Izrael musí prestať zabíjať malé deti a ženy, uviedol Macron: Jeho činy v Gaze nemajú žiadne ospravedlnenie (online)

Izrael musí prestať zabíjať malé deti a ženy, uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron. Izraelské bombardovanie Pásma Gazy podľa neho nemá "žiadne ospravedlnenie". Na asi 1 200 z približne 1 400 znížili izraelské úrady svoj odhad počtu obetí útoku hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra. Izraelská armáda avizuje, že bude zabíjať teroristov z Hamasu, ktorí budú strieľať z nemocníc v Pásme Gazy. Dvadsať z 36 nemocníc v Gaze už nefunguje, oznámila WHO. Rozšíreniu vojny medzi Izraelom a Hamasom sa nedá vyhnúť, vyhlásil iránsky minister zahraničných vecí. "Vojna proti civilistom v Pásme Gazy sa zintenzívňuje a rozšírenie vojny je už teraz nevyhnutné," povedal Abdollahján.

10.11.2023 06:00 , aktualizované: 23:39
Izrael, Palestína, vojna s Izraeom , Pásmo... Foto: ,
Izraelské nálety v pásme Gazy, zaznamenané z južného Izraela, 9. novembra 2023.
debata (66)

Najdôležitejšie udalosti

  • Prestávky v bojoch v Pásme Gazy zo strany Izraela sú podľa Bidena správnym krokom
  • Netanjahu: Izraelská armáda si v rámci ofenzívy proti Hamasu počína výnimočne dobre
  • Evakuačný koridor v Gaze je otvorený. Desaťtisíce občanov sa presúvajú do južnej časti pásma
  • Stoltenberg: Vyjadrenia Erdogana o podpore Hamasu nie sú problémom NATO
  • Rozšíreniu vojny medzi Izraelom a Hamasom sa nedá vyhnúť, vyhlásil Irán
  • Palestínska samospráva je pripravená prevziať zodpovednosť v Pásme Gazy, povedal Abbás
  • Izraelské tanky obkľučujú štyri nemocnice v Gaze, uvádzajú miestne úrady

Útok teroristov z Hamasu na účastníkov hudobného festivalu v Izraeli 7. októbra.

Video

23:38 Približne 40 veľvyslancov pri Organizácii spojených národov si v piatok minútou ticha uctilo obete prebiehajúcej vojny v Pásme Gazy. Zároveň vyzvali na ukončenie násilia medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.

Veľvyslanci prevažne z moslimských krajín spoločne vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby podniklo kroky na zastavenie krviprelievania a riešili humanitárnu krízu v Gaze.

„Je potrebné vštepiť ľudskosť a múdrosť a prebudiť svedomie ľudstva pred týmito zverstvami páchanými na nevinných palestínskych civilistoch,“ povedal egyptský predstaviteľ. Dva a pol milióna ľudí (žijúcich v Pásme Gazy) podľa neho nemožno považovať za náhodné alebo vedľajšie „straty“ vojenského konfliktu.

Podľa veľvyslanca Palestíny, ktorá má v OSN status pozorovateľskej krajiny, to čo sa deje v palestínskej enkláve medzi Izraelom a Hamasom, nie je vojna, ale „genocída“. „Genocída sa odohráva pred očami celého sveta, na televíznych obrazovkách,“ uviedol. Kritizoval dvojaký meter západných štátoch, ktoré odsúdili ruskú inváziu na Ukrajinu, ale väčšina z nich podľa neho odmietla odsúdiť izraelské útoky v Pásme Gazy.

Poukázal najmä na Spojené štáty a ich „slepú podporu“ Izraela. Tvrdí, že USA povzbudili Izrael, aby sa ako štát správal nadradene voči zákonu. „Skutočný priateľ Izraela by mal zdvihnúť červenú vlajku pred jeho tvárou a povedať mu, že musí prestať“.

Zároveň varoval, že Izrael svojím konaním vytvára nový medzinárodný svetový poriadok. „Tento zákon džungle by mal skončiť,“ poznamenal.

23:22 Izrael musí prestať zabíjať malé deti a ženy. V rozsiahlom rozhovore s britskou verejnoprávnou vysielacou spoločnosťou BBC to povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Izraelské bombardovanie Pásma Gazy podľa neho nemá „žiadne ospravedlnenie“ a z prímeria by Izrael profitoval. Šéf Elyzejského paláca zároveň Izraelu priznal právo na sebaobranu.

Macron uznal, že Izrael má „právo sa chrániť“, ale zároveň ho vyzval na zastavenie bombardovania Pásma Gazy. Zdôraznil však, že Francúzsko jasne odsudzuje teroristické činy palestínskeho hnutia Hamas, ktoré pred viac ako mesiacom na juhu Izraela zabilo 1200 ľudí a zhruba 240 vzalo ako rukojemníkov.

Francúzsko, podobne ako USA, Británia a ďalšie západné krajiny, považuje Hamas za teroristickú organizáciu. Na otázku novinárky BBC, či chce, aby sa ostatní lídri, vrátane amerických a britských, pripojili k jeho výzve na prímerie, Macron povedal: „Dúfam, že to urobia.“

Macron s BBC hovoril deň po parížskej humanitárnej konferencii venovanej Pásmu Gazy. Podľa francúzskeho prezidenta dospeli všetky vlády a organizácie na konferencii k „jasnému záveru“, že „nie je iné riešenie, než najskôr humanitárna prestávka, prechádzajúca v prímerie“, čo umožní ochrániť „všetkých civilistov, ktorí nemajú s teroristami čo do činenia“.

22:54 Heslo „Od rieky po more“, ktoré často používajú účastníci na propalestínskych demonštráciách, bude v spolkovej krajine Bavorsko trestné, potvrdila spolková prokuratúra v Mníchove.

Použitie hesla môže byť trestné pri použití v nemčine alebo v iných jazykoch, vyplýva z textu zákazu. Slovné spojenie „Od rieky po more…“ pôvodne používala Organizácia za oslobodenie Palestíny (OOP) pre úplné oslobodenie Palestíny od rieky Jordán až po Stredozemné more a zlikvidovanie štátu Izrael.

Nová právna charakteristika hesla vychádza z nariadenia nemeckého ministerstva vnútra, ktoré zakazuje teroristické hnutie Hamas a propalestínske združenie Samidún. Súvisí to s útokom teroristov z hnutia Hamas na Izrael 7. októbra, pri ktorom zavraždili vyše 1400 ľudí, väčšinou civilistov. Teroristi z Hamasu vtedy vyzvali moslimov, aby povstali proti Izraelu.

Pri zakáze združenia Samidún kancelár Olaf Scholz vysvetlil, že jeho členovia v nemeckých uliciach oslavovali teror Hamasu v Izraeli zo 7. októbra.

V Bavorsku budú vyšetrovať použitie tohto heslo rovnako ako iné heslá a symboly teroristických organizácií a budú za to rovnaké tresty ako za používanie nacistických hesiel alebo hákového kríža.

Podľa nemeckého trestného zákonníka za to hrozí väzenie do troch rokov alebo pokuta.

22:31 Na asi 1 200 z približne 1 400 znížili izraelské úrady svoj odhad počtu obetí útoku palestínskeho radikálne islamistického hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra. Informovali o tom dnes agentúry AFP a Reuters s odvolaním sa na izraelské ministerstvo zahraničia.

Izraelské úrady „aktualizovali“ tento údaj, pretože sa teraz domnievajú, že mnoho z pozostatkov, ktoré doteraz neboli identifikované, patria tým, ktorí sa zúčastnili na „teroristickém útoku Hamasu“, vysvetlil podľa AFP hovorca izraelského ministerstva zahraničia Lior Hajat.

Izraelské médiá doteraz uvádzali, že ozbrojenci 7. októbra pri útoku na izraelské pohraničie zabili 1400 ľudí. Tento týždeň v stredu server The Times of Israel (ToI) napísal, že izraelské úrady doteraz identifikovali 843 civilných obetí útoku zo 7. októbra. ToI k tomu uviedol, že zabitých bolo asi tisíc civilistov a približne štyri stovky príslušníkov izraelských bezpečnostných zložiek.

Identifikácia pozostatkov je zložitá okrem iného preto, že niekoľko domov ozbrojenci z Hamasu vypálili. Stále ale nie je jasno ani o osude niekoľkých desiatok nezvestných osôb, o ktorých sa nevie, či ich Hamas uniesol alebo zavraždil.

21:55 Úrady dnes už tretíkrát za posledný týždeň pozastavili evakuácie zranených a chorých Palestínčanov a držiteľov zahraničných pasov z Pásma Gazy. Hraničný prechod Rafáh do Egypta bol otvorený len krátko kvôli „problémom s presunom“ zranených a chorých zvnútra Pásma Gazy k prechodu Rafáh. Agentúre Reuters to oznámili tri egyptské a jeden palestínsky zdroj.

Obmedzené evakuácie pre určité skupiny ľudí sa začali 1. novembra po týždňoch diplomatických rokovaní, na ktorých sa zúčastnili Spojené štáty a Katar. V uplynulých dňoch boli prerušené kvôli bombardovaniu, ktoré podľa humanitárnych pracovníkov zasiahlo konvoje so zdravotníckym materiálom, alebo izraelským obavám, že radikáli z Hamasu zneužijú humanitárne konvoje na prepravu svojich ľudí alebo materiálu.

Do Egypta sa dnes podľa Reuters dostalo niekoľko desiatok ľudí so zahraničným pasom a ich rodinných príslušníkov a niekoľko zranených Palestínčanov. V iných dňoch prechod prekročili stovky ľudí. Úrady v Gaze dnes zverejnili nový zoznam ľudí s nárokom odísť z Pásma Gazy, zahŕňa ľudí s pasmi Kanady, Rumunska, Ruska, Brazílie a Poľska.

Zranených Palestínčanov je podľa úradov ovládaných Hamasom v Pásme Gazy takmer 30-tisíc a následkom izraelských vojenských opatrení ich zomrelo vyše 11-tisíc. Údaj nemožno nezávisle overiť, o „tisícoch“ zranených civilistov hovoria však aj americké úrady.

21:32 Do ulíc Londýna bude počas víkendu nasadených viac než 2000 príslušníkov londýnskej Metropolitnej polície (MPS) a policajtov z iných častí krajiny. Súvisí to s Dňom pamäti a pochodom solidarity s Palestínčanmi, informuje Sky News.

Polícia má právomoci zastavovať a prehľadávať osoby v londýnskej štvrti Westminster, bude môcť rušiť zhromaždenia a s organizátormi pochodu sa dohodla na vopred stanovenej trase.

Britská ministerka vnútra Suella Brawermanová políciu kritizovala za dvojaké štandardy voči demonštrantom, keď MPS povolila pro-palestínsku demonštráciu. Britský premiér Rishi Sunak uviedol, že voči MPS za to vyvodí zodpovednosť.

„Budeme používať rozsiahly súbor právomocí s cieľom zabrániť akýmkoľvek narušeniam udalostí Dňa pamäti,“ uviedla MPS a je si vedomá zvyšujúceho sa napätia a nárastu zločinov z nenávisti v Londýne i obáv v radoch židovských obcí.

Právomoci policajtov budú počas víkendu rozšírené a v rôznych častiach mesta vzniknú špeciálne zóny. Polícia účastníkov pochodu upozornila, aby nevstupovali na miesta, kde pôsobia veľvyslanectvá USA a Izraela.

20:46 Európska únia vyšle do konca mesiaca šesť lietadiel s humanitárnou pomocou pre Pásmo Gazy. Na najbližšie dni sú podľa Únie zorganizované humanitárne lety cez letecký most. TASR o tom informuje podľa správy stanice CNN.

Dve lietadlá odletia v piatok a sobotu z talianskeho mesta Brindisi a ponesú 55-tonový náklad humanitárnej pomoci, ktorý darovala EÚ Svetovému potravinovému programu (WFP).

Ďalšie tri lety sú naplánované na budúci týždeň z rumunskej Bukurešti. Tamojšia vláda darovala stany a matrace pre ľudí v Gaze. Posledné lietadlo odletí koncom mesiaca z mesta Ostende v Belgicku a prepraví zásoby od OSN a ďalších humanitárnych organizácií.

„Celkovo sa tak za posledné týždne zvýši počet letov EÚ cez letecký most na 14, pričom do Egypta bolo prepravených viac ako 550 ton núdzovej pomoci pre obyvateľov Gazy, aby mohla byť rýchlo doručená cez hraničný priechod Rafah,“ uviedla Únia vo vyhlásení.

19:39 Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) požaduje ochranu zdravotníckych zariadení a pracovníkov v Pásme Gazy. V piatok upozornil, že zdravotnícky systém v palestínskej enkláve sa dostal do bodu, z ktorého niet návratu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Ničenie ovplyvňujúce nemocnice v Gaze sa stáva neúnosným a musí sa zastaviť,“ uviedol šéf delegácie MVČK v Gaze William Schomburg. „Životy tisícok civilistov, pacientov a zdravotníckeho personálu sú ohrozené,“ dodal.

MVČK uviedol, že jeho tímy v posledných dňoch doručili dôležité zásoby do zdravotníckych zariadení v Pásme Gazy. Tamojšia situácia vážne ovplyvňuje nemocnice a záchranné služby a vyberá si daň na civilistoch, pacientoch a personále.

„Preťažené, fungujúce na dochádzajúcich zásobách a vo zvýšenej miere nebezpečné, zdravotnícky systém v Gaze dosiahol bod, z ktorého neexistuje návrat,“ uviedol MVČK.

18:57 Izraelská armáda uviedla, že bude zabíjať teroristov hnutia Hamas, ktorí budú strieľať z nemocníc v Pásme Gazy. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Ak spozorujeme teroristov z Hamasu strieľať z nemocníc, urobíme, čo musíme urobiť… Ak uvidíme teroristov z Hamasu, zabijeme ich,“ uviedol hovorca izraelskej armády Richard Hecht. Pripomenul, že členovia Hamasu uskutočňujú útoky z nemocníc.

Palestínsky Červený polmesiac v piatok oznámil, že izraelskí ostreľovači strieľali na Nemocnicu al-Kuds v meste Gaza. Z miesta hlásili najmenej jedného mŕtveho a 20 zranených. Izraelský útok na nemocnicu Šifá, ktorá je najväčšou v oblasti, si vyžiadal 13 obetí.

Izraelská armáda upozornila, že Hamas podľa nej zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru do civilných objektov a využíva palestínskych civilistov ako ľudské štíty. Pod nemocnicou Šifá si podľa armády vybudovalo tunely a používa ju aj ako úkryt pre svojich veliteľov. Hamas to odmieta.

18:09 Dvadsať z 36 nemocníc v palestínskom Pásme Gazy už nefunguje, oznámila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Dôvodom je intenzívne bombardovanie, zničenie a nedostatok zdravotníckych potrieb. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Doteraz fungujúce nemocnice pracujú len v núdzovom režime. Chýba im dostatok dezinfekcie, anestetík a tiež elektrina. V niektorých je tiež dvakrát toľko pacientov, ako lôžok, uviedla hovorkyňa WHO Margaret Harrisová.

WHO dostala v piatok správy o intenzívnych bojoch pri nemocnici Šifá priamo v Gaze, ale nemá informácie o rozsahu škôd, dodala Harrisová.

Nemocnica Šifá má ako jediná pediatrické oddelenie, na ktorom sú pacienti na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) alebo ktorí potrebujú dialýzu. Akékoľvek prerušenie činnosti ohrozuje život detí, dodala hovorkyňa agentúry patriacej pod OSN.

Správy o bojoch v blízkosti nemocníc zverejnili palestínske médiá a militantné hnutie Hamas, ktoré Pásmo Gazy ovláda.

Podľa riaditeľa nemocnice Šifá Muhammada abú Sálmíju „Izrael dnes cieli na nemocnicu Šifá už štvrtýkrát. Cieľom bombardovania sa stala budova kliniky pre ambulantných pacientov, kde prijímame naliehavé prípady a prepúšťame ľudí“. Riaditeľ uviedol, že zabitých a zranených boli obrovské počty ľudí. Izraelská armáda tieto správy preveruje.

16:36 Izraelské tanky podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva obkľučujú štyri nemocnice v Gaze. Zdravotníckych zariadení v Pásme Gazy je celkovo 35, mimo prevádzky ich podľa úradov teraz je 21 a boje za posledný deň priamo zasiahli štyri, z toho dve detské.

Palestínsky Červený polmesiac dnes na sieti X informoval o „paľbe izraelských ostreľovačov“ na nemocnicu Kuds, ktorá zabila jedného človeka a 20 zranila. Izraelská armáda o pohybe svojich jednotiek informuje len obmedzene a tvrdenia palestínskych úradov pod kontrolou radikálneho hnutia Hamas nemožno bezprostredne overiť.

Agentúra Reuters dnes overila video, ktoré ukazuje množstvo mŕtvych a zranených, vrátane detí, v oblasti nemocnice Šífa, najväčšieho zdravotníckeho zariadenia v Gaze. Podľa stanice BBC išlo o následky dopadu izraelského mínometného granátu. Úrady riadené Hamasom uviedli, že po útoku zahynulo 13 Palestínčanov a desiatky boli zranené.

Zdravotnícke zariadenia v čase vojny chráni Štvrtý Ženevský dohovor, ktorý v Izraeli nadobudol platnosť v roku 1952. Nemocnice môžu podľa medzinárodného práva svoju osobitnú ochranu stratiť, ak začnú byť využívané na vojenské účely alebo inak konajú „škodoradostne voči nepriateľovi“. Podľa októbrového vyhlásenia prokurátora Medzinárodného trestného súdu v Haagu Karima Khana by bremeno dokazovania bolo v tomto prípade na Izraeli.

Izraelská armáda uvádza, že islamistické hnutie Hamas používa palestínskych civilistov ako ľudské štíty a ukrýva v budovách nemocníc v Gaze a pod nimi svoju infraštruktúru, napríklad v nemocnici Šífa veliace stredisko. Hovorca izraelskej armády Daniel Hagari o tom informoval zahraničných novinárov 27. októbra. Svoju prezentáciu doplnil fotografiami, diagramami a zvukovými nahrávkami, píše Reuters. Vedenie nemocnice a Hamas tieto informácie popierajú.

15:40 Vyše 11 000 ľudí doteraz zahynulo pri izraelských úderoch na Pásmo Gazy od začiatku konfliktu medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas, uviedlo palestínske ministerstvo zdravotníctva, ktoré Hamas kontroluje. V oblasti podľa neho nefunguje 21 nemocníc a 47 ďalších zdravotníckych centier.

Z najväčšieho zdravotníckeho komplexu v Pásme Gazy, nemocnice Šífa, utekajú desaťtisíce ľudí, ktorí sa tam ukrývali. Agentúre AP to oznámili Palestínčania utekajúci z bojovej zóny.

Priestranstvo nemocnice podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze v noci na piatok zasiahlo izraelské bombardovanie. Lekári pracujúci v zariadení na severe Gazy nemohli správy potvrdiť, pre prerušenie telefonického a internetového spojenia sa s nimi nedá spojiť, píše AP.

15:24 V piatok má prejsť z Pásma Gazy do Egypta cez hraničný priechod Rafah 594 cudzincov a Palestínčanov s dvojakým občianstvom. Informovali o tom palestínske zdroje, Informuje TASR podľa agentúry DPA.

Na zozname sú ľudia z Kanady, USA, Nemecka, Rumunska, Ruska, Brazílie, Poľska a ďalších krajín. Pohraničný úrad ich vyzval, aby prišli k hraničnému priechodu Rafah v piatok skoro ráno a čakali tam na odchod. Cez tento priechod v predchádzajúcich dňoch odišli stovky cudzincov a Palestínčanov s dvojakým občianstvom.

14:52 Organizácia Spojených národov (OSN) v piatok vyzvala Izrael, aby otvoril hraničný priechod Kerem Šalom s Pásmom Gazy. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Rafah je druhým najlepším riešením, tým najlepším je Kerem Šalom,“ uviedol Jens Laerke, hovorca Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).

Hraničný priechod Kerem Šalom je podľa neho prispôsobený tomu, aby cezeň prechádzali kamióny, zatiaľ čo priechod Rafah na hranici Pásma Gazy s Egyptom je postavený primárne pre peších.

Okrem obáv o bezpečnosť sa tak pri presune humanitárnej pomoci na priechode Rafah opakovane vyskytujú problémy s logistikou. Naviac sa tam podľa Laerkeho náklad nedá skontrolovať, čo vedie k veľkým obchádzkam a zdržaniam.

14:26 Palestínska samospráva je pripravená prevziať zodpovednosť v Pásme Gazy v rámci politického riešenia pre palestínske územia. Uviedol to dnes podľa agentúry Reuters šéf palestínskej autonómie Mahmúd Abbás. Odvolal sa pritom na riešenie konfliktu pomocou vzniku dvoch štátov – Izraela a Palestíny, ktorú by okrem Pásma Gazy podľa neho mali tvoriť Západný breh Jordánu a východný Jeruzalem.

Takéto riešenie ale odmieta väčšina členov súčasného izraelského pravicového kabinetu, ktorí vznik nezávislého palestínskeho štátu považujú za nebezpečenstvo pre Izrael, píše agentúra DPA. Niektorí krajne pravicoví ministri naopak chcú anektovať dnes okupovaný Západný breh Jordánu aj Pásmo Gazy, ktoré v súčasnosti stále ovláda radikálne palestínske hnutie Hamas.

14:15 Európska únia organizuje ďalších šesť letov, ktoré v najbližších dňoch dopravia humanitárnu pomoc pre obyvateľov Pásma Gazy. Oznámila to dnes Európska komisia. Dva lety z talianskeho Brindisi sú v pláne dnes a zajtra s nákladom 55 ton vecí, ktoré EÚ darovala Svetovému potravinovému programu. Lety smerujú do Egypta, odkiaľ je pomoc dovážaná do Gazy cez partnerské humanitárne organizácie na mieste.

Tri lety v rámci takzvaného leteckého humanitárneho koridoru by sa mali uskutočniť na budúci týždeň z Bukurešti. Lietadlá povezú prístrešky, najmä stany a matrace, darované Rumunskom. Zostávajúci šiesty let je naplánovaný neskôr v novembri z belgického Ostende a mal by zabezpečiť dodávky od agentúr OSN a ďalších partnerských humanitárnych organizácií, napísala Európska komisia vo svojom vyhlásení.

14:10 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v piatok privítal zavedenie humanitárnych prestávok v Pásme Gazy zo strany Izraela. Dodal však, že pre ochranu civilistov v tejto oblasti je potrebné urobiť omnoho viac.

„Myslím, že sme dosiahli určitý pokrok… Zároveň som však dal jasne najavo, že je treba urobiť omnoho viac, pokiaľ ide o ochranu civilistov a poskytovanie humanitárnej pomoci,“ uviedol Blinken na návšteve v Naí Dillí. Humanitárne prestávky podľa neho ľuďom umožnia presunúť sa ďalej od bojov.

„Zahynulo príliš veľa Palestínčanov. Priveľa z nich posledné týždne trpelo a my chceme urobiť všetko, čo sa dá, aby sme ich ochránili a čo najviac im pomohli,“ dodal americký minister.

12:55 Od začiatku konfliktu medzi Izraelom a radikálnym palestínskym hnutím Hamas bolo zabitých viac ako 100 pracovníkov OSN. Na sociálnej sieti X to dnes uviedol šéf Úradu OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) Philippe Lazzarini.

„Som zničený. Viac ako 100 kolegov z UNRWA zahynulo za jeden mesiac. Rodičia, učitelia, zdravotné sestry, lekári, pomocný personál. UNRWA truchlí, Palestínčania truchlia, Izraelčania truchlia. Na ukončenie tejto tragédie okamžite potrebujeme humanitárne prímerie,“ napísal Lazzarini.

„Vyhladzovanie celých štvrtí nie je reakciou na odporné zločiny páchané Hamasom. Naopak, vytvára novú generáciu ublížených Palestínčanov, ktorá bude pravdepodobne pokračovať v cykle násilia. Krviprelievanie jednoducho musí prestať,“ uviedol tiež Lazzarini v tlačovom vyhlásení, z ktorého citovala agentúra AFP. „Obliehanie Gazy musí skončiť a do Pásma Gazy musí byť naďalej povolený prísun humanitárnej pomoci bez obmedzení,“ dodal.

12:30 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan príde budúci piatok na krátku návštevu Nemecka. Stretne sa s prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom a kancelárom Olafom Scholzom.

V pláne je spoločná večera Scholze s Erdoganom, počas ktorej preberú „celú škálu politických tém“, uviedla hovorkyňa.

DPA píše, že Erdogan bol v Nemecku naposledy v roku 2020, keď sa zúčastnil na konferencii o Líbyi organizovanej vtedajšou kancelárkou Angelou Merkelovou. Scholz Erdogana do Nemecka pozval po tom, ako bol turecký prezident tento rok v máji opätovne zvolený do úradu.

Návšteva sa uskutoční na pozadí vojny Izraela proti palestínskemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy. DPA pripomína, že po útokoch Hamasu na Izrael označil Erdogan túto organizáciu za „oslobodeneckú“. Mnoho západných krajín, ktoré sú spoločne s Tureckom členmi NATO, pritom Hamas označuje za teroristickú organizáciu.

12:20 Rozšíreniu vojny medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas sa nedá vyhnúť, vyhlásil v piatok iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján.

„Vojna proti civilistom v Pásme Gazy sa zintenzívňuje a rozšírenie vojny (medzi Izraelom a Hamasom) je už teraz nevyhnutné,“ povedal Abdollahján v telefonickom rozhovore s katarským ministrom zahraničných vecí šejkom Muhammadom bin Abdarrahmánom Ál Sáním. Jeho vyjadrenie zverejnili na webstránke iránskeho ministerstva.

Izrael, Libanon Čítajte aj Irán, Izrael, Rusko... Túži niekto po väčšej vojne na Blízkom východe?

11:55 Izraelská armáda otvorila evakuačný koridor, ktorý vedie zo severu Pásma Gazy na juh. Na sociálnej sieti X to dnes uviedlo oddelenie izraelského ministerstva obrany COGAT, ktoré dohliada na civilné aktivity na palestínskych územiach. Úrady v Pásme Gazy, ovládané Hamásom, dnes informovali o izraelských náletoch na viaceré nemocnice na tomto palestínskom území alebo v ich blízkosti.

COGAT príspevok doplnilo videom a uvádza, že desaťtisíce Gazanov sa presúvajú do južnej časti pásma. Dodalo, že humanitárny koridor bude otvorený sedem hodín, teda do 15.00 h SEČ. Vo štvrtok evakuačnými koridormi v Pásme Gazy prešlo 50.000 ľudí, uviedli izraelské úrady.

Biely dom vo štvrtok oznámil, že Izrael súhlasil so zavádzaním pravidelných štvorhodinových prestávok v bojoch s Hamásom a s otvorením dvoch humanitárnych koridorov. Podľa BBC ale zatiaľ k pauzám nebol uvedený žiadny pravidelný konkrétny čas.

Izrael v noci na dnes podnikol niekoľko súbežných úderov na palestínske nemocnice, vyhlásil hovorca ministerstva zdravotníctva v Gaze. Jeden z nich podľa neho zasiahol aj priestranstvo nemocnice Šífa, ktorá je najväčším zdravotníckym komplexom v Pásme Gazy, aj dve detské nemocnice.

Predstavitelia Hamasu a palestínske médiá informujú tiež o bojoch v blízkosti nemocnice Šífa. Izraelská armáda tvrdí, že Hamas má v podzemí pod nemocnicou svoje veľké stredisko, čo islamistické hnutie popiera.

11:45 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg v piatok uviedol, že vyjadrenia tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorými podporil palestínske militantné hnutie Hamas, nepovažuje za problém Aliancie.

„S rozdielnymi názormi v Aliancii to nikdy nie je ľahké,“ uviedol Stoltenberg v rozhovore pre DPA. Dodal však, že NATO tentokrát neovplyvňujú, pretože Aliancia „v tomto konflikte nezohráva žiadnu úlohu“.

Erdogan nazval Hamas po útoku na Izrael 7. októbra „oslobodzovacou skupinou“. Tento útok si vtedy vyžiadal viac než 1400 obetí, ďalších vyše 240 ľudí militanti zavliekli ako rukojemníkov do Pásma Gazy. Spojené štáty a Európska únia klasifikujú Hamas ako teroristickú organizáciu.

Recep Tayyip Erdogan Čítajte aj Erdogan: Hamas nie sú teroristi, len bránia svoju krajinu. Netanjahu zneužil moju dôveru

Turecký prezident nazval Izrael „teroristickým štátom“. Krajinu kritizoval za viac než 10.500 obetí, ktoré si podľa ministerstva zdravotníctva Hamasu vyžiadali odvetné útoky Izraela na Pásmo Gazy. Prerušil tiež kontakt s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a vyhlásil, že už pre Turecko „nie je partnerom“.

11:15 Vo štvrtok sa do Egypta evakuovalo z Pásma Gazy cez hraničný priechod Rafah zhruba 699 cudzincov. Informuje o tom spravodajský portál CNN, ktorého novinárovi to povedal predstaviteľ egyptskej pohraničnej stráže. Podľa údajov CNN tak počet evakuovaných cudzincov presiahol 2 000.

Izraelský orgán pre koordináciu vládnych aktivít na palestínskych územiach na sociálnych médiách informoval, že vo štvrtok cez evakuačný koridor ušlo zo severu Pásma Gazy 80-tisíc ľudí. Izrael na severe vedie vojenskú operáciu proti militantnému hnutiu Hamas.

11:00 Vojna v Pásme Gazy výrazne zvýšila pocit solidarity s Izraelom medzi izraelskou arabskou menšinou, ktorá tvorí niečo málo vyše 20 percent obyvateľov krajiny. S odvolaním sa na dnes zverejnený prieskum to uviedla agentúra Reuters, podľa ktorej sa pritom izraelskí Arabi často označujú za Palestínčanov a dlhodobo sa sťažujú na diskrimináciu zo strany štátu.

Na otázku, či sa cíti byť súčasťou krajiny, odpovedalo „áno“ 70 percent opýtaných arabských občanov Izraela, čo je nárast oproti 48 percentám v júni. Uviedla to prieskumná organizácia Israel Democracy Institute (IDI), ktorá to označila za najlepší výsledok odvtedy, čo s podobnými prieskumami pred 20 rokmi začala.

Avšak iba 27 percent arabských respondentov uviedlo, že sa cíti ohľadom budúcnosti Izraela optimisticky, zatiaľ čo u Židov to bolo 72 percent.

Medzi izraelskou židovskou väčšinou sa 94 percent cíti byť súčasťou krajiny, uviedla IDI. To je maximum, ktoré bolo naposledy zaznamenané v roku 2003, keď v krajine vrcholila vojenská operácia proti palestínskym ozbrojencom na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Arabskú menšinu, ktorá je prevažne moslimská, tvoria potomkovia palestínskych Arabov, ktorí zostali v Izraeli, keď bol tento štát v roku 1948 založený na území Palestíny ovládanej Britmi. Státisíce ich príbuzných utiekli alebo boli vyhnaní.

Na otázku, či by v prípade získania alternatívneho západného občianstva Izrael opustili, odpovedalo 80,5 percenta židovských respondentov, že by zostali, rovnako ako 59 percent arabských respondentov, zistil prieskum.

10:15 Izrael musí prijať okamžité opatrenia na ochranu Palestínčanov na Západnom brehu Jordánu, povedal dnes vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. V jordánskej metropole Ammánu tiež vyzval na okamžitý pokoj zbraní medzi izraelskými silami a palestínskym radikálnym hnutím Hamas, ktoré už viac ako mesiac bojujú po vpáde palestínskych radikálov na izraelské územie.

„Naliehavo vyzývam izraelské úrady, aby prijali okamžité opatrenia, podnikli kroky na zabezpečenie ochrany Palestínčanov na Západnom brehu, ktorí sa každý deň stretávajú s násilím zo strany izraelských síl a osadníkov, zlým zaobchádzaním, zatýkaním, vysťahovaním, zastrašovaním a ponižovaním,“ uviedol podľa agentúry Reuters Türk.

Izraelská odvetná ofenzíva sa od útoku Hamasu zo 7. októbra sústredí najmä na Pásmo Gazy, ktoré Hamas ovláda. Izraelskí vojaci však už niekoľko mesiacov vo zvýšenej miere vykonáva nehodu na okupovanom Západnom brehu Jordánu a ich frekvencia sa od októbrového útoku ešte zvýšila.

Pri útokoch izraelskej armády na Západnom brehu odvtedy zahynulo najmenej 176 Palestínčanov, vrátane 43 detí a jednej ženy, uviedol Türk. Najmenej osem ďalších Palestínčanov podľa neho zabili radikalizovaní izraelskí osadníci.

OSN / Organizácia spojených národov / Čítajte aj Bezpečnostná rada OSN neprijala spoločné stanovisko k útoku na Izrael

„Je povinnosťou Izraela zabezpečiť, aby boli všetky násilné incidenty rýchlo a riadne vyšetrené a obetiam sa dostalo účinnej nápravy,“ povedal Türk, podľa ktorého je „široko rozšírená“ beztrestnosť „jasným porušením záväzkov Izraela v oblasti ľudských práv podľa medzinárodného práva“.

9:35 Izraelská armáda v piatok informovala, že v Sýrii zasiahla organizáciu, ktorá má podľa nej na svedomí štvrtkový útok dronom na školu juhoizraelskom prístavnom meste Ejlat.

„V reakcii na bezpilotné lietadlo (dron) zo Sýrie, ktoré zasiahlo školu v Ejlate, zasiahli izraelské obranné sily organizáciu, ktorá tento útok vykonala,“ uviedla izraelská armáda v príspevku na platforme X, predtým známej ako Twitter. Meno predmetnej organizácie však nezverejnila. Dodala len, že „sýrsky režim považuje za plne zodpovedný za každú teroristickú činnosť vychádzajúcu z jeho územia“.

Dron zasiahol – podľa skoršieho vyjadrenia izraelskej armády – v Ejlate základnú školu, pričom spôsobil menšie škody, no z miesta neboli hlásené žiadne zranenia. Lekári však poskytli pomoc siedmim ľuďom, ktorí boli po incidente v šoku.

7:39 Izraelská armáda si v rámci ofenzívy proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy počína „výnimočne dobre“. Povedal to vo štvrtok večer izraelský premiér Benjamin Netanjahu v rozhovore pre stanicu Fox News. Zdôraznil, že Izrael neplánuje túto palestínsku enklávu opätovne okupovať.

Izraelskí vojaci / IZ Armáda / Pásmo Gazy / Tank / Čítajte viac Netanjahu: Izrael nechce okupovať Gazu

6:52 Jemenskí povstalci húsíovia podporovaní Iránom vo štvrtok večer oznámili, že počas dňa vypálili niekoľko rakiet na juhoizraelské mesto Ejlat ležiace pri Červenom mori.

Izraelská armáda predtým informovala, že neidentifikovaný dron zasiahol v Ejlate školu, pričom spôsobil menšie škody, no z miesta neboli hlásené žiadne zranenia. Lekári však poskytli pomoc siedmim ľuďom, ktorí boli po incidente v šoku.

Na archívnej snímke z decembra 2017 Húsíovia na... Foto: SITA/AP, Hani Mohammed
jemen, húsíovia, tank, povstalci, militanti, vojaci, zbraň Na archívnej snímke z decembra 2017 Húsíovia na ulici jemenskej metropoly Saná

„Vypálili sme niekoľko balistických rakiet na rôzne ciele sionistickej nepriateľskej entity na juhu okupovaných území vrátane vojenských cieľov v Ejlate,“ uviedol hovorca jemenských povstalcov. Dodal, že húsíovia budú v útokoch pokračovať, dokým sa neskončí „izraelská agresia“ voči Palestínčanom v Pásme Gazy.

Izraelská armáda krátko po oznámení húsíov informovala, že jej systém protivzdušnej obrany Arrow 3 úspešne zachytil a zničil raketu smerujúcu na Izrael z Červeného mora. Bezprostredne nebolo zrejmé, či išlo o raketu jemenských povstalcov, podľa agentúry AFP je to však možné vzhľadom na oblasť, z ktorej bola údajne vystrelená.

Jemenskí povstalci sa od vypuknutia vojny v Pásme Gazy prihlásili už k viacerým raketovým a dronovým útokom na Izrael. Premiér húsíjskej vlády Abdalazíz bin Habtúr zároveň označil v októbri húsíov za súčasť osi odporu voči Izraelu. (dpa, afp, tasr)

dron, mq-9, reaper, bezpilotné lietadlo Čítajte viac Jemenskí húsíovia zostrelili americký dron, potvrdil to aj Pentagon

6:45 Nemecký kancelár Olaf Scholz telefonicky diskutoval s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím o vojne v Pásme Gazy. Uviedol to vo štvrtok hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit.

„Kancelár Scholz zopakoval, že Nemecko je pevne zaviazané k ochrane civilistov a podporuje humanitárne prestávky s cieľom umožniť bezpečné a dostatočné dodávky humanitárnej pomoci pre ľudí v Pásme Gazy,“ povedal Hebestreit.

Obaja lídri sa v telefonáte zhodli, že je naďalej dôležité zabrániť regionálnemu rozšíreniu konfliktu medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas, dodal hovorca. Scholz a Sísí podľa neho tiež uviedli, že iba politické riešenie môže zaručiť dlhodobý mier.

Egypt je kľúčovým hráčom v diplomatickom úsilí o zlepšenie humanitárnej situácie v Pásme Gazy. Práve z jeho územia totiž do tejto palestínskej enklávy prúdi pomoc cez hraničný priechod Rafah, ktorý slúži tiež na evakuáciu cudzincov, ľudí s dvojakým občianstvom a zranených Palestínčanov z Gazy. (dpa, tasr)

6:25 Prestávky v bojoch v Pásme Gazy zo strany Izraela sú krokom správnym smerom. Uviedol to americký prezident Joe Biden. Podľa Bidena však nie je v súčasnosti možné dosiahnuť dlhší pokoj zbraní, napísala agentúra AFP. Podľa Bieleho domu Izrael súhlasil, že v niektorých častiach na severe Pásma Gazy preruší na niekoľko hodín údery, aby mohlo odísť civilné obyvateľstvo.

Prestávky v úderoch podľa Bidena umožnia tisíckam ľudí, ktorí nebojujú, dostať sa do bezpečia. „Sú to kroky správnym smerom,“ uviedol Biden na sociálnej sieti X. Podľa Bidena vzniknú dva koridory, ktoré umožnia ľuďom odísť zo severu Pásma Gazy, kde sú údery a vojenské operácie izraelskej armády najsilnejšie.

Biden dodal, že s izraelskými predstaviteľmi už týždne rokuje o krokoch, ktoré majú zvýšiť ochranu civilistov v Pásme Gazy, zvýšiť humanitárnu pomoc tomuto palestínskemu územiu a viesť k oslobodeniu ľudí, ktoré uviedlo palestínske hnutie Hamas.

6:00 Reakcia Izraela na útoky Hamasu vyvolala sympatie na celom svete pre palestínsku vec, aj keď Izrael naďalej pochováva svojich mŕtvych, uviedol americký denník The New York Times.

Izraelská armáda má obmedzený čas na vykonanie svojich operácií v Gaze, kým hnev Arabov v regióne a frustrácia v Spojených štátoch a ďalších krajinách z rastúceho počtu civilných obetí sťažia Izraelčanom cieľ vykoreniť Hamas, uviedli podľa New York Times tento týždeň americkí predstavitelia.

Kým vysokí predstavitelia Bidenovej administratívy tlačia na Izrael, aby urobil viac pre minimalizáciu civilných obetí, generál Charles Brown, predseda zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA, v stredu vyjadril obavy, že každý civilista zabitý v Gaze môže vytvoriť budúcich členov Hamasu.

Generál Brown nevyzval na prímerie. Ale keď sa ho novinári, ktorí s ním cestovali do Tokia, opýtali, či sa neobáva, že vysoké počty civilných obetí prinesú budúcich militantov Hamasu, odpovedal: „Áno, veľmi“.

Israel Palestinians Battered Kibbutz Čítajte aj Videli sme video z útokov Hamasu: najhoršia bola radosť teroristov z vraždenia

Jeho komentár ponúkol vzácny pohľad na rozpory medzi Izraelom a Bidenovou administratívou, ktorá deklarovala svoju podporu izraelskej vojenskej kampani, aj keď sa počet civilných obetí zvýšil, konštatuje New York Times. Stalo sa to vtedy, keď generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres povedal, že počet civilistov zabitých v Pásme Gazy ukazuje, že Izrael robí pri vojne proti Hamasu „niečo zle“.

Čím dlhšie bude izraelská vojenská kampaň pokračovať, tým väčšia je šanca, že konflikt podnieti širšiu vojnu, uviedli viacerí predstavitelia Bidenovej administratívy. Okrem toho viacerí predstavitelia uviedli, že rázna reakcia Izraela na útoky Hamasu vyvolala sympatie na celom svete pre palestínsku vec, aj keď Izrael naďalej pochováva svojich mŕtvych.

Čas a terén pracovali proti Izraelu aj v Gaze. Hamas použil civilistov ako ľudské štíty a umiestnil podzemné bunkre, sklady zbraní a raketomety pod alebo v blízkosti škôl, mešít a nemocníc. To všetko zvýšilo riziko civilných obetí.

Izrael, Gaza Čítajte aj Izrael už podporujú špeciálne jednotky z USA. Prídu aj mierotvorcovia?

Rýchle rozhodnutie Izraela začať pozemné operácie v preplnenej enkláve ponechalo len málo času na rozsiahle predbežné plánovanie na zmiernenie rizík pre civilistov a takmer zaručilo vysoký počet civilných obetí, uviedli americkí predstavitelia. Podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze, ktoré riadi Hamas, bolo za prvý mesiac zabitých približne 10 000 ľudí – približne 40 percent z nich sú deti a dospievajúci.

Čím dlhšie bude vojenská kampaň pokračovať, tým bude Izrael viac izolovaný spolu s jeho spojencom USA, keďže krajiny na celom svete budú žiadať prímerie. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu povedal, že prímerie nebude, kým nebudú oslobodení všetci rukojemníci. Zdalo sa však, že pochopil, že Izrael nemá neobmedzený čas na dosiahnutie svojich cieľov.

V utorok Netanjahu vo vyhlásení uviedol, že Izrael pracuje diplomatickou cestou na rozšírení medzinárodného manévrovacieho priestoru pre pokračovanie vojenských operácií, píše okrem iného denník New York Times.

© Autorské práva vyhradené

66 debata chyba
Viac na túto tému: #Izrael #Palestína #útok na Izrael