183 deň: Ruský útok v Čaplyne má 25 obetí, Rusi hovoria o 200 mŕtvych rezervistoch

Poľsko, Česko a Slovensko sa dostali do pilotného projektu, zameraného na boj proti dezinformáciám o ukrajinských utečencoch. Kampaň by mala odštartovať budúci týždeň a trvať mesiac.

, , , 25.08.2022 06:00, aktualizované: 23:38
rusko, malka Foto: ,
Na zábere prevzatej z videa zverejneného tlačovou službou ruského ministerstva obrany ruské delostrelecké systémy Malka pália vo štvrtok 25. augusta 2022 z neznámeho miesta na Ukrajine.
debata (1491)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 183. deň
  • Ruský útok na železničnú stanicu v Čaplyne má už 25 obetí
  • Rusko tvrdí, že pri útoku zabilo 200 ukrajinských vojakov smerujúcich na front
  • Putin nariadil zvýšiť počet ruských vojakov na viac ako 2 milióny
  • Okupanti odpojili Záporožskú jadrovú elektráreň od sústavy
  • Google spustí kampaň proti hoaxom o Ukrajincoch
  • WHO: Pri ruských útokoch na zdravotnícke zariadenia zahynulo 98 ľudí
  • Na Slovensko pred vojnou utieklo už 733-tisíc ľudí

VIDEO: Nájsť, zamerať a zničiť ruské ciele. Ako používajú Ukrajinci drony.

23:38 Ukrajinské hlavné mesto Kyjev vo štvrtok premenovalo 95 ulíc v rámci úsilia vymazať stopy po ruských a sovietskych názvoch. Odkedy ruské invázny sily 24. februára napadli Ukrajinu, Kyjev zintenzívnil snahu o tzv. „derusifikáciu“, a teda o oslabenie dedičstva stoviek rokov nadvlády Moskvy.

Kyjev / Majdan / Čítajte viac Kyjev premenoval takmer 100 ulíc pripomínajúcich ruskú či sovietsku minulosť

21:27 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok večer informoval, že absolvoval „výborný“ telefonický rozhovor so svojím americkým náprotivkom Joeom Bidenom. Napísal to na sociálnej sieti Twitter.

„Poďakoval som sa Spojeným štátom za neochabujúcu bezpečnostnú a finančnú podporu ukrajinskému národu. Diskutovali sme o ďalších krokoch Ukrajiny na našej ceste k víťazstvu nad agresorom a dôležitosti toho, aby sa Rusko zodpovedalo za vojnové zločiny,“ napísal Zelenskyj.

Americký prezident podľa vyhlásenia svojej hovorkyne opätovne vyjadril podporu Ukrajine a zablahoželal jej k stredajšiemu Dňu nezávislosti. So Zelenským údajne hovorili aj o situácii v Rusmi obsadenej Záporožskej atómovej elektrárni, ktorá je v uplynulých týždňoch terčom delostreleckej paľby. Kyjev tvrdí, že ju ostreľujú Rusi, Moskva obviňuje ukrajinské sily. Biden zdôraznil, že elektráreň patrí Ukrajine, a odsúdil údajné plány Ruska zapojiť elektráreň do svojej siete.

Biden v stredu oznámil, že USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške takmer troch miliárd dolárov. „Ukrajina si tak bude môcť zabezpečiť systémy protivzdušnej obrany, delostrelecké systémy a muníciu a bezpilotné systémy vzdušnej obrany, aby bola schopná dlhodobo sa brániť,“ povedal Biden. (tasr)

20:47 Súd v Rusku prepustil vo štvrtok z väzby opozičného politika Jevgenija Rojzmana, bývalého primátora Jekaterinburgu, ktorý je známym kritikom Kremľa aj ruskej invázie na Ukrajinu. Rojzmanovi však obmedzil pohyb natoľko, že to v podstate zodpovedá domácemu väzeniu.

V takýchto podmienkach bude politik čakať na súdny proces v súvislosti s obvineniami z „diskreditácie“ ruskej armády, čo on popiera. Dopustiť sa jej mal svojimi nedávnymi vyjadreniami odsudzujúcimi ruskú inváziu na Ukrajinu, za ktoré ho v stredu zatkli v jeho dome v Jekaterinburgu.

Súd v Jekaterinburgu vo štvrtok nariadil 59-ročnému Rojzmanovi „obmedzenie pohybu“ do 29. septembra. Rojzman môže v súlade s týmto nariadením opustiť svoje bydlisko na maximálne jednu minútu denne, nesmie sa však zúčastňovať na verejných podujatiach ani používať internet a posielať či preberať listy. Komunikovať má povolené len s blízkymi členmi rodiny, svojím právnym zástupcom a vyšetrovateľmi.

Polícia tvrdí, že Rojzman je obvinený v súvislosti s videozáznamom, ktorý zverejnil na internete. V prípade usvedčenia mu hrozia tri roky väzenia. Za kritiku ruskej invázie na Ukrajinu už dostal tri pokuty.

Rojzman bol v rokoch 2003 – 2007 poslancom Štátnej dumy. Za primátora Jekaterinburgu – štvrtého najväčšieho ruského mesta – bol zvolený v roku 2013 na obdobie päť rokov. V Rusku patril k jedným z mála predstaviteľov, ktorí boli zvolení do takýchto funkcií, hoci otvorene kritizovali prezidenta Vladimira Putina a podporovali jeho úhlavného protivníka – v súčasnosti väzneného – Alexeja Navaľného.

Rojzmana vlani odsúdili na deväť dní väzenia za to, že ľudí nabádal, aby sa pridali k demonštráciám, ktoré sa konali na podporu Navaľného. Väčšina odporcov Putina z Ruska už buď utiekla, alebo je vo väzení. Nedávno boli za odsúdenie invázie do väzby vzatí aj opoziční politici Iľja Jašin a Vladimir Kara-Murza, ktorým v prípade uznania za vinných hrozí až desaťročné väzenie. (afp, tasr, ria.ru)

19:57 Členské a partnerské organizácie platformy Ambrela prepravili na Ukrajinu od vypuknutia vojny v krajine takmer 4-tisíc ton materiálnej humanitárnej pomoci. Jej hodnota sa odhaduje na približne 7,5 milióna eur. Agentúru tasr o tom informovala manažérka pre komunikáciu platformy Boba Markovič Baluchová.

„V prepočte na štandardné kamióny s návesom ide o skoro 200 kamiónov. Tie obsahovali primárne trvanlivé potraviny, zdravotnícky materiál a lieky, hygienické potreby, ale aj príslušenstvo do ubytovacích jednotiek, riady,“ priblížila. Zásielky podľa nej smerovali najmä do bojmi zničených miest.

Markovič Baluchová pripomenula, že centrá, ktoré distribuujú pomoc, hlásia znižujúce sa zásoby potravín a zvýšenú potrebu čistiacich prostriedkov či zdravotníckeho materiálu. „Slovenské mimovládne organizácie v zbieraní, vysielaní a doručovaní humanitárnej pomoci na Ukrajine budú pokračovať ďalej,“ dodala.

Platforma rozvojových organizácií – Ambrela od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu koordinuje pracovnú skupinu pre oblasť humanitárnej pomoci Ukrajine. „Zbiera a vyhodnocuje informácie od členov a ich ukrajinských partnerov, aby sme s údajmi potom vedeli presadzovať efektívnejšiu pomoc smerom na Ukrajinu a fungovanie bezpečného humanitárneho koridoru pre jej prepravu,“ dodal výkonný tajomník platformy Daniel Kaba. (tasr)

19:13 Lotyšsko vo štvrtok zbúralo pamätník pripomínajúci víťazstvo Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne. Urobilo tak v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu napriek protestom tamojšej početnej ruskej menšiny.

Na odstránenie 79 metrov vysokého pamätníka, ktorý sa nachádza v hlavnom meste Riga, lotyšské úrady použili demolačné stroje. Už deň predtým zbúrali niekoľko bronzových sôch, ktoré boli tiež súčasťou monumentu.

Pamätník postavili v roku 1985 pri príležitosti 40. výročia víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom. Oficiálne to bol „pomník osloboditeľom sovietskeho Lotyšska a Rigy od nemeckých fašistických okupantov“.

Podľa uznesenia lotyšského parlamentu však musia byť všetky sovietske sochy, tabule a basreliéfy do 15. novembra odstránené. Proti tomuto rozhodnutiu ostro protestovala ruská menšina, ktorá tvorí 30 percent obyvateľstva krajiny.

Lotyšsko bolo počas druhej svetovej vojny striedavo okupované Nemeckom a Sovietskym zväzom. Po skončení vojny sa tento pobaltský štát nedobrovoľne stal na dlhé desaťročia súčasťou sovietskeho impéria a bol ním až do roku 1990.

Väčšina Lotyšov preto nevníma uvedený pamätník v Rige ako symbol víťazstva nad nacizmom, ale ako pripomienku sovietskej okupácie. Skupina aktivistov sa pokúsila pamätník v roku 1997 vyhodiť do vzduchu, dynamit však predčasne explodoval. Pri incidente prišli o život dvaja ľudia. (tasr, afp)

18:12 Bulharský súd odmietol vo štvrtok vydať do Ruska podnikateľa podozrivého z daňových únikov. Stalo sa tak pre obavy, že by Alexeja Aľčina v jeho vlasti nečakal spravodlivý proces, keďže verejne kritizoval ruskú inváziu na Ukrajinu.

Aľčin, ktorý žije v Bulharsku od roku 2014, koncom februára verejne spálil – pred ruským konzulátom v bulharskom meste Varna – svoj ruský pas, čím protestoval proti vojne na Ukrajine. Tento 46-ročný podnikateľ čelí v Rusku obvineniam z daňových únikov v hodnote 282,5 milióna rubľov (4,7 milióna eur).

Alexej Aľčin bulharským médiám povedal, že hoci predmetné obvinenia pochádzajú ešte z roku 2018, Moskva po ňom začala pátrať až teraz v apríli – prostredníctvom medzinárodnej policajnej organizácie Interpol. Došlo k tomu krátko po tom, ako na sociálnych sieťach zverejnil prejav, v ktorom sa zasadzoval proti vojne na Ukrajine.

Odvolací súd vo Varne vo štvrtok dospel k záveru, že „existuje riziko“, že by počas súdneho procesu v Rusku mohlo dôjsť k porušeniu jeho práv v dôsledku jeho politického presvedčenia. Rozhodol teda, že podnikateľa do Ruska nevydá.

Vo svojom verdikte sa súd odvolal aj na dve rezolúcie Európskeho parlamentu i správu Helsinského výboru pre ľudské práva. Tie upozornili na to, že Rusko v ostatnom čase „zintenzívnilo represie voči demonštrantom a občianskym aktivistom protestujúcim proti vojne“ na Ukrajine.

Bulharský súd tiež podotkol, že podobné rozhodnutia o nevydaní osôb do Ruska učinili aj iné európske štáty. Obávajú sa totiž, že Moskva nie je schopná plniť si svoje medzinárodné záväzky v oblasti spravodlivého priebehu súdnych konaní.

V Bulharsku, vrátane metropole Sofia, sa v ostatných týždňoch konalo viacero demonštrácií na podporu Alexeja Aľčina Spoločne s nimi zaznievali aj výzvy na to, aby tomuto ruskému podnikateľovi udelili v Bulharsku azyl. (tasr, afp)

16:17 Ruská invázia na Ukrajine urýchli svetový prechod na obnoviteľné zdroje energie v dôsledku vysokých cien ropy a plynu. Uviedol to zástupca osobitného vyslanca Spojených štátov pre klímu Rick Duke na fóre Austrálskej národnej univerzity (ANU) v Canberre.

Duke považuje ruskú inváziu na Ukrajine za „jednu z najväčších geopolitických hnacích síl“ pre prechod na obnoviteľné zdroje energie. „Európska únia strojnásobila svoje úsilie o zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, tepelných čerpadiel a elektrifikáciu svojho vozového parku. Bude to chvíľu trvať… ale tempo sa zrýchľuje pre konflikt (na Ukrajine),“ povedal.

Ján Pišta Čítajte viac Analytik: Ak by Rusi vypli ropu, čaká nás tankovanie na prídel a štvornásobné ceny

Duke diskutoval v Austrálii s austrálskymi vládnymi predstaviteľmi o spolupráci pri prechode na nulové emisie skleníkových plynov do roku 2050. Canberra chce pri prechode na obnoviteľné zdroje energie znížiť svoju závislosť od solárnych panelov z Číny, ktorá je spojencom Ruska, diverzifikáciou svojich obchodných partnerov. Spolupracovať chce okrem USA aj s Indiou, Japonskom a Južnou Kóreou.

Austrálska vláda chce do roku 2030 znížiť produkciu emisií v krajine o 42 percent. Washington plánuje v tejto oblasti za rovnaké časové obdobie znížiť emisie o 50 až 52 percent, píše AP.

15:55 Atómová elektráreň teraz pre vlastné potreby používa elektrinu z ukrajinskej siete prostredníctvom spojenia so Záporožskou tepelnou elektrárňou.

Záporožská jadrová elektráreň / Záporožie / Elektráreň / Čítajte viac Záporožskú atómovú elektráreň prvýkrát v histórii úplne odpojili

15:37 Zverejnené nariadenie nepribližuje, akým spôsobom sa má posilnenie ruskej armády dosiahnuť.

Vladimir Putin Čítajte viac Putin volá do zbrane, nariadil zväčšiť armádu na 2 milióny mužov

15:33 Neďaleko juhoukrajinského mesta Melitopoľ vykonali sabotáž v budove, ktorú údajne používali regionálni predstavitelia podporujúci Rusko. Ako referuje spravodajský web CNN, povedal to legitímny starosta Melitopoľa Ivan Fedorov, ktorý sa z bezpečnostných dôvodov nenachádza v meste.

„Dnes v noci vyhodili do vzduchu veliteľstvo okupantov v obci Priazovske. Práve tam sa Rusi pripravovali na ‚hlasovanie‘ (referendum, pozn.) a vydávali ruské pasy,“ uviedol Fedorov na Telegrame. Dodal, že zatiaľ nemá informácie o tom, kedy ruské sily plánujú usporiadať pseudoreferendum na okupovaných územiach Zaporižžskej oblasti o pripojení k Ruskej federácii.

„Konceptom Rusov je teraz usporiadať referendum počas piatich dní vo forme prieskumu, návštevou bytov a domov. V nasledujúcich dvoch týždňoch Rusi jednoducho nedokážu usporiadať referendum,“ uviedol Fedorov a dodal, že ruské pasy podľa jeho informácií dostalo „maximálne tisíc ľudí“.

Odhaduje sa, že v Melitopoli stále žije 60 až 70-tisíc ľudí, čo je polovica predvojnovej populácie. Podľa Fedorova Rusi začali s „čistkami“ obyvateľstva. „Filtrujú v každom dome, v každom byte. Ak sa nájde osoba, ktorá má aspoň niečo ukrajinské, vlajku, výšivku, okamžite ju zatknú,“ podotkol s tým, že Rusi držia v zajatí až 80 ľudí. Štyri osoby vraj previezli do prísne stráženého záchytného centra v Moskve. CNN toto tvrdenie nemôže overiť.

15:23 Španielsko prvý raz od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pošle Kyjivu protilietadlovú delostreleckú batériu. Najnovšia dodávka vojenskej pomoci zo strany Madridu bude podľa vyhlásenia španielskeho ministerstva obrany obsahovať aj tisíc projektilov pre poľné delostrelectvo, tisíc ton motorovej nafty, rôzne obrnené vozidlá a 30-tisíc zimných uniforiem. Informuje o tom portál cnn.com.

„Španielsko pokračuje v podpore ukrajinského ľudu v jeho boji za obranu mieru a slobody proti ruskej invázii," uviedol španielsky rezort obrany. Španielsko bude cvičiť ukrajinských vojakov v obsluhe svojej protilietadlovej batérie. Zároveň poskytne výcvik personálu ukrajinského letectva. Výcvik sa uskutoční v spojeneckej krajine Španielska, uviedlo vyhlásenie ministerstva obrany, ktoré však nekonkretizovalo, v ktorom štáte sa bude výcvik konať.

Španielsko naposledy v apríli oznámilo, že Ukrajine dodá 200 ton munície a ďalšiu vojenskú pomoc.

14:57 Nemecký kancelár Olaf Scholz ubezpečil Ukrajinu o ďalšej podpore Berlína pri obrane proti ruským útokom. Na návšteve výcvikového programu pre ukrajinských vojakov na severe Nemecka tiež povedal, že obdivuje ich odvahu.

„Muži, ktorí sú tu, budú brániť svoju krajinu. Budú ju brániť pred strašnou hrozbou, ktorá pre Ukrajinu vznikla brutálnou útočnou vojnou Ruska,“ povedal Scholz. „A my ich budeme naďalej podporovať s našimi finančnými možnosťami, ale aj so zbraňami, ktoré môžeme z Nemecka dať k dispozícii.“

Scholz navštívil vojenský výcvikový priestor Putlos, ležiaci pri Baltskom mori v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko. Hovoril s ukrajinskými vojakmi, ktorí tam absolvujú výcvik v používaní samohybného protilietadlového systému Gepard, ako aj s inštruktormi spoločnosti KMW, ktorá vozidlá vyrába.

Výcvik je podľa nemeckej vlády súčasťou Nemeckom financovanej dodávky 30 systémov Gepard Ukrajine. Vozidlá, označované aj ako protilietadlové tanky, patria k ťažkým zbraniam, aké spolková vláda dlhší čas dodávať nechcela. Tento postoj však zmenila aj v dôsledku pokračujúcich ruských útokov.

14:38 Niekoľko miest v ukrajinskej Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktorých časti obsadilo Rusko, bolo odpojených od elektriny, informuje stanica BBC s odvolaním sa na okupačné úrady. Úrady v Rusmi okupovanom meste Enerhodar, kde sa nachádza Záporožská jadrová elektráreň, vinia podľa agentúry Interfax ukrajinské ozbrojené sily z ostreľovania, ktoré podľa nich spôsobilo požiare a skrat v sieti. Ukrajinci naopak obvinili z ostreľovania Rusko. V Záporožskej jadrovej elektrárni sa dnes kvôli situácii spustili bezpečnostné systémy, uviedli ruské tlačové agentúry.

Bez elektrického prúdu sa ocitli najmä ľudia v Melitopole, Chersone a Novej Kachovke, píše BBC na svojom ruskojazyčnom webe s odvolaním sa na zástupcu miestnej okupačnej správy. Stanica poznamenala, že dôvod prerušenia dodávok elektriny zatiaľ nie je presne známy.

Ukrajinské úrady podľa nej už skôr informovali, že bez elektriny a vody sa ocitol aj okupovaný Enerhodar. Starosta mesta Dmytro Orlov uviedol, že sa tak stalo kvôli ruskému ostreľovaniu. Podľa neho zatiaľ nie je jasné, aká kritická situácia je a ako rýchlo ju bude možné napraviť, píše BBC.

Okupačné úrady Enerhodaru naopak podľa Interfaxu vysvetľovali výpadok elektriny skratom po požiaroch „na poli a v podraste“, ku ktorým podľa nich došlo po ostreľovaní zo strany ukrajinskej armády. „V rovnakej chvíli sa aktivovali bezpečnostné systémy elektrárne, bolo vykonané opätovné pripojenie,“ cituje agentúra tlačovú službu mestskej správy.

14:24 Odchádzajúca šéfka Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Michelle Bacheletová vyzvala prezidenta Vladimira Putina, aby zastavil ruské útoky na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP.

Bacheletovej sa koncom mesiaca končí mandát. Smutné výročie začiatku invázie na Ukrajine využila na vyhlásenie, že osoby zodpovedné za vážne porušovanie ľudských práv musia byť postavené pred spravodlivosť.

„Vyzývam ruského prezidenta, aby zastavil ozbrojené útoky proti Ukrajine,“ povedala na rozlúčkovej tlačovej konferencii v Ženeve. Práve v utorok uplynulo „šesť nepredstaviteľne hrozných mesiacov pre ľud Ukrajiny, pričom 6,8 milióna jej obyvateľov z vlasti ušlo“, oznámila Bacheletová.

„Milióny ďalších sú vnútorne vysídlené,“ doplnila. Jej úrad doteraz zdokumentoval 5 587 zabitých a 7 890 zranených civilistov (z toho 1000 detí) v tomto konflikte, aj keď skutočný počet civilných obetí bude oveľa vyšší. Bacheletová vyzvala Moskvu a Kyjev, aby rešpektovali medzinárodné ľudské práva a humanitárne právo.

„Boje pokračujú a znamenajú nepredstaviteľné riziko pre civilistov a prostredie, veď nepriateľské akcie prebiehajú blízko Záporožskej jadrovej elektrárne,“ uviedla bývalá čilská prezidentka. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), dozorný orgán OSN, chce do Záporožskej jadrovej elektrárne poslať kontrolnú misiu.

**14:03 Ruské ministerstvo obrany k útoku v Čaplyne, pri ktorom zahynulo 25 civilistov, vyhlásilo, že na železničnú stanicu zaútočilo balistickou strelou Iskander a zasiahlo vlak, ktorý podľa neho mieril na front na východ Ukrajiny, pričom „zničilo 200 ukrajinských vojakov“.

Ruské rakety podľa ukrajinských úradov v stredu, keď si krajina pripomínala 31. výročie svojej nezávislosti, zasiahli železničnú stanicu a obytnú štvrť. Agentúra Unian predtým napísala, že ruská raketa zasiahla vlak a zapálila štyri osobné vagóny.

Rusko tvrdí, že zasiahlo vojenský vlak. „Bolo zničených vyše 200 vojakov zálohy ukrajinských ozbrojených síl a desať kusov vojenskej techniky na ceste do bojovej zóny na Donbase,“ uviedol hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov podľa agentúry Interfax.

**13:37 Európska únia odsúdila ruský raketový útok na železničnú stanicu v obci Čaplyne v Dnepropetrovskej oblasti, pri ktorom zahynulo 25 ľudí. Vo štvrtok to uviedol na sociálnej sieti Twitter šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

„EÚ dôrazne odsudzuje ďalší ohavný útok Ruska na civilistov,“ napísal Borrell. Dodal, že tí, „ktorí sú zodpovední za ruský raketový terorizmus, ponesú za svoje činy zodpovednosť“.

Šéf európskej diplomacie bude budúci týždeň v Prahe hostiť zasadnutie ministrov zahraničných vecí a ministrov obrany členských štátov EÚ, na ktorom budú diskutovať o kríze na Ukrajine. Na tomto stretnutí plánuje navrhnúť, aby EÚ zabezpečila výcvik ukrajinských vojakov, píše AFP.

13:04 Počas ukrajinského Dňa nezávislosti sa krajinou rozozneli sirény ohlasujúce hrozbu vzdušných útokov celkom v 189 prípadoch. Informoval o tom dnes server Ukrajinska pravda, ktorý vychádza z telegramového kanála, ktorý monitoruje letecké poplachy. Ich doba v stredu, keď zároveň uplynul pol roka od začiatku ruskej invázie, trvala v rôznych regiónoch Ukrajiny zhruba od troch do 14 hodín. Ukrajinské úrady v predvečer sviatku varovali pred hrozbou intenzívnejších ruských raketových úderov.

V západných častiach Ukrajiny úrady vyhlásili letecký poplach šesťkrát, píše Ukrajinská pravda. Hlavným mestom Kyjevom sa sirény rozozneli sedemkrát, najviac poplachov zažili ľudia v Poltavskej a Kirovohradskej oblasti, kde ich úrady varovali pred možnosťou raketového úderu dvanásťkrát.

Z hľadiska trvania boli najdlhšie poplachy v Záporožskej oblasti, kde trvali celkom 14 hodín, a v oblastiach Dnepropetrovskej (13 hodín) a Charkovskej (11 hodín). V Luhanskej oblasti na východe krajiny bol letecký poplach neustále, poznamenal ukrajinský sever. V tomto regióne, ktorý teraz prakticky celý okupujú ruské vojská, je varovanie pred vzdušnými útokmi vyhlásené takmer nepretržite dlhodobo.

12:44 Belgicko poskytne ukrajinským ozbrojeným silám podporu vo výške osem miliónov eur. Uvedená suma nepôjde na nákup zbraní, ale na rôzne vybavenie pre vojakov, informuje agentúra Belga.

Belgická vláda vo štvrtok v tlačovej správe spresnila, že vyčlenená suma zaistí lepšie vybavenie na poskytovanie prvej pomoci, zimné oblečenie, zariadenia na nočné videnie a rôzne liečivá.

Ide o dobrovoľný príspevok Belgicka do fondu Komplexného balíka pomoci (CAP) NATO, ktorý poskytuje Ukrajine podporné vybavenie v boji proti ruskej okupácii. V praxi to znamená, že aj belgické spoločnosti sa budú môcť zapojiť do verejných súťaží na nákup nebojového vybavenia.

„Zima sa ukazuje ako možná kľúčová fáza konfliktu. Je nevyhnutné, aby ukrajinské ozbrojené sily boli vybavené potrebným vybavením, aby mohli naďalej čeliť ruskej agresii,“ uviedla ministerka zahraničných vecí Hadja Lahbibová.

12:18 Rusko rozsiahlo používa na Ukrajine kazetové bomby, ktoré spôsobili už stovky civilných obetí a poškodili domy, školy a nemocnice. Vo štvrtok to vo výročnej správe uviedla monitorujúca organizácia Koalícia proti kazetovej munícii (CMC). Citovala ju tlačová agentúra AFP. Od napadnutia Ukrajiny Ruskom z 24. februára boli zdokumentované, nahlásené alebo údajne uskutočnené stovky ruských útokov kazetovými bombami, napísala CMC.

Ukrajinské sily zrejme tiež už niekoľkokrát použili kazetové bomby, spomenula monitorujúca organizácia vo svojej správe za rok 2022 o použití týchto zbraní vo svete. Rusko ani Ukrajina sa nepripojili k dohovoru o zákaze používania, prepravy, výroby a hromadenia kazetových bômb, ktorej signatármi je 110 štátov a 13 ďalších subjektov. (tasr)

11:30 Od polovice marca Rusi stratili na Ukrajine kontrolu nad oblasťou väčšou ako Dánsko. Počas ostatných 39 dní dokázali obsadiť oblasť s veľkostou Andorry, čo je približne percento z toho, čo stratili. V najnovšej aktualizácii to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

„Odkedy ruské sily po prestávke 16. júla obnovili útočné operácie, získali približne 450,84 kilometrov štvorcových nového územia, čo je zhruba veľkosť Andorry. Ruské sily stratili od 21. marca približne 45-tisíc kilometrov štvorcových, čo je oblasť väčšia ako Dánsko,“ uviedol ISW.

Inštitút už skôr informoval, že Rusi v najbližších mesiacoch pravdepodobne nebudú schopní vyčleniť dostatok zdrojov na žiadnu útočnú operáciu a nebudú schopní dobyť ďalšie územia, pokiaľ sa veci nevyvinú „nepredvídateľným spôsobom“. (sita)

11:10 Počet obetí stredajšieho ruského raketového útoku na železničnú stanicu na stredovýchode Ukrajiny stúpol na najmenej 25 mŕtvych. Pri ostreľovaní obytnej oblasti a železničných objektov v obci Čaplyne v Dnepropetrovskej oblasti prišli o život aj dve deti, oznámil vo štvrtok zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko.

Zranenia utrpelo ďalších 31 ľudí, doplnil Tymošenko prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram s tým, že záchranné a pátracie operácie na mieste útoku sa už skončili. Tieto údaje nebolo bezprostredne možné nezávisle overiť, pripomenula DPA.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v stredu večer ešte o 22 zabitých vrátane piatich ľudí, ktorých telá našli v zhorenom vozidle.

„Čaplyne je dnes našou bolesťou,“ povedal Zelenskyj v príhovore v stredu večer, v závere dňa, počas ktorého si Ukrajina pripomenula 31. výročie nezávislosti od Sovietskeho zväzu i šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie.

Počas vojny s Ruskom sú ukrajinské železnice dôležité pri evakuácii obyvateľov z veľkých častí krajiny. V apríli pri raketovom útoku na železničnú stanicu v meste Kramatorsk na východe Ukrajiny zahynulo najmenej 57 civilistov, keď čakali na prepravu do bezpečia.

10:26 Hraničnými priechodmi prešlo v streduna Slovensko 3 655 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 887 mužov, 1984 žien a 784 detí, informuje rezort vnútra.

O dočasné útočisko požiadalo 204 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 3 877 osôb.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od začiatku vojny, je 733 343. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je 91 115. Počet ľudí, ktorí odišli zo Slovenska na Ukrajinu od vypuknutia vojny, je 496 011.

9:52 Za šesť mesiacov invázie Ruska zasiahlo ukrajinské zdravotníctvo 473 overených útokov, pri ktorých zahynulo takmer 100 ľudí, oznámila to Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Šéf WHO pre Európu Hans Kluge označil útoky za „nemorálne“. Podľa overených informácií WHO bolo pri nich zabitých 98 ľudí a ďalších najmenej 134 utrpelo zranenia.

Takmer 400 z týchto útokov zasiahlo zdravotnícke zariadenia. Zničili tiež sanitky, sklady a zásoby materiálu. Zástupca WHO na Ukrajine Jarno Habicht označil množstvo útokov na zdravotníctvo za niečo nevídané.

„Tieto útoky sú nielen porušením medzinárodného práva, ale poškodzujú mnohých ľudí, ktorí potrebujú počas vojny zdravotnú starostlivosť,“ povedal Habicht novinárom v Ženeve cez videomost z bunkru v ukrajinskom meste Dnipro.

Ukrajinská veľvyslankyňa pri OSN v Ženeve Jevhenija Filipenková uviedla, že za posledných šesť mesiacov každá 19 z vystrelených 20 rakiet zasiahla civilné ciele.

„Terčom útokov sa stali nielen zdravotné inštitúcie, ale aj obytné budovy,“ pripomenula a vyhlásila: „Stupeň poškodenia a skazy je neuveriteľný.“ Zničené alebo poškodené boli aj vzdelávacie zariadenia, súkromné obydlia či kultúrne areály, dodala.

8:51 Americký prezident Joe Biden bude vo štvrtok telefonovať so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Ich rozhovor sa uskutoční krátko nato, ako šéf Bieleho domu oznámil, že USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške takmer troch miliárd dolárov. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby uviedol, že Spojené štáty budú poskytovaním pomoci Ukrajine pokračovať v „zjednocovaní slobodného sveta“ a v „povzbudzovaní svojich spojencov a partnerov“.

Kirby ďalej uviedol, že Bidenov telefonát so Zelenským tieto záväzky potvrdí. Šéf Bieleho domu okrem toho v rámci telefonického rozhovoru informuje ukrajinského prezidenta o amerických dodávkach zbraní smerovaných na Ukrajinu a zablahoželá mu k Dňu nezávislosti.

„(Americký) prezident sa na to teší,“ povedal Kirby. Zároveň uviedol, že v súčasnosti sa nediskutuje o cestovných plánoch Bidena na návštevu Kyjeva. Podľa Kirbyho sa o takejto ceste začne uvažovať len v prípade, ak by „dávala zmysel“.

8:15 Kyjevskou oblasťou v noci na štvrtok otriaslo niekoľko explózií, uviedli ukrajinské úrady. Nie sú zatiaľ hlásené obete ani škody. Výbuchy sa ozvali vo Vyšhorodskom okrese severne od centra ukrajinskej metropoly, okolo štvrtej ráno SELČ sa nad oblasťou rozzneli sirény.

„Máme informácie o niekoľkých explóziách v jednej z obcí Vyšhorodského okresu. Informácie spresňujeme. Záchranné služby už pracujú,“ napísal na telegrame gubernátor Kyjevskej oblasti Oleksij Kuleba. Gubernátor obyvateľov oblasti na severe Ukrajiny vyzval, aby neignorovali sirény a odišli do krytov. Správy o pôvode explózií alebo obetiach zatiaľ nie sú k dispozícii.

Guvernér Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj uviedol, že ruské sily v stredu útočili na obce Esman, Znob-Novhorodske a Bilopillia. Neboli hlásené žiadne obete ani materiálne škody.

Šéf vojenskej správy v Kryvom Rige v Dnepropetrovskej oblasti Oleksandr Vilkul rovnako v noci na štvrtok na Telegrame oznámil, že ruské sily ostreľovali z raketometov Tornado okres Metalurhijnyj. Vilkul vyzval občanov, aby si dávali pozor na nevybuchnutú muníciu. Pohotovostné zložky na mieste zasahujú. Ani v tomto prípade zatiaľ nie sú informácie o prípadných obetiach.

Ruské sily utrpeli straty na juhu Ukrajiny. Tamojšie velenie ukrajinskej armády uviedlo, že ukrajinské sily zabili 12 ruských vojakov, zničili tri ozbrojené vozidlá a muničný sklad. Ukrajinská armáda v regióne údajne zasiahla jedno ruské veliteľské stanovište.

Ukrajinské letectvo potom informovalo, že už v noci na stredu zničilo jeden ruský vrtuľník Ka-52. Ukrajinská armáda ďalej tvrdí, že za posledných 24 hodín zostrelila štyri malé bezpilotné lietadlá Orlan-10.

6:59 Vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu v stredu vyhlásil, že Rusko by mohlo už tento týždeň začať s vyhlasovaním sfalšovaných referend v okupovaných oblastiach na Ukrajine, ktorých cieľom je nadobudnúť oficiálnu kontrolu nad týmito obsadenými územiami. TASR informuje na základe správy agentúry AFP. Spojené štáty sa dozvedeli, že „vedenie Ruska poverilo svojich predstaviteľov, aby začali pripravovať uskutočnenie sfalšovaných referend“ v okupovaných častiach Chersonskej, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a „najmä“ Charkovskej oblasti, povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.

„Tieto referendá by sa mohli začať v priebehu niekoľkých dní či týždňov. V podstate možno budeme vidieť, že Rusko prvé z nich ohlási do konca tohto týždňa,“ uviedol Kirby. Dodal, že „keďže (Rusi) majú evidentne problémy s dosahovaním územných ziskov na Ukrajine, snažia sa ich získať falošnými politickými prostriedkami“.

Kirby ďalej konštatoval, že zo strany Ukrajincov je badať len minimálnu podporu, čo sa týka pripojenia uvedených oblastí k Rusku. „Očakávame, že Rusko sa pokúsi zmanipulovať výsledky týchto referend, aby nepravdivo tvrdilo, že Ukrajinci sa chcú pripojiť k Rusku,“ uviedol. Doplnil, že bude mimoriadne dôležité, aby sa svet následne bezprostredne upozorňoval na tieto dezinformácie a vyvracal ich.

AFP pripomína, že Moskva niekoľko týždňov po tom, čo v roku 2014 anektovala ukrajinský Krymský polostrov, uskutočnila referendum, ktoré údajne ukázalo, že tamojší obyvatelia chcú, aby sa Krym pričlenil k Ruskej federácii.

Kirby tiež poznamenal, že podľa amerických tajných služieb sa ruskí predstavitelia v okupovaných oblastiach obávajú, že miestni ľudia sa na hlasovaní v referendách nezúčastnia. Rusi podľa jeho slov preto pripravujú bližšie nešpecifikované opatrenia s cieľom ukázať úspech týchto hlasovaní. Dodal však, že „samotní ruskí predstavitelia sú si vedomí toho, že to, čo robia, bude nezákonné a nebude to odrážať vôľu ľudí“. Spojené štáty a medzinárodné spoločenstvo jasne dali najavo, že „akékoľvek pokusy o získanie kontroly nad zvrchovaným ukrajinským územím nebudú považované za zákonné“, zdôraznil.

6:29 Spojené štáty odsúdili akúkoľvek snahu Ruska o zriadenie tribunálov pre vojnových zajatcov v okupovanom ukrajinskom meste Mariupol, pričom takéto konanie označili za „nezákonné“. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP. Tento týždeň sa totiž objavili správy, že Moskva zvažuje postaviť ukrajinských vojnových zajatcov pred súd za podmienok, ktoré by mohli predstavovať vojnové zločiny.

„Plánované procesy sú nezákonné, sú výsmechom spravodlivosti a dôrazne ich odsudzujeme,“ uviedol vo vyhlásení hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price. Washington je presvedčený, že „Kremeľ sa pokúša neniesť zodpovednosť za agresívnu vojnu prezidenta (Vladimira) Putina a odvrátiť pozornosť od drvivých dôkazov o zverstvách, ktoré ruské sily spáchali na Ukrajine“ od začiatku invázie z konca februára, povedal Price.

„Všetci príslušníci ukrajinských ozbrojených síl, vrátane domácich a zahraničných dobrovoľníkov začlenených do ozbrojených síl, majú v prípade zajatia nárok na štatút vojnového zajatca a musí sa im poskytnúť ochrana na základe Ženevských konvencií,“ dodal hovorca.

Hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) Ravina Šamdasáníová v utorok priblížila, že Moskvou podporované miestne orgány – zrejme v rámci plánov zriadiť podľa svojich slov „medzinárodný tribunál“ – pripravujú v sále filharmónie v Mariupole kovové klietky pre zajatcov.

„Veľmi nás znepokojuje spôsob, akým sa to deje,“ povedala Šamdasáníová s odkazom na fotografie zachytávajúce tieto obrovské klietky, ktoré boli zverejnené na sociálnych sieťach.

Šamdasáníová uviedla, že OHCHR nemá k zajatcom prístup, a takisto očakáva, že nedostane ani povolenie zúčastniť sa na chystaných procesoch. „Obávame sa, že odmietnutie prístupu nezávislým pozorovateľom ponecháva vojnových zajatcov vystavených mučeniu s cieľom vymámiť z nich priznanie,“ povedala. Rusko odmieta, že by vojnoví zajaci boli terčom mučenia či iných foriem zlého zaobchádzania.

6:00 Dcérska spoločnosť Google, firma Jigsaw, spustí budúci týždeň na Slovensku, v Poľsku a Českej republike kampaň zameranú na boj proti dezinformáciám o ukrajinských utečencoch.

Psychológovia z britských univerzít v Cambridgei a Bristole v spolupráci s firmou Jigsaw vytvorili 90-sekundové klipy s cieľom „naočkovať“ ľudí proti škodlivému obsahu na sociálnych sieťach, informovala v stredu agentúra Reuters.

Klipy, ktoré budú bežať v reklamných slotoch na YouTube, Twitteri, TikToku i Facebooku, majú za cieľ pomôcť ľuďom rozpoznať emocionálnu manipuláciu a hľadanie obetných baránkov v titulku správy.

„Keď ľuďom poviete, čo je pravda a čo je lož, mnohí sa budú o tom hádať… avšak môžete predvídať techniky, ktoré sa použijú pri šírení dezinformácií, ako napríklad v prípade ukrajinskej krízy,“ povedal Jon Roozenbeek, hlavný autor správy o výskume, na ktorom je kampaň založená.

Kampaň v spolupráci s miestnymi mimovládnymi organizáciami, overovateľmi faktov, akademikmi a odborníkmi na dezinformácie bude trvať jeden mesiac.

„Uvažujeme o tom ako o pilotnom pokuse, takže nie je absolútne žiadny dôvod, prečo by sa tento prístup nemohol rozšíriť do ďalších krajín,“ povedala vedúca výskumu v Jigsaw Beth Goldbergová.

„Poľsko bolo vybrané, pretože má najviac ukrajinských utečencov,“ dodala s tým, že Česko a Slovensko môžu byť užitočné príklady pre zvyšok Európy.

© Autorské práva vyhradené

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy