Bezpečnostný rámec pre Ukrajinu
Okrem toho vznikla Rada NATO-Ukrajina a aliancia zdôraznila, že Kyjev bude podporovať v demokratických a bezpečnostných reformách pred budúcim členstvom. Zároveň krajiny G7, teda sedem ekonomicky najrozvinutejších krajín sveta, hovoria o bezpečnostných záväzkoch pre Ukrajinu. Tie by sa mali týkať ďalšej vojenskej podpory pre Kyjev či výmeny spravodajských informácií.
Televízia Sky News dokonca citovala britského premiéra Rishiho Sunaka, ktorý povedal, že vytvorený bezpečnostný rámec by mohol priniesť do Európy mier a že je to silný signál ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
"Naše vyhlásenie potvrdzuje záväzok, aby Ukrajina už nikdy nezostala zraniteľná voči brutalite, ktorú použilo Rusko,“ uviedol Sunak. Podľa neho sa podpora pre Kyjev na ceste k členstvu v NATO spája s formálnymi, multilaterálnymi a bilaterálnymi dohodami a stojí za ňou drvivá väčšina členov aliancie.
V stredu sa vo Vilniuse ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zúčastnil na prvom zasadnutí novovytvorenej Rady NATO-Ukrajina. Bez ohľadu na to, kedy Kyjev vstúpi do aliancie, tento formát umožňuje sedieť Ukrajine za jedným stolom s krajinami transatlantickej organizácie. Z politického hľadiska je to veľmi dôležitý signál.
Čítajte viac Šéf NATO exkluzívne pre Pravdu: Rusko vie, že jadrová vojna sa nedá vyhrať
Zelenskyj pred príchodom na summit kritizoval, že jeho krajina nevie, kedy by sa mohla stať členom NATO. V záveroch schôdzky sa objavila veta, že aliancia bude môcť pozvať Kyjev, keď budú spojenci súhlasiť a budú splnené podmienky. Zelenskyj pred príchodom do litovskej metropoly označil toto pomerne vágne vyhlásenie za absurdné. Vo Vilniuse bol však už zmierlivejší. Hovoril o troch najdôležitejších témach, v ktorých chce mať Kyjev jasno.
Prvá otázka sa týka nových balíkov vojenskej podpory pre Ukrajinu. Druhou je pozvanie do NATO, o ktorom Zelenskyj povedal, že to chápe tak, že jeho krajina ho dostane, keď to umožní bezpečnostná situácia. A treťou témou sú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu na ceste do NATO.
Ústupok Rusku?
"Sme poctení, že ste prišli na summit NATO. Aliancia bude stáť po vašom boku dovtedy, kým to bude potrebné,“ povedal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským.
"Spoločne budeme prijímať rozhodnutie ako rovný s rovným. Ukrajina má bližšie k vstupu do NATO ako kedykoľvek predtým. Keď sa vojna skončí, Kyjev musí mať bezpečnostné záruky, aby sa agresia Ruska nezopakovala. Dnes sa stretávame ako rovný s rovným, teším sa na deň, keď sa stretneme ako spojenci. Najväčším rizikom by bolo, keby Putin vyhral. Bolo by to pre nás nebezpečné. Ukrajina má právo rozhodnúť sa, ako bude vyzerať jej bezpečnosť,“ zdôraznil Stoltenberg.
"Je dôležité, že nebudeme potrebovať Akčný plán členstva. Je to podstatný krok. Keby sme dostali pozvanie do NATO, bolo by to optimálne, ale závery sú dobré,“ vyhlásil Zelenskyj po boku so Stoltenbergom.
Hans Petter Midttun z Centra pre obranné stratégie, ktorý pôsobil v rokoch 2014–2018 ako nórsky obranný atašé na Ukrajine, vníma ako problém, že – ako zdôrazňujú aliančné štáty – Kyjev sa môže stať členom NATO až po vojne.
"Je to veľká chyba, ktorá bude motivovať Putina. Jednoducho môže vo vojne pokračovať,“ reagoval pre Pravdu Midttun.
Podľa neho Západ neuvažuje správne, keď sa spolieha na to, že Rusko si nebude môcť dovoliť viesť vojnu takpovediac donekonečna. "Tento argument počúvame už od roku 2014. Že si Rusko nebude môcť dovoliť robiť to, čo robí. Z môjho pohľadu je to však pomerne smiešne tvrdenie. Po prvé, Rusko to robí už deväť rokov a pokračuje v tom. A po druhé, žiadna krajina nezačne vojnu bez vyhodnotenia, čo ju to bude stáť. Ak ju Rusko spustilo napriek tomu, muselo to vnímať tak, že to, čo získa, bude jednoznačne stáť za to. Čo sa týka Ukrajiny, mohlo to byť jej nerastné bohatstvo, orná pôda, technológie, ovládnutie časti Čierneho mora a posunutie ruskej vojenskej sily stovky kilometrov na Západ,“ pripomenul Midttun.
Faktom je, že Ukrajinci ruskú inváziu zastavili. "Keď to však Moskva vnímala tak, že by z nej získala, Západ bude musieť urobiť oveľa viac než doteraz. Sankcie nie sú dostatočné a rokovania nebudú fungovať. Musíme presvedčiť Rusko, že mier by preň bol lepší scenár ako pokračujúca vojna. V tejto chvíli to nerobíme,“ tvrdí Midttun.
Čítajte viac NATO už má plán na odstrašenie Ruska. Na Slovensku bude viac vojakov
NATO sa však musí pohybovať v stanovených mantineloch. „Pravidlá fungovania aliancie nepustia,“ upozornila prezidentka Čaputová. "V prípade, keby sa stala Ukrajina súčasťou NATO počas trvania vojnového konfliktu, znamenalo by to vstup do vojny aj pre všetky ostatné členské štáty. Z tohto hľadiska sú tie pravidlá jasné,“ dodala.
Slovenská prezidentka vysvetlila, že keď sa ukončí vojna, NATO preverí ďalšie podmienky pre Kyjev, ako sú demokratizačné reformy či interoperabilita s alianciou. "Následne by mohli lídri členských krajín rozhodnúť, že Ukrajina začne prístupový proces,“ ozrejmila Čaputová.
Obranné plány
NATO však aspoň chcelo na summite Moskve odkázať, že je ochotné odstrašiť ju. Obrana proti Rusku je súčasťou nových regionálnych plánov, ktoré si aliancia schválila a malo by ich podporiť 300-tisíc vojakov.
"Bude to dostatočné? Závisí to od hrozby. Najmä od toho, čo by mohol urobiť Kremeľ. Existujú rôzne definície toho, akú hrozbu Rusko predstavuje a aká je veľká. Zdá sa však nepravdepodobné, že by Moskva bola schopná byť pre aliancii vážnou konvenčnou vojenskou výzvou, minimálne dovtedy, kým bude pokračovať vojna proti Ukrajine. Z krátkodobého hľadiska je teda najzaujímavejšia otázka, či budú nové plány fungovať. Odpoveď na ňu spočíva v ochote a schopnosti členov NATO vyčleniť na obranu dostatočný počet najrôznejších jednotiek, ktoré budú kvalitne pripravené. Ešte nevieme, či sa to naozaj stane. A nemôžeme si tým byť istí, vzhľadom na to, ako sa krajiny správali v oblasti obrany po druhej svetovej vojne,“ povedal pre Pravdu Paal Hilde z Nórskeho inštitútu pre obranné štúdie.
Čítajte viac NATO súhlasilo so skrátením cesty Ukrajiny k členstvu v aliancii