Izrael v reakcii na teror Hamasu, pri ktorom zomrelo viac ako 900 ľudí, bombarduje Pásmo Gazy. Na prvý pohľad je to boj slabšieho protivníka s najsilnejšou armádou v regióne. O čo ide Hamasu?
Ako teroristickej organizácii jej ide o to, aby terorizovala občanov Izraela. Deklarovaným cieľom Hamasu je dobytie mešity al-Aksá v Jeruzaleme. Je to islamistické hnutie, teda vo veľkej miere používa náboženské symboly. Hovorí o dobytí Jeruzalema, ktorý má byť zbavený židovskej nadvlády a má byť potvrdená nadvláda islamu. V praxi to znamená, že konečným cieľom Hamasu je likvidácia židovského štátu Izrael na území Blízkeho východu. Samozrejme, z vojenského hľadiska to toto teroristické hnutie nemá šancu dokázať. Ukázalo sa však, že Hamas je skutočne schopný spôsobiť Izraelu veľké straty, ktoré budú najmä psychické. Počet obetí je obrovský, ale je potrebné povedať, že nie je ohrozená existencia krajiny. No je to psychická trauma. A podarilo sa zasiať neistotu medzi ľuďmi v Izraeli, že nežijú až na takom bezpečnom mieste, ako sa zdalo. Tá bude medzi Izraelčanmi panovať ešte veľmi dlho.
Hamas určite rátal s tým, že príde odveta. Bude sa ju usilovať využiť vo svoj prospech?
Hamas vedel, že zomrie väčšina z ľudí, ktorí sa na útoku podieľali, a povedie to k obrovským stratám na životoch civilistov. Hovoríme však o fanatikoch, ktorí s tým do toho išli. Ako ste povedali, bude to Hamasu hrať aj do karát. Odvetu využije na ďalšiu propagandu, aby získal podporu na svoju stranu a ukázal, že Izrael je vraj ten aktér, ktorý bez škrupúľ zabíja ľudí. Je to taktika, ktorú Hamas dlhodobo využíva. Vlastne sa s tým ani nedá nič robiť. Je to pritom veľmi smutné, že v tejto vojne medzi Hamasom a Izraelom to nakoniec budú nevinní civilisti, ktorí budú umierať po stovkách.
Hamas už nejakú podporu aj získal. Vo svete vidíme pálenie izraelských vlajok. Má to niečo spoločné s bojom za oslobodenie Palestíny?
Samozrejme, to, čo sa Hamasu podarilo, je z jeho pohľadu obrovský úspech. V podstate je to jeho víťazstvo. Ukázal, že ako jediný je v tejto chvíli schopný a ochotný uštedriť Izraelu takýto úder. Hamas tým získa mnoho podporovateľov a veľa ľudí ho bude oslavovať. Bohužiaľ je to tak, že sa radujú Palestínčania. V ich prípade sa to v niečom možno aj dá pochopiť. Ale hlava mi to neberie, ak sa radujú ľudia, ktorí žijú v pokoji a mieri západných miest, a oslavujú otvorenú brutalitu. Ale áno, pre Hamas je to úspech bez ohľadu na to, že bitku síce vyhral, no prehrá vojnu.
Brutalita sa vinou sociálnych sietí stáva v úvodzovkách novou normou. Prelomil akúsi bariéru ruský prezident Vladimir Putin na Ukrajine? Viedli sa vojny, ale týkali sa prevažne vojakov…
Brutalita konfliktov existovala vždy. Žijeme vo svete, v ktorom ju 24 hodín denne vidíme v našich mobilných zariadeniach. Je to niečo, čo jej dodáva úplne inú dimenziu. Bohužiaľ. Pre organizácie ako Hamas, ale videli sme to pred niekoľkými rokmi i v prípade Islamského štátu, je to mimoriadne mocný nástroj. Teroristi ho využívajú, lebo vedia, že ešte posilnia efekt svojich akcií. Skutočne to funguje. Izraelčania sledovali príbuzných, známych či susedov, ktorí zažívali muky. Doslova a do písmena v priamom prenose videli, ako títo ľudia umierajú alebo ich unášajú do Gazy. Všetci vieme, o čom hovorím, ani to nechcem viac opisovať. Je to úplne desivé a celú situáciu to ešte výrazne komplikuje. Spomenuli ste Rusko – niektoré obrázky, samozrejme, pripomínali brutálny zásah Rusov proti Ukrajincom, teda istá podobnosť tu je. Ale, ako som už povedala, myslím si, že brutalita v konfliktoch existovala vždy, len teraz ju oveľa výraznejšie vidíme.
Útok bol prekvapujúci pre Izrael i pre celý svet. Je to jedna z hlavných vecí, o čom sa hovorí. Prispelo k tomu aj to, že v Izraeli bol sviatok a časť vojakov bola doma? Zároveň sme v krajine svedkami vnútropolitických problémov.
Je to kombinácia všetkých faktorov. Hamas vedel, prečo útok takto načasoval. Izrael si práve pripomínal 50. výročie jomkippurskej vojny, ale aj sviatky, šábes, počas ktorého sú ľudia doma s rodinami. Určite to nebola náhoda, že zaútočil práve vtedy. Čo sa týka vnútropolitickej krízy, tak už dlhé mesiace sledujeme, ako ju rieši izraelská spoločnosť a politická scéna. Vláda premiéra Benjamina Netanjahua polarizovala izraelskú spoločnosť, čo viedlo až k tomu, že sa v rámci armády ozývali hlasy, že rezervisti prestanú slúžiť v ozbrojených silách krajiny, kde je oslabená demokracia. Počuli sme, že na protestoch sa zúčastnili aj príslušníci tajných služieb, ako je Mossad. Nepriatelia Izraela to sledujú a videli, že krajina nie je v najlepšej kondícii. Možno sa to premietlo i do pripravenosti armády. Hamas to skúsil a vyšlo mu to na sto percent.
Hovorí sa aj o fatálnom zlyhaní izraelskej tajnej služby. Vnímate to tak? Alebo za to, že Izrael útok zaskočil, môže skôr premiér Netanjahu?
Neviem na to odpovedať a nevieme ani to, čo vedel predseda vlády a aké informácie mali tajné služby. V tejto chvíli to možno vie iba niekoľko ľudí. Očakávam však, že sa to bude intenzívne vyšetrovať, ale až potom, keď sa skončí horúca fáza vojny. Potom budú padať hlavy a poukáže sa na vinníkov. V správach sme videli, že údajne egyptské tajné služby upozorňovali Izrael, že niečo veľké sa chystá, no že Izrael to ignoroval.
Práve preto sa na to pýtam. Či si Netanjahu spoluprácou s extrémistickými ministrami, ako sú Bezalel Smotrič a Itamar Ben Gvir, len nechránil vlastný chrbát pred obvineniami z korupcie. Vojakov tiež nasadzovali v iných častiach krajiny, nie pri Gaze.
Je pravda, že vláda celú svoju pozornosť venovala riešeniu svojich vnútorných problémov. Vinou náboženským sionistom veľmi radikálneho strihu, ako sú Smotrič a Ben Gvir, sa výrazne koncentrovala na udalosti na Západnom brehu Jordánu. To, čo sa tam dialo, akcelerovalo i pre správanie izraelskej vlády. Veľa vojakov tam odvelili a určite to zohralo rolu. Je však potrebné povedať, že Smotrič ani Ben Gvir nie sú ľudia, ktorí by rozhodovali o izraelskej bezpečnosti. V posledných týždňoch sa dokonca hovorilo o tom, že hoci je Ben Gvir minister pre vnútornú bezpečnosť, nepozývali ho na zasadnutia bezpečnostného kabinetu. Netanjahu mu vraj neveril. Zásadné rozhodnutia teda boli v rukách predsedu vlády a ministra obrany Joava Galanta. Nie je preto možné vyhovárať sa na radikálov. Nevieme, či izraelské tajné služby nemali informácie, alebo či neboli dostatočne jasné, a preto sa im nevenovala dostatočná pozornosť. Prípadne ich spravodajské organizácie mali, ale boli zle vyhodnotené. Ťažko povedať. Bude sa to vyšetrovať, ale úplné detaily sa asi dozvieme až o 30 až 50 rokov, keď sa otvoria archívy. Ale niekde sa stala chyba. To je úplne jasné.
Čítajte viac Generálmajor Veruv: Toto nie je vojna, toto je masaker. Hamas v dedine Kfar Aza zabil 70 civilistov
Môže nastať nejaký ďalší prekvapujúci zvrat, ak sa napríklad zo severu, z Libabonu, zapojí do konfliktu Hizballáh, ktorý už v nedeľu ostreľoval izraelské územie?
Myslím si, že k prekvapeniu už nedôjde, pretože Izrael sa teraz chystá na rôzne varianty. Je medzi nimi aj variant vojny na troch frontoch – to znamená južnom, severnom a ešte na Západnom brehu. Izrael tieto scenáre má a teraz s nimi aktívne pracuje. Na druhej strane, keby sa otvoril spomínaný severný front, tak by to výrazne skomplikovalo bezpečnostnú situáciu v celom Izraeli, pretože Hizballáh – to je iná váhová kategória ako Hamas. Disponuje odhadom viac než stotisíc raketami. Niektoré sú riadené, schopné mieriť na kritickú infraštruktúru. Doletia ďaleko a dokážu pokryť celý Izrael. Navyše príslušníci Hizballáhu majú obrovské bojové skúsenosti, okrem iného z občianskej vojny v Sýrii, kde sa zúčastnili bojov na strane Asada a Iránu. Takže pre Izrael by zapojenie Hizballáhu znamenalo obrovskú záťaž a obrovské straty. To je určite niečo, čo si Izrael nepraje. Samozrejme, netušíme, čo zamýšľa Hizballáh. Z minulosti ale vieme, že Hizballáh sa nepripájal k tým konfliktom, ktoré rozpútal Hamas. Nebojoval v mene Palestínčanov, pretože je to šiitská libanonská organizácia, ktorá má trocha iné záujmy. Na druhej strane jeho vodca Nasralláh vidí, že Izrael je oslabený a mohol by to využiť, aby mu zasadil ďalšiu ranu. Takže je ťažké povedať, ako to Hizballáh vyhodnotí. Isté však je, že Izrael kampaňou, ktorú teraz chystá a v nasledujúcich hodinách a dňoch v Gaze rozpúta, bude chcieť výrazne oslabiť Hamas a obnoviť svoju odstrašovaciu schopnosť. Najhoršou vecou pre izraelskú bezpečnosť je, keď jeho nepriatelia budú mať pocit, že Izrael sa dá napadnúť. Možno nie obsadiť, ale zasadiť mu ťažkú ranu. A to je situácia, v ktorej Izrael v súčasnosti je. Takže tá vojna bude ostrá, čo nie je dobrá správa pre obyvateľov Gazy.
Izrael je v ťažkej dileme, lebo je tlačený aj zvnútra volaním po pomste. Počuli sme vyjadrenie Smotriča, že musíme byť krutí a nehladieť na zajatcov. Aj vlastní obyvatelia sa môžu postaviť proti Netanjahuovi, ak nebude vyjadenávať o zajatcoch. A svet sa asi postaví k Izraelu podľa toho, ako tvrdo zasiahne.
Bezalel Smotrič nie je autorita, to je, s prepáčením, gašpar, ktorý niečo kričí, ale v Izraeli v tejto chvíli rozhodujú iní ľudia. Predovšetkým sú to bezpečnostné zložky, minister obrany a Netanjahu. Smotrič má vlastne nulovú skúsenosť s armádou a bezpečnosťou. Slúžil síce v armáde, ale niekde v tyle. Ale späť k otázke: Hlavným cieľom Izraela bude obnoviť bezpečnosť krajiny, čo bude, samozrejme, na úkor palestínskej bezpečnosti. To je cieľ izraelskej armády. Jej záujmom nie je zabiť čo najviac civilistov, to Izraelu k ničomu nepomôže, ale ohľady na civilistov bude brať len do určitej miery. Keď sa bude musieť rozhodovať medzi životmi Izraelčanov a Palestínčanov, dá prednosť izraelským životom. Na druhej strane Izrael veľmi dobre vie, že pozitívny prístup západných krajín, z ktorých niektoré nie sú práve najväčšími fanúšikmi Izreala, ale dnes hovoria, že Izrael má právo sa brániť, sa môže rýchlo zmeniť. A aj sa zmení s pribúdajúcimi mŕtvymi civilistami v Gaze. Čiže Izrael má takzvané okno príležitostí otvorené len nakrátko. Na druhej strane sa však nebude veľmi ohliadať na to, čo si myslí napríklad Paríž alebo Brusel. Izrael je v tejto chvíli bezpečnostne v komplikovanej situácii, možno najkomplikovanejšej za veľa, veľa rokov. A podľa toho bude postupovať.
Izrael a celý svet čakajú, ako zareaguje Saudská Arábia. Prečo je to taký dôležitý hráč?
Pretože za posledné roky sa arabské krajiny a Izrael začali diplomaticky približovať. V posledných týždňoch sa už otvorene hovorilo, že Izrael a Saudská Arábia by mohli podpísať akési mierové memorandum a otvorene nadviazať diplomatické vzťahy. Saudská Arábia je pravdepodobne tou najdôležitejšou arabskou krajinou. Nielen preto, že je bohatá, ale že je považovaná za lídra sunnitského arabského sveta, správkyňa Mekky a Mediny, najdôležitejších miest islamu. Reakcia Saudskej Arábie bude dôležitá. Nemyslím si však, že trend zbližovania sa Izraela a arabských krajín sa zvráti, Majú totiž spoločného nepriateľa, ktorým je Irán. Majú tiež spoločné záujmy – spoluprácu v oblasti bezpečnosti, tajných služieb i ekonomiky. Pravda, Saudská Arábia, ktorá sa ako teokracia síce nemusí obávať nejakých volieb, nebude chcieť ísť úplne proti verejnej mienke. A to sa ostro ukáže pri krviprelievaní v Gaze, keď budeme svedkami veľkých protiizraelských demonštrácií v arabských mestách. Myslím si však, že to ten proces nezastaví, iba spomalí a pár týždňov a mesiacov po vojne sa opäť začne hovoriť o zbližovaní sa Saudskej Arábie s Izraelom.
Keď sa pozrieme na rusko-ukrajinský konflikt, tam je ľahké si vybrať dobrú stranu a tú zlú, agresorskú. Aj v prípade Blízkeho východu odsudzujeme teroristov, ale zaznievajú aj hlasy, že si to desiatky rokov trvajúcim útlakom Palestínčanov Izrael čiastočne zaslúžil. Ako majú ľudia u nás vnímať izraelsko-palestínsky konflikt?
Ten konflikt nie je čierno-biely. Nie je tam niekto, kto je vyslovene dobrý a kto je vyslovene zlý. Izraelská okupácia je niečo, čo ten konflikt výrazne predlžuje, prehlbuje a zhoršuje. Na druhej strane hnutie Hamas je teroristická organizácia a my by sme sa mali zamyslieť, či je legitímny spôsob boja, keď zaútočíte na kibuc a zmasakrujete, znásilníte jeho obyvateľov, unesiete deti a starých ľudí. Ale to si asi musí zodpovedať každý sám, podľa toho ako to osobne cíti. Mnohým by to mohlo otvoriť oči, aby si uvedomili, kto sú susedia Izraela. Samozrejme, že nie všetci Palestínčania sú Hamas, ale medzi Palestínčanmi je aj Hamas. Proste, nie je to jednoduchý sused.
Čítajte viac Vyhovuje Rusku vojna na Blízkom východe? Áno aj nie, hovoria experti