„Memoriál je venovaný jednej z najhroznejších tragédií v dejinách nášho národa, ktorej nepochopenie stále ťaží našu spoločnosť. A namiesto toho, aby sa v týchto ťažkých časoch spamätali, kajali sa a konečne si uvedomili hodnotu ľudskej bytosti, pamäť umlčiavajú. Pretože taká je objednávka,“ napísal Korpusov na Facebooku, kde zverejnil fotografie novoinštalovaných sôch.
Popri Stalinovi sú na záberoch busty zakladateľa zlovestnej štátnej bezpečnosti Felixa Dzeržinského a ďalších sovietskych dejateľov Michaila Kalinina, Sergeja Kirova, Jakova Sverdlova, ako aj plastika vodcu boľševickej revolúcie Vladimíra Lenina. Jedna busta je ešte stále obalená čiernou fóliou. Neďaleko visí oznam, že sochy sú súčasťou výstavy, ktorá bude otvorená 19. októbra.
Andrej Šalajev, vedúci projektu Bessmertnyj barak upozorňuje, že v Rusku pamiatka obetí represií trpí postupným „ideologickým prehodnocovaním“. Začína to byť podľa neho podobné, ako za sovietskych čias.
„Aby štát skryl dôkazy o vraždách, pridelil dôstojníkom NKVD (štátna bezpečnosť, predchodkyňa KGB) pozemky na dače. Až v roku 2000 vyšla pravda najavo a vznikol pamätný komplex. Dnes jeho história, podobne ako história iných podobných miest, prechádza ideologickým prehodnocovaním. Ide o systematické ničenie ľudskej pamäti,“ tvrdí Šalajev.
Podľa zistení Memorialu, súdne rozpustenej ľudskoprávnej organizácie, ktorá vybudovala databázu obetí gulagov a stalinského teroru, busty inštalovali na príkaz Štátneho ústredného múzea súčasných dejín a riaditeľa komplexu Mednoje Alexandra Čunosova.
Čunosov kritiku odmieta. Pre telegramový kanál Podjom povedal, že busty boli inštalované ako „odraz éry“ masových represií a že neoslavujú sovietske vedenie.
Čítajte viac Stalin 70 rokov po smrti. "Je tu stále s nami. Len fúzy si oholil," hovoria Rusi„Najprv prichádza Kirov, ktorého vraždou sa začali masové represie. Potom Stalin, potom všetci ostatní,“ komentoval Čunosov inštaláciu. „Toto je rovnaká éra. Nemali s represiami nič spoločné? Aký druh nezrovnalosti tu vidíte? Všetko je logické, všetko je jasné,“ povedal novinárom. „Ak je náš pamätný komplex venovaný dobe masových represií, vari ľudia represovali sami seba?“ dodal.
Čítajte viac "Berija bol hrdina." Putin chváli Stalinovho krvavého kataPočas vlády Josifa Stalina sa milióny ľudí stali v Sovietskom zväze obeťami masových represií. Po jeho smrti boli mnohí rehabilitovaní a objekty spojené so Stalinom, vrátane miest, boli premenované. Stalinovu múmiu vyniesli z mauzólea na moskovskom Červenom námestí, kde predtým ležala vedľa Lenina, a pochovali ju pri kremeľskom múre.
Čítajte viac Stalinovu múmiu pochovali v nociZbúrali aj väčšinu pamätníkov postavených najkrvavejšiemu sovietskemu vodcovi. V posledných rokoch mu však v mnohých ruských mestách opäť začali stavať nové. Viaceré sú inštalované na súkromných pozemkoch, napríklad na dvoroch oblastných výborov komunistickej strany. Niektoré však stoja aj na verejných miestach, ako napríklad vo Volgograde, bývalom Stalingrade, kde mu vo februári odhalili ďalšiu sochu.
V auguste odhalili osemmetrový pamätník Stalinovi v meste Velikije Luki. Podľa telegramového kanálu Možem objasniť v Rusku dnes stojí 110 pamätníkov Stalina, z ktorých 22 je sôch v životnej veľkosti. Deväťdesiat percent momentálne stojacich Stalinových sôch postavili za takmer štvrťstoročie vlády Vladimira Putina.
Súbežne s tým bolo v posledných mesiacoch v Rusku zničených alebo poškodených 12 pamätníkov obetiam štátneho teroru sovietskej éry. Vo väčšine prípadov sa búrajú tajne, nie je známe, kto to robí a na čí príkaz, píše spravodajský web ruskej redakcie BBC.
Minulý týždeň aktivisti informovali o zničení betónového kríža, pripomínajúceho pamiatku poľských väzňov gulagu vo Vorkute. Polícia nezačala trestné stíhanie s vysvetlením, že pamätník spadol pre nepriaznivé počasie.
Len pár dní predtým zaznamenali v Jakutsku, že zmizol pamätník Poliakov, ktorých cárske i sovietske úrady poslali do vyhnanstva v nehostinnej sibírskej oblasti. V apríli v Permskej oblasti zbúrali pamätník venovaný litovským vyhnancom.
Úrady kladú prekážky aj pripomínaniu si hrôz stalinského režimu. Moskovská radnica napríklad nepovolila tradičné podujatie na pamiatku obetí politických represií Návrat mien, ktoré sa malo konať 29. októbra na Lubianke, kde v masívnej budove KGB dnes sídli jej nástupnícka organizácia tajnej služby FSB. Kancelária primátora svoje rozhodnutie zdôvodnila obmedzeniami prijatými proti šíreniu koronavírusu. Radnica ruskej metropoly to oznámila minulý piatok, v deň, keď sa na Červenom námestí konalo mnohotisícové podujatie s koncertom pri príležitosti prvého výročia anexie štyroch ukrajinských oblastí.
Čítajte viac Putin v Stalingrade. Z koho bude Paulus?Prieskum agentúry Levada – center z júla tohto roku ukázal, že 63 percent opýtaných Rusov má na Stalina pozitívny názor, 23 percent vyjadrilo neutrálne hodnotenie a iba 6 percent ho jednoznačne odsudzuje.
Podpora Stalina v Rusku z roka na rok rastie: v roku 2011 v prieskume rovnakej agentúry hodnotilo jeho úlohu pozitívne 38 percent respondentov a v roku 2019 už 51 percent.
Odkedy šéf Kremľa Vladimir Putin rozpútal vojnu proti Ukrajine a viackrát sa pozitívne vyjadril o Stalinovi, ako strojcovi víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne, podiel Rusov, ktorí kladne hodnotia osobnosť komunistického diktátora začal rásť ešte strmšie. Len od apríla do júla tohto roku v prieskumoch Lavada – centra stúpol o 15 percentuálnych bodov.