Pohoršenie vyvolalo najmä jeho nedávne on-line posolstvo k účastníkom celoruského stretnutia katolíckej mládeže v Petrohrade.
„Ste dedičmi veľkého Ruska. Veľkého Ruska svätých, vládcov, veľkého Ruska Petra Veľkého, Kataríny II. Tej ríše – veľkej, osvietenej krajiny veľkej kultúry a veľkého humanizmu… Ste dedičmi veľkej Matky Rusi, pokračujte v tom… A ďakujem vám za spôsob, akým ste Rusmi,“ vyhlásil.
Chvála „veľkého Ruska“
Výrazy, ktoré v príhovore z konca augusta použil, pripomínajú ideológiu ruského imperializmu a Putinovu rétoriku. Aj ten sa rád odvoláva na spomenutých cárov či Matku Rus, čo je súčasťou jeho koncepcie o veľkom, jednotnom Rusku, kam údajne patrí aj Ukrajina.
Zatiaľ čo Moskva pontifika za jeho slová pochválila, predstavitelia vlády a grécko-katolíckej cirkvi na Ukrajine neskrývali rozhorčenie. Podľa Vitalija Skomarovského, predsedu Ukrajinskej biskupskej konferencie, pápež podľahol mýtu o humanizme a veľkosti štátu, ktorý už deväť rokov vedie krvavú vojnu proti Ukrajine.
„Ako cirkev a ukrajinská spoločnosť odmietame každé vyjadrenie podpory „ruskému svetu“, ktorý našej krajine a našim rodinám priniesol toľko bolesti a utrpenia. Je to pre nás neprijateľné,“ uviedol Skomarovskyj. Je však presvedčený, že ide o nedorozumenie, ktoré vzniklo, pretože chýba dialóg medzi pápežom a Ukrajinou na cirkevnej aj diplomatickej úrovni.
Situáciu následne upokojoval hovorca Vatikánu Matteo Bruni s tým, že „Svätý Otec“ chcel iba povzbudiť ruskú mládež, aby zachovala „to pozitívne z veľkého kultúrneho a duchovného dedičstva Ruska“.
To, že pochybil, si napokon uvedomil i 86-ročný František a počas návratu z Mongolska priznal, že jeho vyjadrenia „neboli šťastné“. Chcel vraj iba poukázať na dedičstvo mladých Rusov a v tej súvislosti si ešte zo školy spomenul na Petra Veľkého a Katarínu II. Ako vysvetlil, nemal na mysli imperializmus a o „veľkom Rusku“ nehovoril v teritoriálnom, ale v kultúrnom význame.
Čítajte viac Šéf Kremľa: Zmena jadrovej doktríny nie, jadrové skúšky možno áno
Odstup od obetí
Pápežov prejav narazil na ostrú kritiku z viacerých kútov Európy. Litva si vatikánskeho vyslanca pozvala „na koberček“, negatívne ohlasy zazneli i z Poľska. Christiane Florinová v Nemeckom rozhlase Františka porovnala so zosnulým pápežom Jánom Pavlom II.
Ako priblížila, hlava katolíckej cirkvi môže zohrať rozhodujúcu úlohu v boji proti ideológiám. Tak ako postoje Jána Pavla II. ku komunizmu, ktoré pomohli k pádu železnej opony. Slová pontifika majú podľa nej váhu, lebo ho pokladajú za morálnu autoritu.
„František veľa rozpráva, ale o vojne proti Ukrajine hovorí málo. Pred vyše rokom vyhlásil, že situácia tam je príliš zložitá, aby sa dalo rozlišovať medzi dobrom a zlom. Jasné slová proti agresorovi Putinovi nezazneli, zato s postojom NATO jednoznačne nesúhlasí,“ upozornila Florinová. Pápež sa podľa nej síce modlí za mier, utrpenie ukrajinského ľudu však opisuje ako nejaké liturgické mučeníctvo.
„Pontifika ctí, ak nechce podnecovať nenávisť medzi národmi. Ale aký to má byť mier, ak obete síce nazýva obeťami, no nie agresorov agresormi? František si spravodlivosť zamieňa s nestrannosťou, drží si odstup od tých, ktorých napadli,“ zhodnotila.
Podľa komentátora nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung Daniela Deckersa sú vyjadrenia pápeža k vojne na Ukrajine hanbou. „Strata autority v dôsledku pápežskej egománie nielen v politickej oblasti je citeľná,“ uviedol.
Františkov príhovor šokoval i nemeckých katolíkov. Podľa redaktora ich spravodajského portálu Katholisch.de Steffena Zimmermanna boli jeho slová darom pre Putinov režim, ktorý ich môže využiť na vlastnú propagandu.
„V tomto smere pontifex pri veľmi háklivej téme opäť raz ukázal nedostatok diplomatickej a politickej citlivosti,“ zhrnul a dodal, že pápež by síce rád zohral úlohu sprostredkovateľa, ktorý vyjedná mier medzi Rusmi a Ukrajincami, ale po jeho opakovaných prešľapoch to zostáva ilúziou. „František – a to sa ukázalo aj v iných súvislostiach – nemá na to, aby bol diplomatom,“ uzavrel Zimmermann.
Čítajte viac Iskanderom na dedinčanov. Najkrvavejší ruský útok zasiahol všetky rodiny v Hroze
Na vine je diabol?
Pápežovej zmienke o veľkých ruských cároch nerozumie ani Edward Lucas z Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA). Podľa neho je to podobné, ako keby Vatikán vyzval Britov, Francúzov, Nemcov či Španielov, aby oslavovali tradície svojho imperializmu, ktorý bol v skutočnosti veľmi brutálny voči kolonizovaným národom.
Ostrej kritike podrobil pápeža i český politológ Josef Mlejnek. Pripomína, že František stále odmieta pomenovať agresora a vojnu na Ukrajine interpretuje ako spor veľmocí, pričom NATO vraj „poštekávalo“ pri bránach Ruska. Alebo príčiny konfliktu hľadá v nekalých záujmoch zbrojných koncernov, ktoré na tom majú zarábať.
„A pokiaľ ma pamäť neklame, František poľutoval iba jednu konkrétnu obeť vojny – vraj „úbohé dievča“ Darju Duginovú, dcéru jedného z Putinových ideológov, ktorá vlani zomrela pri dosiaľ neobjasnenom bombovom atentáte. Pritom by si napríklad len z padlých ukrajinských frontových zdravotníčok mohol urobiť dosť dlhý zoznam,“ napísal Mlejnek v komentári pre Lidové noviny.
Zarážajúci je podľa neho fakt, že pápež dáva prednosť marginálnej skupine ruských katolíkov pred niekoľkomiliónovou Ukrajinskou grécko-katolíckou cirkvou. Tú mal sklamať už v roku 2016, keď bez jej vedomia podpísal deklaráciu s ruským patriarchom Kirillom.
A pri septembrovej návšteve ukrajinských biskupov vo Vatikáne, kde mu vyčítali jeho chválu „veľkého Ruska“, povedal, že vojna na Ukrajine je dielom „diabla, ktorý chce ničiť“. „Žiadnu pozemskú entitu ako pôvodcu vojny však údajne neuviedol,“ poznamenal Mlejnek.
Čítajte viac Bustu Stalina postavili na kostiach jeho obetí. Ničia ľudskú pamäť, tvrdí aktivista
Keďže sa pápež v podobnom duchu vyjadruje pravidelne, viacerí odborníci sú presvedčení, že to robí vedome a jeho výroky nie sú iba prerieknutia. Vysvetľujú si to tým, že v rodnej Argentíne zažil diktatúru podporovanú USA, takže nie je naklonený americkej politike a má skôr blízko k ľavicovým myšlienkam.
„Tým skôr by mohol Ukrajincom porozumieť. Podobne ako Argentínčania nechcú byť „zadným dvorčekom“ nejakého impéria,“ zdôraznil Mlejnek. „Najhoršie na tom však je, že sa zo svojich chýb nepoučil,“ upozornil Lucas na portáli CEPA.