Na summite NATO, ktorý sa konal v dňoch 11. – 12. júla v litovskom Vilniuse, transatlantická organizácia schválila vytvorenie troch regionálnych plánov. Tie majú slúžiť na odstrašenie a obranu pred Ruskom, ale aj pred teroristami či prípadnými inými nepriateľmi.
Viac vojakov
Paal Hilde z Nórskeho inštitútu pre obranné štúdie vysvetľuje, ako by to malo vyzerať.
"Prvýkrát od studenej vojny NATO vyvíja komplexné plány kolektívnej obrany zamerané na odstrašovanie a obranu proti agresii. Aliancia v strategickej koncepcii, ktorú schválila vlani, identifikovala dve hlavné hrozby. Hovoríme o Rusku a medzinárodnom terorizme. Nová skupina plánov sa zameriava na boj proti obom, ale na možné nebezpečenstvo zo strany Moskvy jednoznačne dáva hlavný dôraz. NATO má celkový strategický plán, niekoľko plánov pre špecifické oblasti a predovšetkým tri regionálne plány. Jeden pre juh, pravdepodobne s väčším dôrazom aj na boj proti terorizmu, ďalší pre strednú a vnútrozemskú Európu a tretí pre oblasť sever-západ, ktorá zahŕňa severný Atlantik. Kľúčovým prvkom regionálnych plánov je, že majú byť plne funkčné. Teda majú byť založené na využití vopred určených a pridelených jednotiek na rôznom stupni pripravenosti. Odráža to aj nový model síl NATO,“ ozrejmil pre Pravdu Hilde.
V súčasnosti sa aliancia spolieha na 40-tisíc vojakov, ktorých by mala byť schopná nasadiť za menej ako 15 dní. Nový model síl NATO je oveľa ambicióznejší. Aliancia chce dokázať vyslať viac ako 100-tisíc príslušníkov ozbrojených síl do 10 dní. Ďalších 200-tisíc vojakov chce mať k dispozícii za 10 – 30 dní. A ešte chce mať polmiliónovú rezervu nasaditeľnú za 30 – 180 dní.
"Niektoré plány aliancie týkajúce sa odstrašenia a obrany mali aj 30 rokov. NATO novým prístupom mení celý koncept. Doteraz sa aliancia spoliehala na to, že odstraší potenciálneho nepriateľa tým, že keby niečo skúsil, tak by prišla z jej strany odpoveď. Teraz chce NATO dosiahnuť, aby sa prípadný protivník ani do ničoho nepustil,“ reagoval pre Pravdu bezpečnostný analytik Gianluca Pastori z Katolíckej univerzity v Miláne.
Čítajte viac Naznačilo NATO Rusku, že vo vojne proti Ukrajine môže pokračovať?
Ak chce aliancia s týmto novým konceptom naozaj uspieť, musí mať podľa odborníka k dispozícii väčší počet vojakov a vojenských spôsobilostí. "NATO potrebuje viac jednotiek a techniky so zameraním sa na rozmiestenie v strednej a východnej Európe a na lepšiu integráciu medzi USA a alianciou aj z operačného hľadiska. Vstup Fínska, a čakáme, že aj Švédska, je jedným z krokov týmto smerom. Ďalším by mohlo byť trvalé zvýšenie obranných výdavkov európskych spojencov, čo je záväzok, ktorý aliancia prijala na summite vo Vilniuse. Zásadnou otázkou však je, čo urobia v budúcnosti Spojené štáty. Momentálne sa vláda Joea Bidena aktívne zapája do podpory pre Ukrajinu a udržania jednoty NATO. Výsledok prezidentských volieb v roku 2024 by však mohol ovplyvniť tento postoj. A môže sa stať aj to, že Rusko sa napríklad zameria na podporu nestability pozdĺž dlhých a zraniteľných južných hraníc NATO,“ pripomenul Pastori.
Aliancia však v prvom rade musí ukázať, že jej plány môžu reálne fungovať. "Vlani v Madride sme si povedali, aké sily chceme mať, a už to vieme. Teraz ich musia štáty vytvoriť a dnes sme v štádiu, že to robíme a presne vieme, kam ich pošleme,“ povedal na summite vo Vilniuse slovenský veľvyslanec pri NATO Peter Bátor.
Čítajte viac NATO už má plán na odstrašenie Ruska. Na Slovensku bude viac vojakov
Naplní NATO plány?
Prispeje do týchto jednotiek rýchlej reakcie nejakým spôsobom slovenská armáda? "Máme pomerne malé ozbrojené sily. Aliancii prisľúbime, že veľká časť pripravených vojakov bude k dispozícii, keby bolo potrebné brániť niektorého zo spojencov. Chcem však povedať, že Slovensko je skôr v pozícii, že sme krajina, do ktorej by tieto sily prišli, nie že ich budeme vysielať. Preto je pre nás väčšou otázkou to, ako by sme týchto vojakov prijali, nie príspevok do systému,“ vysvetlil Bátor.
Podľa ambasádora bude potrebné nájsť ďalšie peniaze pre ozbrojené sily. "Momentálne však Slovensko investuje do obrany dve percentá hrubého domáceho produktu, čo je pomerne veľa finančných prostriedkov. Uvidíme, čo si systém bude vyžadovať v budúcnosti. V každom prípade však budeme musieť viac financovať veci, ako sú infraštruktúra, sklady, logistika a podobne. Ambíciou aliancie je, aby sme väčšinu plánov splnili do konca tohto roka,“ zdôraznil Bátor.