom zhruba 30 kilometrov juhovýchodne od Kyjeva, ale aj v okolitých dedinách a celej oblasti okolo Kyjeva, približuje DPA.

10:35 Z Ukrajiny už pred vojnou utieklo vyše 3,5 milióna ľudí, viac ako dva milióny utečencov od 24. februára prekročili hranice do Poľska. V novej bilancii to dnes uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Podľa UNHCR je k dnešnému dňu evidovaných 3 528 346 utečencov z Ukrajiny. Najväčší nápor je naďalej na hraniciach s Poľskom, ktoré za posledné takmer štyri týždne prekročilo 2,141 milióna utečencov, uviedla poľská pohraničná stráž. V pondelok cez poľské hraničné priechody prešlo 30 000 ľudí utekajúcich z Ukrajiny.

Ruská invázia na Ukrajinu vyvolala podľa OSN najväčšiu utečeneckú krízu od druhej svetovej vojny, státisíce ľudí zamierili aj do Moldavska, Rumunska, Maďarska, na Slovensko, ale aj do Česka alebo Nemecka. Až 90 percent utečencov tvoria ženy a deti, podľa Detského fondu OSN (UNICEF) z vlasti do bezpečia odišlo vyše 1,5 milióna detí.

Ukrajinská prokuratúra dnes na sociálnej sieti Telegram uviedla, že pri bojoch už zahynulo 177 detí, ďalších 155 utrpelo zranenia. Najviac detských obetí hlásia mestá Kyjev, Charkov a Černihiv.

10:26 Schôdzka ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s ruským prezidentom Vladimirom Putinom je kľúčová pre nastolenie mieru na Ukrajine, povedal v rozhovore s ukrajinskou službou BBC poradca kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak. Odhadnúť, kedy by sa toto stretnutie mohlo uskutočniť, však tento ukrajinský vyjednávač nechcel. Pri rokovaniach, v ktorých nepretržite v on-line režime vyjednávajú pracovné skupiny oboch krajín, podľa neho Ukrajina nerobí ústupky ohľadom svojej územnej celistvosti.

„Akékoľvek zásadné rozhodnutia môžu byť prijaté iba na schôdzke prezidentov Ruska a Ukrajiny,“ povedal Podoljak. „Schôdzka je kľúčová pre nastolenie mieru,“ zdôraznil. Summit prezidentov sa podľa neho pripravuje. Pracovné skupiny, ktoré sa zúčastňujú na ukrajinsko-ruských rokovaniach, musia však najprv dôjsť k „predbežným“ dokumentom.

Čítajte viac Dohoda o mieri v nedohľadne. Obe strany hovoria o neprijateľných návrhoch

„Pozíciu Ukrajiny verejne vyjadril prezident Zelenskyj – územná celistvosť a suverenita sú pre nás kľúčovými hodnotami, bodka,“ podčiarkol Podoljak. Moskva podľa skoršieho oznámenia hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova okrem iného žiada, aby Kyjev uznal, že polostrov Krym patrí Rusku, a priznal aj nezávislosť dvom samozvaným republikám, ktoré v roku 2014 na východe Ukrajiny vyhlásili proruskí separatisti. Okrem toho Rusko požaduje takzvaný neutrálny status Ukrajiny, teda zjednodušene garanciu, že krajina sa nebude usilovať o vstup do NATO.

Podoljak v rozhovore vysvetlil, že súčasné rokovania ruských a ukrajinských zástupcov majú zložitú štruktúru. Do procesu je zapojená ako samotná skupina vyjednávačov, tak aj ďalšie rôzne skupiny. „Politickí poradcovia fungujú ako konzultanti. Okrem toho existujú právne skupiny, ktoré musia všetko overovať. Potom existujú ešte poradné skupiny, ktoré analyzujú, ako to (dohodnuté) bude vnímať ukrajinská spoločnosť,“ načrtol Podoljak.

10:18 Ukrajinská armáda upozornila obyvateľov krajiny, že by sa mali pripraviť na intenzívnejšie bezohľadné ostreľovanie kritickej infraštruktúry zo strany ruských jednotiek. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Upozornenie ukrajinskej armády prišlo po doposiaľ najostrejších varovaniach zo strany amerického prezidenta Joea Bidena, že Moskva zvažuje nasadenie chemických zbraní na Ukrajine.

Ukrajinské ozbrojené sily v utorkovom vyhlásení uviedli, že od ruských síl sa očakáva pokračovanie v útokoch na kritickú infraštruktúru s použitím „vysoko presných zbraní a nerozlišujúcej munície“, cituje zo stanoviska Reuters.

9:53 V pondelok prišlo na Slovensko 3 356 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 612 mužov, 1 730 žien a 1 014 detí. O dočasné útočisko požiadalo 2 615 osôb, informovalo ministerstvo vnútra.

Činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 252 policajtov, 63 hasičov, 122 colníkov, 404 vojakov, štyria duchovní, 206 dobrovoľníkov a 56 príslušníkov zahraničných zložiek.

„Zároveň bolo vypravených 29 autobusov, ktoré prepravili 843 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky, a deväť vlakov s počtom cestujúcich 1 076,“ doplnilo ministerstvo. V pondelok ubytovali 95 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 8 853 lôžok.

Celkovo už Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 258 564 utečencov. O dočasné útočisko požiadalo od 1. marca celkovo 47 322 osôb.

Ako doplnilo Ministerstvo zahraničných vecí, uskutočnilo sa už 15 repatriačných letov s 2 380 prísluš­níkmi tretích krajín, smerovali do Indie, Líbye, Maroka, Egypta a Číny. O azyl požiadalo 163 utečencov.

9:42 Stovky transrodových žien odmietli pri pokuse o útek z Ukrajiny pustiť cez štátne hranice, pretože ich pasy stále obsahujú ich rodné meno a pohlavie. S odvolaním sa na miestne charitatívne organizácie o tom informovala stanica BBC.

Zmena pohlavia a mena uvedených v pase si vyžaduje zdĺhavý proces, ktorý zahŕňa niekoľko psychiatrických vyšetrení. To znamená, že mnoho transrodových osôb v krajine túto úradnú zmenu nepodstúpi.

Súčasné nariadenia však zakazujú ukrajinským mužom vo veku 18–60 rokov opustiť krajinu – čo znamená, že každého, koho pas uvádza v kolónke pohlavie „muž“, pravdepodobne cez hranice nepustia.

Jedna z hlavných ukrajinských transrodových charitatívnych organizácií odhaduje, že stovky transrodových žien sa pokúšajú utiecť, avšak 90 percent z tých, s ktorými je táto charita v kontakte, zatiaľ neuspelo, vysvetľuje BBC.

9:24 Americký prezident Joe Biden varoval americké firmy, že by Rusko mohlo pripravovať kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru. Obchodným lídrom povedal, že majú „vlasteneckú povinnosť“ posilniť svoje systémy proti takýmto útokom, pričom je pre nich dostupná aj federálna pomoc, ak ju chcú.

Biden uviedol, že jeho administratíva vydala nové výstrahy, ktoré sú založené na vyvíjajúcich sa spravodajských informáciách, že Rusko môže pripravovať kyberútoky. „Veľkosť ruskej kybernetickej kapacity je pomerne závažná a prichádza,“ povedal americký prezident.

Americká federálna vláda varovala firmy pred útokmi hackerov ruského štátu dlho pred inváziou Ruska na Ukrajinu, pripomína agentúra AP.

8:45 Vzťahy Ruska a Spojených štátov sú na pokraji prerušenia. Povedal to podľa agentúry Interfax námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Rjabkov vyzval USA na ukončenie údajnej eskalácie.

„Včera (v pondelok) bola americkému veľvyslancovi odovzdaná protestná nóta, v ktorej bolo poukázané na to, že vzťahy sa ocitli na pokraj prerušenia,“ povedal Rjabkov v Moskve.

Zároveň uviedol podmienky na pokračovanie rozhovorov medzi Moskvou a Washingtonom. USA podľa neho musia zastaviť eskaláciu – ako verbálnu, tak pri dodávkach zbraní na Ukrajinu. „Musia prestať s vyhrážaním sa Rusku,“ vyhlásil Rjabkov.

Protestnú nótu v pondelok Moskva veľvyslancovi Johnovi Sullivanovi odovzdala v reakcii na vyjadrenie šéfa Bieleho domu Joea Bidena na adresu ruského prezidenta Vladimíra Putina. Americký prezident Putina označil za vojnového zločinca a vražedného diktátora. Takéto vyjadrenia amerického prezidenta, tak vysoko postaveného štátnika, sú podľa Moskvy nedôstojné.

8:35 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu na diaľku prihovorí poslancom v japonskom parlamente v rámci snahy získať medzinárodnú podporu pre boj svojej krajiny proti ruskej invázii.

S prejavom, ktorý by mal trvať približne desať minút, vystúpi Zelenskyj v rokovacej sále dolnej komory parlamentu.

Zelenskyj už na diaľku vystúpil v americkom Kongrese, nemeckom Spolkovom sneme (Bundestagu) i v parlamentoch ďalších krajín sveta. V utorok sa na diaľku prihovorí poslancom talianskeho parlamentu a v stredu zákonodarcom parlamentu francúzskeho.

Zahraniční vysokí vládni predstavitelia, vrátane bývalého šéfa Bieleho domu Georgea W. Busha a niekdajšej filipínskej prezidentky Glorie Macapagalovej-Arroyovej, predniesli svoje prejavy osobne počas návštevy Japonska, ale virtuálne vystúpenie zahraničného lídra v rámci japonského zákonodarného zboru je bezprecedentné.

8:30 V Sumskej oblasti boli zaznamenané prípady neposlušnosti ruských vojakov. Zhruba 300 ich podľa ukrajinského generálneho štábu odmietlo splniť rozkaz na vedenie nepriateľských akcií a opustilo oblasť operácie na 70 kusoch techniky.

Čítajte viac Rusom zostáva jedlo a munícia na tri dni, tvrdí ukrajinská armáda

7:55 V tureckom prímorskom letovisku Bodrum zakotvila superjachta spájaná s ruským miliardárom Romanom Abramovičom, informovala agentúra Reuters. Oligarcha sa kvôli ruskej invázii na Ukrajinu dostal na sankčné zoznamy Európskej únie a Británie. Podľa spravodajského portálu Ukrajinska pravda plavidlo predtým na mori krátko blokovala malá loď s 11 Ukrajincami na palube.

Nič nenasvedčovalo tomu, že by Abramovič bol na palube 140 metrov dlhej jachty Solaris, keď zakotvila v Bodrume. Miliardár minulý týždeň priletel do Moskvy z Istanbulu.

Jachta do Turecka dorazila zhruba týždeň po tom, čo 13. marca opustila čiernohorský prístav Tivat. Plavidlo, ktoré podľa služby Marine Traffic pláva pod bermudskou vlajkou, smerovalo týždeň na juh. V posledných dňoch oboplávalo grécky ostrov Kréta, než v pondelok ráno dorazilo do tureckých vôd.

Superjachta bola postavená v nemeckej lodenici a prvýkrát vyplávala na more začiatkom minulého roka. Podľa magazínu Forbes je jednou z radu jácht, ktoré Abramovič vlastní. Ďalšia jachta spájaná s ruským oligarchom, Eclipse, sa v súčasnej dobe plaví južne od gréckeho ostrova Rhodos a podľa služby Marine Traffic je zrejme aj ona na ceste do Turecka.

Ukrajinské médiá informovali, že jachta Solaris dnes pred zakotvením čelila protestu plavidla, ktoré sa jej pokúsilo zablokovať prístup do prístavu. Na palube malej lode bolo 11 Ukrajincov, vrátane niekoľkých detí. Neskôr vyšlo najavo, že išlo o členov mládežníckeho jachtárskeho tímu z Odesy, ktorí do Turecka prišli na preteky. Po chvíli sa k športovcom priblížila turecká pobrežná stráž, ktorá ich donútila protest zastaviť.

Čítajte viac Putinov kamarát, ktorý okradol Rusov. Toto je Abramovičovo bohatstvo

Abramovičov hovorca na žiadosť agentúry Reuters o komentár nereagoval.

Európska únia minulý týždeň zmrazila majetok majiteľa londýnskeho futbalového klubu Chelsea. V Británii sa Abramovič na sankčný zoznam dostal už skôr. Ruský miliardár sa tak musel vzdať kontroly nad klubom, pre ktorý sa hľadá nový majiteľ.

7:25 Zvyšní členovia jednej smeny technického personálu, ktorí slúžili v bývalej jadrovej elektrárni Černobyľ od jej obsadenia ruskými vojakmi, boli prepustení. S odvolaním sa na Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) to uviedla agentúra Reuters.

Zariadenie vedľa odstavenej elektrárne obsluhovali viac ako tri týždne členovia jednej smeny. Tí mali službu 24. februára, keď Černobyľ obsadili ruské ozbrojené sily. Až do nedele im nebolo umožnené odísť.

MAAE už niekoľko týždňov uvádzala, že zamestnanci v službe sú vyčerpaní a pracujú pod extrémnym tlakom. Agentúra varovala, že táto situácia predstavuje rastúce riziko pre bezpečnosť a vyzývala na vystriedanie zmeny.

Približne polovica pracovníkov technického oddelenia elektráreň opustila v nedeľu, zvyšok nasledoval v pondelok. Iba 13 členov tímu ponuku odmietlo a zostalo na mieste. V elektrárni sa rozhodla zostať aj väčšina ukrajinských gardistov, ktorí boli na mieste v čase, keď kontrolu prevzali Rusi.

Odchádzajúcich technických pracovníkov nahradili ukrajinskí kolegovia, ktorí rovnako ako oni bývajú v neďalekom meste Slavutyč. Podľa MAAE budú v novej smene dvaja dozorcovia namiesto jedného, ​​aby „bolo zaistené, že na mieste bude k dispozícii záloha“. Agentúra dodala, že dosiahla dohodu o spôsobe organizácie striedania zamestnancov.

6:58 Ruské sily za posledných 24 hodín zvýšili svoju leteckú prítomnosť v ukrajinskom vzdušnom priestore. Vyjadrilo sa tak velenie ukrajinských vzdušných síl, ktoré v stanovisku uviedlo, že „okrem mnohých bezpilotných lietadiel nepriateľ používa bombardéry, útočné a stíhacie lietadlá, riadené a balistické strely v rôznych smeroch“. Ukrajinské sily tiež podľa neho v pondelok zničili ruské lietadlo, dva vrtuľníky a šesť dronov.

Spravodajský portál BBC, ktorý o vyhlásení informuje, uvádza, že sa tieto tvrdenia nedali nezávisle overiť.

6:47 Na webovej stránke ruského bulvárneho denníka Komsomoľskaja pravda sa v pondelok večer nakrátko objavila správa o tom, že na Ukrajine bolo zabitých už takmer 10 000 ruských vojakov. Noviny však po chvíli oznámili, že ich web sa stal terčom hackerského útoku a túto „nepresnú informáciu“ z neho odstránil. Informuje o tom spravodajská televízia Sky News.

Komsomoľskaja pravda sa v predmetnom príspevku odvolávala na vyjadrenie ruského ministerstva obrany s tým, že na Ukrajine bolo zabitých 9 861 ruských vojakov a 16 153 utrpelo zranenia, píše spravodajca denníka The Wall Street Journal.

Rusko je dlhodobo obviňované z podhodnocovania vojenských strát, ktoré utrpelo pri invázii na Ukrajinu. Moskva dosiaľ oficiálne priznala len 498 zabitých vojakov. Kyjev naopak tvrdí, že na Ukrajine bolo zabitých už vyše 15.000 ruských vojakov. Spojené štáty odhadujú, že na Ukrajine padlo už minimálne 7 000 príslušníkov ruskej armády.

6:14 Ruské jednotky nedosiahli 21. marca na Ukrajine žiadny väčší pokrok, ale pokračovali v ostreľovaní hlavného mesta Kyjev. Vyplýva to z najnovšej analýzy washingtonského Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú v pondelok večer zverejnil na svojej internetovej stránke.

Ruskej armáde sa za takmer štyri týždne invázie Ukrajinu, ktorú Kremeľ označuje ako „špeciálnu vojenskú operáciu“, nepodarilo dobyť väčšie mesto. Podľa niektorých analytikov preto ruské jednotky pokračujú v chaotickom ostreľovaní, aby vyvinuli na Ukrajincov psychologický tlak. Podľa britského ministerstva obrany sa zastavil aj postup ruských vojsk ku Kyjevu. Ukrajina v pondelok vyhlásila, že sa nebude riadiť ultimátmi Ruska po tom, čo Moskva požadovala, aby Kyjev prestal brániť obliehaný Mariupoľ, kde kvôli ruskému bombardovaniu trpia státisíce civilistov.

Podľa ISW ruské jednotky nezačali na severovýchode Ukrajiny nijaké útočné operácie smerom k mestám Černihiv, Sumy alebo Charkov. Na juhovýchode naďalej útočili zo západu a východu na prístavné a priemyselné mesto Mariupol a zameriavali sa na civilnú infraštruktúru. Vykonali aj niekoľko neúspešných útokov v Luhanskej a Doneckej oblasti, ale nezačali žiadne útočné operácie v okolí Chersonu.

ISW konštatuje, že Rusko pokračuje v nasadzovaní slabo vycvičených záloh z Východného vojenského okruhu, aby nahradilo straty v jednotkách pôsobiacich v prvej línii. „Generálny štáb ukrajinskej armády 21. marca prvýkrát uviedol, že Rusko nasadzuje bližšie nešpecifikované podporné jednotky do ‚priamych bojových operácií‘ a konštatoval, že Rusko pokračuje v nasadzovaní záloh zo Stredného a Východného vojenského okruhu,“ píše ISW.

Svoju situačnú správu vydal v pondelok večer aj generálny štáb ukrajinskej armády, píše denník Guardian. Podľa nej ruské sily držia pozemný koridor s Krymom a blokujú prístup do Azovského mora. Mesto Sumy je tiež čiastočne blokované, zatiaľ čo pokračuje delostrelecké ostreľovanie Charkova. V správe sa tiež uvádza, že Rusko vedie „agresívne propagandistické kampane“ zamerané na príslušníkov ozbrojených síl Bieloruska, aby sa pripojili k vojenskej invázii na Ukrajinu. Ruské sily naďalej využívajú sieť letísk v Bielorusku a snažia sa prebudovať železničný úsek z mesta Valujki do Kupjanska s cieľom zlepšiť logistiku. Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko podľa odhadov stratilo ďalších asi 300 vojakov.

5:50 Falošné obvinenia Ruska, že Kyjev má biologické a chemické zbrane, ukazujú, že ruský prezident Vladimír Putin zvažuje ich použitie na Ukrajine. V pondelok to podľa agentúry Reuters vyhlásil americký prezident Joe Biden bez toho, aby pre svoje tvrdenia predložil dôkazy. Biden tiež potvrdil, že ruská armáda v sobotu použila hypersonické strely Kinžal.

„Putin je pritlačený k múru. V súčasnej dobe hovorí o nových operáciách pod falošnou vlajkou, ktoré pripravuje, vrátane tvrdenia, že my v Amerike máme v Európe biologické aj chemické zbrane, čo jednoducho nie je pravda,“ vyhlásil šéf Bieleho domu. „Naznačujú tiež, že Ukrajina má na svojom území biologické a chemické zbrane. To je jasné znamenie, že uvažuje o použití oboch týchto zbraní,“ dodal Biden.

Ruské veľvyslanectvo vo Washingtone na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovalo.

Výroky amerického prezidenta sa zhodujú s predchádzajúcimi komentármi predstaviteľov Washingtonu a západných spojencov, ktorí Moskvu obvinili zo šírenia falošných zbraní. Kremeľ podľa nich opakuje nepreukázané tvrdenia, že Ukrajina má program biologických zbraní, a pripravuje si tak pôdu na to, aby ich sám použil.

Bezpečnostný poradca amerického prezidenta Joea Bidena Jake Sullivan v pondelok hovoril so svojím ruským náprotivkom Nikolajom Patruševom. Podľa Reuters ho varoval pred dôsledkami „prípadného ruského rozhodnutia použiť na Ukrajine chemické alebo biologické zbrane“. Biely dom nespresnil, o aké dôsledky by sa malo jednať.

Biden tiež potvrdil, že Rusko v sobotu použilo hypersonické strely Kinžal na zničenie veľkého podzemného skladu ukrajinských rakiet a munície v Ivano-Frankivskej oblasti na juhozápade krajiny. Jeden z členov Bidenovej administratívy dodal, že vplyv útoku ale nie je známy.