Analýza CIA z januára 1970 má názov Problém sovietskej kontroly. Zaoberá sa pozadím straty vplyvu vo vtedajšom Československu a ako sa ho Moskve podarilo postupne obnoviť v období 1968 – 1969 po invázii vojsk Varšavskej zmluvy.
CIA poznamenala, že Kremeľ používal rovnaké nástroje kontroly v podmanených štátoch komunistickej ríše. Išlo o pôsobenie sovietskych poradcov, zvlášť na ministerstvách obrany a vnútra. Veľvyslanec fungoval fakticky ako predĺžená ruka moskovského politbyra a keď náhodou iné mechanizmy zlyhali, vážne otázky priamo riešil šéf Kremľa s lídrom danej krajiny.
„Sovieti požadovali, aby mali slovo pri veľkých politických rozhodnutiach a pri menovaní čelných straníckych a štátnych predstaviteľov. Ak niečo ohrozovalo vládnutie strany alebo väzby satelitu so Sovietskym zväzom, potom Sovieti mohli zintenzívniť politický, hospodársky a vojenský tlak, až do vojenskej intervencie,“ poukázala CIA.
Čítajte viac Americké tajné správy: Komunistický premiér Štrougal súhlasil s Havlovými požiadavkami
Urazený Novotný
Americká rozviedka opísala Československo viac-menej ako poslušného spojenca Kremľa, ktorým bolo od komunistického prevratu vo februári 1948. No napriek tomu sa Sovietom nepodarilo rozmiestniť svoje vojská na československom území. Stiahli sa totiž po jeho oslobodení po skončení druhej svetovej vojny po roku 1945.
Foto: Profimedia
Spory medzi vládcami v Kremli a na Pražskom hrade sa vyskytovali údajne len výnimočne. Antagonizmus medzi Brežnevom a Antonínom Novotným, ktorý bol predchodcom Dubčeka na čele KSČ už od roku 1953, zrejme trval len krátky čas. Novotný bol síce dogmatický líder, ale jeho vzťahy s Moskvou zaškrípali na jeseň 1963, keď sa Brežnevovi podarilo odstrániť z Kremľa Nikitu Chruščova a sám sa ujal moci. Šéf KSČ sa urazil, pretože sovietski súdruhovia ho neinformovali o tejto zmene. Dozvedel sa o nej v Prahe až zo sovietskych médií.
V inej krátkej správe z decembra 1964 CIA napísala, že to bol dôvod, pre ktorý mesiac predtým neprijal pozvanie na oslavy výročia boľševickej revolúcie, ktoré sa konali tradične na moskovskom Červenom námestí. Ako výhovorku využil to, že sa chystá voľba hlavy štátu. Sovietski komunisti oslavovali Leninovu revolúciu 7. novembra. Vo funkcii prezidenta, ktorú vykonával od roku 1957 spolu s postom šéfa komunistickej strany, Novotného potvrdili 12. novembra.
Mimochodom, Brežnev dal diplomaticky najavo, že ho hlavný súdruh v Prahe nahneval. Novotný mu poslal blahoprajný telegram k zvoleniu za šéfa Kremľa, ale na rozdiel od odpovede ostatným lídrom komunistických štátov sa mu za gratuláciu písomne nepoďakoval.
CIA v správe z mája 1968, keď už Novotný nebol ani šéf strany ani prezident, pri jeho hodnotení poznamenala, že sa k Moskve vždy správal úplne lojálne, s výnimkou prípadu po zosadení Chruščova. „Nijaké rozhodnutie, ktoré malo dôsledky, sa v Novotného Československu neprijalo bez sovietskeho súhlasu," napísala americká tajná služba s odvolaním na svoj zdroj v Prahe, ktorý je pre doterajšiu ochranu zdroja informácií v správe vybielený.
Ďalší zdroj pre CIA povedal, že Sovieti sa takmer kompletne spoliehali na Novotného hodnotenie politickej situácie v Československu. „Výsledkom bolo to, že precenili jeho schopnosť potlačiť politickú opozíciu a podcenili rozsah nespokojnosti, ktorý sa vytváral v strane a medzi obyvateľmi,“ upozornila CIA.
Čítajte viac Americké tajné správy: Beneš chcel Tisa omilostiť, obával sa nepokojov
Udalosti v októbri Sovietov prekvapili
Predĺženou rukou Moskvy v Prahe bol dlhý čas veľvyslanec Stepan Červonenko (funkciu vykonával v období 1965 – 1973). S Novotným sa pravidelne stretával a schvaľoval mu návrhy dôležitých rozhodnutí. Na jeseň 1967 oboch zaskočil nečakaný vývoj: „Otvorený atak na líderstvo Novotného na československom predsedníctve strany prišlo ako prekvapenie pre Novotného aj pre Červonenka,“ podotkla CIA. Členovia predsedníctva rokovali 30. a 31. októbra, Dubček patril ku kritikom Novotného, ktorému sa pripisovali ekonomické neúspechy štátu.
Foto: Archív TASR
Novotný dovtedy dlhodobo informoval Brežneva, že akékoľvek pnutie medzi vedúcimi predstaviteľmi KSČ je len politický zápas dvoch konzervatívnych krídel, poukázala CIA. V Kremli jeho tvrdeniu zjavne uverili.
V decembri 1967 Brežnev priletel do Prahy, aby priamo zistil, aká je situácia. Novotného napokon nepodržal na čele strany. Brežnev necítil obavu, že vedenie KSČ môžu ovládnuť politici, ktorí by sa mohli odchýliť od kurzu stanoveného satelitnému štátu.
Foto: Miroslav Tuleja
CIA sa odvolávala na československého informátora (meno má v správe vybielené rovnako ako ostatné zdroje americkej rozviedky), podľa ktorého Sovieti spočiatku považovali Dubčeka za prijateľného nástupcu na čele KSČ. Domnievali sa pritom, že bude lepšie vystupovať pred verejnosťou ako Novotný.
Moskva podľa CIA predpokladala podobne ako pozorovatelia na Západe, že Dubček sa bude držať prosovietskej línie svojho predchodcu. Napokon ho po rozbrojoch vo vedení strany 5. januára 1968 zvolili za prvého tajomníka ÚV KSČ.
Realita sa však ukázala byť iná, ako vyzerali očakávania Sovietov.
Čítajte viac Americké tajné správy: Ako Stalin oklamal Beneša. Československý prezident neznášal časť svojich ministrov
Sľúbili pokračujúcu spoluprácu s Moskvou
Spočiatku sa však podľa CIA nezdalo, že by sa Dubček výrazne mohol odchýliť od smerovania, ktoré Moskve išlo poruke: „Tento úsudok sa zdal byť správny po januárovom pléne strany. Dubček a Novotný, ktorý zostal prezidentom, sa 6. januára spolu objavili na sovietskej ambasáde, aby sľúbili pokračujúcu spoluprácu so Sovietskym zväzom.“
Brežnev a jeho najbližší kolegovia však podcenili tlak na zmeny v Československu. Demokratizácia spoločnosti a požiadavky na úplnú elimináciu Novotného a ďalších členov starej politickej gardy boli čoraz významnejšími témami nasledujúcich týždňov.
CIA informovala, že Dubček sa po zvolení za šéfa KSČ ocitol v neistej situácii, lebo nemal jasný politický program. Podporu hľadal aj našiel u liberálne zmýšľajúcich komunistov a obľúbili si ho masy ľudí. „Začal obchádzať mechanizmy sovietskej kontroly a zavádzal reformy, čím ohrozoval predpoklady tejto kontroly.“
V jednej zo svojich správ CIA poukázala na to, že Dubček napríklad prestal mať pravidelné časté stretnutia s Červonenkom, čo bolo počas éry Novotného vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ nepredstaviteľné.
Čítajte viac Americké tajné správy: Čo si o záhadnej smrti Jana Masaryka v roku 1948 myslel veľvyslanec USA?
Tlak na Dubčeka iba zvýšil jeho popularitu
Prvý politický budíček zazvonil v Moskve v marci 1968. Impulz vraj prišiel od dvoch komunistických krajín. Vtedy boli totiž zrejme viac ako Sovieti znepokojení vývojom v Československu komunistickí lídri vo Východnom Nemecku a v Poľsku, lebo mali strach, že volanie po zmene sa rozšíri k nim.
CIA sa nazdávala, že prvé úvahy o použití sily proti Dubčekovej reformnej Pražskej jari vznikli v marci 1968. „Začiatkom mája sa objavili náznaky, že Sovieti dúfajú, že konzervatívci získajú moc v Československu, ale ich snaha zatlačiť na Dubčeka iba zvýšila popularitu československého vedenia a viedla k jeho podpore od liberálov a reformne zmýšľajúcich komunistov naprieč svetom.“
Brežnev vnímal s pribúdajúcim časom s čoraz väčšou nevôľou politické trendy v Československu. Podľa CIA sa pohár trpezlivosti napĺňal aj preto, že sa začali objavovať protisovietske ataky (napríklad otvorenie prípadu záhadnej smrti šéfa diplomacie Jana Masaryka v roku 1948, z ktorej boli podozriví Stainovi agenti). Výsledok je smutne známy: Slováci a Česi sa 21. augusta 1968 zobudili v okupovanej vlasti a zárodky slobody zostali pochované až do novembra 1989.