247. deň: Cherson je prázdny. Rusi posilňujú jednotky na západ od Dnepra, na útok však nemajú

VIDEO: Rusi na jadrové cvičenie vytiahli aj legendárny bombardér Tu-95MS.

23:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil českej metropole Praha čestný titul Mesto-záchranca za pomoc Ukrajincom a Ukrajine. Uvádza sa to v tlačovej správe Zelenského prezidentskej kancelárie zverejnenej v piatok, v deň štátneho sviatku Českej republiky.

Titul je ocenením solidarity pražských miestnych úradov, obyvateľov a dobrovoľníkov, ktorú prejavujú Ukrajincom; je ocenením komplexnej a rozsiahlej pomoci občanom Ukrajiny, ktorí museli ujsť zo svojej vlasti pred ozbrojenou agresiou Ruskej federácie; je vďakou za silnú podporu nášmu štátu pri obrane svojej nezávislosti a suverenity, píše sa v tlačovej správe.

Praha od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prichýlila vyše 100-tisíc Ukrajincov, ktorí prišli do Česka hľadať záchranu. Česko poskytlo útočisko už vyše 460-tisíc ukrajinských občanov.

22:51 Spojené štáty v piatok oznámili, že Ukrajine poskytnú zo svojich zásob ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 275 miliónov dolárov. Zahŕňať má zbrane, muníciu či vojenské vybavenie. TASR správu prevzala zo spravodajských staníc Sky News a CNN.

Nový balík pomoci ohlásila Sabrina Singhová z tlačového oddelenia amerického ministerstva obrany. Súčasťou bude podľa Singhovej napríklad aj ďalšia munícia do amerických salvových raketometov HIMARS, náboje do delostreleckých, protipancierových či ručných zbraní.

Singhová dodala, že USA od nástupu súčasného prezidenta Joea Bidena do úradu vyčlenili „na bezpečnostnú pomoc Ukrajine už viac než 18,5 miliardy dolárov“.

22:42 Nórska kontrarozviedka PST dnes zverejnila meno údajného ruského špióna, ktorého zatkla v pondelok v arktickom meste Tromsö. Podľa medzinárodnej investigatívnej skupiny Bellingcat zrejme ide o dôstojníka ruskej vojenskej rozviedky GRU. V čase vysokého napätia medzi Moskvou a Západom by išlo o vzácny úlovok, uviedla agentúra AFP.

Nórske bezpečnostné zložky zadržali v pondelok brazílskeho štátneho príslušníka, ktorého podozrievajú, že v severnom prístave Tromsö žil pod falošným menom a identitou. Nórska tajná služba sa domnieva, že dotyčný mohol získať sieť kontaktov a informácie o politike Nórska v severnom regióne, ktoré by Rusko mohlo zneužiť. Zatknutý bol v rámci spolupráce s ďalšími spravodajskými službami.

Dnes PST uviedla, že zatknutým je Rus Michail Mikušin narodený v roku 1978, pričom v Nórsku sa vydával za 37-ročného brazílskeho štátneho príslušníka Josého Assisa Giammariu. Súd v Osle ho na štyri týždne poslal do väzby. Obvinený vinu poprel.

22:08 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok večer vo videopríhovore povedal, že má pochybnosti o tom, že čiastočná mobilizácia záložníkov v Rusku sa skončila. TASR správu prevzala z portálu britskej televíznej stanice Sky News.

Slabý výkon ruských síl vo vojne na Ukrajine podľa Zelenského znamená, že ruské vojská budú potrebovať ďalších mužov.

„Rusko bude zrejme veľmi skoro potrebovať poslať do vojny novú vlnu ľudí,“ dodal ukrajinský prezident v príhovore.

21:37 Obyvateľom Ruskom okupovanej Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny údajne povedali, že sa v nedeľu „automaticky“ stanú Rusmi. Uviedol to v piatok Ivan Fedorov, ukrajinský starosta mesta Melitopol, ktoré leží v tejto oblasti. TASR správu prevzala zo spravodajskej stanice Sky News.

Fedorov ďalej oznámil, že miestni obyvatelia v auguste hromadne odmietli prijať ruské pasy a teraz sa im Moskvou dosadené úrady vyhrážajú mobilizáciou. Proruská správa Melitopola podľa Fedorova oznámila, že „od 30. októbra, sa všetci obyvatelia žijúci na zabranom území Záporožskej oblasti automaticky stanú ruskými občanmi“.

„Okupanti majú tradičný cieľ – zastrašovanie a nútená mobilizácia obyvateľov,“ uviedol ďalej starosta mesta. Fedorov priblížil, že ruskej správe sa nepodarilo zaviesť „rasistické pasy“, ktoré ľudia na okupovanom území hromadne odmietali.

20:14 Ukrajinskému hlavnému mestu Kyjev potrvá prinajmenšom dva až tri týždne, kým opraví energetickú sieť, ktorá sa stala terčom ruských útokov, a kým úplne obnoví dodávky elektriny. Povedal to v piatok kyjevský starosta Vitalij Kličko, informujú spravodajské stanice CNN a Sky News.

„Ak nedôjde k nijakým mimoriadnym situáciám, špecialisti z Ukrenerho (ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti) dúfajú, že do dvoch až troch týždňov odstránia deficit (energie) spôsobený útokmi ruských barbarov na zariadenia kritickej infraštruktúry,“ uviedol Kličko na platforme Telegram.

Dodávky elektriny sú čiastočne obmedzené vo všetkých kyjevských štvrtiach, pričom deficit elektriny v nich sa podľa Klička v súčasnosti pohybuje na úrovni 20 – 50 percent. Energetická sieť metropoly funguje podľa Klička v „núdzovom režime“.

19:21 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v piatok žiadal svojho iránskeho kolegu Hosejna Amíra Abdollahjána, aby Irán „okamžite“ zastavil dodávky zbraní do Ruska. Išlo o ich prvý telefonický rozhovor od vyhlásenia Kyjeva, že Moskva pri útokoch na Ukrajine používa drony iránskej výroby. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Kuleba na sociálnej sieti Twitter napísal, že iránskeho ministra zahraničných vecí v telefonáte žiadal, aby Irán „okamžite zastavil tok zbraní do Ruska používaných na zabíjanie civilistov a ničenie kritickej infraštruktúry Ukrajiny“.

19:05 Z viac ako 6700 ukrajinských zamestnancov Záporožskej jadrovej elektrárne, okupovanej od začiatku marca Rusmi, len stovka pristúpila na to, že budú pracovať pre Rusko. Väčšina tak urobila pod nátlakom, vo vedení sa ale našli aj manažéri, ktorí kontrakt s ruskou spoločnosťou Rosatom podpísali dobrovoľne, v nádeji na funkcie a dividendy, uviedla dnes ukrajinská energetická spoločnosť Enerhoatom, ktorá najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe prevádzkuje.

„Počas dvoch týždňov ruskí okupanti robia všetko, aby prinútili osadenstvo Záporožskej jadrovej elektrárne podpísať kontrakty s nastrčenou firmou riadenou Rosatomom,“ uviedol Enerhoatom. Okupanti podľa ukrajinskej spoločnosti používajú nátlak a manipuláciu, vrátane tvrdenia, že kontrakty už podpísali tisíce zamestnancov.

18:15 Ruská invázia na Ukrajinu uvrhla Európu do éry neistoty, uviedol v piatok v prejave nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Zároveň varoval, že prichádzajú ťažké časy. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Steinmeier, ktorý je z krídla nemeckých sociálnych demokratov, ktoré dlho presadzovalo užšie ekonomické vzťahy s Moskvou, povedal, že invázia tieto nádeje zmarila.

„Keď sa pozrieme na dnešné Rusko, tak už pre staré sny nie je miesto,“ povedal Steinmeier, čím mal na mysli sen bývalého sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova o „spoločnom európskom domove“.

„Uvrhlo nás to v Nemecku do inej doby, do neistoty, o ktorej sme si mysleli, že sme ju prekonali: do doby poznamenanej vojnou, násilím a obavami z rozšírenia vojny v Európe,“ dodal Steinmeier, pričom varoval, že prichádzajú „drsné roky“.

17:25 Ruský minister obrany Sergej Šojgu v piatok oznámil, že tzv. čiastočná mobilizácia v Rusku bola zavŕšená. Na základe septembrového výnosu v rámci nej do armády povolali 300-tisíc záložníkov. TASR informácie prevzala od agentúr Reuters, AFP a DPA.

Šojgu o dokončení mobilizácie oficiálne informoval prezidenta Vladimira Putina na stretnutí odvysielanom v štátnej televízii. Ďalšie takéto opatrenia podľa neho nie sú plánované.

Minister povedal, že v zóne tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako Rusko označuje svoju inváziu na Ukrajinu, sa nachádza 82-tisíc mobilizovaných odvedencov s priemerným vekom 35 rokov, pričom ďalších 218-tisíc aktuálne absolvuje výcvik.

Putin podľa AFP požiadal Šojgua, aby poďakoval mobilizovaným vojakom za ich vlastenectvo.

17:00 Niekoľko desiatok Iráncov sa v piatok zhromaždilo v centre ukrajinskej metropoly Kyjev, kde protestovali proti údajnému používaniu iránskych dronov pri ruských útokoch na Ukrajine, ktoré sa zameriavajú predovšetkým na životne dôležitú energetickú infraštruktúru.

Po výzve miestnej iránskej komunity sa demonštranti zišli na centrálnom kyjevskom Námestí nezávislosti, nazývanom aj Majdan, a držali iránske i ukrajinské vlajky. Niektorí niesli v rukách pútače s nápisom „Iránci stoja pri Ukrajine“.

16:45 Dvadsaťšesťročný ruský herec a politický väzeň Pavel Ustinov sa po mobilizácii vydáva do vojny proti Ukrajine, oznámili ruské médiá aj ruská redakcia BBC. „Ak vojna príde do našich domovov, bude neskoro. Za nami sú naše rodiny, ženy, rodičia, deti – tí všetci môžu byť veľmi ohrození, ak zostaneme nečinní. Neodpustil by som si, keby som zostal bokom, kým môjho brata tiež povolali (do armády),“ uviedol Ustinov na sociálnych sieťach.

Mladý herec sa stal známym v roku 2019, keď ho zatkli po jednom moskovskom proteste proti vyškrtnutiu opozície z volieb a odsúdili ho na 3,5 roka za údajné napadnutie policajta, hoci videozáznam dokazoval, že sa ničoho nedopustil a pri zatýkaní vôbec nekládol odpor. Prípad vyvolal vlnu pobúrenia aj kampaň na hercovu podporu, do ktorej sa zapojilo množstvo známych hercov, pod petíciu za Ustinovo prepustenie sa podpísali státisíce ľudí. Rozsudok potom súd zmenil na ročnú podmienku. Sám Ustinov trval na tom, že ho politika nezaujíma a že sa na mieste demonštrácie ocitol náhodou, keď išiel na stretnutie s kamarátom.

15:25 Ukrajina zatiaľ zostrelila vyše 300 iránskych samovražedných dronov Šáhid-136, oznámil v piatok na brífingu hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat. Citoval ho portál britského denníka The Guardian.

Kamikadze drony sa stali kľúčovou zbraňou Ruska v jeho vojne proti Ukrajine a minulý mesiac ich ruské sily často využívali na útoky na životne dôležitú energetickú infraštruktúru.

Irán poprel obvinenia Ukrajiny a Západu, že dodáva tieto drony Rusku.

14:58 Veľvyslanca Iránu tento rok nepozvú na slávnostné udeľovanie Nobelových cien v Štokholme. Nobelova nadácia, ktorá organizuje udeľovanie prestížnych cien, v piatok oznámila, že sa tak rozhodla pre „vážnu a eskalujúcu situáciu“ v Iráne. Už skôr počas týždňa odmietla účasť veľvyslancom Ruska a Bieloruska pre vojnu na Ukrajine. Veľvyslanci sídliaci vo Švédsku sú zvyčajne pozvaní na podujatie, ktoré sa koná každý rok 10. decembra pri príležitosti výročia úmrtia Alfreda Nobela.

Iránom v ostatných týždňoch otriasajú protesty, ktoré sa najprv sústredili na práva žien a povinné nosenie hidžábu. Neskôr prerástli do otvorenej opozície voči šiitským duchovným, ktorí vládnu v Iráne od islamskej revolúcie v roku 1979. Bezpečnostné sily na rozohnanie protestov ostro zakročili, pričom použili ostrú muníciu či slzotvorný plyn a podľa ľudskoprávnych skupín zabili viac ako 200 ľudí.

Čítajte viac Iránske bezpečnostné zložky strieľali do demonštrantov v Amíníovej rodnom meste

14:29 Švédsky prokurátor Mats Ljungqvist chce „dodatočné vyšetrovanie“ na mieste výbuchov, ktoré poškodili dva plynovody Nord Stream v Baltskom mori. V piatok uviedol, že predbežné vyšetrovanie dospelo k záveru, že príčinou je „podozrenie z hrubej sabotáže“.

Prokurátor povedal, že chápe intenzívny záujem o určenie toho, čo sa stalo s plynovodmi Nord Stream, ktoré boli postavené na prepravu ruského plynu do Nemecka. „Je však dôležité pre predbežné vyšetrovanie aj pre rôznu spoluprácu, ktorú máme, aby sme teraz mohli v pokoji pracovať,“ povedal Ljungqvist. Dodal, že pri vyšetrovaní, ktoré sa deje v spolupráci s úradmi v iných krajinách, pomáhajú národná bezpečnostná agentúra aj švédske ozbrojené sily.

VIDEO: Sabotáž? Záhadné úniky plynu z Nord Streamu

Začiatkom mesiaca švédska domáca bezpečnostná agentúra uviedla, že predbežné vyšetrovanie dvoch únikov z plynovodov bližšie k Švédsku „posilnilo podozrenie vážnej sabotáže“ ako príčiny. Prokurátor tiež oznámil, že získali dôkazy. Švédske noviny Expressen pred dvomi týždňami zverejnili video, o ktorom tvrdia, že zobrazuje poškodené plynovody, a uviedli, že chýba najmenej 50 metrov kovového potrubia.

Úniky z plynovodov sa objavili na štyroch miestach v medzinárodných vodách, ktoré však spadajú do výlučnej ekonomickej zóny Dánska a Švédska. Poškodené plynovody niekoľko dní do vzduchu vypúšťali obrovské množstvá metánu.

13:44 Iba tri percentá potravín vyvážaných z Ukrajiny v rámci dohody sprostredkovanej Organizáciou Spojených národov a Tureckom dosiaľ skončili v najchudobnejších krajinách, cituje v piatok britský denník The Guardian z vyhlásenia ruských predstaviteľov.

„Mapa príjemcov týchto zásielok je v absolútnom rozpore s deklarovanými humanitárnymi cieľmi (dohody),“ píše sa vo vyhlásení.

„Štáty v núdzi, ako Somálsko, Etiópia, Jemen, Sudán a Afganistan, dostali iba tri percentá potravín (exportovaných z Ukrajiny), a to zväčša cez Svetový potravinový program,“ uvádzajú ďalej ruskí predstavitelia.

Rusko sa už dlhšie sťažuje na problémy súvisiace s dohodou o vývoze obilia z Ukrajiny. Pohrozilo odstúpením od nej, ak nebudú zohľadnené jeho výhrady.

13:20 Bez spojenia nie je velenia. Známa vojenská poučka platí aj v konflikte, ktorý proti Ukrajine rozpútalo Rusko. Moskva si ju dobre uvedomuje. Rusko momentálne útočí na energetickú infraštruktúru. Cieľom tejto taktiky je sťažiť Ukrajincom prežitie zimy a zároveň im skomplikovať možnosti komunikácie.

Čítajte viac Vojna proti Rusku: Starlink a veľké ego. Je Musk spasiteľom Ukrajiny?

13:15 Ruský prezident Vladimir Putin opäť kritizoval politiku Západu ako krvavú a špinavú, popierajúcu zvrchovanosť štátov a národov a snažiacu sa privlastniť si všetky zdroje a bohatstvo ľudstva. Vytkol Západu okrem iného „podnecovanie vojny na Ukrajine“, ktorú však sám začal svojím rozkazom na vpád ruských vojsk do susednej krajiny 24. februára.

Čítajte viac Putin chrlí oheň a síru: Krvavý a špinavý Západ, Rusko sa len bráni

12:50 Rusko vyslalo „až tisíc“ zmobilizovaných vojakov na západný breh rieky Dneper v snahe brániť mesto Cherson. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na piatkové vyhlásenie ukrajinských ozbrojených síl na Facebooku.

12:40 Rusi si v prvých deviatich mesiacoch tohto roka kúpili takmer o polovicu viac antidepresív ako v rovnakom období minulého roka. Podľa agentúry TASS to vyplýva z údajov Centra vývoja pokročilých technológií (CRPT). Výrazne vzrástla aj spotreba liekov na upokojenie.

Od začiatku roka do konca septembra si Rusi podľa TASS v lekárňach vyzdvihli 8,4 milióna balení antidepresív v hodnote päť miliárd rubľov. Medziročne tak nárast predstavuje pri počte predaných balení 48 percent a pri výdavkoch na antidepresíva dokonca 70 percent. O 44 percent vzrástla v Rusku medziročne tiež spotreba liekov na upokojenie

12:20 Ruský vpád na Ukrajinu spôsobil „epochálny prelom“ v nemecko-ruských vzťahoch, ktoré roky formoval sen Michaila Gorbačova o „spoločnom európskom dome“, povedal v prejave nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. V ňom zároveň varoval Nemcov, že v dôsledku vojny prichádzajú ťažké časy, v ktorých musia preukázať svoju odolnosť.

„Keď sa pozrieme na dnešné Rusko, tak už pre staré sny nie je miesto. Naše krajiny teraz stoja proti sebe,“ povedal Steinmeier, ktorý bol ako popredný predstaviteľ nemeckej sociálnej demokracie dlhé roky zástancom bližších ekonomických vzťahov s Moskvou.

12:00 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 69 700 ruských vojakov, informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišlo o život 480 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 2640 tankov, 5378 bojových obrnených vozidiel, 4088 vozidiel a palivových nádrží, 1698 delostre­leckých systémov, 379 odpaľovacích raketových systémov, 192 systémov protivzdušnej obrany, 251 vrtuľníkov, 272 lietadiel, 1401 dronov, 351 striel s plochou dráhou letu, 16 lodí a 151 kusov špeciálnej techniky.

11:35 Nálada v ukrajinskej armáde je trochu kolísavá, pretrváva v nej však odhodlanie ruské invázne sily poraziť. O víťazstve nikto nepochybuje, ale nikto nechce zomrieť zbytočne, opísal v rozhovore s ČTK atmosféru v ukrajinských ozbrojených silách bývalý český vojak, ktorý sa dobrovoľne vybral na Ukrajinu, aby pomohol napadnutej krajine v boji proti ruskej vojenskej agresii. Z bezpečnostných dôvodov si neželal zverejniť svoje meno, ČTK jeho totožnosť pozná. Najťažšie podľa neho bolo, keď pri Hryhorivke padli naraz štyria jeho priatelia.

Čítajte viac Svedectvo z frontu: Nálada v ukrajinskej armáde kolíše, ale o víťazstve nikto nepochybuje, hovorí český vojak

11:30 Ukrajinská armáda v príspevku na Facebooku uviedla, že za 24 hodín pri útokoch v oblasti Chersonu zabila 44 ruských vojakov a zničila sklad munície. Jej predstavitelia však pripúšťajú, že plánovaný hlavný postup na Cherson sa zdržal pre zlé počasie a zložitý terén.

11:15 Britská rozviedka vo svojej pravidelnej správe hodnotiacej situáciu na bojisku uviedla, že Rusko pravdepodobne posilňuje svoje jednotky na západ od Dnepra. Podľa nej je však ruská armáda v oblasti Chersonu naďalej schopná iba obranných akcií.

10:16 Vojenskú asistenčnú misiu Európskej únie (EUMAM), ktorá bude poskytovať výcvik ukrajinským vojakom, povedie 51-ročný poľský generál Piotr Trytek. Vo štvrtok večer to oznámilo ministerstvo obrany vo Varšave, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters.

„Poľský dôstojník, generál Piotr Trytek, povedie medzinárodnú vojenskú výcvikovú misiu pre ukrajinskú armádu,“ napísal na sociálnej sieti Twitter minister obrany Mariusz Blaszczak. „Je to obrovská zodpovednosť, ale aj uznanie čo sa týka postavenia Poľska na medzinárodnej scéne,“ dodal.

Piotr Trytek, veliteľ 11. obrnenej jazdeckej divízie poľských ozbrojených síl, slúžil v Iraku a Afganistane.

10:00 Ruské jednotky dokončili evakuáciu civilistov z okupovaného ukrajinského mesta Cherson, na ktorý v rámci protiofenzívy postupujú ukrajinské ozbrojené sily. Vyplynulo to z vyjadrenia gubernátora anektovaného Krymu Sergeja Axionova, ktorý v piatok navštívil Cherson spolu so zástupcom vedúceho ruskej prezidentskej kancelárie Sergejom Kirijenkom.

„Práce na organizácii odchodu obyvateľov z ľavého brehu Dnepra do bezpečných oblastí Ruska boli zavŕšené,“ napísal Axionov na sociálnej platforme Telegram s tým, že oblasť ostreľujú ukrajinské ozbrojené sily.

Kirijenko podľa Axionova navštívil aj Záporožskú atómovú elektráreň a zhováral sa s jej zamestnancami. Cherson je hlavným mestom rovnomennej oblasti, ktorá je jednou zo štyroch ukrajinských oblastí nedávno anektovaných Ruskom. (tasr/afp)

9:34 Ukrajinský prezident Zelenskyj prirovnal vo svojom pravidelnom prejave boj svojej krajiny proti Rusku s odporom Ukrajincov voči nacistom počas druhej svetovej vojny. Rusko podľa neho – ako kedysi nacizmus – sleduje tie isté ciele. „Podoba zla sa zmenila, ale jeho podstata zostala nezmenená,“ uviedol Zelenskyj vo videopríhovore zverejnenom v noci na piatok. „Zlo po 80 rokoch povstalo z popola,“ vyhlásil ukrajinský prezident. Rusko sa zo susedného štátu stalo agresorskou a teroristickou krajinou, ktorá má na svedomí vojnové zločiny.

„Jedinou taktikou Ruska je teror,“ poznamenal Zelenskyj s tým, že to môže viesť len k porážke Moskvy. Zdôraznil, že odpor Ukrajincov je silný a krajina sa nenechá zlomiť. Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že Rusko bude musieť kapitulovať a zaplatiť Kyjevu vojnové reparácie. Oblasti, ktoré Rusko nezákonne anektovalo, budú podľa neho oslobodené.

Zelenskyj, stojaci vedľa zostreleného bojového dronu, uviedol, že ruské sily opakovane raketami a bombami útočia na ukrajinské mestá. Spresnil, že len za posledné dva dni bolo zaznamenaných 30 ruských útokov s použitím iránskych dronov, z ktorých 23 bolo zostrelených.

Rusko podľa slov ukrajinského líra od začiatku invázie vystrelilo na Ukrajinu 4 500 rakiet a celkovo podniklo 8 000 leteckých útokov. Rusko obsadzuje alebo zamínováva ukrajinské elektrárne, kradne obilie, aby vyvolalo hrozbu hladu a tiež unáša ľudí vrátane detí. (tasr/dpa)

9:00 Keď výpadky prúdu začali byť v Kyjeve na programe takmer každý deň, Taras Lohinov vedel, že každý, kto uviazne vo výťahoch sedemnásťposcho­dového paneláku, kde býva, ocení základné vybavenie, ktoré mu pomôže prekonať ťažké chvíľky.

Čítajte viac Balíčky na prežitie vo výťahoch svedčia o nápaditosti voči vypínaniu elektriny v Kyjeve

8:25 Ukrajinské sily zaútočili vo štvrtok na ruské pozície v meste Cherson na juhu krajiny, zatiaľ čo na jej východe sa zintenzívnili boje. Udialo sa to v čase, keď sa objavili správy, že Moskvou vymenované orgány v Chersonskej oblasti opustili mesto a pripojili sa k desiatkam tisíc obyvateľov, ktorí utiekli do iných oblastí okupovaných Ruskom. Ukrajinské sily obkľúčili Cherson zo západu a útočili na ruský oporný bod na západnom brehu rieky Dnipro, ktorá rozdeľuje oblasť i krajinu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil správy o možnom stiahnutí ruských jednotiek z Chersonu za dezinformáciu. „Nevidím ich utekať z Chersonu,“ povedal Zelenskyj v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera. „Toto je informačný útok, aby sme tam išli a presunuli tam jednotky z iných nebezpečných smerov. Ich najvycvičenejší vojaci sú na pozíciách. Vidíme to a neveríme im,“ povedal Zelenskyj. (sita)

7:42 Spojené štáty pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 275 miliónov dolárov. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na nemenovaných amerických činiteľov, podľa ktorých bude tento balík z veľkej časti zameraný na doplnenie munície pre zbraňové systémy, ktoré Kyjev používa pri protiofenzíve proti ruským inváznym silám.

Washington novú vojenskú pomoc zrejme oficiálne oznámi dnes. Balík novej vojenskej pomoci má napríklad obsahovať muníciu pre raketomety HIMARS.

Americký minister obrany Lloyd Austin medzitým vo štvrtok novinárom povedal, že USA dodajú Ukrajine skôr prisľúbené systémy protivzdušnej obrany NASAMS zrejme začiatkom budúceho mesiaca. USA sľúbili zaslať napadnutej krajine dva tieto systémy. (čtk)

6:54 Čečenský vodca Ramzan Kadyrov oznámil, že pri tohtotýždňovom ukrajinskom ostreľovaní v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny zahynulo 23 čečenských vojakov a ďalších 58 utrpelo zranenia. Uviedol to vo štvrtok v príspevku na sociálnej sieti Telegram, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

„Všetky záchranné operácie na mieste sú ukončené a tu je konečný zoznam mŕtvych a zranených – 23 vojakov bolo zabitých a 58 utrpelo zranenia,“ napísal. Ide o nezvyčajné vyjadrenie čečenského vodcu vzhľadom na skutočnosť, že Moskva od začiatku vojny na Ukrajine len zriedka informuje o stratách na bojisku, píše Reuters.

„Áno, naše straty v ranných hodinách daného dňa boli veľké, ale Čečenci sa zúčastňujú džihádu… a ak im je súdené padnúť vo svätej vojne, je to česť a veľká radosť pre každého správneho moslima,“ dodal čečenský vodca.

Kadyrov napísal, že po ukrajinskom ostreľovaní vykonali čečenskí bojovníci odvetný útok a zabili približne 70 Ukrajincov. Agentúra Reuters tieto tvrdenia nedokázala bezprostredne overiť. Šéf vojenskej správy Chersonskej oblasti Serhij Chlan v stredu uviedol, že Čečenci sami odhalili svoju polohu prostredníctvom fotografií zverejnených na sociálnych sieťach.

6:30 Kto môže za súčasné enormné ceny energií? To je otázka, ktorú si kladie veľká časť domácností či firiem. Priame následky ruskej geopolitiky zapríčinili až 90 percent z nárastu cien energií, myslí si generálny riaditeľ energetického gigantu ČEZ Daniel Beneš.

Čítajte viac Šéf energetického giganta v Česku: Za 90 percent zdražovania môže Rusko

5:57 Americký prezident Joe Biden nemá záujem o stretnutie so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom počas novembrového summitu skupiny G20. Vo štvrtok to uviedol hovorca americkej prezidentskej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby, informovala AFP.

Biden nemá v úmysle stretnúť sa s Vladimirom Putinom, to je naše súčasné stanovisko, povedal Kirby. Predstavitelia Bieleho domu sa podobne vyjadrili aj minulý týždeň. Účasť Putina na schôdzke lídrov skupiny najväčších ekonomík sveta G20, ktorá sa uskutoční v novembri na indonézskom ostrove Bali, zatiaľ nie je istá, pripomína AFP. Ruský prezident ju nepotvrdil ani počas štvrtkovej diskusie na politickom fóre v Moskve.

„Možno tam odcestujem. Stále nad tým rozmýšľam,“ povedal šéf Kremľa. Ubezpečil však, že Rusko bude na summite určite zastupovať vysokopostavená delegácia, napísala agentúra DPA.

Indonézia v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo v skupine G20 a organizuje aj tohtoročný summit, ktorý sa uskutoční 15. – 16. novembra na Bali. V apríli Jakarta oznámila, že na schôdzku pozvala aj Putina. Indonézsky prezident Joko Widodo na summit pozval i ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aj napriek tomu, že Ukrajina nie je členom G20.

5:30 Ruské útoky iránskymi bezpilotnými lietadlami na Ukrajine sú „desivé“, uviedol vo štvrtok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Podľa jeho slov sa budú USA a ich spojenci snažiť zabrániť dodávkam zbraní z Iránu do Ruska, informovala agentúra AFP.

Rusko používa iránske drony na „zabíjanie ukrajinských civilistov a ničenie infraštruktúry, na ktorú sa Ukrajinci spoliehajú pri výrobe elektriny, vody a tepla“, povedal Blinken počas návštevy Kanady. „Je to desivé,“ dodal.

Šéf amerického rezortu diplomacie prisľúbil, že Kanada a Spojené štáty budú so spojencami a partnermi naďalej spolupracovať, aby odhalili iránske dodávky zbraní pre Moskvu. Dodal, že zároveň chcú Teherán od takéhoto predaja odradiť.

Ukrajina a západné krajiny tvrdia, že pri nedávnych útokoch na viaceré ukrajinské mestá použila ruská armáda iránske bezpilotné lietadlá Šáhid-136. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu povedal, že Moskva dosiaľ použila pri útokoch na ukrajinských civilistov a infraštruktúru približne 400 iránskych dronov.

Teherán takéto obvinenia odmieta. „Nedodali sme Rusku žiadne zbrane ani drony na použitie vo vojne proti Ukrajine,“ uviedol tento týždeň iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján. Irán podľa jeho slov nezostane nestranný, ak sa dokáže, že jeho drony využíva Rusko v bojoch na Ukrajine.

Británia, Francúzsko a Nemecko nedávno požiadali OSN o vyšetrenie záležitosti s tým, že o používaní iránskych bezpilotných lietadiel na Ukrajine existujú „významné dôkazy z otvorených zdrojov“.