622. deň: Kremeľ blokuje výmeny, morálka padá. Ukrajina chystá nový tábor pre zajatcov, tie súčasné sú plné

Čítajte viac 621. deň: Dostrel tisíc kilometrov. Ukrajina masovo vyrába vlastné Šáhidy. Tlačí na Nemcov kvôli raketám Taurus

**22:04 Na Ukrajine v blízkej budúcnosti otvoria nový tábor pre ruských vojnových zajatcov, keďže tie súčasné sú už plné. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie štátneho projektu Chcem žiť na Telegrame.

„V blízkej budúcnosti bude na Ukrajine otvorený nový tábor pre vojnových zajatcov z dôvodu veľkého počtu ruských vojnových zajatcov. Medzitým prebiehajú prípravy na spustenie ďalšieho tábora. Nárast počtu vojnových zajatcov súvisí jednak so situáciou na fronte, so zhoršením motivácie ruských vojakov, ako aj s blokovaním výmen vojnových zajatcov ruskou stranou,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Podmienky v novom tábore budú údajne spĺňať všetky požiadavky medzinárodného humanitárneho práva. Projekt zdôrazňuje, že ruskí vojaci dostanú lekársku pomoc a tri jedlá denne, umožnia im kontakt s rodinami a budú mať stály prístup k predstaviteľom Medzinárodného výboru Červeného kríža. Tábor sa bude nachádzať v hlbokom tyle, ako stanovujú Ženevské konvencie.

„Vojnoví zajatci budú zadržiavaní výlučne na špeciálne určených miestach, ktoré ustanovujú Ženevské konvencie. Ukrajina na rozdiel od Ruska dodržiava medzinárodné humanitárne normy. Ruská strana napríklad drží ukrajinských vojakov v bežných väzniciach a nápravnovýchovných kolóniách spolu s inými väzňami, niekedy v neľudských podmienkach, nerešpektujúc a neuznávajúc ich postavenie vojnových zajatcov.“

20:33 Bieloruský aktivista žijúci v exile Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) odovzdal druhú zložku s materiálmi, ktoré podľa neho dokazujú, že bieloruský autoritársky vodca Alexander Lukašenko je osobne zapojený do presunu detí z ukrajinských miest okupovaných Rusmi do Bieloruska. Pavel Latuška, bývalý bieloruský minister kultúry, podľa agentúry AP povedal, že informácie pochádzajú od ľudí, ktorí sú súčasťou režimu v Minsku.

Materiály podľa Latušku prinášajú aj dôkazy o predtým neznámych skutočnostiach o zapojení rôznych bieloruských a ruských organizácií do protiprávnych deportácií ukrajinských detí do Bieloruska. Obsahujú podrobnejšie informácie o „prevýchovnom programe pre ukrajinské deti“ a o štátom prevádzkovanom tábore, ktorého cieľom je zmeniť myslenie detí tak, aby zodpovedalo ruskému videniu sveta. V zložke sú tiež osobné informácie o 37 ukrajinských deťoch, ktoré boli podľa neho ilegálne prevezené z Ukrajiny do Bieloruska.

Čítajte viac Rusko „vymýva mozgy“ deťom uneseným z Ukrajiny, tvrdí britská veľvyslankyňa

AP píše, že bieloruské ministerstvo zahraničia sa k veci dnes nevyjadrilo.

Tento rok v júni Latuška odovzdal ICC informácie, z ktorých podľa neho vyplývalo, že viac ako 2100 ukrajinských detí z najmenej 15 ukrajinských miest bolo s Lukašenkovým súhlasom nútene presunutých do Bieloruska. Bieloruský vodca vtedy obvinenia označil za „šialenstvo“ a tvrdil, že Bielorusko dočasne poskytlo útočisko deťom, aby im pomohlo spamätať sa z vojnových traumy.

19:42 Najmenej šesť osôb prišlo o život v utorok po delostreleckých útokoch na mesto Doneck. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Moskvou dosadený starosta mesta Alexej Kulemzin uviedol, že došlo k priamemu zásahu budovy, v ktorej sídli úrad pracovnej a sociálnej ochrany. „Podlahové dosky sa zrútili. Šesť ľudí bolo zabitých,“ dodal s odvolaním sa na predbežné údaje.

Moskvou dosadený gubernátor Doneckej oblasti Denis Pušilin na sociálnych sieťach uviedol, že ďalších 11 osôb utrpelo zranenia. Ukrajinské sily podľa jeho vyjadrení vypálili strely dlhého doletu, ktoré im vlani poskytli Spojené štáty.

Proruskí separatisti Doneck okupujú od roku 2014. Tamojšie úrady opakovane Kyjev obviňujú zo smrtiacich útokov na toto mesto, tieto tvrdenia však nie je možné nezávisle overiť.

**18:58 Ruské okupačné úrady na východe Ukrajiny odsúdili štyroch zajatých ukrajinských vojakov za údajné prejavy násilia voči civilistom počas bojov o mesto Mariupol. TASR správu prevzala za agentúry AFP.

Ruský vyšetrovací výbor uviedol, že troch vojakov z ukrajinského tankového práporu súd odsúdil na 26-ročné väzenie za hrubé zaobchádzanie s civilistami v Mariupole. V marci-apríli 2022 spustili streľbu na administratívnu budovu. Štvrtý vojak – ostreľovač – dostal doživotie za smrtiacu streľbu na civilistov.

Rusko okupuje Mariupol na pobreží Azovského mora od mája 2022, keď ho obsadilo po niekoľkotýždňovom obliehaní. Tisíce ukrajinských vojakov padlo do zajatia.

Ruské úrady minulý týždeň odsúdili na 26 rokov dvoch ukrajinských vojakov pre streľbu na vozidlo s civilistami v Mariupole, pri ktorej zomrel jeden človek. Ľudskoprávne organizácie a západné krajiny kritizujú súdne procesy so zajatými vojakmi na území okupovanom Ruskom.

18:11 Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) plánuje spustiť digitálnu platformu pre rusky hovoriacich ľudí a poskytnúť im prístup k nezávislým správam. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

RSF už podpísala zmluvu s globálnym družicovým operátorom Eutelsat o spustení digitálnej platformy Svoboda (sloboda v ruštine).

Platforma bude obsahovať „spravodajské programy, ktoré ponúknu komplexný a objektívny pohľad na globálne udalosti“. Jej spustenie sa očakáva v najbližších týždňoch, uviedla organizácia so sídlom v Paríži.

Generálny tajomník RSF Christophe Deloire nazval projekt „ambicióznou iniciatívou, ktorá má v úmysle zvrátiť logiku propagandy“. „Nezávislým médiám to umožní vysielať pre ľudí, ktorí nemajú slobodný prístup k informáciám,“ do­dal.

Kremeľ od invázie na Ukrajinu vo februári 2022 stupňuje tvrdé zásahy proti svojim odporcom a zintenzívnil i propagandu. Všetky hlavné nezávislé médiá v Rusku vrátane televízie Dožď boli následne zakázané alebo pozastavili svoju činnosť, pripomína AFP.

17:19 Britská pobočka nadnárodnej zbrojovky MBDA a poľská zbrojovka Poľska Grupa Zbrojeniowa (PGZ) podpísali dohodu v hodnote štyroch miliárd libier o dodaní vylepšeného systému protivzdušnej obrany Poľsku. Britské ministerstvo obrany dohodu označilo za míľnik v posilňovaní európskej bezpečnosti s ohľadom na ruskú inváziu na Ukrajinu.

Vylepšený systém pozemnej protivzdušnej obrany s dosahom cez 40 kilometrov bude schopný vystreliť na riadené strely alebo na stíhačky. Súčasťou obranného projektu Narew bude aj výroba viac ako 1000 modulárnych nadzvukových protilietadlových rakiet s predĺženým doletom (CAMM-ER) a viac ako 100 odpaľovacích zariadení iLaunchers. V oboch krajinách vzniknú nové pracovné pozície a je to doteraz najväčší obchod uzavretý medzi Poľskom a Britániou, uviedlo britské ministerstvo obrany.

„Je to ďalší zásadný krok vpred pre naše historické obranné väzby s Poľskom. Dodávame prostriedky protivzdušnej obrany novej generácie, ktoré rozhodne odstrašia našich protivníkov,“ uviedol ku kontraktu britský minister obrany Grant Shapps.

Zbrojovka MBDA je jedným z najväčších dodávateľov taktických rakiet v Európe aj na svete. Firma má centrálu v Paríži. Podľa Londýna sa na projekte s Poľskom budú podieľať britskí inžinieri z miest Bolton, Bristol a Stevenage.

16:15 Výbuch granátu, ktorý zabil asistenta hlavného veliteľa ukrajinskej armády Valerija Zalužného, bol pravdepodobne výsledkom neopatrného zaobchádzania s muníciou. Uviedla to v utorok hovorkyňa ukrajinského ministerstva vnútra Mariana Reva pre ukrajinské vysielanie rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Majora Hennadija Časťakova podľa správy zverejnenej v pondelok zabila v deň jeho narodenín výbušnina v jednom z darčekov v jeho dome v obci Čajky v Kyjevskej oblasti. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Nemenovaný muž sa priznal, že dal Časťakovi granát, ale povedal, že ho varoval, že granát je funkčný. Časťakov pravdepodobne ignoroval varovanie, povedala hovorkyňa ministerstva vnútra a granát explodoval. Dodala, že vyšetrovanie stále prebieha.

16:00 Nedávne „alarmujúce“ incidenty na Balkáne sú dôkazom rastúceho ruského ohrozenia regiónu a schopnosti ruského vodcu Vladimira Putina potenciálne vyprovokovať ďalší vojnový front v Európe. Ako informuje web news.sky.com, tvrdia to spravodajskí experti David Shedd a Ivana Stradner.

Tí v časopise Foreign Affairs uviedli, že Západ musí zabrániť ruskému vodcovi, aby rozdúchal dlhotrvajúci konflikt medzi Srbskom a Kosovom.

V septembri Spojené štáty varovali pred „bezprecedentným“ hromadením srbských jednotiek na hraniciach s Kosovom uprostred rastúceho napätia v regióne. Tento krok Shedd a Stradner označujú za „alarmujúci vývoj“.

Stalo sa tak po zrážke medzi 30 ťažko ozbrojenými etnickými Srbmi a policajnou hliadkou v Kosove, ktorá si vyžiadala štyroch mŕtvych.

Čítajte aj Mal by Západ podporiť snahy odstrániť Putina? Vysvetľuje expert

Podľa expertov existuje „mnoho indícií, že tieto incidenty presahujú známe napätie, ktoré pretrvávalo v minulých rokoch“. „Tieto incidenty tiež ukazujú rastúcu hrozbu, ktorú pre región predstavuje Rusko, partner Srbska,“ píše sa v článku.

15:40 Európska komisia (EK) údajne dospela k záveru, že Ukrajina úplne splnila štyri zo siedmich kritérií súvisiacich s kandidátskym štatútom krajiny na členstvo v Európskej únii. V prípade troch kritérií EK Kyjevu odporučila ďalšiu implementáciu.

Pokračovanie v implementácii EK odporúča v prípade posilňovania boja proti korupcii a reforiem legislatívy o národnostných menšinách. Okrem toho Brusel od Kyjiva žiada schválenie zákona o lobingu v súlade s európskymi normami.

Čítajte aj Koniec veta a menej komisárov. Nemecko chce zásadne zmeniť EÚ, aj kvôli prijatiu Ukrajiny

Európska komisia sa domnieva, že Ukrajina úplne splnila implementáciu legislatívy týkajúcej sa výberového konania sudcov ukrajinského ústavného súdu a dokončila kontrolu bezúhonnosti kandidátov na členstvo vo Vysokej súdnej rade. Kyjiv zároveň dal svoju legislatívu proti praniu špinavých peňazí do súladu s normami medzivládnej organizácie FATF a zosúladil ukrajinské právne predpisy so smernicou EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách.

15:30 Budapešť bude blokovať začiatok rokovaní s Ukrajinou o vstupe do EÚ, kým nebudú splnené maďarské požiadavky na jazyk vzdelávania, uviedol poslanec maďarského parlamentu Balázs Orbán. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje rozhovor Orbána pre holandský web NOS.

„Maďarsko vždy podporovalo zblíženie Ukrajiny s Európskou úniou,“ povedal, ale dodal, že tvrdší jazykový zákon všetko zmenil. Poukázal pritom na nedávno zavedený zákon na Ukrajine, ktorý zaväzuje menšiny, nielen maďarskú, získať aspoň 70 percent vzdelania v ukrajinskom jazyku. Maďarsko sa tak obáva, že deti, ktoré vyrastajú v maďarsky hovoriacich rodinách na Ukrajine, budú mať ťažkosti pri štúdiu.

14:15 Ukrajinský úder na lodenicu Zaliv v meste Kerč na najvýchodnejšom cípe polostrova Krym, ktorý poškodil ruskú bojovú loď Askold, by mohol donútiť Moskvu premiestniť svoju flotilu a infraštruktúru pre výstavbu lodí ešte ďalej od frontovej línie. Uviedlo to britské obranné spravodajstvo v najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine.

„Ako hlásili ukrajinské a ruské zdroje, novovybudovanú ruskú námornú korvetu 4. novembra takmer určite poškodil zásah pri lodenici Zaliv v meste Kerč na okupovanom Kryme," konštatoval britský rezort obrany. Poznamenal pritom, že útok zasiahol východnejšiu oblasť ako väčšina predošlých ukrajinských úderov. „Schopnosť Ukrajiny zasiahnuť infraštruktúru stavby lodí na Kryme pravdepodobne spôsobí, že Rusko bude uvažovať o jej premiestnení ďalej od frontovej línie, čím sa oneskorí dodávka nových plavidiel," dodalo ministerstvo obrany Veľkej Británie.

Foto: SITA/AP, Planet Labs PBC

útok na lodenicu v Kerči, Krym, ruské námorníctvo, Zaliv Satelitná snímka od Planet Labs PBC ukazuje lodenicu v Kerči na Krymskom polostrove po ukrajinskom raketovom útoku zameranom na lodenicu a tamojšie ruské námorné plavidlo v nedeľu 5. novembra 2023.

13:55 Na Ukrajinu dorazili ďalšie pokročilé systémy protivzdučnej obrany typu zem-vzduch NASAMS. Ako referuje web Ukrajinská pravda, prostredníctvom Telegramu to oznámil tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj. Poznamenal tiež, že dostal správy o dodaní novej munície a vybavenia pre ukrajinské jednotky.

„Do bojovej služby boli uvedené ďalšie systémy NASAMS od partnerov. Včasné posilnenie našej protivzdušnej obrany pred zimou,“ napísal Zelenskyj. V piatok USA oznámili, že ich najnovší balík zbraní pre Kyjiv v hodnote niekoľkých miliónov dolárov bude obsahovať dodatočnú muníciu pre systémy protivzdušnej obrany NASAMS.

13:30 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken dnes vyhlásil, že je kľúčové, aby štáty skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7 preukázali jednotu vo svojom postoji k riešeniu krízy na Blízkom východe, ako tomu bolo v prípade ruskej invázie na Ukrajinu. Šéf americkej diplomacie sa tak vyjadril po rokovaní s japonským premiérom Fumiom Kišidou, ktorého krajina oddnes hostí dvojdňovú schôdzku ministrov zahraničia krajín G7.

Japonsko zdôraznilo, že konflikt Izraela s palestínskym radikálnym hnutím Hamas nijako neovplyvní podporu Ukrajiny zo strany štátov skupiny G7. „Naše odhodlanie pokračovať v prísnych sankciách proti Rusku a v silnej podpore Ukrajiny nijako neochabuje, aj keď sa situácia na Blízkom východe stupňuje,“ povedala šéfka japonskej diplomacie Jóko Kamikawaová, ktorá sa dnes rovnako s Blinkenom zišla.

Americký minister zahraničia uviedol, že „neutíchajúca podpora“ Ukrajiny zo strany štátov G7 bude predmetom rokovaní členov skupiny v Tokiu. Šéfovia diplomacií Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Spojených štátov, a tiež Európskej únie, sa počas stredajšieho rokovania cez video spoja aj s ukrajinským ministrom zahraničia Dmytrom Kulebom, napísala agentúra Reuters.

13:25 Ukrajinské sily zničili ruský raketomet TOS-1 Solncepjok a dve samohybné húfnice 2S19 Msta-S. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správu veliteľa tavrijskej operačnej strategickej skupiny Oleksandra Tarnavského na komunikačnej platforme Telegram. Tarnavskyj dodal, že jednotky raketových síl a delostrelectva z tavrijskej operačnej strategickej skupiny zrealizovali v priebehu uplynulého dňa 1 322 bojových mi­sií.

13:15 Rusko „v súčasnosti nie je bližšie k víťazstvu na Ukrajine". V najnovšej aktualizácii o vývoji vojny na Ukrajine to uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorí tiež poukázali na obavy ruských vojenských blogerov, že „ruské sily budú pravdepodobne v zime čeliť obnovenej ukrajinskej protiofenzíve“.

Ruskí vojnoví korešpondenti sa tiež domnievajú, že Rusko v nadchádzajúcich mesiacoch neprevezme iniciatívu v bojoch na Ukrajine.

Iní vojenskí blogeri zasa oslavovali tvrdenia hlavného veliteľa ukrajinskej armády Valerija Zalužného o „vojne v slepej uličke“ ako znamenie toho, že Rusku sa vo vojne darí. Ďalší však upozornili, že Rusko by malo byť opatrné v súvislosti so Zalužného vyhláseniami o ukrajinských ťažkostiach, a podotkli, že ruské sily majú pred sebou „dlhú a náročnú vojnu“.

12:40 Súd v Moskve v utorok zaradil Ľusiu Štejnovú, členku ruského punkového zoskupenia Pussy Riot, ktorá utiekla do zahraničia, na medzinárodný zoznam hľadaných osôb za vedomé šírenie „falošných“ informácií o ruských ozbrojených silách.

Agentúra TASS citujúca zdroj na súde moskovského Basmanského obvodu uviedla, že v súčasnosti 27-ročnú Štejnovú zatknú hneď, ako vstúpi na územie Ruska. Zdroj však nekonkretizoval, na základe akých informácií Štejnovú obvinili.

Po tom, čo prezident Vladimir Putin vo februári 2022 spustil inváziu na Ukrajinu, v Rusku prijali sériu zákonov, ktoré prísne trestajú každého, kto údajne diskredituje ozbrojené sily alebo o nich šíri nepravdivé informácie.

12:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol myšlienku prezidentských volieb v krajine na budúci rok a vo svojom videopríhovore označil túto tému za „nezodpovednú“.

„Som presvedčený, že teraz nie je správny čas pre voľby. Ak potrebujeme ukončiť politický spor a pokračovať v jednotnej práci, v štáte existujú štruktúry, ktoré sú schopné ho ukončiť a dať spoločnosti všetky potrebné odpovede. Nezostal priestor na konflikty a cudziu hru proti Ukrajine,“ uviedol Zelenskyj.

Na Ukrajine sa v posledných mesiacoch otvorila celoštátna diskusia o otázkach týkajúcich sa korupcie, spravodlivej mobilizácie a demokratického vládnutia a preto časť spoločnosti začala mať dohady o volebnom procese.

„Musíme si uvedomiť, že teraz je čas obrany, čas boja, ktorý určí osud štátu a ľudí, nie čas pre manipulácie, ktoré od Ukrajiny očakáva len Rusko,” dodal ukrajinský prezident.

Čítajte aj Budú na Ukrajine voľby? Zmena zákonov či pomoc Západu. Zelenskyj má podmienky

12:25 Severoatlantická aliancia v utorok oznámila, že oficiálne pozastavuje svoju účasť na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE). Reagovala tak na odstúpenie Ruska od zmluvy, ktoré nadobudlo účinnosť v noci na utorok.

Čítajte viac NATO reaguje na Rusko. Zastavuje kľúčovú zmluvu o konvenčných silách, podpísanú po studenej vojne

12:05 Ak by v čase útoku nekotvila v prístave, už by bola na morskom dne. Objavilo sa video aj fotografie ruskej korvety Askold, ktoré potvrdzujú, že loď bola po zásahoch ukrajinskými strelami totálne zničená.

Čítajte viac Totálna strata: zábery ukazujú zničenie ruskej korvety Askold v kerčskom prístave

11:25 Bývalý šéf Bieleho domu Donald Trump odmietol pozvanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby sa osobne prišiel oboznámiť s rozsahom ruskej invázie na Ukrajine. Informovala o tom v utorok nemecká spravodajská televízia n-tv s odvolaním sa na americké médiá.

„Rešpektujem prezidenta Zelenského, ale myslím si, že v tomto čase by nebolo vhodné ísť na Ukrajinu,“ napísal Trump v stanovisku pre americký konzervatívny spravodajský a mienkotvorný web Newsmax.

Ďalej uviedol, že vzťahy s Ukrajinou má teraz na starosti administratíva Joea Bidena „a ja by som nechcel vyvolať konflikt záujmov“.

V polovici septembra Trump v rozhovore pre americkú televíziu NBC News tvrdil, že ak bude znovuzvolený za prezidenta USA, vojnu na Ukrajine môže ukončiť do 24 hodín. Ako by to urobil, však nekonkretizoval.

Zelenskyj v nedeľu takisto v rozhovore pre NBC News povedal, že ak Trump príde do Kyjeva, za 24 minút mu vysvetlí, „že túto vojnu nemôže zvládnuť“.

Prezident Zelenskyj tiež varoval, že ak Rusko porazí Ukrajinu, zaútočí na krajiny NATO, takže do konfliktu v Európe budú zatiahnutí aj americkí vojaci. Zopakoval, že jeho krajina je závislá od americkej vojenskej pomoci, proti ktorej je Trump a mnohí opoziční republikáni.

11:20 Ruské imperialistické ambície ohrozujú našu nezávislosť a suverenitu, je to zrejmé aj s ohľadom na historickú skúsenosť. V prejave vo viedenskej Diplomatickej akadémii to dnes povedal český minister zahraničia Jan Lipavský, ktorý tam predstavil základné posolstvo českou vládou v tomto roku prijatej bezpečnostnej stratégie.

Dokument je aktualizáciou osem rokov starej stratégie. Okrem iného sa v ňom uvádza, že Rusko zámerne pôsobí proti politickej, ekonomickej a spoločenskej stabilite v Česku a je hrozbou pre bezpečnosť. Čína podľa materiálu spochybňuje medzinárodný poriadok, čo prináša negatívne dôsledky aj pre euroatlantickú bezpečnosť.

Materiál má byť podľa Lipavského aj nástrojom pre strategickú komunikáciu vlády k celej českej populácii. Začína jednoduchým vyjadrením, že Česko nie je v bezpečí. Každý občan podľa ministra môže rozumieť existencii nečoho, z čoho možno mať obavy. Zmyslom však nie je strašiť, ale priniesť jasné oznámenie, poznamenal minister.

Strednej Európe i Česku s jeho historickou skúsenosťou je jasné, že ruské imperialistické ambície ohrozujú jeho nezávislosť a suverenitu, poznamenal Lipavský. Za zásadné pre bezpečnosť označil to, že sa Česká republika v minulosti stala členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO).

"Jedným zo základných oznámení stratégie je, že EÚ a NATO sú kľúčom k zabezpečeniu českej bezpečnosti, obe inštitúcie sú v tomto ohľade v zásade vyrovnané. Európsky projekt priniesol bezprecedentnú bezpečnosť európskemu kontinentu, "povedal Lipavský. Často sa na EÚ nazerá cez otázku prosperity, podľa ministra by sa malo viac hovoriť práve o bezpečnosti.

Hovoril tiež o potenciálnom vstupe Ukrajiny do EÚ a NATO, označil to za kľúčovú bezpečnostnú garanciu krajiny. Európa podľa neho musí naďalej podporovať princíp územnej integrity a suverenity Ukrajiny. Zároveň napadnutá krajina musí sama súhlasiť s prípadným mierovým riešením, nech by malo akúkoľvek podobu, myslí si.

V opačnom prípade sa podľa Lipavského ponúka paralela s Mníchovskou dohodou, na základe ktorej Československo v roku 1938 muselo nacistickému Nemecku postúpiť svoje pohraničie. „Nezabránilo to vojne a Čechoslováci sa cítili podráždení,“ povedal minister. Rovnako by sa podľa neho cítila Ukrajina, ak by jej niekto diktoval, že má Rusku prenechať Krym či niektoré východné oblasti výmenou za upokojenie situácie.

Čítajte aj Šéf českej diplomacie: Ruský kolonializmus rozpútal v Európe peklo

Okrem tradičnej geopolitiky existuje mnoho globálnych fenoménov, ktoré môžu byť ohrozené všade na planéte, povedal Lipavský. Spomenul kybernetickú bezpečnosť, bezpečnosť dodávateľských reťazcov a ekonomiky ako celku či energetickú bezpečnosť. Hrozbou je podľa neho tiež klimatická zmena.

11:05 Ruské úrady zadržali námestníka ministra vnútra autonómneho Dagestánu Rufata Ismailova, polícia v jeho pracovni a v bydlisku vykonáva domové prehliadky. Uviedli to dnes ruské tlačové agentúry s odvolaním sa na nemenované zdroje z bezpečnostných zložiek. Zatknutie podľa agentúry RIA Novosti súvisí s korupciou.

Server Meduza pripomenul, že 29. októbra sa na letisku v dagenskom hlavnom meste Machačkale odohrali antisemitské nepokoje namierené proti cestujúcim, ktorí sem prileteli v lietadle z Izraela. Stovky ľudí vtedy ochromili fungovanie letiska, výtržníci napádali aj policajtov. O deň neskôr republikové ministerstvo vnútra hlásilo zadržanie 83 výtržníkov a zistenie totožnosti celkovo 150 účastníkov incidentu.

Hoci zadržanie vysokopostaveného úradníka a nepokoje na letisku v Machačkale spolu nesúvisia, obaja zdôrazňujú problémy s korupciou a etnickú a náboženskú neznášanlivosť, ktoré dusia severný Kaukaz. Povestná nestabilita z regiónu robí živnú pôdu pre extrémizmus a terorizmus, usúdil portál BNN Network.

11:00 Októbrovú schôdzku predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána s ruským prezidentom Vladimirom Putinom označilo 52 percent Maďarov za „neprijateľnú“, prípadne „skôr za neprijateľnú“. Vyplýva to z prieskumu inštitútu Publicus, ktorý v utorok zverejnil denník Népszava.

Schôdzku označilo za prijateľnú iba 35 percent opýtaných a 12 percent na otázku odmietlo odpovedať.

Súčasťou reprezentatívneho prieskumu bola aj otázka, koho záujmom mohlo stretnutie poslúžiť, na ktorú 32 percent Maďarov povedalo, že Orbánovi, 33 percent vyjadrilo názor, že obom stranám a 19 percent uviedlo, že schôdzka prospela Putinovi.

Orbán sa v rozhovore s ruskou hlavou štátu vyhol pojmu vojna a konflikt na Ukrajine označil za „vojenskú operáciu“, ako to robí od začiatku Putin. Túto skutočnosť vnímalo 36 percent respondentov ako zámer maďarského premiéra urobiť proruské vyhlásenie, zatiaľ čo 23 percent uviedlo, že išlo o Orbánovu snahu vyjadriť sa diplomaticky.

Foto: SITA/AP, Grigory Sysoyev

Čína, Orbán, Putin, Peking, Maďarsko, Rusko Ruský prezident Vladimir Putin a maďarský premiér Viktor Orban sa odfotili pred rokovaním na okraji fóra 'Jeden pás, jedna cesta' v Pekingu 17. októbra 2023.

Na otázku, kto mohol stretnutie iniciovať, neodpovedalo až 42 percent respondentov. Podľa 39 percent účastníkov prieskumu Putin sa s Orbánom stretol na žiadosť maďarskej strany, opak si myslelo 19 percent Maďarov.

10:50 Rusko formálne odstúpilo od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE). Je to však len symbolický krok, keďže Moskva pozastavila svoju účasť už v roku 2007 a zastavila aktívnu účasť o osem rokov neskôr. V máji ruský vodca Vladimir Putin podpísal výnos o vypovedaní zmluvy, čo si vyslúžilo kritiku zo strany NATO. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe z roku 1990 stanovila limity pre rozmiestnenie vojenského vybavenia v Európe s cieľom deeskalovať potenciálne konflikty medzi Východom a Západom.

10:40 Popredný Rus a tvrdý nacionalista, ktorý obvinil prezidenta Vladimira Putina zo slabosti a nerozhodnosti na Ukrajine, spustil opäť tvrdú kritiku voči vedeniu. ISW upozorňuje na list uväzneného bývalého vodcu proruských separatistov na východe Ukrajiny Igora Girkina, varujúceho, že vzhľadom na terajšie útočné operácie budú ruské vojská na jar budúceho roka ešte menej schopné ofenzívy ako teraz.

Čítajte viac Girkin: Ruskí vojaci slabnú, nie sú schopní dobyť mestá a získať prevahu. Obáva sa západných zbraní

10:20 Rusi pokladajú míny v okolí kritickej infraštruktúry v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, tvrdí ukrajinská vojenská rozviedka. Míny podľa nej rozmiestňujú preto, aby mohli infraštruktúru zničiť v prípade, že by z oblasti ustúpili.

Výbušniny podľa ukrajinskej rozviedky ruské sily rozmiestňujú pri regulačných staniciach plynové potrubia alebo elektrických rozvodní. „Tieto kroky okupantov svedčia o ich pravdepodobnom zámere zničiť prvky kritickej infraštruktúry, keď budú musieť odstúpiť,“ citovala agentúra Unian vyjadrenie rozviedky.

Čítajte aj Rusi zastavili sami seba. Nevedia, kam všade zakopali míny, robí im to ťažkosti

10:05 Ukrajinské jednotky v uplynulom dni odrazili desiatky ruských útokov na fronte pri Kupjansku, Avdijivke a Marjinke, uviedol ukrajinský generálny štáb v pravidelnom hlásení o situácii na bojisku. V menšom rozsahu Rusi útočili tiež pri Bachmute. Ukrajinské sily naopak pokračovali vo svojich útočných operáciách južne od Bachmutu na východe a v smere na okupovaný Melitopol na juhovýchode krajiny, na iných úsekoch držali obranné pozície a spôsobili nepriateľovi straty, tvrdí ukrajinské velenie.

Ukrajinské jednotky ďalej držia a aj rozširujú svoje pozície pri obciach Krynky a Pidstepne na ľavom, teda východnom brehu rieky Dnepr, upozornil americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) s odvolaním sa na ruských vojnových blogerov.

9:45 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 890 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 306 860, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, šestnásť obrnených bojových vozidiel pechoty, dvadsaťjeden delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 293 tankov, 9 974 obrnených bojových vozidiel pechoty, 7 410 delostre­leckých systémov a 869 raketometov.

9:00 Rusko v noci na utorok formálne odstúpilo od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE), ktorej účelom bolo zmierňovať potenciálne napätie medzi Východom a Západom po skončení studenej vojny.

„7. novembra 2023 o 00:00 h. Rusko ukončilo procedúru odstúpenia od CFE. Medzinárodný právny dokument, ktorého platnosť naša krajina pozastavila ešte v roku 2007, sa tak pre nás definitívne stal históriou,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

CFE bola podľa Moskvy podpísaná v čase, keď sa vytvorenie novej štruktúry globálnej a európskej bezpečnosti založenej na spolupráci zdalo byť možné. Rozširovanie NATO však „otvorene obchádzalo“ obmedzenia, ktoré zmluva stanovila. „CFE tak vo svojej pôvodnej podobe prestala zodpovedať realite,“ dodal ruský rezort diplomacie.

Zmluva bola podpísaná 19. novembra 1990 a platiť začala približne o dva roky neskôr. Býva označovaná za jednu z kľúčových dohôd v oblasti bezpečnosti v Európe od skončenia studenej vojny: obmedzuje rozmiestnenie tankov a vojsk v krajinách Severoatlantickej zmluvy a Varšavskej zmluvy vo východnej Európe.

8:15 Ruská protivzdušná obrana v noci na dnešok zneškodnila celkom 17 dronov nad Čiernym morom a nad anektovaným Krymom, uviedlo dnes podľa tlačových agentúr ruské ministerstvo obrany.

Gubernátor Sevastopolu Michail Razvožajev podľa médií predtým ohlásil zostrelenie piatich dronov nad prístavným mestom, ktoré je základňou ruskej Čiernomorskej flotily. Nálet si podľa neho vyžiadal jedného zraneného, ktorý nie je v ohrození života, a v jednej z obcí pri meste spôsobil neveľký požiar.

Ruské a ukrajinské médiá pripomenuli, že predchádzajúci veľký útok na Krym sa odohral v noci zo 4. na 5. novembra, keď ruské ministerstvo obrany informovalo, že Ukrajina zaútočila 15 strelami s plochou dráhou letu na kerčskú lodenicu, kde bola poškodená jedna loď. Ukrajinské ozbrojené sily vo vyhlásení na telegrame uviedli, že úder zasiahol areál lodeníc v prístavnom meste Kerč. Žiadne ďalšie podrobnosti neoznámili.

Servery zamerané na vojenskú problematiku, napríklad poľský portál Defence24, tvrdili, že sa Ukrajincom za pomoci striel Storm Shadow (alebo SCALP, čo je francúzsky názov pre rovnakú strelu) podarilo v lodenici zasiahnuť najnovšiu ruskú korvetu Askold triedy Karakurt, vyzbrojenú strelami Kalibr, ktorými ruské plavidlá ostreľujú ciele na Ukrajine. Na internete sa medzitým objavili zábery údajne potvrdzujúce poškodenie lode.

Kerč je mesto na východnom výbežku Krymu, kde leží jeden koniec mosta spájajúceho okupovaný polostrov s Ruskom. Ukrajinci oblasť v posledných mesiacoch ostreľujú často. (čtk)

6:20 Najvyšší vojenský predstaviteľ NATO varoval, že európske zásoby munície sa míňajú, keďže Západ naďalej posiela Ukrajine veľké množstvo vojenskej pomoci na odvrátenie inváznych ruských síl, napísala stanica Hlas Ameriky (Voice of America) na svojej webovej stránke. Admirál Rob Bauer, ktorý predsedá Vojenskému výboru NATO, povedal, že Európa potrebuje zvýšiť produkciu.

„Teraz dávame Ukrajine zbraňové systémy, čo je skvelé, a muníciu – ale nie z plných skladov. Začali sme rozdávať z poloplných alebo menej naplnených skladov v Európe. Preto je teraz vidieť dno a hlavne a potrebujeme, aby priemysel zvýšil produkciu v oveľa vyššom tempe. Potrebujeme veľké objemy,“ povedal nedávno Bauer delegátom na Varšavskom bezpečnostnom fóre a dodal, že politickí lídri musia konať rýchlejšie.

Ukrajinské sily vypália každý deň niekoľko tisíc delostreleckých granátov na invázne ruské sily, pričom veľkú časť munície dodávajú západní spojenci Kyjeva, píše Hlas Ameriky. Členské štáty NATO tiež poskytli Kyjevu tanky, obrnené vozidlá, raketové systémy a systémy protivzdušnej obrany a množstvo ďalšieho vojenského vybavenia.

Európska únia, Británia a Spojené štáty načrtli plány na zvýšenie výroby zbraní. EÚ začiatkom tohto roka vyčlenila 2,2 miliardy USD na spoločné obstarávanie a dodávku dodatočného 1 milióna kusov delostreleckej munície na Ukrajinu do začiatku roku 2024 a ďalších 550 miliónov USD na urýchlené zvýšenie kapacít obranného priemyslu EÚ v oblasti výroby munície.

Americký Pentagón tiež upozorňuje svojich predstaviteľov, že sklady treba naplniť. V liste lídrom Kongresu tento týždeň Pentagón varoval, že sa mu míňajú peniaze na nahradenie zbraní, ktoré USA poslali Ukrajine.

Podľa agentúry AP kontrolór Pentagónu Michael McCord povedal lídrom Snemovne reprezentantov a Senátu, že z 25,9 miliardy dolárov poskytnutých Kongresom na doplnenie amerických vojenských zásob, ktoré boli poskytnuté Kyjevu, zostáva 1,6 miliardy dolárov a vyzval ich, aby dodali ďalšie financie.

Spojené štáty poskytli Kyjevu od ruskej invázie vo februári 2022 vojenskú pomoc v odhadovanej výške 46,6 miliardy dolárov. Americký Kongres schválil 30. septembra na poslednú chvíľu zákon o financovaní s cieľom odvrátiť odstavenie vlády, no nezahŕňal žiadnu novú pomoc pre Ukrajinu. Prezident Joe Biden sľúbil, že bude pokračovať v americkej podpore Kyjeva. Podľa Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku medzitým EÚ poskytla takmer 27 miliárd dolárov a Británia odhadom 7 miliárd dolárov na vojenskú pomoc, uvádza Hlas Ameriky.

Zvýšenie výroby zbraní si vyžaduje čas, povedal analytička Simona Soare z britskej Lancaster University, bývalá poradkyňa EÚ pre obranu.

„Príprava novej výrobnej linky pre vysokointenzívne vojenské vybavenie, ktoré potrebujete na Ukrajine, trvá v priemere dva až štyri roky,“ povedal Soare pre Hlas Ameriky. „To isté platí pre muníciu. Hovoríme o stovkách, potenciálne tisíckach ľudí, ktorí potrebujú mať veľmi špeciálne zručnosti, aby mohli byť zamestnaní v takomto podniku“.

Soare dodal, že Európa musí diverzifikovať svoje dodávateľské reťazce pre kľúčové suroviny potrebné na výrobu moderných zbraní.

„Existuje značná a dlhotrvajúca závislosť od jednotlivých dodávateľov napríklad niektorých z absolútne kritických vzácnych zemín, ktoré sú teraz za astronomické ceny,“ povedala. „A to má vplyv na cenovú stránku vojnového úsilia,“ dodala pre Hlas Ameriky.