Právo a spravodlivosť zvíťazilo vo voľbách do Sejmu tretíkrát v rade. Druhá Občianska koalícia získala 30,7 percenta. 14,4 percenta voličov podporilo Tretiu cestu, štvrté miesto obsadila Nová ľavica s 8,61 percenta hlasov. Do parlamentu vstúpi ešte krajne pravicová Konfederácia, ktorá má 7,16 percenta hlasov.
Hlasovať prišlo vyše 74 percent oprávnených voličov, najviac od pádu komunizmu.
Čítajte viac Bude V4 po voľbách v Poľsku fungovať ako Fico - Orbán verzus Praha - Varšava?
Volebné víťazstvo zrejme nebude stačiť na to, aby PiS dokázalo zostaviť vládu a predĺžilo tak svoju dominanciu v poľskej politike z posledných ôsmich rokov. Na nadpolovičnú väčšinu dosiahla opozičná Občianska koalícia spoločne so stranami Tretia cesta a Nová ľavica.
Server Onet.pl po zverejnení kompletných výsledkov uviedol, že PiS bude mať v 460-člennom Sejme 194 poslancov. Občianska koalícia potom 157, Tretia cesta 65 a Nová ľavica 26. Tieto tri opozičné strany, ktoré vyjadrujú vôľu vytvoriť novú vládnu koalíciu, tak spolu získali 248 mandátov. Konfederáciu, o ktorej sa špekulovalo ako o možnom povolebnom spojencovi PiS, bude v dolnej komore zastupovať 18 poslancov.
Výsledky volieb sú podľa komentátorov veľkým víťazstvom šéfa Občianskej koalície Donalda Tuska, ktorého sa PiS pod vedením svojho lídra Jaroslawa Kaczyńského pokúšala vykresľovať ako bábku v rukách Ruska a Nemecka. Podľa agentúry Reuters je pravdepodobné, že sa vráti do premiérskej funkcie, ktorú už zastával v rokoch 2007 až 2014. V rokoch 2014 až 2019 potom pôsobil ako predseda Európskej rady.
Čítajte viac Zruší Poľsko zákaz interrupcií a vráti sa k vojenskej pomoci Ukrajine? Voliči hlasovali za zmenu
Strany súčasnej opozície výrazne posilnili tiež v Senáte, kam sa volia podľa väčšinového systému. V 100-člennej komore teraz majú 51 kresiel, po nedeľňajších voľbách získali podľa denníka Gazeta Wyborcza 65 mandátov. Opozícia spojila vo voľbách do Senátu sily a v každom volebnom obvode postavila len jedného kandidáta. Vládnuci PiS bude mať v hornej komore parlamentu 34 kresiel, jedno miesto získal nestranícky kandidát.
Naopak, menej ako polovica oprávnených voličov (necelých 41 percent) sa zúčastnila na referende, ktorého konanie presadila vláda PiS. Jeho výsledky teda nebudú záväzné. Ľudia odpovedali na otázky týkajúce sa privatizácie štátneho majetku, veku odchodu do dôchodku, zachovania bariéry na hranici s Bieloruskom a prijímania migrantov. Politológovia vládu kritizovali za to, že referendum zneužila na mobilizáciu voličov, ktorí by jej mohli dať hlas.
Pozornosť sa teraz upiera k prezidentovi Andrzejovi Dudovi, ktorý musí zvolať nový Sejm do 30 dní od volieb a poveriť niektorého z politikov zostavením vlády. V Poľsku je zvykom, nie však pravidlom, že poverenie získa zástupca najsilnejšieho politického zoskupenia. Blízky spojenec vládnych konzervatívcov Duda vo svojom doteraz jedinom povolebnom vyjadrení v pondelok neuviedol, ako bude postupovať. Podľa agentúry DPA sa však predpokladá, že udelí mandát najprv niekomu z PiS. To by mohlo proces zostavovania vlády o niekoľko týždňov zdržať.
Čítajte viac V poľských voľbách nezabralo strašenie a propaganda vlády. Proeurópska opozícia má šancu zostaviť budúcu vládu