Egypt vyslal tanky na hranice s Gazou, Hamas avizuje prepustenie časti rukojemníkov

Čítajte viac Netanjahu: Je čas na vojnu, Izrael nebude súhlasiť s prímerím

23:25 Americký minister zahraničia Antony Blinken bude v piatok znovu rokovať v Izraeli, informoval spravodajský web The Times of Israel a reportér webu Axios. Diplomacia USA správu potvrdila. Blinken následne plánuje ďalšie zastávky na Blízkom východe, píše Reuters. Minister sa podľa webu Axios stretne aj s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Šéf americkej diplomacie s ním rokoval už 12. októbra, keď otváral niekoľkodňovú cestu po Blízkom východe na pozadí novej vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas. Cestu potom tiež v Izraeli zakončil, pričom s Netanjahuom opäť rokoval niekoľko hodín.

23:15 Do Gazy prišlo v utorok približne 59 kamiónov s humanitárnou pomocou, oznámil Červený polmesiac. Pomoc prúdila z Egypta cez hraničný priechod Rafah.

Štyri kamióny so zásobami v tomto konvoji zaobstaral Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), zvyšok priviezol Egyptský Červený polmesiac, ktorý je aj zodpovedný za doručenie celej pomoci. Červený polmesiac získal naliehavé potreby pre Gazanov od rôznych egyptských organizácií, ako aj od zahraničných krajín.

Tento posledný konvoj doviezol potraviny, vodu a zdravotnícke potreby. Od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom tak celkovo do Gazy vstúpilo 217 kamiónov.

Pred začiatkom vojny však do palestínskej enklávy prichádzalo denne priemerne 500 kamiónov s humanitárnou pomocou.

23:00 Bývalý americký minister financií Jacob Lew je novým veľvyslancom Spojených štátov v Izraeli. Jeho nástup do funkcie schválil americký Senát, hoci sa proti nominácii postavili takmer všetci senátori Republikánskej strany. Podľa administratívy prezidenta Joea Bidena obsadenie postu uľahčí snahy Washingtonu pomáhať Izraelu v boji s islamistickým hnutím Hamas a odrádzať od útokov ďalšie ozbrojené skupiny v regióne.

22:20 Bolívijská vláda prerušila diplomatické vzťahy s Izraelom v dôsledku bombardovania Pásma Gazy, píše Reuters s odvolaním sa na bolívijské ministerstvo zahraničia. Podľa neho sa Izrael v Pásme dopúšťa zločinov proti ľudskosti.

22:10 Americkej vláde sa zatiaľ nepodarilo zabezpečiť pre Američanov cestu von z Pásma Gazy, uviedol hovorca Bieleho domu John Kirby. Americký minister zahraničia Antony Blinken predtým povedal, že v oblasti obliehanej Izraelom zostávalo asi 400 amerických občanov a ďalších zhruba 600 ich rodinných príslušníkov.

Americká diplomacia so svojimi občanmi komunikuje po telefóne, prostredníctvom e-mailov aj chatovacej aplikácie WhatsApp a snaží sa s rôznymi partnermi dojednať ich odchod, uviedol Blinken pri vypočutí v Senáte. Podľa denníka The New York Times dodal, že Američanom bráni vycestovať islamistické hnutie Hamas, ktoré Gazu v posledných rokoch ovláda.

21:30 Egypt sa pripravuje na prijatie zranených Palestínčanov z Pásma Gazy, ktorých v stredu privezú cez hraničný priechod Rafah. V utorok to uviedli viaceré zdravotnícke a bezpečnostné zdroje.

„Lekárske tímy budú zajtra (v stredu) prítomné na hraničnom priechode, aby vyšetrili prípady ľudí prichádzajúcich (z Gazy) a určili nemocnice, do ktorých ich prevezú,“ povedal pre agentúru AFP nemenovaný zdravotnícky predstaviteľ v egyptskom meste Aríš.

Plánovaný prevoz zranených Palestínčanov do Egypta potvrdil aj bezpečnostný zdroj na hraničnom priechode Rafah a egyptská spravodajská televízia al-Káhira. Fotograf agentúry AFP uviedol, že v utorok videl na egyptskej strane priechodu zhromaždené veľké množstvo sanitiek.

Egyptský predstaviteľ dodal, že približne 15 kilometrov od Rafahu postavia pre zranených Palestínčanov poľnú nemocnicu s rozlohou 1 300 metrov štvorcových.

20:55 Spojené štáty vysielajú ďalších 300 vojakov na Blízky východ, oznámilo americké ministerstvo obrany. USA jednotky neposielajú priamo do Izraela.

„Ich úlohou je podpora regionálnych odstrašovacích snáh a ďalšie posilnenie schopností chrániť naše sily,“ uviedol hovorca Pentagonu Patrick Ryder. Posily majú pomáhať najmä s komunikáciou a zneškodňovaním nevybuchnutej munície, kam presne zamieria, nebolo jasné.

20:40 Vojna medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas zvýšila hrozbu útoku na Američanov v Spojených štátoch na „úplne inú úroveň“, vyhlásil riaditeľ amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Christopher Wray.

„Usudzujeme, že konanie Hamasu a jeho spojencov bude slúžiť ako inšpirácia, akú sme nevideli od čias, keď (skupina Islamský štát) pred niekoľkými rokmi založila svoj takzvaný kalifát,“ uviedol Wray pre senátny výbor pre vnútornú bezpečnosť.

Šéf FBI upozornil, že v súčasnosti nie je možné vylúčiť možnosť, že Hamas alebo iná teroristická organizácia využije prebiehajúci konflikt na útoky na území Spojených štátov. Dodal však, že jeho úrad nemá informácie, ktoré by naznačovali, že Hamas má v úmysle alebo je schopný viesť takéto operácie v USA.

„Najväčšie obavy máme z toho, že násilní extrémisti, jednotlivci alebo malé skupiny, sa inšpirujú udalosťami na Blízkom východe a uskutočnia útoky na Američanov, ktorí žijú svoj každodenný život,“ poznamenal Wray a vyzval americkú spoločnosť, aby bola ostražitá.

Najohrozenejšími sú podľa neho židovské a moslimské komunity žijúce v USA. Poukázal na minulotýždňový incident v texaskom meste Houston, kde bol zadržaný muž, ktorý študoval, ako vyrobiť bombu, a na internete sa vyhrážal zabíjaním Židov. Ďalším prípadom bola vražda šesťročného moslima, ktorého 26-krát bodol 71-ročný Američan.

20:00 Prinajmenšom 31 novinárov už bolo zabitých vo vojne, ktorú vedie Izrael s militantným hnutím Hamas, uviedla mimovládna organizácia Výbor na ochranu novinárov (CPJ).

Medzi zabitými novinármi je 26 Palestínčanov, štyria Izraelčania a jeden Libanončan. Ďalších osem novinárov utrpelo zranenia a deväť je dosiaľ nezvestných, uvádza CPJ.

Objavili sa aj dosiaľ nepotvrdené správy o ďalších úmrtiach či zmiznutiach žurnalistov, prípadne vyhrážkach voči nim, ako aj škodách na novinárskych stanovištiach či príbytkoch.

Novinári v Gaze čelia obzvlášť nebezpečným podmienkam, a to vzhľadom na prebiehajúcu pozemnú ofenzívu Izraela, ako aj nálety izraelských síl či rozsiahle výpadky elektriny a telekomunikácií.

„Novinári prinášajú v celom regióne veľké obete pri pokrývaní tohto bolestného konfliktu,“ uvádza CPJ. „Obzvlášť tí v Gaze zaplatili aj naďalej platia bezprecedentnú daň a čelia obrovským hrozbám. Mnohí z nich stratili kolegov, rodiny, zabezpečenie a utiekli v snahe nájsť bezpečie, avšak neexistuje tam nijaké bezpečné útočisko,“ dodala táto organizácia so sídlom v USA.

19:15 Izraelská armáda uviedla, že získala kontrolu nad základňou Hamasu v západnej Džabáliji na severe Pásma Gazy a že počas dnešných operácií zabila 50 teroristov, vrátane veliteľa džabálijského práporu Hamasu Ibráhíma Biarího, ktorý bol členom velenia pri útoku tejto radikálnej palestínskej skupiny na Izrael 7. októbra. Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy, kde Hamas vládne, predtým počas dňa uviedlo, že pri izraelskom nálete na utečenecký tábor Džabálija zahynulo 50 ľudí a ďalších 150 ich bolo zranených.

19:05 Hamas v najbližších dňoch prepustí niektorých zo zahraničných rukojemníkov, ktorých drží po útoku na Izrael zo začiatku tohto mesiaca. Zástupcovia Hamasu to podľa Abú Ubajdu, hovorcu ozbrojeného krídla tohto radikálneho palestínskeho hnutia, povedali sprostredkova­teľom. Napísala o tom agentúra Reuters. O záchrane thajských rukojemníkov, ktorých Hamas drží, dnes so svojím katarským náprotivkom rokoval šéf thajskej diplomacie Panprí Bájdta-Nukara.

„Informovali sme sprostredkovateľa, že v budúcich dňoch prepustíme niekoľko cudzincov,“ povedal Ubajdá.

Radikálne islamistické hnutie Hamas zadržiava od útoku na Izrael zo 7. októbra vyše 200 ľudí ako rukojemníkov, ktorých chce vymeniť za asi 6 000 Palestínčanov držaných v izraelských väzniciach. Podľa údajov izraelskej vlády z minulého týždňa má 138 unesených zahraničný pas, a to spolu 25 krajín. Niektorí majú dvojité občianstvo vrátane izraelského. Medzi unesenými je podľa týchto údajov 54 Thajčanov a tiež napríklad 15 Argentínčanov, 12 Nemcov, 12 Američanov, šesť Francúzov a šesť Rusov.

19:00 Egypt rozmiestnil tanky a obrnené vozidlá blízko hraničného priechodu Rafáh pri Pásme Gazy, napísal spravodajský web The Times of Israel (ToI). Káhira sa podľa neho obáva prílevu desaťtisícov palestínskych utečencov v dôsledku izraelskej vojny proti islamistickému hnutiu Hamas.

Egypt hranicu s Pásmom Gazy necháva väčšinu času zatvorenú a vpúšťa na palestínske územie len dodávky humanitárnej pomoci. Snímky z miesta zachytávajú niekoľko egyptských tankov v blízkosti priechodu.

18:50 Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell odsúdil útoky izraelských osadníkov na Palestínčanov na Západnom brehu Jordánu. Počas rozhovorov s ministrami zahraničia Egypta, Jordánska a Saudskej Arábie tiež vyzval na ochranu civilistov a na humanitárne pauzy v Pásme Gazy.

Borrell sa v pondelok a dnes spojil so šéfmi diplomacií spomínaných moslimských krajín, ktoré môžu hrať úlohu v ďalšom vývoji konfliktu medzi Izraelom a Hamasom. Hovoril s nimi okrem iného o snahe predísť tomu, aby sa boje rozšírili mimo súčasné hlavné ohnisko v Gaze. Podľa vyhlásenia svojho úradu „vyjadril veľké znepokojenie nad útokmi izraelských osadníkov na Palestínčanov, ktoré rázne odsúdil“.

18:45 Šéf politického krídla radikálneho palestínskeho hnutia Hamás Ismaíl Haníja sa dnes v katarskej Dauhe stretol s iránskym ministrom zahraničia Hosejnom Amírabdolláhjánom a hovorili spolu o poslednom vývoji vo vojne Izraela proti Hamasu, uviedli iránske médiá. Agentúra DPA pripomína, že sa od začiatku terajšieho konfliktu na Blízkom východe zišli po druhý raz.

Šéf iránskej diplomacie uviedol, že región sa priblížil k dôležitému rozhodnutiu. Jednoznačným víťazom je podľa neho palestínsky odpor a „sionistický režim skolaboval“.

18:40 Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval na ochranu civilistov, ktorí sa ocitli v konflikte medzi Izraelom a palestínskymi ozbrojencami z radikálneho hnutia Hamas. Podľa agentúry Reuters tiež zdôraznil, že všetky strany musia postupovať primerane a obozretne.

„Ochrana civilistov na oboch stranách je prvoradá a musí byť vždy rešpektovaná,“ uviedol Guterres vo vyhlásení. "Medzinárodné humanitárne právo stanovuje jasné pravidlá, ktoré nemožno ignorovať. Nie je to menu a la carte a nemožno ich uplatňovať selektívne,"vdodal.

Guterres tiež uviedol, že je „hlboko znepokojený“ „zintenzívnením konfliktu“ medzi Izraelom a Hamasom v Gaze, a varoval pred rizikom „nebezpečnej eskalácie mimo Gazu“.

18:30 Izraelská armáda uviedla, že zvádza „kruté boje“ s islamistami z hnutia Hamas „hlboko v Pásme Gazy“. Pri bojoch podľa Izraela zahynuli desiatky ozbrojencov Hamasu a armáda zabavila „mnoho náloží a zbraní“. V bojoch na severe Gazy prišli o život dvaja izraelskí vojaci, uviedla tiež izraelská armáda. Ministerstvo zdravotníctva v Gaze riadené Hamasom tvrdí, že pri izraelských úderoch dnes zahynulo najmenej 50 Palestínčanov v utečeneckom tábore Džabálija.

18:20 Na hraniciach Izraela a Libanonu došlo v utorok opäť k ostreľovaniu medzi izraelskou armádou a libanonským islamistickým hnutím Hizballáh, podporovaným Iránom.

Izrael podľa nemenovaného zdroja z Libanonu ostreľoval okrajové časti dedín Rámja a Labúna. Izraelská armáda uviedla, že jej rakety zasiahli na území Libanonu infraštruktúru Hizballáhu vrátane zbraní a vojenských pozícií. Armáda tiež zasiahla bunku militantov, ktorí plánovali vystreliť protitankové rakety na izraelské územie.

18:00 Cyprus by chcel otvoriť námorný koridor pre prepravu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Informuje o tom agentúra AP s odvolaním sa na svoje zdroje. Návrh ostrovného štátu má podľa nej podporu viacerých európskych a arabských krajín. Humanitárna pomoc by mala na palestínske územia mieriť počas prestávok v bojoch medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas.

Námorný koridor by mal umožniť prepravu veľkého množstva humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, ktoré sa podľa medzinárodných organizácií nachádza vo veľmi ťažkej situácii po vyhlásení úplnej blokády zo strany Izraela a začatí úderov izraelskej armády na začiatku októbra.

Pomoc by do Pásma Gazy mala plynúť počas „humanitárnych prestávok“ v bojoch medzi Izraelom a Hamásom. Prerušenie bojov však zatiaľ Izrael odmieta. „Chceme byť pripravení vyslať pomoc, keď sa naskytne možnosť,“ uviedol jeden cyperský zástupca.

17:50 V reštaurácii rýchleho občerstvenia McDonald's v brit­skom Birminghame neznámy muž vysypal na podlahu desiatky živých myší vo farbách palestínskej vlajky. Podľa agentúry Reuters to uviedla britská polícia, ktorá tento pravdepodobne ďalší protiizraelský protest vyšetruje.

Británia zaznamenáva nárast prípadov antisemitizmu, odkedy Izrael začal bombardo vanie Pásma Gazy a následne pozemnú ofenzívu v reakcii na útok radikálneho palestínskeho hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra, pri ktorom zahynulo 1 400 ľudí. Rovnako ako inde vo svete sa aj v Británii objavujú správy o napadnutiach, slovných urážkach a poškodzovaní majetku.

17:40 Najmenej 50 obetí a približne 150 zranených si v utorok vyžiadalo izraelské bombardovanie, ktoré podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva zasiahlo obytné domy v utečeneckom tábore Džabálijá na severe Gazy.

Ako informovala agentúra AFP, na záberoch z miesta činu bolo najmenej 47 tiel obetí, ktoré po útoku vytiahli spod trosiek domov v husto zaľudnenom tábore. Jeden z obyvateľov opísal zásah ako „zemetrasenie“, ktoré otriaslo celým utečeneckým táborom.

Izraelská armáda sa k útoku bezprostredne nevyjadrila ani neprihlásila. Predtým však uviedla, že medzi izraelskými jednotkami a palestínskym militantným hnutím Hamas prebiehajú „hlboko v Pásme Gazy“ intenzívne boje.

17:35 Nórsko sa domnieva, že Izrael mohol počas bombardovania Pásma Gazy porušiť medzinárodné právo, uviedol v utorok nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide. V dôsledku izraelských útokov prišli o život tisícky Palestínčanov.

Izrael má podľa Eideho právo na sebaobranu, no musí zároveň dodržiavať medzinárodné humanitárne právo. Krajina podľa neho musí rozlišovať medzi vojakmi a civilistami. Vojenské útoky musia byť taktiež primerané, aby sa zabránilo civilným obetiam a poškodeniu civilnej infraštruktúry.

„Domnievame sa, že došlo k prípadom, keď sa táto primeranosť a rozlišovanie plne nerešpektovali,“ povedal Eide na návšteve v Spojených arabských emirátoch. Izraelské veľvyslanectvo v Abú Zabí na jeho slová bezprostredne nereagovalo.

Izraelská armáda v tejto súvislosti upozorňuje, že palestínske militantné hnutie Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru do civilných objektov a využíva palestínskych civilistov ako ľudské štíty.

16:40 Francúzska polícia vyšetruje, kto na niekoľko domov na juhu Paríža nakreslil Davidove hviezdy. Symbol, ktorým nacisti v období druhej svetovej vojny označovali Židov, môže podľa prokuratúry súvisieť s rasovo či nábožensky motivovaným trestným činom, informovala dnes agentúra AFP. Podľa francúzskeho ministra vnútra od vypuknutia bojov medzi Izraelom a Hamásom vzrástol počet antisemitských činov v krajine na viac ako osem stoviek, polícia vypočula na 400 podozrivých.

Modré hviezdy nakreslené za pomoci šablóny sa objavili na domoch v 14. parížskom obvode. Podľa prokuratúry hrozí za poškodenie majetku s rasovým či náboženským motívom až štyri roky väzenia či pokuta do 30.000 eur (735.000 korún).

Podľa starostky obvodu Carine Petitovej odkazujú na „praktiky z 30. rokov a druhej svetovej vojny, ktoré viedli k vyhladeniu miliónov Židov“.

„Ľudia, ktorí to urobili, mali jednoznačný zámer zastrašovať,“ povedal AFP predseda francúzskej únie židovských študentov (UEJF) Samuel Lejoyeux.

Čítajte aj Francúzski policajti strieľali na ženu, ktorá sa vyhrážala, že sa odpáli

Podobné kresby sa podľa AFP objavili minulý týždeň na domoch na viacerých parížskych predmestiach. Sú súčasťou vlny antisemitských činov, ktorá sa vzdúvala po útoku palestínskeho radikálneho hnutia Hamas na Izrael a následnej izraelskej odvete v Pásme Gazy.

16:20 Izrael podľa šéfa britskej labouristickej opozície Keira Starmera nesmie blokovať dodávky základných potrieb, ako je voda, lieky a palivo, do Pásma Gazy. Starmer dnes v Londýne predniesol prejav, ktorým reagoval na rozkol v Labouristickej strane, ktorá je podľa súčasných prieskumov favoritom nadchádzajúcich britských volieb. Nielen moslimskí členovia strany po Starmerovi chcú, aby v rozpore s vládnou zahraničnou politikou vyzval na prímerie medzi Izraelom a hnutím Hamas, a silno ho kritizujú za jeho výroky ohľadom izraelskej blokády Pásma Gazy, ktorú Starmer obhajoval. Podľa neho však išlo o nedorozumenie.

Krutosti, ktoré Hamas 7. októbra spáchal v Izraeli, boli podľa Starmera „najväčším útokom na Židov od holokaustu“ a Izrael má právo sa brániť. Na druhej strane podľa šéfa britskej opozície v Pásme Gazy trpia palestínski civilisti, ktorí sa znovu ocitli v „krížovej paľbe“. „Môj prístup k tejto kríze od samého začiatku vychádzal z potreby reagovať na obe tieto tragédie,“ poznamenal Starmer.

Kontroverziu ohľadom Starmerovho postoja k vojne medzi Izraelom a Hamásom spustil jeho rozhovor na stanici LBC 11. októbra, v ktorom povedal, že za súčasné dianie v Izraeli „nesie zodpovednosť (hnutie) Hamas“, ktoré označil za „teroristickú organizáciu“. Povedal tiež, že Izrael má právo sa brániť. Na otázku, či je obliehanie Pásma Gazy a zastavenie dodávok vody, potravín a paliva primerané, odpovedal: „Myslím, že Izrael má toto právo… Všetko by sa malo vykonať v súlade s medzinárodným právom.“

O deväť dní neskôr Starmer v rozhovore so stanicou BBC svoje výroky vysvetľoval a situáciu de facto označil za nedorozumenie: „Hovoril som, že Izrael má právo na sebaobranu. To bolo právo, o ktorom som hovoril. Nehovoril som, že má právo na odrezanie (Pásma Gazy) od vody, paliva a liekov.“

Rozhovor odvysielaný stanicou LBC napriek tomu vyvolal vlnu nevôle vo vnútri Labouristickej strany a prinútil k rezignácii niektorých labouristických radcov a starostov naprieč Britániou. Rad spolustraníkov, vrátane poslancov Dolnej snemovne, londýnskeho starostu Sadiqa Khana a až 250 labouristických moslimských radcov, na Starmera začala v posledných týždňoch tlačiť, aby otvorene vyzval na prímerie v Pásme Gazy, teda aby prejavil postoj, ktorý by išiel proti politike britskej konzervatívnej vlády, ktorá volá po " humanitárnych prestávkach" v bojoch, nie však po prímerí, ktoré by podľa nich v súčasnej situácii prospelo Hamasu. Premiér Rishi Sunak napríklad kvôli výzve na prímerie a varovaniam pred „kolektívnym trestom“ pre Palestínčana zbavil funkcie svojho vládneho poradcu Paula Bristowa.

16:10 Ministerstvo zdravotníctva v Gaze dnes oznámilo, že pri izraelskom bombardovaní utečeneckého tábora Džabálija na severe Pásma Gazy zahynulo najmenej 50 ľudí. Konečný počet obetí môže byť podľa úradu podstatne vyšší; pri údere bolo zničených najmenej 20 budov. Riaditeľ Indonézskej nemocnice v Gaze povedal televízii Al-Džazíra, že pri izraelských náletoch na utečenecký tábor Džabálija bolo zranených najmenej 150 ďalších Palestínčanov. Na otázku agentúry AFP izraelská armáda bezprostredne nereagovala.

15:55 Americkí ministri obrany a zahraničia Lloyd Austin a Antony Blinken dnes vypovedali pred senátnou rozpočtovou komisiou projenávajúce návrhy zákonov o podpore Izraela a Ukrajiny, ktoré presadzuje administratíva Joea Bidena. Predsedníčka Patty Murrayová vypočutie musela opakovane prerušovať kvôli desiatkam protestujúcich, ktorí v niekoľkominú­tových intervaloch vstávali z lavíc pre verejnosť a krikom sa dožadovali „okamžitého prímeria“ a „oslobodenia detí (Pásma) Gazy“.

Už pri úvodných rečiach predsedníčky Murrayovej a podpredsedníčky Susan Collinsovej bolo na záberoch zo sály vidieť, že zadné lavice pre verejnosť obsadilo niekoľko desiatok ľudí, ktorí držali nad hlavou načerveno nafarbené dlane a na predlaktiach mali nápisy „oslobodiť Gazu“ alebo „nie vojny“.

Keď sa slova ujal Blinken, začali protestujúci vstávať a kričať heslá o zastavení vojny v Pásme Gazy. Jeden z demonštrantov triemal transparent s nápisom „Všetky múry musia preč, od Palestíny až po Mexiko“. Zrejme tým odkazoval na prekážky oddeľujúce Pásmo Gazy a Západný breh Jordánu od Izraela a na kontroverznú politickú tému americkej migračnej politiky, ktoré predstavuje plot na mexicko-americkej hranici. Pokrikujúci demonštranti vstávali po jednom v niekoľkominú­tových intervaloch, a keďže v každom prípade chvíľu trvalo, kým ich členovia ochranky vyviedli zo sály, Blinkenov prejav sa natiahol zhruba na 15 minút.

15:50 Iránom podporovaní jemenskí šiitskí povstalci Húsíovci dnes uviedli, že vyslali „veľké množstvo“ balistických rakiet a bezpilotných lietadiel na Izrael, ktorý vedie vojnu proti teroristickému palestínskemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy. Išlo o tretiu operáciu namierenú proti Izraelu a bude ich viac, uviedol podľa agentúry Reuters vojenský hovorca skupiny v televíznom vyhlásení. Izraelská armáda dopoludnia oznámila, že zostrelila blížiaci sa „vzdušný cieľ“ v najjužnejšom izraelskom meste Ejlat pri Červenom mori.

Útoky budú pokračovať, kým nebude zastavená „izraelská agresia“, uviedol hovorca, ktorý tým podľa Reuters myslel vojnu proti Hamasu v Pásme Gazy. Izrael intenzívne bombarduje Pásmo Gazy od 7. októbra, keď palestínski ozbrojenci vykonali útok na juh krajiny a zabili pri ňom vyše 1400 ľudí. Izraelské pozemné sily po niekoľkých kratších výpadoch do Pásma Gazy už tiež začali rozsiahlu pozemnú operáciu na severe regiónu. Pri odvetných izraelských úderoch zahynulo podľa úradov riadených Hamásom vyše 8300 ľudí.

Izraelské médiá dnes dopoludnia informovali, že v najjužnejšom izraelskom meste Eljat sa ozvali sirény a že armáda zaznamenala „vzdušný cieľ“, ktorý však nepredstavoval hrozbu pre civilistov. Dodala, že obranná akcia bola úspešná.

Šéf šiitských povstalcov Abdalmálik Húsí 10. októbra vyhlásil, že ak USA zasiahnu do konfliktu v Gaze priamo, skupina odpovie vypálením dronov a rakiet a využije aj ďalšie vojenské možnosti.

15:15 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok upozornila na hroziacu „katastrofu v oblasti verejného zdravia“ v Pásme Gazy.

„Ide o bezprostredne hroziacu katastrofu v oblasti verejného zdravia súvisiacu s masovým vysídľovaním, preľudnením a poškodením vodovodnej a hygienickej infraštruktúry,“ povedal hovorca WHO Christian Lindmeier.

Hovorca detského fondu OSN (UNICEF) James Elder upozornil na rastúce riziko úmrtia dojčiat z dehydratácie, keďže civilisti v Gaze sú v dôsledku izraelskej blokády vystavení nedostatku vody, ale aj potravín, liekov a palív. Podľa jeho slov je v Pásme Gazy nezvestných asi 940 detí, z ktorých niektoré môžu byť uväznené pod troskami zničených budov.

Čítajte aj Izrael v šoku, Gaza v plameňoch. Je konflikt čiernobiely? A ako primerane reagovať na teror?

14:25 Izraelská armáda dnes uviedla, že v posledných niekoľkých hodinách zvádzala „kruté boje“ s islamistami z hnutia Hamas „hlboko v Pásme Gazy“, informoval server The Times of Israel (ToI). Pri bojoch podľa Izraela zahynuli desiatky ozbrojencov Hamasu a armáda zabavila „mnoho náloží a zbraní“. Informácie o prípadných obetiach bojov vo svojich radoch izraelská armáda nezverejnila. Pravdivosť vyhlásenia ani jednej zo strán vojnového konfliktu nemožno bezprostredne overiť.

Armádny spravodajca ToI Emanuel Fabian na sieti X zdieľal video izraelskej armády, na ktorom sa vojaci v Pásme Gazy pohybujú zastavanou oblasťou, ďalšie fotografie zdieľal hovorca izraelskej armády Daniel Hagari. Ten v pondelok povedal, že nebude zverejňovať presnú polohu Izraelčanov v Pásme Gazy. Zo záberov na sociálnych sieťach však vyplynulo, že izraelská technika s najväčšou pravdepodobnosťou v pondelok prenikla minimálne tri kilometre za izraelskú hranicu na okraj mesta Gazy.

Súčasťou dnešných izraelských operácií v posledných hodinách podľa Hagariho bolo zneškodnenie jednotky Hamasu, ktorá sa chystala odpáliť protitankovú strelu na izraelské územie, a vyradenie pozorovacích stanovíšť a stanovíšť na odpaľovanie rakiet z prevádzky.

Ozbrojené krídlo Hamasu naopak tvrdí, že zneškodnilo izraelské obrnené vozidlo, ktoré sa presúvalo na severozápad Pásma Gazy, zasiahlo izraelský tank, ktorý neskôr začal horieť, a zviedlo niekoľko bojov s izraelskými vojakmi v meste Bajt Hanún, kde sa v jednom z domov ukrývali ozbrojenci Hamasu. Vyjadrenie Hamasu citovala na základe jeho telegramových profilov stanica BBC.

14:10 Námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths uviedol, že sa cítil bezmocne, keď v utorok telefonoval s palestínskymi rodinami uväznenými v Pásme Gazy v čase konfliktu medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas.

„Nechceme zomrieť,“ citoval Griffiths, čo mu odkázali rodiny, s ktorými telefonoval. „To, čo si pretrpeli od 7. októbra, je viac než zničujúce,“ napísal v príspevku na sociálnej sieti.

„A keď vám osemročné dieťa povie, že nechce zomrieť, je ťažké necítiť sa bezmocne,“ dodal.

Generálny komisár Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA) Philippe Lazzarini v pondelok na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN povedal, že „okamžité humanitárne prímerie je otázkou života a smrti pre milióny“ ľudí v Gaze, pripomína AP.

Palestínske ministerstvo zdravotníctva, riadené Hamasom v utorok informovalo, že počet obetí odvetných izraelských náletov na Pásmo Gazy sa zvýšil na 8525. Dodalo, že za uplynulý zahynulo najmenej 219 ľudí. Medzi obeťami je podľa ministerstva 3542 detí a 2187 žien.

13:35 Predseda izraelského pamätníka holokaustu Jad Vašem skritizoval veľvyslanca Izraela pri Organizácii Spojených národov (OSN) za to, že mal v pondelok počas prejavu k Bezpečnostnej rade na oblečení pripevnenú žltú Dávidovu hviezdu. Dani Dajan povedal, že to „znevažuje obete holokaustu aj štát Izrael“.

„Žltá nášivka symbolizuje bezmocnosť židovského národa, keď bol vydaný na milosť a nemilosť iným. Dnes máme nezávislý štát a silnú armádu. Sme pánmi svojho osudu. Dnes si dávame do chlopní modrobielu vlajku (Izraela), nie žltú nášivku,“ napísal Dajan na sociálnej a mikroblogovacej sieti X, známej aj ako Twitter.

Žltú hviezdu, podobnú tým, ktoré prinútili židov nosiť nacisti počas holokaustu, mal veľvyslanec Gilad Erdan počas stretnutia Bezpečnostnej rady OSN venovaného humanitárnej situácii v Pásme Gazy, ktoré čelí nedostatku potravín a základných zásob. Izrael tam vedie vojenskú operáciu proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas a podľa miestneho ministerstva zdravotníctva, ktoré je pod kontrolou hnutia, jeho údery zabili viac ako 8 500 ľudí. Erdan povedal, že bude nosiť nášivku s nápisom „Nikdy viac“, kým Bezpečnostná rada OSN neodsúdi krvavý útok Hamasu na Izrael zo 7. októbra, ktorý si vyžiadal viac ako 1 400 mŕtvych a okolo 240 unesených a ktorý odštartoval terajšiu vojnu.

13:15 Izraelská armáda v utorok na okupovanom západnom brehu Jordánu zdemolovala dom v exile žijúceho predstaviteľa palestínskeho militantného hnutia Hamas Sáliha Árúrího.

Izraelskí vojaci vstúpili do dediny Arúrá neďaleko Ramalláhu a strieľali na ľudí, ktorí na nich počas demolácie hádzali kamene, uviedla armáda.

Árúrího Izrael obviňuje zo zosnovania početných útokov. V roku 2017 ho zvolili za zástupcu vodcu Hamasu Ismáíla Haníju a následne oficiálne označili za druhého najvplyvnejšieho muža Hamasu.

Izraelská armáda 21. októbra zadržala približne 20 ľudí vrátane Árúrího brata a deviatich jeho synovcov, povedal pre AFP starosta obce a svedkovia. Zároveň vypočúvali desiatky obyvateľov a zmocnili sa Árúrího domu.

12:20 Jemenskí povstalci húsíovia, ktorých podporuje Irán, zaútočili v utorok dronmi na Izrael. Išlo podľa ich vyhlásení o odvetu za vojnu Izraela proti hnutiu Hamas.

„Tieto drony patria Jemenu,“ uviedol premiér húsíjskej vlády Abdalazíz bin Habtúr v spojitosti s útokmi dronov v okolí mesta Ejlat na juhu Izraela. Húsíjov označil za súčasť osi odporu voči Izraelu.

Izraelská armáda predtým hlásila nepriateľský letecký prienik, v reakcii sa rozozvučali sirény v okolí Eljatu – letoviska na brehu Červeného mora. „V tomto regióne nie je prítomná žiadna hrozba a žiadne nebezpečenstvo,“ uviedol hovorca izraelskej armády Daniel Hagari.

Čítajte aj Netanjahu: Je čas na vojnu, Izrael nebude súhlasiť s prímerím

Izrael v piatok (27. októbra) húsíjov obvinil z podobného útoku dronmi, keď izraelské lietadlo zakročilo voči nepriateľským cieľom smerujúcim na juh Izraela. Na územie egyptského letoviska Tábá dopadla v piatok ráno raketa, ktorá spôsobila zranenia šiestim ľuďom, pripomína AFP. Tábá sa nachádza približne desať kilometrov južne od Ejlatu.

12:05 Veľké európske štáty podľa informácií serveru Financial Times (FT) zavrhli výzvy izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby tlačili na Egypt k prijímaniu palestínskych utečencov z Pásma Gazy. Francúzsko, Nemecko aj Británia podľa FT poukázali na konzistentný postoj Káhiry, ktorá svolila na otvorenie prechodu Rafáh do Pásma Gazy pre humanitárnu pomoc, ale odmieta odtiaľ prijímať utečencov, a to ani krátkodobo. Nemenované diplomatické zdroje však uvádzajú, že na stole je možnosť prevozu zranených z Pásma Gazy na liečenie do Egypta.

Diplomati niektorých európskych krajín, vrátane Česka a Rakúska, podľa informácií FT návrh šéfa izraelskej vlády spomínali pri rokovaniach predchádzajúcich samitov EÚ na konci minulého týždňa. Český premiér Petr Fiala a jeho rakúsky kolega Karl Nehammer navštívili Izrael a rokovali s Netanjahuom deň pred samitom.

Egyptský prezident Abdal Fattah Sísí predtým v októbri povedal, že Káhira „odmieta akýkoľvek pokus riešiť palestínsky problém vojensky alebo núteným vysídlením Palestínčanov z ich pôdy, čo by sa stalo na úkor iných krajín v regióne“.

Čítajte aj Varovali sme ich pred veľkým úderom, nebrali to vážne, zaznelo z Egypta. Izrael pri útoku zlyhal

Lídri EÚ sa nakoniec zhodli, že Egypt by mal zohrávať úlohu sprostredkovateľa humanitárnej pomoci, ale nemal by byť nútený k prijímaniu utečencov. Samit vyzval na „dlhodobé, rýchle, bezpečné a neobmedzené poskytovanie humanitárnej pomoci potrebným prostredníctvom všetkých potrebných opatrení vrátane humanitárnych koridorov a prestávok pre humanitárne potreby“.

10:25 Izrael súhlasil, že denne povolí vstup do Pásma Gazy 100 nákladným vozidlám s humanitárnou pomocou. Vyplýva to z pondelkovej dohody Izraela s americkou vládou. TASR správu prevzala v utorok z portálu The Times of Israel, ktorý sa odvoláva na predstaviteľov vlády USA.

Agentúra OSN pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA) v pondelok upozornila, že obmedzený počet humanitárnych konvojov vstupujúcich do Pásma Gazy nepostačuje na uspokojenie „bezprecedentných humanitárnych potrieb“ tamojších civilistov.

„Tých niekoľko konvojov, ktoré boli pustené cez hraničný priechod (Rafah), nie je nič v porovnaní s potrebami viac než dvoch miliónov ľudí uväznených v Pásme Gazy,“ uviedol generálny komisár UNRWA Philippe Lazzarini.

9:34 Izraelské pozemné sily zatlačili v pondelok hlbšie do Pásma Gazy. Postupovali v tankoch a iných obrnených vozidlách na hlavné mesto tohto územia a oslobodili vojačku zadržiavanú militantmi z hnutia Hamas. Armáda uviedla, že 19-ročnú vojačku Ori Megidish zajatú počas brutálnej invázie Hamasu zo 7. októbra zachránili v Gaze. Bola to prvá záchrana od začiatku tejto niekoľko týždňov trvajúcej vojny. Vojenskí predstavitelia vo vyhlásení uviedli, že vojačka sa má dobre a medzičasom sa už stretla so svojou rodinou.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu zároveň odmietol výzvy na prímerie v čase, keď rakety dopadli v blízkosti nemocníc, kde sa vedľa zranených ukrývajú tisíce Palestínčanov. „Výzvy na prímerie sú výzvami, aby sa Izrael vzdal Hamasu. To sa nestane,“ povedal na tlačovej konferencii a dodal, že Izrael chce oslobodiť všetkých rukojemníkov. Zároveň zdôraznil, že vojna bude podľa neho dlhá a náročná.

7:32 Spojené štáty odmietli ako „absurdné“ tvrdenia Ruska, že protiizraelské nepokoje na dagestanskom letisku v nedeľu zorganizovali Ukrajina a Západ. Ako referuje spravodajský web BBC, ruský vodca Vladimir Putin v pondelok v televízii uviedol, že incident bol súčasťou pokusu o šírenie „chaosu“ v Rusku.

Stovky ľudí vtrhli na letisko v Machačkale pred príletom lietadla z izraelského hlavného mesta Tel Aviv. Mnohí mávali palestínskymi vlajkami a skandovali antisemitské heslá. Dagestan, autonómna republika Ruska, má väčšinovú moslimskú populáciu a predpokladá sa, že incident vyvolal hnev z izraelsko-palestínskeho konfliktu v Pásme Gazy.

Bezpečnostné sily nakoniec dostali situáciu pod kontrolu a medzičasom bolo podľa miestnych úradov zatknutých viac ako 60 ľudí. „Udalosti v Machačkale včera večer vyvolali prostredníctvom sociálnych sietí, v neposlednom rade z Ukrajiny, rukami agentov západných špeciálnych služieb. Kto ten smrtiaci chaos organizuje a kto z toho dnes profituje, sa podľa mňa už ukázalo. Sú to súčasné vládnuce elity USA a ich satelity, ktoré sú hlavnými príjemcami svetovej nestability,“ povedal Putin na stretnutí ruskej Bezpečnostnej rady.

7:09 Pentagon naďalej takmer na dennej báze dodáva zbrane Izraelu, ktorý je vo vojne s palestínskym militantným hnutím Hamas. Povedala to v pondelok novinárom zástupkyňa tlačového tajomníka Pentagonu Sabrina Singhová. „Nedávame žiadne obmedzenia na to, ako Izrael zbrane používa," povedala Singhová. „Použitie zbraní a spôsob, ktorým budú viesť svoje operácie, je naozaj na izraelských obranných silách,“ dodala.

Singhová však uviedla, že americký minister obrany Lloyd Austin opakovane zdôrazňuje nutnosť toho, aby Izrael dodržiaval pravidlá ozbrojeného konfliktu a vyhýbal sa civilným obetiam, ako sa len dá.

5:22 Izraelský veľvyslanec pri OSN Gilad Erdan spôsobil v pondelok rozruch, keď si počas mimoriadneho zasadania Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku venovaného vojne Izraela proti militantom z Hamasu v Pásme Gazy pripol na chlopňu svojho saka Dávidovu hviezdu s nápisom „Nikdy viac“. Rovnako sa zachovali aj jeho spolupracovníci, uviedli agentúry AFP a DPA.

„Niektorí z vás sa za posledných 80 rokov nič nenaučili. Niektorí z vás zabudli, prečo bol tento orgán zriadený,“ povedal Erdan, keď kritizoval BR OSN za „mlčanie“ na margo bezprecedentného vpádu kománd Hamasu od južného Izraela, ktoré tam 7. októbra zavraždili vyše 1400 ľudí.

„Tak, ja vám to pripomeniem. Od tohto dňa si vždy, keď sa na mňa pozriete, spomeniete, čo znamená mlčať tvárou v tvár zlu. Rovnako ako moji starí rodičia a starí rodičia miliónov židov, odteraz budeme s mojím tímom nosiť žlté hviezdy,“ povedal veľvyslanec, postavil sa a jednu s nápisom „Nikdy viac“ si pripevnil na sako.

Podobala sa na žlté hviezdy, ktoré nacisti nútili nosiť Židov na verejnosti. On ju však bude nosiť „ako symbol hrdosti“ dovtedy, kým sa BR OSN „nezobudí a neodsúdi zverstvá Hamasu“ a nebude žiadať o okamžité prepustenie rukojemníkov zavlečených do Pásma Gazy.

Pozemnú ofenzívu Izraela v Gaze prirovnal Erdan k vylodeniu spojencov v Normandii v roku 1944. „Je mi ľúto, že to hovorím, ale ak by táto rada existovala 6. júna 1944, intenzívne by sa diskutovalo o tom, koľko elektriny a paliva mali občania Mníchova, keď sa spojenci blížili k brehom Normandie. Táto rada by sa zamerala na diskusiu o počte obetí v radoch Nemcov a Britov. Táto rada by požadovala prímerie predtým, ako Rusi znovu dobyjú Stalingrad,“ sarkasticky reagoval veľvyslanec na obavy, že okrem tisícok civilistov už zabitých v Gaze môže zomrieť ešte viac nezúčastnených ľu­dí.

Hlboko rozdelený 15-členný orgán OSN za vyše tri týždne neprijal ani jeden zo štyroch návrhov rezolúcie k vojne medzi Izraelom a Hamasom. Niektoré návrhy zablokovali USA, spojenec Izraela, pretože nespomínali právo Izraela brániť sa. Návrh predložený Washingtonom, zasa vetovali Rusko a Čína, pretože jednoznačne nežiadal prímerie.

Stanovisko sa minulý piatok pokúsilo zaujať Valné zhromaždenie OSN, ktoré 120 hlasmi väčšinou prijalo nezáväznú rezolúciu požadujúcu „okamžité humanitárne prímerie“, ale nespomínajúcu Hamas. Erdan tento dokument označil za „hanebný“.

V rozprave vystúpil aj palestínsky veľvyslanec pri OSN Rijád Mansúr, citujúci najprv bývalého generálneho tajomníka OSN Daga Hammarskjölda, ktorý povedal: "OSN nebola založená preto, aby nás vzala do neba, ale aby nás zachránila pred peklom“.

Mansúr potom s odkazom na bombardovanie a ostreľovanie Pásma Gazy povedal, že „Gaza je teraz peklom na zemi“. Vplyvný orgán OSN vyzval, aby s Palestínčanmi zaobchádzal ako s ľudskými bytosťami. „Nie sme podľudia. Nie sme z inej planéty,“ zdôraznil Mansúr.

5:01 Spojené štáty v súčasnosti nepodporujú množiace sa výzvy na prímerie vo vojne medzi Izraelom a islamistickým hnutím Hamas v Pásme Gazy. V pondelok to povedal hovorca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť John Kirby, informovala agentúra AFP.

„Nemyslíme si, že prímerie je práve teraz tá správna odpoveď. Momentálne ho nepodporujeme,“ uviedol Kirby. Namiesto toho by sa podľa neho mali zvážiť „prestávky“, počas ktorých by bola civilnému obyvateľstvu v Pásme Gazy doručená pomoc.

USA sú si podľa Kirbyho isté, že v najbližších dňoch sa počet nákladných vozidiel s humanitárnou pomocou, ktoré sa dostanú do Pásma Gazy z Egypta cez prechod Rafah, zvýši na približne sto denne.

„V tejto prvej fáze, o ktorej sme hovorili s Izraelčanmi, sa pokúsime dostať na sto (vozidiel) za deň,“ povedal Kirby. "Sme presvedčení, že sa tam v najbližších dňoch dostaneme,“ dodal.

Podľa Organizácie Spojených národov je sto kamiónov denne nevyhnutné minimum na to, aby sa pokryli tie najnutnejšie potreby tamojšieho obyvateľstva.

Podľa hovorcu OSN Stéphana Dujarrica v nedeľu vstúpilo do Pásma Gazy cez priechod Rafah len 33 nákladných áut vezúcich vodu, potraviny a zdravotnícky materiál. Pred rozpútaním vojny s Hamasom tam prichádzalo každý deň asi 500 nákladných áut s pomocou a iným tovarom.

5:00 V Pásme Gazy aj v noci na utorok pokračovali boje medzi izraelskou armádou a radikálnym palestínskym hnutím Hamas, ktoré Izrael 7. októbra napadlo. Spravodajský server BBC News s odvolaním sa na svedkov v oblasti ovládanej Hamásom informuje o explóziách. Hamas podľa agentúry Reuters tvrdí, že „strieľa guľometmi a protitankovými strelami“ na izraelské sily, ktoré sa blížia k mestu Gaza. Objavujú sa aj informácie o poškodení nemocníc v Pásme Gazy.

Brigády Kásam, čo je vojenské krídlo Hamasu, uviedli, že ich bojovníci sa v utorok skoro ráno stretli s izraelskými silami, ktoré vtrhli do Gazy. Bojovníci Hamasu tvrdia, že použili guľomety a zamerali štyri vozidlá protitankovými strelami miestnej výroby a cielili aj na dva izraelské tanky a buldozéry na severozápade oblasti.

Palestínsky Červený polmesiac v utorok podľa agentúry AFP uviedol, že je znepokojený útokmi blízko jednej zo svojich nemocníc na severe Pásma Gazy, kam sa civilisti uchýlili, aby sa ochránili pred izraelskými útokmi. „Budova sa otriasa a vysídlení civilisti a pracovné tímy majú strach a panikária,“ uviedla organizácia, ktorá o bombardovaní v tejto oblasti informovala aj v nedeľu večer.

Turecké ministerstvo zahraničia odsúdilo údajné izraelské bombardovanie, ktoré poškodilo nemocnicu turecko-palestínskeho priateľstva v Gaze. Nemocnica sa ako jediná v oblasti starala o pacientov s rakovinou a Ankara o zariadení spolufinancovanom Tureckom už skôr informovala Izrael, uviedlo ministerstvo podľa serveru The Times of Israel.

Informácie jednotlivých strán nemožno vo vojnových podmienkach overiť.