382. deň: Čínsky prezident zavolá Zelenskému, stretne sa s Putinom. Dohodne prímerie?

Čítajte viac 381. deň: Krvavý Bachmut, boje silnejú. Pápež pôjde do Kyjeva, len keď navštívi aj Moskvu

22:49 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa rozhodla umožniť tisíckam Ukrajincov zostať v Spojených štátoch dlhšie. V pondelok o tom informuje TASR na základe správy agentúry AP.

Predstavuje to úľavu pre utečencov, ktorým ročné povolenie na pobyt čoskoro vyprší. Väčšina z nich utiekla z vlasti po začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Rozhodnutie sa týka ukrajinských občanov s najbližšími rodinnými príslušníkmi, ktorým bol umožnený vstup do USA pred spustením programu Uniting for Ukraine, oznámilo americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť (DHS).

20:51 Ukrajinský minister infraštruktúry Oleksandr Kubrakov v pondelok uviedol, že rozhodnutie Ruska predĺžiť dohodu o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov iba o 60 dní je v rozpore s podpísaným dokumentom. Návrh Moskvy však neodmietol. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Obilná dohoda zahŕňa predĺženie najmenej o 120 dní, preto je pozícia Ruska predĺžiť dohodu len o 60 dní v rozpore s dokumentom podpísaným Tureckom a OSN,“ napísal Kubrakov na sociálnej sieti. „Čakáme na oficiálne stanovisko OSN a Turecka ako ručiteľov (čiernomorskej obilnej) iniciatívy,“ dodal.

20:42 Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, Jevgenij Prigožin, v pondelok odmietol, že vagnerovci smerujú migráciu z niekoľkých afrických krajín do Talianska. Prigožin uviedol, že migrantmi sa nezaoberajú. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry ANSA.

Súčasnú veľkú vlnu migrantov taliansky minister obrany Guido Crosetto a minister zahraničných vecí Antonio Tajani pripísali v pondelok činnosti vagnerovcov v Afrike.

„Crosetto by sa mal menej pozerať inými smermi a mal by riešiť svoje problémy, ktoré zrejme nedokáže zvládnuť. My nemáme informácie o tom, čo sa deje s migračnou krízou, nezaoberáme sa tým, my máme kopu vlastných problémov, ktoré musíme riešiť,“ vyhlásil Prigožin.

19:59 Britské kráľovské námorníctvo v pondelok oznámilo, že v britských teritoriálnych vodách v Lamanšskom prielive eskortovalo ruskú fregatu a tanker. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters a vyhlásenia britského námorníctva zverejnenom na jeho oficiálnej stránke.

„Britská fregata typ 23 sprevádzala v nedeľu Rusov cez Lamanšský prieliv, keď mierili smerom k Severnému moru,“ uviedlo britské námorníctvo vo vyhlásení.

Išlo o ruskú fregatu triedy admirál Kasatonov a jej sprievodný tanker. Podľa britského námorníctva sa obe ruské lode preplavili v stredu cez Gibraltársky prieliv a stále ich sprevádzajú vojenské plavidlá NATO.

19:28 Desiatky ukrajinských vojakov v pondelok dokončili v Španielsku štvortýždňový vojenský výcvik zameraný na obsluhu tankov Leopard 2A4. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian.

Celkovo sa na výcviku v severošpanielskom meste Zaragoza zúčastnilo 40 tankistov a 15 mechanikov, uviedla španielska armáda vo vyhlásení.

„Bolo to intenzívne,“ uviedol kapitán Contreras. Novinárom sa predstavil iba pod svojou hodnosťou a priezviskom. Podľa neho sa Ukrajinci vrátia domov „s veľmi akceptovateľnými znalosťami“ o tankoch Leopard.

18:11 Rada Európskej únie (EÚ) v pondelok predĺžila sankcie voči Rusku pre jeho inváziu na Ukrajinu o ďalších šesť mesiacov. Reštriktívne opatrenia, ktoré tak zostávajú v platnosti do 15. septembra, sú uplatnené na „osoby zodpovedné za oslabovanie alebo ohrozovanie územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny“. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Súčasné sankcie sa týkajú 1 473 osôb a 205 subjektov. Zahŕňajú cestovné obmedzenia, zmrazenie majetku a zákaz sprístupňovania finančných prostriedkov alebo iných hospodárskych zdrojov uvedeným jednotlivcom a subjektom.

Rada EÚ vo svojom pondelkovom vyhlásení odsúdila ruskú vojnu na Ukrajine, ktorá podľa nej predstavuje očividné porušenie Charty OSN a priniesla Ukrajine a jej ľudu obrovské utrpenie a zničenie. Zároveň vyzvala Rusko, aby svoju „strašnú vojnu“ skončilo.

17:27 Rusko súhlasilo s predĺžením dohody o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov iba o ďalších 60 dní. V pondelok to uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Veršinin. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Ruská strana… nemá námietky proti ďalšiemu predĺženiu ‚Čiernomorskej obilnej iniciatívy‘ po uplynutí jej platnosti 18. marca, ale len o 60 dní,“ oznámil Veršinin v stanovisku ruskej diplomatickej misie v Ženeve po rokovaniach na pôde OSN.

Čiernomorská obilná iniciatíva medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú pomohli vlani v júli sprostredkovať Turecko a OSN, obsahuje dve dohody.

Jedna umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna. Druhá má uľahčiť export ruských obilnín a hnojív bez ohľadu na sankcie uvalené na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine.

16:13 Ruský prezident Vladimir Putin sa stretol s čečenským vodcom Ramzanom Kadyrovom a hovoril s ním o konflikte na Ukrajine, informovala televízia Sky News. Počas stretnutia povedal Kadyrov, že jeho čečenskí bojovníci si úspešne plnia svoje povinnosti v „zóne špeciálnej vojenskej operácie“ a plnia všetky rozkazy až do dosiahnutia víťazstva.

Šéf Kremľa preto požiadal Kadyrova, aby poďakoval čečenským vojakom bojujúcim na Ukrajine. Kadyrov je jedným z neochvejných zástancov vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu. Vlani dokonca uviedol, že jeho traja synovia vo veku 14, 15 a 16 rokov čoskoro zamieria na Ukrajinu, aby tam bojovali na frontovej línii. V minulosti tiež vyzval Moskvu, aby zvážila na Ukrajine použitie jadrových zbraní s nízkou účinnosťou.

15:32 Medzinárodný trestný súd (ICC) plánuje v dvoch prípadoch začať stíhanie za vojnové zločiny súvisiace s ruskou inváziou na Ukrajinu. S odvolaním sa na svoje zdroje medzi súčasnými aj bývalými predstaviteľmi súdu to dnes napísal denník The New York Times (NYT), podľa ktorého ICC tiež požiada o vydanie zatykačov na niekoľko osôb.

Prvá žaloba sa týka obvinenia, že Rusko unieslo ukrajinské deti a dospievajúcich a poslalo ich do prevýchovných táborov na ruskom území. Moskva sa s týmto programom, ktorý označuje za humanitárnu misiu na ochranu ukrajinských sirôt a opustených detí pred vojnou, nijako netají.

Podľa druhého obvinenia Kremeľ pri útokoch úmyselne mieri na civilnú infraštruktúru vrátane vodných zdrojov a elektrární ležiacich ďaleko od frontu, píše NYT. V tomto prípade Rusko pri svojich početných vlnách vzdušných úderov na ukrajinské mestá a infraštruktúru aj napriek dôkazom vypovedajúcim o opaku tvrdí, že zasahuje vojenské ciele.

14:40 Do ruského parlamentu bol predložený návrh zákona, ktorým sa horná hranica odvodového veku zvýši na 30 rokov. Dolná hranica – na 21 rokov – sa bude zvyšovať postupne niekoľko rokov. V súčasnosti platí, že na základnú vojenskú službu sú povolávaní muži vo veku 18 až 27 rokov.

Ako informovala agentúra Reuters, návrh zákona predložil poslanec Andrej Kartapolov – bývalý generál, ktorý v Štátnej dume vedie výbor pre obranu a v parlamentne zastupuje vládnu stranu jednotné Rusko.

Podľa návrhu zákona v roku 2024 budú na základnú vojenskú službu odvádzaní muži vo veku od 19 do 30 rokov, v roku 2025 od 20 rokov a v roku 2026 od 21 rokov, citoval Reuters z dokumentu. Od budúceho roka bude možné do služby v armáde povolať mužov až do veku 30 rokov, informuje TASR.

14:20 Čínsky prezident Si Ťin-pching má čoskoro telefonovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, a to vôbec po prvý raz od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Ich video-hovor sa má uskutočniť zrejme po tom, ako Si Ťin-pching na budúci týždeň navštívi Moskvu. S odvolaním sa na nemenované zdroje dobre oboznámené so situáciou o tom v pondelok informoval denník The Wall Street Journal (WSJ).

Niektoré z citovaných zdrojov uviedli, že plánované stretnutie čínskeho lídra s ruskými prezidentom Vladimirom Putinom aj video-hovor so Zelenským odzrkadľujú snahy Pekingu zohrávať aktívnejšiu úlohu v rámci snáh o ukončenie vojny na Ukrajine.

Čína sa nedávno ponúkla na sprostredkovanie mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou. Táto iniciatíva však na Západe vyvolala skeptickú reakciu vzhľadom na diplomatickú podporu Ruska zo strany Pekingu, pripomenula agentúra Reuters.

13:50 Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v pondelok naznačil, že udelenie prestížnej filmovej ceny Oscara pre dokumentárny film Navaľnyj „mohlo byť spolitizované“.

„Nemôžem posúdiť kvality tohto dokumentu, pretože som ho nevidel. Bolo by (pre to) nelogické čokoľvek povedať. Hoci som ho nepozeral, dovolím si tvrdiť, že je tu istý prvok politizácie témy,“ povedal Peskov novinárom.

Konštatoval, že „Hollywood tiež niekedy politizuje svoju prácu, to sa stáva.“

Film Navaľnyj získal v nedeľu cenu Oscar v kategórii najlepší dokumentárny film.

Táto snímka režírovaná Kanaďanom Danielom Roherom sleduje život Navaľného od leta 2020, keď bol v Rusku otrávený nervovoparalytickou látkou typu novičok, do januára roku 2021, keď sa do Ruska vrátil z Nemecka, kde sa liečil. Ihneď na letisku bol zadržaný, vzatý do vyšetrovacej väzby a neskôr odsúdený na tresty odňatia slobody.

13:30 Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko a iránsky prezident Ebráhím Raísí podpísali v pondelok v Teheráne dohodu, ktorá vytvára základ spolupráce medzi oboma krajinami do roku 2026 a týka sa politiky, hospodárstva a vedy. Informovala o tom agentúra AFP.

Lukašenko po rokovaní s Raísím konštatoval, že „s veľkým rešpektom sleduje vytrvalosť, s akou (iránsky) ľud odoláva vonkajším tlakom, pokusom vnútiť mu vôľu iných“, informuje TASR.

„Irán napriek všetkému vyvíja moderné technológie,“ dodal Lukašenko o spornom iránskom jadrovom programe, ktorý viedol k uvaleniu medzinárodných sankcií.

13:02 Ruská invázia na Ukrajinu mala „devastačné“ účinky na ukrajinské deti umiestnené v rôznych inštitúciách, pričom tisícky z nich boli premiestnené na Moskvou okupované územia alebo priamo do Ruska, upozornila v pondelok ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW).

V správe HRW sa uvádza, že vojna zdôraznila naliehavú potrebu reformy systému na Ukrajine, kde bolo pred inváziou v rôznych inštitúciách umiestnených viac než 105.000 detí. Tento počet bol vôbec druhý najvyšší v Európe, hneď po Rusku, informuje agentúra AFP.

„Táto brutálna vojna jasne ukázala, že je potrebné ukončiť nebezpečenstvá, ktorým čelia deti v inštitucionálnej starostlivosti,“ povedal Bill Van Esveld, z HRW. Navrátenie detí, ktoré ruské sily nelegálne presídlili z Ukrajiny, by malo byť podľa neho „medzinárodnou“ prioritou.

V správe tejto ľudskoprávnej organizácie sa uvádza, že do Ruska alebo na Moskvou okupované územia Ukrajiny bolo premiestnených najmenej niekoľko tisíc detí. Sto inštitúcií, v ktorých bolo pred rokom 2022 umiestnených viac než 32.000 ukrajinských detí, sa podľa HRW nachádza na územiach momentálne okupovaných Rusmi.

12:22 Exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská označila bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka za „komplica“ Kremľa v útočnej vojne proti Ukrajine.

„Plní všetky rozkazy (ruského prezidenta Vladimira) Putina,“ povedala Cichanovská v pondelok pre nemecký rozhlas Deutschlandfunk (DLF). Ako dodala, bez Lukašenkovho súhlasu by ruské útoky na Ukrajinu neboli možné. Alexandr Lukašenko podľa nej kúsok po kúsku predáva Kremľu nezávislosť svojej krajiny.

„Okupáciu zo strany Ruska nevnímame len vojensky, (Rusi) obsadzujú Bielorusko aj mediálne, v ekonomickej oblasti,“ pokračovala Cichanovská.

„Jediná vec, ktorú má Lukašenko v rámci Bieloruska ešte pod kontrolou, je útlak (obyvateľstva),“ vyhlásila.

Lukašenko je v tejto bývalej sovietskej republike pri moci už viac než štvrťstoročie. Kritici ho označujú za „posledného európskeho diktátora“, pripomína DPA.

12:06 Zástupcovia Ruska a OSN dnes rokujú v Ženeve o predĺžení platnosti dohody, ktorá umožňuje vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more. Za OSN rozhovory za zatvorenými dverami vedie šéfka Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) Rebeca Grynspanová. Podľa agentúry DPA sa neočakáva, že by už dnes rokovanie prinieslo nejaké výsledky.

Ak Rusko nebude s predĺžením dohody súhlasiť, vyprší jej platnosť v sobotu. Moskva žiada väčšiu podporu na vývoz svojich potravín a hnojív. Hoci sa na ruský poľnohospodársky export výslovne nevzťahujú sankcie, ktoré Západ na Rusko uvalil kvôli jeho invázii na Ukrajinu, Moskva tvrdí, že obmedzenia jej finančníctva, poisťovníctva a logistiky sú prekážkou, aby mohla produkty vyvážať. OSN podľa agentúry DPA pripúšťa, že tieto problémy sa stále nepodarilo odstrániť.

11:56 Protivzdušná obrana nad západoruským mestom Belgorod v noci na dnes zostrelila štyri strely. Uviedol to gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov, podľa ktorého trosky striel poškodili dva obytné domy. Jeden človek je zranený.

„Sanitka do nemocnice odviezla ženu s otrasom mozgu. Nemá žiadne otvorené zranenia. Jej stav je stredne vážny,“ napísal Gladkov na telegrame.

Ruská Belgorodská oblasť priamo susedí s Ukrajinou, na ktorú Rusko pred vyše rokom podniklo inváziu. Prihraničná oblasť čelí útokom pravidelne, pripomína server Meduza, podľa ktorého Gladkov na konci januára 2023 uviedol bilanciu 25 mŕtvych civilistov v dôsledku ostreľovania. Kyjev sa k zodpovednosti nehlási.

11:33 Tajomník ruskej bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev vyjadril pochybnosti o pravdivosti informácií, že za vlaňajším útokom na plynovody Nord Stream 1 a 2 stála Ukrajina. Vo vyjadrení pre ruský denník Argumenty i fakty povedal, že o páchateľoch útoku nemá informácie. Podozrieva však Spojené štáty a Britániu.

„Kyjev zničením plynovodu nič nestratil ani nezískal,“ povedal Patrušev, ktorý je pokladaný za jedného z najbližších spolupracovníkov ruského prezidenta Vladimira Putina. Dodal, že Ukrajina nemala potrebu takýto čin páchať, keď od Nemecka naliehavo potrebuje vojenskú a inú pomoc.

Rusko už skôr označilo incident za teroristický útok a naznačilo, že za ním stoja západné krajiny. To teraz Patrušev zopakoval. „Na vykonávanie takýchto úkonov sú určené jednotky osobitného určenia s príslušným vybavením a výcvikom. Spojené štáty a Anglicko ich určite majú,“ povedal s tým, že USA teraz tlačia na Nemecko, aby pristúpilo na „priaznivú verziu“ sabotáže plynovodu.

Patrušev tiež uviedol, že nemá žiadne konkrétne údaje o tom, kto bol organizátorom a vykonávateľom tejto sabotáže. Vyzval preto na „objektívne vyšetrovanie“ s účasťou Ruska a ďalších dotknutých štátov, akúkoľvek účasť Moskvy na útoku vylúčil.

11:20 Ukrajina o svojom osude nerozhoduje sama, rozhodujú o ňom iní. Bez vôle Spojených štátov na Ukrajine nebude mier, vyhlásil v pondelok v rozhovore pre server Index.hu maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Čítajte viac Maďarský šéf obrany: Ukrajina nerozhoduje o svojom osude. Bez vôle USA nebude mier

11:00 Ukrajinské a ruské sily zvádzajú ťažké boje o centrum východoukrajinského mesta Bachmut. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP s odvolaním sa na ukrajinskú i ruskú stranu.

„Útočné jednotky vagnerovcov postupujú z viacerých smerov, pokúšajú sa prelomiť obranné pozície našich vojakov a postúpiť do centra mesta. Naši obrancovia spôsobujú v ťažkých bojoch nepriateľovi značné straty,“ uviedla v pondelok v rannom brífingu ukrajinská armáda.

V podobnom zmysle sa vyjadrila aj ruská žoldnierska Vagnerova skupina, ktorá vo viac než sedem mesiacov trvajúcej bitke o Bachmut zohráva dôležitú úlohu. „Nepriateľ bojuje o každý meter; čím bližšie sme k centru mesta, tým sú boje ťažšie,“ uviedli vo vyhlásení vagnerovci.

10:55 Gruzínsky premiér Irakli Garibašvili vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby nezasahoval do vnútpolitickej situácie v Gruzínsku. Vyjadril sa tak po minulotýždňovej vlne protestov v Gruzínsku, ktorým Zelenskyj vyjadril podporu.

Zelenskyj sa počas demonštrácií Gruzíncom poďakoval za to, že mávali aj ukrajinskými vlajkami a zaželal im, aby ich demokratické snahy boli úspešné.

„Ak osoba, ktorá je vo vojne… odpovedá na deštruktívne konanie niekoľkých tisícov ľudí tu v Gruzínsku, ide o priamy dôkaz, že táto osoba je zapojená, motivovaná spraviť niečo aj tu, (niečo) zmeniť,“ povedal Garibašvili v nedeľnom rozhovore pre gruzínsku televíziu IMEDI na margo Zelenského podpory protestov v Tbilisi.

V súvislosti s prebiehajúcim vojenským konfliktom na Ukrajine predseda gruzínskej vlády dodal: „Všetkým chcem zaželať skorý koniec tejto vojny a mier.“

10:42 Britské ministerstvo obrany vo svojej pondelňajšej správe tvrdí, že príslušníci ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny začali najnovšie viesť „kariérne rozhovory“ na stredných školách s cieľom získavať nových „bojovníkov“ na Ukrajinu.

Vagnerovcom podľa stanice Sky News pravdepodobne v ostatnom čase zakázali verbovať bo bojov na Ukrajine odsúdencov z ruských väzníc, a to pretrvávajúce spory s Kremľom. Práve z väzníc pritom Vagnerova skupina mnohých bojovníkov, ktorým sľubovali, že po skončení kontraktu budú prepustení na slobodu.

Britský rezort obrany vo svojej najnovšej zvodke -založenej na zisteniach tajných služieb – uvádza, že šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin teraz „s veľkou pravdepodobnosťou presmeruje náborové úsilie na slobodných ruských občanov“.

Od začiatku marca zriadili vagnerovci podľa britského ministerstva v Rusku už prinajmenšom 40 náborových stredísk, a to najmä v športových centrách.

10:26 V časti Chersonskej oblasti ovládanej Ukrajinou bude na jeden mesiac zrušený tzv. „suchý zákon“. Rozhodli o tom miestne úrady, ktoré si od tohto kroku sľubujú, že pomôže oživiť ekonomiku regiónu. Informovala o tom britská stanica BBC s tým, že predaj alkoholu príslušníkom vojenských a poriadkových zložiek bude zakázaný aj naďalej.

Vo vyhlásení oblastnej samosprávy sa uvádza, že predaj alkoholických nápojov bude povolený od 15. marca, a to v čase od 10.00 h do 15.00 h miestneho času. Predaj bude možný vo veľkoobchodných, maloobchodných a reštauračných zariadeniach. Uvoľnenie obmedzení na predaj alkoholu bude platiť mesiac, informuje TASR.

Gubernátor Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin uviedol, že rozhodnutie o zrušení zákazu predaja alkoholu nebolo jednoduché. Objasnil, že v oblasti je veľa ľudí so zbraňami, neustále dochádza k ostreľovaniu a civilisti by mali byť schopní vyhodnocovať prípadné riziká. Upozornil však súčasne, že v oblasti zároveň „prekvitá“ nelegálne obchodovanie s alkoholom, čo prispieva k nárastu zločinnosti, ale má nepriaznivý vplyv aj na ekonomiku oblasti.

9:56 Hraničnými priechodmi s Ukrajinou prešlo v uplynulom týždni na Slovensko 14 387 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 575 žiadateľov. Naopak, na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 14 689 ľudí. TASR o tom informovali z Kancelárie ministra vnútra SR.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od vypuknutia vojny na Ukrajine, je 1 273 393. Dočasné útočisko udelili 111 548 žiadateľom. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo od 24. februára 2022 1 060 312 ľudí.

Ministerstvo vnútra SR podľa vlastných slov na dennej báze sleduje a vyhodnocuje udalosti týkajúce sa vojny na Ukrajine a jej dosahu na Slovensko.

9:38 Spojené štáty vrátili Ukrajine historické predmety ukradnuté na Ruskom okupovaných ukrajinských územiach, informovala v nedeľu stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Ukrajinské veľvyslanectvo v USA vo svojom vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach spresnilo, že príslušníci americkej colnej a pohraničnej ochrany na newyorskom letisku Johna F.Kennedyho zadržali tieto historické a kultúrne pamiatky pri pokuse o ich nelegálny dovoz do USA.

Preverovaním pôvodu a ďalším skúmaním týchto artefaktov sa potvrdilo, že ide o cennosti patriace Ukrajine a ukradnuté na Ruskom okupovaných ukrajinských územiach. Išlo napríklad o krátky meč z prostredia skýtskej kultúry zo 6.-5. storočia pred n. l., leštenú kremennú sekeru z 3. storočia pred n. l. a šable z obdobia štátu Polovcov z 11.-12. storočia.

Tieto a ďalšie predmety sa páchatelia pokúsili doviezť do Spojených štátov z Ruska bez sprievodných dokumentov. Celkovo bolo takto zadržaných najmenej 20 zásielok archeologických pokladov, ktoré boli z Krasnodarského kraja, ako aj z Ruskom okupovaných území Ukrajiny zaslané do USA od júla do septembra minulého roka.

9:12 Konflikt medzi ruským ministerstvom obrany a súkromnou vojenskou organizáciou známou ako Vagnerova skupina pravdepodobne dosiahol svoj vrchol, keď v bojoch o ukrajinské mesto Bachmut zahynuli tisícky vagnerovcov, uviedol v pondelok americký Inštitút pre štúdium vojny ISW.

Čítajte viac ISW: Konflikt medzi ruským ministerstvom obrany a vagnerovcami dosiahol vrchol

8:50 Situácia v Bachmute je naďalej zložitá, ukrajinskí obrancovia však odrážajú všetky útoky Rusov, ktorí sa snažia dobyť mesto na východe krajiny. Uviedol to dnes veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Syrskyj.

„Situácia v okolí Bachmutu zostáva zložitá. Útočné jednotky Vagnerovej skupiny postupujú z viacerých smerov, snažia sa prelomiť našu obranu a postúpiť do centrálnej časti mesta,“ citovala Syrského ukrajinská mediálna platforma Military Media Center. „Všetky pokusy nepriateľa o dobytie mesta sú odrážané delostrelectvom, tankmi a ďalšími palebnými prostriedkami. Obrana pevnosti pokračuje!“ dodal.

Bachmut je v súčasnosti jedným z ohnísk vojny na Ukrajine a odohrávajú sa tam jedny z najťažších bojov konfliktu, ktorý Moskva rozpútala pred vyše rokom.

8:00 Turecko vyjadrilo presvedčenie, že Ukrajina a Rusko sa dohodnú na predĺžení dohody o vývoze obilia cez Čierne more, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Rusko a Ukrajina zaujali pozitívny prístup, ktorý „povedenie k pozitívnemu výsledku“, povedal v nedeľu turecký minister obrany Hulusi Akar tureckej štátnej tlačovej agentúre Anadolu. „Domnievame sa, že jej platnosť bude predĺžená 18. marca,“ dodal.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí však napriek tomu uviedlo, že ruskí predstavitelia sa doposiaľ nezúčastnili na rokovaniach o predĺžení čiernomorskej obilnej dohody. „O tomto predmete neboli rokovania, zvlášť nie s účasťou ruských predstaviteľov,“ povedala hovorkyňa ministerstva Marija Zacharovová.

Ďalšie kolo rozhovorov o predĺžení tejto dohody podľa nej prebehne v pondelok 13. marca v Ženeve za účasti ruskej delegácie a generálnej tajomníčky Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) Rebecou Grynspanovou.

7:06 V bojoch o mesto Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny prišlo za ostatný týždeň o život viac ako 1 100 ruských vojakov a minimálne 1 500 bolo zranených. Zničených bolo i viac ako desať skladov munície. Ako referuje web Ukrajinská pravda, v nočnom videopríhovore k národu to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v nedeľňajšej aktualizácii uviedol, že ruský postup na Bachmut sa pravdepodobne zastavil a nič nenasvedčuje tomu, že by okupanti v ostatných dňoch boli schopní dosiahnuť nejaký pokrok. Britská vojenská rozviedka v sobotu informovala, že Vagnerovci majú pod kontrolu väčšinu východného Bachmutu a ukrajinské sily sú na západe, pričom rieka Bachmutka teraz predstavuje frontovú líniu.

6:30 Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou sa nevedie iba na bojisku, ale aj na jazykovej úrovni. Cez víkend dal prezident Volodymyr Zelenskyj pokyn preštudovať otázku možného premenovania Ruska na Moskoviu.

Čítajte viac Kyjev zvažuje premenovanie Ruska. Alebo len trolluje Moskvu?

6:15 Európske krajiny v rokoch 2018 až 2022 zvýšili dovoz zbraní o 47 percent oproti predchádzajúcemu päťročnému obdobiu. Na svojom webe to uviedol Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI), podľa ktorého je hlavným dôvodom vojna na Ukrajine. Naproti tomu celosvetový obchod so zbraňami v posledných piatich rokoch klesol o zhruba päť percent.

„Po ruskej invázii na Ukrajinu chcú európske štáty dovážať viac zbraní a rýchlejšie,“ zhrnul hlavný vývoj analytik SIPRI Pieter Wezeman. Európske štáty, ktoré sú členmi Severoatlantickej aliancie, dovoz zbraní zvýšili dokonca o 65 percent.

Napadnutá Ukrajina sa vlani vďaka dodávkam zo Spojených štátov a Európy stala tretím najväčším dovozcom zbraní na svete. Za celé obdobie rokov 2018 až 2022 je na 14. mieste.

Najväčšími vývozcami sú rovnako ako v predchádzajúcich troch desaťročiach Spojené štáty a Rusko. USA svoj podiel na celosvetových exportoch zbraní v rokoch 2018 až 2022 dokázali oproti predchádzajúcemu päťročnému obdobiu zvýšiť z 33 na 40 percent, zatiaľ čo pri Rusku klesol z 22 na 16 percent.

„Je pravdepodobné, že invázia na Ukrajinu ďalej obmedzí ruský vývoz zbraní,“ je presvedčený Wezeman. Ruský export podľa neho doplatí na sankcie zavedené proti Moskve po napadnutí Ukrajiny a navyše sa krajina kvôli vojne bude musieť sústrediť predovšetkým za zásobovanie vlastnej armády.

Najvýraznejší pokles dovozov zbraní zaznamenala Afrika (o 40 percent oproti rokom 2013 až 2017) a Severná a Južná Amerika (o 21 percent), aj keď tu viac zbraní importovali USA (o 31 percent), Brazília (o 48 percent) a Čile (o 56 percent).

Výrazný nárast bol viditeľný vo východnej Ázii (o 21 percent), a to predovšetkým v Japonsku (o 171 percent) a v Južnej Kórei (o 61 percent).

SIPRI vo svojej analýze posudzuje obchod s ťažkými zbraňami, ako sú vojnové lode, tanky, lietadlá, delostrelectvo, rakety a veľké obranné systémy.