Situácia v Gaze je krízou ľudstva a stáva sa cintorínom detí, uviedol šéf OSN

Čítajte viac Netanjahu znova odmietol prímerie, kým Hamas neprepustí rukojemníkov

22:38 Spojené štáty podľa denníka The Wall Street Journal (WSJ) plánujú dodať Izraelu navádzané letecké bomby systému Spice za 320 miliónov dolárov. Denník sa odvoláva na dokument, ktorý je formálnym oznámením Bieleho domu pre Kongres o tom, že sa dodávka chystá. Americký prezident Joe Biden dnes izraelského premiéra Benjamina Netanjahua uistil o ďalšej podpore Spojených štátov pre Izrael, ktorý vedie vojnu s islamistickým hnutím Hamas.

Upravené letecké bomby typu Spice sú pôvodne produktom izraelskej zbrojárskej firmy Rafael. Do Izraela ich podľa WSJ dodá jej dcérska spoločnosť Rafael USA, ktorá zbrane vyrába v Spojených štátoch. Správa prichádza v čase, keď Pentagón bez bližšieho upresnenia potvrdil, že počet doterajších civilných obetí v Pásme Gazy sa pohybuje v tisícoch a Bidenova administratíva čelí stále väčšiemu tlaku predovšetkým zo strany moslimskej komunity, aby sa dôraznejšie zasadil za mier na Blízkom východe.

Biden a Netanjahu dnes podľa vyhlásenia Bieleho domu hovorili o „nutnosti zvýšiť počet dodávok humanitárnej pomoci (do Pásma Gazy) v nadchádzajúcom týždni“, o potrebe obmedziť počet umierajúcich palestínskych civilistov a o možnosti začať humanitárnu pauzu. Biely dom dnes prostredníctvom hovorcu pre bezpečnosť Johna Kirbyho zopakoval, že USA sú stále presvedčené, že všeobecné prímerie by teraz pre Izrael nebolo vhodným ďalším postupom, napísala agentúra Reuters.

21:16 Situácia v Pásme Gazy je „krízou ľudstva“, vyhlásil generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN). Palestínska enkláva sa podľa neho rýchlo „stáva cintorínom pre deti“. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

„Každý deň sú údajne zabité alebo zranené stovky dievčat a chlapcov,“ povedal António Guterres počas tlačovej konferencie. Terajší izraelsko-palestínsky konflikt podľa neho „otriasa svetom“ a „ničí mnoho nevinných životov“.

Generálny tajomník zároveň znova odsúdil „ohavné teroristické činy“, ktoré spáchalo militantné hnutie Hamas, keď 7. októbra napadlo Izrael. „Nič nemôže ospravedlniť úmyselné mučenie, zabíjanie, zraňovanie a únosy civilistov. Ochrana civilistov musí byť prvoradá,“ povedal.

Guterres tiež vyjadril obavy z eskalácie napätia v dôsledku vojny medzi Izraelom a Hamasom. Medzinárodná komunita by sa podľa neho mala venovať „rizikám rozšírenia konfliktu do širšieho regiónu“. „Už teraz sme svedkami špirály eskalácie od Libanonu a Sýrie až po Irak a Jemen,“ dodal.

Tiež vyzval na zastavenie nenávistnej rétoriky a povedal, že je hlboko znepokojený „vzostupom antisemitizmu a antimoslimskej zaslepenosti“. „Židovské a moslimské komunity v mnohých častiach sveta sú vo vysokej pohotovosti a obávajú sa o svoju osobnú bezpečnosť,“ skonštatoval.

Generálny tajomník OSN zopakoval, že konflikt potrebuje dvojštátne riešenie, a vyzval na okamžité humanitárne prímerie.

19:31 Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell navrhol plán, podľa ktorého by Izrael pozastavil vojenskú operáciu v Gaze výmenou za prístup k rukojemníkom zadržiavaným teroristickým hnutím Hamas. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Myslím, že humanitárna prestávka vyvážená prístupom Medzinárodného výboru Červeného kríža k rukojemníkom ako prvý krok k ich prepusteniu je iniciatívou, na ktorej by sme mali pracovať,“ povedal Borrell európskym diplomatom v Bruseli.

EÚ, Spojené štáty a Spojené kráľovstvo žiadajú „humanitárne prestávky“ v bojoch medzi Izraelom a Hamasom v pásme Gazy, aby mohla byť zabezpečená pomoc pre civilistov v tejto palestínskej enkláve.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však vylúčil akékoľvek dočasné prímerie, kým nebudú prepustení všetci rukojemníci, ktorých Hamas uniesol počas útoku na Izrael 7. októbra.

„Nazvite to prímerie, okno, čokoľvek, ale potrebujeme, aby násilie ustúpilo a aby sa rešpektovalo medzinárodné humanitárne právo,“ dodal šéf diplomacie EÚ.

17:29 Z územia Libanonu bolo počas hodiny odpálených na Izrael zhruba 30 rakiet, informoval server The Times of Israel (ToI) s odvolaním sa na izraelskú armádu. Ozbrojené krídlo radikálneho palestínskeho hnutia Hamas, ktoré pôsobí hlavne v Pásme Gazy, sa medzitým na svojom účte na Telegrame prihlásilo na vyslanie 16 striel z Libanonu na severoizraelské pobrežné mestá Naharija, Haifa a ďalšie ciele.

Na videozázname zverejnenom na sieti X je zrejmé, ako izraelský systém protivzdušnej obrany Iron Dome (Železná kupola) likviduje rakety nad oblasťou. Žiadne obete ani škody na majetku nie sú bezprostredne hlásené, uviedol ToI.

Izraelská armáda potvrdila, že z libanonského územia bolo na severný Izrael vypálených približne 30 rakiet, a uviedla, že jej vojaci odpovedali delostreleckou paľbou namierenou na miesta odpalov.

Kvôli strelám, ktoré nevystrelil Hamas, ale pravdepodobne islamistické hnutie Hizballáh alebo niektorá iná palestínska frakcia, sa rozozneli sirény v Hornej Galileji, dodal ToI.

16:40 Guvernér amerického štátu Florida Ron DeSantis nariadil miestnym verejným univerzitám, aby rozpustili pobočky organizácie Študenti za spravodlivosť v Palestíne.

Podľa guvernéra organizácia poskytuje materiálnu podporu palestínskemu teroristickému hnutiu Hamas. Usúdil to z jej vyjadrení počas celonárodného „dňa odporu“.

Niekoľko právnych expertov krok guvernéra považuje za porušenie práva študentov, garantovaného v prvom dodatku k ústave USA, čiže ochranu náboženských slobôd, slobody vyjadrovania zhromažďovania a petičního práva.

„Univerzity nemôžu vylúčiť študentské organizácie z fór, ktoré si založili, len preto, že univerzity pokladajú jazykový prejav študentov za odpudzujúci,“ napísala Lyrissa Lidsky, profesorka ústavného práva na Floridskej univerzite.

Vedenie Univerzity južnej Floridy ani po guvernérovom nariadení nevylúčilo študentskú pobočku organizácie zo školy, informovala rozhlasová stanica WUSF.

16:20 Izraelská armáda oznámila, že spoločne s Jordánskom „skoordinovala“ dodávku nevyhnutnej lekárskej pomoci do poľnej nemocnice v meste Gaza.

„Jordánske lietadlo zhodilo v noci nadnes v koordinácii s IDF (izraelskými obrannými silami) lekárske vybavenie a potraviny do jordánskej nemocnice v Pásme Gazy,“ uviedla izraelská armáda.

Jordánsky kráľ Abdalláh II. v noci na pondelok informoval, že vzdušné sily jeho krajiny zhodili o polnoci miestneho času „nevyhnutnú lekársku pomoc“ poľnej nemocnici. „Je našou povinnosťou pomáhať našim bratom a sestrám, ktorí boli zranení vo vojne v Gaze. Vždy tu budeme pre našich palestínskych bratov a sestry,“ napísal Abdalláh II. na platforme X, predtým známej ako Twitter.

16:10 Od vražedných útokov islamistického hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra a následného zhoršenia izraelsko-palestínskeho konfliktu sa počet prejavov antisemitizmu v Belgicku badateľne zvýšil. Na analýzu televíznej stanice RTBF upozornil bruselský spravodajca TASR.

Túto skutočnosť potvrdila aj Unia, verejná organizácia, ktorá bojuje proti diskriminácii a presadzuje rovnaké príležitosti v Belgicku.

Za posledný mesiac zaznamenala Unia najmenej 30 sťažností v spojitosti s prejavmi antisemitizmu. To je šesť- až sedemkrát viac ako v období pred obnovením násilia medzi hnutím Hamas a Izraelom.

„Máme aj niekoľko prípadov fyzických útokov na ľudí, ktorí sú Židia alebo sú ako Židia identifikovaní,“ povedal pre RTBF riaditeľ Unie Patrick Charlier a dodal, že tieto prípady už vyšetruje prokuratúra. Najviac je však podľa neho prípadov priamych vyhrážok alebo urážok a nadávok, keď vyhrážajúci sa pripisujú ľuďom židovského pôvodu zodpovednosť za konflikt a reakciu izraelskej vlády v Pásme Gazy.

15:30 Hraničný priechod Rafáh medzi Egyptom a Pásmom Gazy sa dnes znovu otvoril, aby sa z obliehaného palestínskeho územia mohli evakuovať cudzinci a ľudia s dvojitým občianstvom. Do Egypta dnes tiež cez tento hraničný priechod dorazila ďalšia skupina zranených Palestínčanov, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na úrady ovládané radikálnym palestínskym hnutím Hamas.

Prechod bol od začiatku bojov 7. októbra otvorený tri dni, a to minulý týždeň v stredu, vo štvrtok a v piatok. To umožnilo odcestovať desiatkam zranených Palestínčanov a stovkám držiteľov zahraničných pasov. Úrady Pásma Gazy ovládané Hamasom podmienili znovuotvorenie Rafáhu „koordinovanou evakuáciou“ palestínskych ranených po piatkovom incidente pri nemocnici Šífa, kde izraelský úder zasiahol konvoj palestínskych sanitiek. Izraelčania tvrdia, že sanitky používala „teroristická bunka Hamasu“, podľa záchranárskej organizácie Palestínsky červený polmesiac konvoj prevážal pacientov k Rafáhu.

Hraničný úrad v Pásme Gazy kontrolovaný Hamasom dnes zopakoval, že hraničný priechod Rafáh je od 1. novembra otvorený len pre evakuáciu Egypťanov a cudzincov uvedených na zozname. Vo vyhlásení úradu sa dodáva, že tí, ktorí neboli zaradení na zoznam, nebudú môcť prekročiť hranicu podľa oznámenia egyptských úradov.

15:15 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v pondelok v Turecku povedal, že Spojené štáty sa „veľmi razantne“ snažia o podstatné zvýšenie humanitárnej pomoci pre civilistov v Pásme Gazy.

„Ako som už povedal, veľmi razantne pracujeme na tom, aby sa do Gazy dostalo viac humanitárnej pomoci, a máme na to veľmi konkrétne spôsoby,“ povedal Blinken v Ankare po stretnutí s tureckým rezortným kolegom Hakanom Fidanom. „Myslím, že v nadchádzajúcich dňoch uvidíme, ako sa môže pomoc značne zväčšiť,“ dodal bez ďalších podrobností pred odletom do Japonska.

Opätovne uviedol, že v tomto smere by mohla pomôcť „humanitárna prestávka“ v bojoch. USA vnímajú a zdieľajú hlboké znepokojenie, aké v Turecku vyvolávajú civilné obete v Gaze. „Zapájame Izraelčanov do krokov, ktoré môžu podniknúť, aby minimalizovali civilné obete,“ dodal.

14:35 Nemecká vláda vyzvala v pondelok Izrael na rešpektovanie slobody tlače. Došlo k tomu po konfrontácií medzi izraelskými vojakmi a tímom nemeckých novinárov na okupovanom západnom brehu Jordánu.

„V takejto napätej situácii, v akej sa v súčasnosti nachádzame, je sloboda tlače prirodzene mimoriadne cenná,“ uviedlo prostredníctvom svojej hovorkyne nemecké ministerstvo zahraničných vecí v súvislosti s prebiehajúcim konfliktom medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas.

Zároveň požiadalo, aby bol predstaviteľom médií pôsobiacim priamo v teréne zaručený nerušený výkon ich práce.

Novinári nemeckej verejnoprávnej stanice ARD uviedli, že ich nakrátko zadržali izraelskí vojaci na Západnom brehu v čase, keď robili reportáž o násilných útokoch extrémistických židovských osadníkov voči Palestínčanom, informovali v nedeľu nemecké médiá. Vojaci sa im mali údajne aj vyhrážať, správali sa extrémne agresívne a niekoľkokrát namierili svoje zbrane na vozidlo novinárskeho tímu.

14:12 Najmenej 10.022 osôb už zomrelo pri izraelských úderoch na Pásmo Gazy od začiatku konfliktu medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas, uviedli palestínske zdravotnícke úrady, ktoré v Pásme Gazy Hamas kontroluje. Podľa úradov je medzi obeťami najmenej 4104 detí. Údaje o mŕtvych nemožno počas konfliktu nezávisle overiť.

Izrael začal rozsiahlu vojenskú operáciu proti Hamasu v Pásme Gazy po tom, ako pri útoku v sobotu 7. októbra ozbrojenci hnutia na juhu Izraela pozabíjali vyše 1400 ľudí, prevahe civilistov. Ďalších zhruba 200 osôb ľudí bolo do Pásma Gazy odvlečených ako rukojemníkov.

14:00 Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová vyzvala v pondelok na jasný postup proti extrémistickým prejavom počas propalestínskych demonštrácií.

„V Nemecku môže každý slobodne vyjadriť svoj názor a pokojne demonštrovať,“ uviedlo ministerstvo v pondelok v Berlíne prostredníctvom hovorkyne. „Existuje však červená línia: uplatňujeme nulovú toleranciu voči antisemitskému a protiizraelskému poburovaniu, nulovú toleranciu voči násiliu,“ dodal nemecký rezort vnútra.

Podľa neho sa musia zakazovať zhromaždenia, na ktorých hrozí takáto trestný činnosť, a sú potrebné aj „tvrdé“ policajné zásahy voči ich účastníkom, uviedla ďalej hovorkyňa.

V niektorých prípadoch došlo aj k násilným potýčkam. Nemecká polícia po víkendových demonštráciách vyšetruje viacero podozrení z poburovania.

Zákaz, ktorý vydala nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová, vzťahujúci sa na aktivity Hamasu a propalestínskej organizácie Samidoun, ovplyvnil aj priebeh demonštrácií počas uplynulého víkendu, upozornil v pondelok šéf policajných odborov Jochen Kopelke.

13:25 Izraelskí vojaci sa vyhrážali a následne aj zadržali členov štábu nemeckej verejnoprávnej televízie ARD, uviedla v nedeľu samotná televízna stanica.

Redaktor ARD Jan-Christoph Kitzler sa podľa stanice vracal z nakrúcania rozhovoru o násilí radikálnych židovských osadníkov v spoločnosti jedného Palestínčana a ďalšieho zamestnanca nemeckej stanice, keď ich južne od Hebronu zastavili izraelskí vojaci. Tí sa vraj správali mimoriadne agresívne a na vozidlo štábu niekoľkokrát namierili zbraňami, uvádza ARD.

Bavorský rozhlas, ktorý je členskou stanicou ARD a prevádzkuje štúdio v Tel Avive, označil incident za útok na slobodu tlače.

„Vojaci nám hrozili zbraňami a pýtali sa nás, či sme Židia. Nášho kolegu označili za zradcu,“ povedal Kitzler. Ako dodal, k upokojeniu situácie došlo až viac než hodinu po tom, čo boli k prípadu povolaní ďalší vojaci a policajti.

„Izraelské obranné sily sa ospravedlňujú za akékoľvek spôsobené nepríjemnosti,“ uviedla armáda pre DPA v reakcii na incident s tým, že „konanie vojakov bolo preverené“. Z vyhlásenia však nevyplýva, či pri incidente došlo k porušeniu platných protokolov zo strany vojakov, ani či boli v súvislosti s incidentom podniknuté nejaké opatrenia.

13:10 Vláda Juhoafrickej republiky (JAR) v pondelok uviedla, že stiahne všetkých svojich diplomatov z Izraela pre obavy súvisiace so situáciou v Gaze.

„Juhoafrická vláda sa rozhodla stiahnuť všetkých svojich diplomatov z Tel Avivu na konzultácie,“ potvrdila na tlačovom brífingu predstaviteľka vlády JAR Khumbudzo Ntshavheniová.

„Sme extrémne znepokojení pokračujúcim zabíjaním detí a nevinných civilistov na palestínskych územiach a domnievame sa, že povaha reakcie Izraela sa stala kolektívnym trestom,“ uviedla na tlačovej konferencii juhoafrická ministerka zahraničných vecí Naledi Pandorová.

12:45 Predstavitelia agentúr OSN a medzinárodných humanitárnych organizácií vyzvali v noci na pondelok na okamžité zastavenie paľby v Pásme Gazy s ohľadom na vysoký počet civilných obetí bojov a na kritickú zásobovaciu situáciu v tejto palestínskej enkláve.

„Dnes je to 30 dní. Čo je veľa, to je veľa. Musí to teraz skončiť,“ uviedli v spoločnom vyhlásení organizácie Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA), Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Detský fond OSN (UNICEF), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) i humanitárne organizácie Care a Save the Children.

Približne 1400 obetí na životoch na izraelskej strane a zavlečenie viac než 200 rukojemníkov do Gazy po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas je podľa signatárov výzvy „strašnou“ bilanciou.

„Hrozné zabíjanie ešte väčšieho počtu civilistov v Gaze je však hanebný čin, ako aj nedostatok potravín, vody, liekov, elektriny a paliva pre 2,2 milióna Palestínčanov,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení úradov a agentúr OSN a humanitárnych organizácií.

12:10 Európska únia navýši humanitárnu pomoc pre Pásmo Gazy o ďalších 25 miliónov eur, oznámila dnes predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Už v októbri šéfka únijnej exekutívy informovala o strojnásobení humanitárnej pomoci pre civilistov v Gaze na 75 miliónov eur, s terajšími 25 miliónmi eur tak celková suma predstavuje 100 miliónov eur.

Čítajte aj Leyenová: Je to terorizmus a vojnový akt. Na to existuje jediná reakcia. EÚ naďalej podporuje palestínsky ľud

„Izrael má právo brániť sa v súlade s medzinárodným právom a medzinárodným humanitárnym právom,“ zopakovala šéfka Európskej komisie v prejave na konferencii únijných veľvyslancov, ktorá sa dnes koná v Bruseli. „Sme povinní urobiť všetko, čo je našich silách, aby sme ochránili civilistov, ktorí môžu byť v ohrození. Dnes môžem oznámiť, že zvyšujeme humanitárnu pomoc pre Gazu o ďalších 25 miliónov EUR. Celková humanitárna pomoc tak predstavuje 100 miliónov eur,“ dodala.

Ako Ursula von der Leyenová prostredníctvom sociálnej siete X tiež informovala, o situácii v regióne hovorila s egyptským prezidentom. „Poďakovala som mu za to, čo Egypt robí pri distribúcii humanitárnej pomoci Gaze a pri pomoci dostať európskych občanov z Gazy,“ uviedla s tým, že sa s Abdalom Fattahom Sísím zhodli na „dôležitosť ochrany civilného života, rešpektovanie medzinárodného a humanitárneho práva a zabezpečenie toho, aby palestínčania neboli vysídlení z Gazy.“ „Dospeli sme k záveru, že na Blízkom východe treba trvalý mier založený na dvojštátnom riešení,“ dodala šéfka Európskej komisie.

11:50 V Pásme Gazy začína znovu fungovať internet a telefonické spojenie. Podľa denníka Le Monde to dnes dopoludnia oznámil palestínsky prevádzkovateľ siete Paltel. Takmer totálny výpadok telekomunikácií zasiahol toto palestínske územie v nedeľu. Obnovu internetového spojenia zaznamenala aj špecializovaná organizácia NetBlocks.

Podľa palestínskeho Červeného polmesiaca v nedeľu spojenie „úmyselne a silou prerušili“ izraelské vojenské jednotky.

Paltel dnes dopoludnia informoval, že internet a telefóny začínajú v Pásme Gazy postupne znovu fungovať. Obnovu podľa stanice BBC potvrdil aj palestínsky Červený polmesiac. Organizácia NetBlocks, ktorá meria prevádzku na internete, tiež uviedla, že zaznamenala obnovu pripojenia. Podľa nej bol výpadok druhý najdlhší od začiatku konfliktu 7. októbra. „Celková služba zostáva na výrazne nižšej úrovni ako pred vojnou,“ uviedla organizácia.

11:12 Po niekoľkohodinovej prestávke boli v pondelok opäť vystrelené rakety z Pásma Gazy na lokality na izraelskom území.

V mnohých mestách v izraelskom pohraničí sa v pondelok v ranných hodinách rozozneli varovné sirény ohlasujúce bombový poplach, potvrdila izraelská armáda. Informácie o prípadných zraneniach alebo materiálnych škodách neboli bezprostredne zná­me.

Z údajov Izraelských obranných síl (IDF) vyplýva, že len od 7. októbra, kedy na Izrael zaútočili komandá palestínskeho militiantného hnutia Hamas, bolo z Pásma Gazy na územie židovského štátu vystrelených viac než 8100 rakiet, cituje DPA. K zodpovednosti za väčšinu z nich sa prihlásilo práve Hamas, ktorý túto pobrežnú palestínsku enklávu ovláda.

Hnutie je Spojenými štátmi i Európskou úniou považované za teroristickú organizáciu. Väčšinu vystrelených rakiet zneškodnil izraelský systém protivzdušnej obrany; stovky z nich dopadli ešte na území Pásma Gazy.

11:03 Policajné odbory v Nemecku (GdP) požadujú prísnejšie opatrenia voči propalestínskym demonštráciám v nemeckých mestách, informovala v pondelok agentúra DPA.

„Všetky úrady zodpovedné za zhromažďovanie musia zaujať skriktnejší prístup,“ upozornil šéf GdP Jochen Kopelke. „Tieto pochody cez nemecké mestá už nesmú byť povoľované,“ dodal.

Pre políciu je totiž podľa neho jednoduchšie kontrolovať menšie podujatia, ktoré prebiehajú len na jednom mieste. Takýmto spôsobom bude podľa neho zaistené právo na zhromažďovanie vyjadrenie názoru, ale zároveň sa zamedzí páchaniu trestných činov a prejavom antisemiitizmu, dodal Kopelke.

10:55 Francúzsko rokuje s Egyptom o zriadení pozemnej vojenskej nemocnice pre pacientov, ktorí utrpeli vážne zranenia v susednom Pásme Gazy. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie francúzskeho ministra obrany Sébastiena Lecornua. Paríž bude koncom tohto týždňa hostiť medzinárodnú humanitárnu konferenciu s cieľom koordinovať pomoc pre civilistov v Izraelom obliehanom Pásme Gazy.

Lecornu uviedol, že stále rokuje s Egyptom, ktorému ponúka francúzske vojenské zdravotnícke kapacity na mieste, najmä poskytovanie chirurgických zákrokov ľuďom s vojnovými zraneniami.

Egypt sám pripravil poľnú nemocnicu v mestečku Šajch Zuvajd, ktoré leží zhruba 15 kilometrov od hraničného priechodu Rafáh s Pásmom Gazy, kde sa dostáva ošetrenia evakuovaným zraneným Palestínčanom.

Francúzsko už ku Gaze vyslalo loď Tonerre vybavenú ako poľnú nemocnicu, ktorá má podľa prezidenta Emmanuela Macrona podporiť zdravotnícke zariadenia v palestínskom území. Podľa vojenských zdrojov Reuters ale nie je plavidlo vybavené tak, aby mohlo poskytovať lekársku pomoc ľuďom zasiahnutým izraelským bombardovaním. Lecornu však oznámil, že armáda už vybavuje loď Dixmude moderným zdravotníckym vybavením. Do oblasti má vyplávať v najbližších desiatich dňoch.

Čítajte aj Svet katastrofálne zlyhal, trpia nevinní. Lekári v Gaze operujú a amputujú bez anestézie

Diplomati uviedli, že konferencia, ktorá sa uskutoční v Paríži 9. novembra, sa bude zaoberať aj zriadením námorného koridoru, ktorý by umožnil využívať námorné cesty na prepravu humanitárnej pomoci do Gazy, ale aj tým, ako by bolo možné lode využiť na pomoc zraneným evakuovaným z Gazy.

10:45 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken rokoval v pondelok v Turecku s tamojším rezortným kolegom Hakanom Fidanom. TASR informuje podľa agentúry AFP, ktorá rozhovory označila za „náročné“.

Ide o prvú Blinkenovu návštevu Turecka od vypuknutia vojny medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas, ktorý 7. októbra podnikol na územie Izraela bezprecedentný útok. Izrael následne reagoval masívnymi vzdušnými i pozemnými útokmi na Pásmo Gazy.

Návšteva šéfa americkej diplomacie v Ankare je zameraná na upokojenie rozhorčenia Ankary v súvislosti s krviprelievaním v Gaze, píše agentúra AFP s tým, že Turecko patrí medzi najstrategickej­ších, ale zároveň najkomplikova­nejších spojencov USA.

Blinkenovu návštevu v Ankare sprevádza hnev na Izrael i Západ, ktorý sa prejavuje v uliciach tureckých miest, ale deklarujú ho aj oficiálni tureckí predstavitelia.

Turecká polícia v nedeľu pred príchodom Blinkena nasadila slzotvorný plyn a vodné delo proti stovkám demonštrantov na leteckej základni na severovýchode krajiny, kde operujú americké jednotky.

10:00 Izraelská armáda v pondelok uviedla, že počas razie na okupovanom západnom brehu Jordánu zatkla prominentnú 22-ročnú palestínsku aktivistku Ahíd Tamímíovú.

Čítajte viac Izrael zatkol prominentnú palestínsku aktivistku Tamímíovú

9:55 Británia sa rozhodla dočasne stiahnuť časť britských zamestnancov zo svojho veľvyslanectva v Libanone. Oznámilo to v pondelok britské ministerstvo zahraničných vecí.

Britský rezort diplomacie už skôr Britom odporučil, aby do Libanonu necestovali, a to pre konflikt susedného Izraela s palestínskym militantným hnutím Hamas ovládajúcim pásmo Gazy. Zároveň vyzval všetkých britských občanov, ktorí sa v tejto krajine stále nachádzajú, aby z nej odišli, dokým tam ešte premávajú komerčné lety.

„Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu boli niektorí zamestnanci britského veľvyslanectva a všetci rodinní príslušníci zamestnancov (ambasády) dočasne stiahnutí,“ uvádza vo svojom vyhlásení rezort diplomacie s tým, že ambasáda naďalej pokračuje v tzv. základnom režime fungovania, pričom poskytuje aj služby pre britských občanov, informuje TASR podľa správy stanice Sky News.

9:50 Palestínsky útočník vo východnom Jeruzaleme v pondelok bodol izraelskú vojačku, utrpela pri tom vážne zranenia. Polícia následne útočníka zastrelila.

„Terorista ozbrojený nožom prišiel na policajnú stanicu Šalem a bodol vojačku… pohraničná polícia teroristu zneškodnila streľbou,“ uviedla polícia vo vyhlásení.

Polícia útočníka identifikovala ako mladého Palestínčana zo štvrte Ísáwija vo východnom Jeruzaleme. V blízkosti miesta útoku zadržala aj ďalšieho podozrivého. Dodala, že pri útoku utrpela ľahké zranenia aj ďalšia vojačka. Izraelská záchranná služba zároveň uviedla, že ošetrila dvoch zranených vo veku 20 rokov.

9:45 Izraelská armáda tvrdí, že jej pozemné jednotky v noci na pondelok dobyli opevnenú základňu palestínskeho militantného hnutia Hamas v Pásme Gazy. Izraelské letectvo okrem toho zasiahlo približne 450 objektov patriacich tejto ozbrojenej formácii.

Podľa denníka The Times of Israel (TOI) sa v dobytom komplexe nachádzali pozorovacie stanovištia, výcvikové priestory a podzemné tunely. Pri obsadzovaní objektu izraelskými vojakmi bolo zabitých niekoľko príslušníkov Hamasu, dodalo velenie izraelskej armády.

Počas bojových operácií izraelských pozemných jednotiek na iných miestach bolo zabitých niekoľko ďalších veliteľov Hamasu, doplnil TOI.

Armáda medzičasom zverejnila aj informáciu, že stíhačky izraelského letectva za posledný deň zasiahli viac ako 450 cieľov Hamasu v Pásme Gazy vrátane tunelov, vojenských komplexov, pozorovateľní a zariadení na odpaľovanie protitankových riadených striel.

Podľa izraelskej armády pri jednom z náletov zahynul aj vedúci špeciálnych operácií Hamasu Džamál Músá. Armáda dodala, že námorníctvo uskutočnilo aj údery na objekty Hamasu vrátane veliteľských centier a ďalších odpaľovacích pozícií protitankových riadených striel a pozorovacích stanovíšť.

Hovorca izraelskej armády kontradmirál Daniel Hagari v nedeľu večer informoval, že izraelské jednotky úplne „obkľúčili“ mesto Gaza a dosiahli pobrežie Stredozemného mora, čím tento sektor fakticky rozdelili, takže „odteraz existuje južná Gaza a severná Gaza“.

9:40 Izraelská armáda oznámila, že spoločne s Jordánskom „skoordinovala“ dodávku nevyhnutnej lekárskej pomoci do poľnej nemocnice v meste Gaza.

„Jordánske lietadlo zhodilo v noci nadnes v koordinácii s IDF (izraelskými obrannými silami) lekárske vybavenie a potraviny do jordánskej nemocnice v Pásme Gazy,“ uviedla izraelská armáda.

9:35 Izraelská armáda v pondelok uviedla, že počas razie na okupovanom západnom brehu Jordánu zatkla prominentnú 22-ročnú palestínsku aktivistku Ahíd Tamímíovú.

Čítajte viac Izrael zatkol prominentnú palestínsku aktivistku Tamímíovú

9:20 Izraelská televízia Kešet 12 informovala, že štyri až šesť týždňov pred útokom palestínskeho radikálneho hnutia Hamas na južný Izrael uskutočnili jeho militanti sériu skúšobných útokov na hraničný plot v snahe odhadnúť reakciu izraelskej armády. Pri vpáde na juh Izraela z rána 7. októbra následne využili všetky získané poznatky.

V materiáli odvysielanom televíziou počas uplynulého víkendu sa uvádza, že militanti sa naučili zostreľovať pozorovacie a komunikačné drony, ktoré používa izraelská armáda. Ráno v deň útoku sa im tak podarilo čiastočne narušiť komunikáciu medzi stanovišťami a základňami izraelskej armády pozdĺž hraničného plota.

Počas takéhoto „nácviku“ tiež urobili v hraničnom plote dieru dostatočne veľkú na to, aby ňou mohol prejsť človek. Izraelská armáda túto dieru rýchlo zacelila. Predtým sa uvádzalo, že Hamas niekoľko týždňov pred útokom, počas protiizraelských zhromaždení, odpálil v blízkosti plota nálož, pripomenula televízia.

Dodala, že mesiac pred útokom sa militanti aj neustále pokúšali znefunkčniť kamery na plote, ktoré izraelskí vojaci používali na sledovanie. „Nakoniec sa im podarilo jednu z nich vyradiť… a potom sa o to prestali pokúšať.“ Túto skúsenosť v plnej miere využili ráno 7. októbra.

V týždňoch, ktoré predchádzali útoku, bojovníci Hamasu opakovane pribiehali k oploteniu, ale zastavovali sa tesne pred ním, alebo do jeho blízkosti prichádzali na traktoroch a predstierali, že vykonávajú poľnohospodár­ske práce.

Reportážny materiál TV kanála Kešet 12 nadväzuje na svedectvá, ktoré sa objavili v týždňoch po masakre zo 7. októbra, že izraelskí vojaci vykonávajúci dozor na hraniciach v mesiacoch pred útokom opakovane upozorňovali svojich nadriadených na aktivity Hamasu pri hraničnom plote.

8:30 Šéfovia 18 humanitárnych organizácii v OSN aj medzinárodných inštitúcií vyzvali na „okamžité humanitárne prímerie“ medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.

Pod zriedkavé spoločné vyhlásenie sa podpísali najvyšší predstavitelia Detského fondu OSN (UNICEF), Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM), Svetového potravinového programu (WFP) a ďalších humanitárnych organizácií vrátane iniciatívy Save The Children i CARE International.

„Svet už takmer mesiac sleduje vývoj situácie v Izraeli a na okupovanom palestínskom území v šoku a zdesení z rastúceho počtu stratených a zničených životov,“ píše sa v úvode vyhlásenia.

Lídri v ňom poznamenali, že po bezprecedentnom útoku zo 7. októbra militanti Hamasu zabili v Izraeli približne 1 400 ľudí a ďalších vyše 200 osôb vrátane detí uniesli do Pásma Gazy.

„Desaťtisíce ľudí boli vysídlené. Je to hrozné. Hrozné zabíjanie ešte väčšieho počtu civilistov v (Pásme) Gazy je však poburujúce, rovnako ako odrezanie 2,2 milióna Palestínčanov od potravín, vody, liekov, elektriny a paliva,“ uviedli.

7:50 Jordánske vzdušné sily zhodili v noci nadnes na padákoch nevyhnutnú lekársku pomoc pre jordánsku poľnú nemocnicu v meste Gaza. Na svojom účte na sociálnej sieti X o tom informoval jordánsky kráľ Abdalláh II., uviedla agentúra Reuters.

„Je našou povinnosťou pomáhať našim bratom a sestrám, ktorí boli zranení vo vojne v Gaze. Vždy tu budeme pre našich palestínskych bratov a sestry,“ napísal Abdalláh II. Dodal, že k zhodeniu pomoci došlo o polnoci miestneho času.

Americký predstaviteľ, ktorý nechcem byť menovaný, pre denník The Times of Israel uviedol, že tento krok Jordánska bol koordinovaný s USA a Izraelom.

Jordánska oficiálna tlačová agentúra Petra napísala, že letecká preprava bola zvolený preto, že nemocnici sa v dôsledku meškajúcich dodávok čoskoro minú zásoby. Na svojej stránke zverejnila záber zachytávajúci vojakov nakladajúcich debnu s pomocou označenú jordánskou vlajkou do vojenského lietadla.

6:35 Do oblasti Blízkeho východu priplávala americká jadrová ponorka triedy Ohio. Oznámilo to v pondelok na platforme X veliteľstvo ozbrojených síl USA pre Blízky východ, Perzský záliv a severnú Afriku (CENTCOM). Nezvyčajné oznámenie sprevádzala fotografia ponorky v Suezskom prielive.

Identitu ponorky veliteľstvo nespresnilo a nie je jasné, či ide o jednu zo štyroch ponoriek schopných niesť strely Tomahawk, alebo jednu zo 14 ponoriek nesúcich balistické strely Trident-II. Ide však o významné zvýšenie americkej odstrašujúcej sily v regióne a schopnosti zaútočiť, ak to bude nevyhnutné, poznamenal k tomu izraelský denník The Jerusalem Post.

Spojené štáty v posledných týždňoch posilňujú svoju vojenskú prítomnosť v regióne v reakcii na eskalujúci konflikt medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas. Po útoku Hamasu zo 7. októbra Washington vyslal do oblasti dve námorné skupiny s lietadlovými loďami. Okrem toho uviedol do pohotovosti 2 000 vojakov a avizoval vyslanie dodatočných stoviek vojakov do regiónu.

6:15 Vojna Izraela s palestínskym hnutím Hamas v Pásme Gazy bude židovský štát stáť v prepočte zhruba 47 miliárd eur. Uviedol to v nedeľu izraelský ekonomický denník Calcalist, ktorý citoval predbežné údaje izraelského ministerstva financií, informovala agentúra Reuters.

Calcalist uviedol, že ministerstvo očakáva náklady na vojnu s Hamasom na úrovni zhruba 200 miliárd šekelov (47,07 miliardy eur), čo predstavuje 10 % hrubého domáceho produktu (HDP) Izraela. Tento odhad, ktorý ministerstvo podľa Calcalistu považuje za „optimistický“ scenár, vychádza z predpokladu, že vojna bude trvať osem až 12 mesiacov, bude limitovaná iba na územie Gazy bez toho, aby do nej vstúpil libanonský Hizballáh, Irán či Jemen, a zhruba 350.000 povolaných rezervistov sa čoskoro vráti do práce.

Konflikt medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas vypukol 7. októbra po teroristických útokoch na izraelské územie, ktoré si vyžiadali 1400 obetí. Izrael reagoval odvetnými náletmi na Pásmo Gazy, ktoré si dosiaľ podľa palestínskych úradov vyžiadali viac ako 9700 obetí.

Calcalist uviedol, že približne polovicu nákladov budú tvoriť výdavky na obranu, ktoré denne vychádzajú zhruba na miliardu šekelov. Ďalších 40 až 60 miliárd šekelov by mali predstavovať ušlé zisky, zhruba 17 až 20 miliárd šekelov kompenzácia pre podniky a zhruba 10 až 20 miliárd šekelov náklady na rekonštrukciu.

Izraelský minister financií Bezalel Smotrič už skôr uviedol, že izraelská vláda pripravuje balíček ekonomickej pomoci pre všetkých, korí utrpeli v dôsledku útokov Hamasu. Dodal, že tento balík bude „väčší a rozsiahlejší“ než pomoc v období pandémie nového koronavírusu.

V reakcii na konflikt medzi Izraelom a Hamasom ratingová agentúra Standard & Poor's (S&P) zhoršila výhľad ratingu Izraela zo stabilného na negatívny. Reagovali aj konkurenčné ratingové agentúry Fitch a Moody's, ktoré presunuli rating Izraela do režimu preverovania s možnosťou jeho zníženia.

6:10 Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns v nedeľu pricestoval do Izraela, kde bude rokovať s lídrami a predstaviteľmi rozviedok o vojne v Pásme Gazy a o snahe vyslobodiť rukojemníkov palestínskeho radikálneho hnutia Hamas. S odvolaním sa na nemenovaných amerických a izraelských činiteľov o tom informujú médiá v oboch krajinách. Burns podľa nich plánuje navštíviť tiež niekoľko arabských krajín.

Šéf americkej tajnej služby je v Izraeli dva dni po tom, ako v židovskom štáte rokoval šéf americkej diplomacie Antony Blinken. Ten rovnako na rokovania s izraelskými lídrami nadväzuje rozhovory s predstaviteľmi arabských krajín v snahe zabrániť rozšíreniu bojov do iných častí Blízkeho východu či koordinovať dodávky humanitárnej pomoci do Gazy.

Burns sa zrejme stretne s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ministrom obrany Joavom Galantom aj šéfom izraelskej tajnej služby Mossad Davidom Barneom, píše spravodajský web Axios.

Jeho návšteva prichádza v čase, keď Washington od Izraela žiada, aby robil viac pre ochranu civilistov v Pásme Gazy, kde sa izraelská armáda snaží zničiť bojovníkov Hamasu. Americká vláda tiež volá po „humanitárnych prestávkach“ v bojoch s ohľadom na katastrofálnu situáciu v husto zaľudnenej zóne konfliktu, zatiaľ čo Izraelčania pokračujú v masívnom bombardovaní a v invázii severnej Gazy.

Po Izraeli podľa amerických médií Burns plánuje zastávky v Egypte alebo Katare, ktorý je kľúčový sprostredkovateľ pre akékoľvek vyjednávanie s Hamasom. Podľa spravodajského portálu The Times of Israel budú témou rokovaní najmä snahy o vyslobodenie rukojemníkov Hamasu. Izrael ich prepustením podmieňuje akékoľvek pozastavenie bojov, ktoré trvajú už skoro mesiac.