„Teraz sa snažím, aby som sa od tej krajiny (Ruska) a všetkého, čo sa tam deje, tak nejako dištancoval. Nechcem, aby ma ľudia s tou krajinou spájali,“ uvádza tridsiatnik Michail, ktorý svoje pravé meno nechcel zverejniť a ktorý emigroval z Ruska do Kazachstanu krátko po vyhlásení čiastočnej mobilizácie v septembri 2022. Predal byt v Moskve aj auto, dal výpoveď v práci a snaží sa vybudovať si nový život v kazašskom Almaty.
„Je mi veľa nepríjemné, keď sa ľudia v Kazachstane dozvedia, že nie som miestny, a pýtajú sa, kedy som prišiel a prečo. Už nechcem, aby ma považovali za Rusa," opisuje Michail. Hovorí, že sa za ruské činy hanbí. Prispieva k tomu aj skutočnosť, že počas študijných rokov mal medzi spolužiakmi veľa kamarátov z Ukrajiny.
Zle znáša aj situáciu, ktorá teraz panuje v Rusku. Hovorí o tom, že akékoľvek „nesprávne slovo“ môže spôsobiť problémy blízkym. „Človek sa môže dostať do väzenia v podstate za čokoľvek,“ hovorí. Obavy má napríklad z toho, že mu budú pri prílete do Ruska pohraničníci kontrolovať osobné správy v telefóne, čo sa podľa médií vo viacerých prípadoch stalo.
Ani tridsiatničke Natalje nerobí dobre, keď je spájaná s Ruskom. Natalja sa narodila na Ukrajine, ale skoro celý život strávila v Rusku. S telefonickým rozhovorom súhlasila po krátkom váhaní a upozornení, že podobné hovory sú nebezpečné. Aj ona má rovnako ako Michail strach, že povie niečo, čo by mohlo byť považované za ‚škodlivé‘. Jej podmienkou tak bolo, že počas telefonátu nepadnú slová „vojna“, „Ukrajina“ a „Rusko“, ktoré v predchádzajúcej písomnej konverzácii napísala improvizovanou šifrou pomocou hviezdičiek. Nechcela si zverejniť ani svoje pravé meno.
„Keď to všetko začalo, tak som nevedela, kto som, pretože mi to trhalo srdce,“ hovorí Natalja na otázku, či sa cíti ako Ruska. „Možno, že nie som ako oni (Rusi),“ dodáva. Kvôli svojmu postoju k vojne opustila miesto vyučujúcej na vysokej škole, kde sa prestala cítiť dobre, pretože mnohí jej bývalí kolegovia inváziu na Ukrajinu podporujú a organizujú napríklad provojnové zbierky. O dôvode svojho odchodu ale nikomu radšej nepovedala. „Hlasno sa k tomu vyjadrovať nejde,“ myslí si Natalja.
Čítajte aj Z kritikov vojny už nebudú v Rusku len väzni, ale aj nemajetní bezdomovci. Volodin: Zdochnú ako psy
Dianie na Ukrajine sa rozhodla radšej vytesniť. „Keď to všetko začalo, tak som sledovala rôzne telegramové kanály, ale potom som nemohla spať, pretože som to silno prežívala, tak som toho nechala. Akoby všetko utíchlo a všetko bolo v hmle. Na jednej strane je zle, že mám k tomu taký vzťah, z druhej strany je to svojho druhu obrana psychiky a organizmu,“ uvádza.
Naopak, vyštudovaná 31-ročná bohemistka Julija, ktorá už niekoľko rokov žije v Česku, pred správami o dianí na Ukrajine oči nezatvára. „Keď sme počas oslavy Silvestra čítali správy o tom, že bol jeden z najväčších raketových útokov (na Ukrajinu), tak to je samozrejme to, o čom sa hovorí a čo musíme nejakým spôsobom rozoberať,“ zdôrazňuje. Julija zároveň hovorí o tom, že trpí ťaživým pocitom kolektívnej viny i strachom, že sa vojna potiahne roky, napríklad aj desaťročia.
V Rusku bola Julija naposledy v roku 2021, ešte pred vojnou. Hovorí, že v súčasnosti by z cesty do vlasti mala obavy. „Bojím sa pravdepodobne, že uvidím tú blbosť, ktorá je okolo. Počula som od ľudí, čo tam žijú, že sa o tom (vojne) nehovorí,“ tvrdí.
Jej slová do istej miery potvrdzuje Nikolaj, vysokoškolský učiteľ a päťdesiatnik, ktorý žije v asi miliónovom meste v európskej časti Ruska (svoje skutočné meno ani názov svojho domovského mesta si neželal zverejniť). Nikolaj uvádza, že vo svojom živote nepozoruje žiadnu zmenu oproti dobe pred vojnou, o ktorej hovorí takmer bez emócií. Napriek tomu tvrdí, že by si želal, aby kvôli obetiam na oboch stranách vojna skončila.
Nikolaj hovorí, že keby Rusko na Ukrajinu vo februári roku 2022 nezaútočilo, muselo by len o niekoľko týždňov neskôr podnikať iné zásadné kroky, aby ochránilo ľudí v oblasti Donbasu. „Ak by (ruský prezident Vladimir) Putin 24. februára nezaútočil, tak by to v apríli priletelo z druhej (ukrajinskej) strany,“ myslí si.
Údajná snaha ochrániť rusky hovoriace obyvateľstvo tejto oblasti na východe Ukrajiny je jedným z argumentov, ktorými Kremeľ obhajuje ruskú inváziu. Dvojročné ruské ťaženie na Ukrajine si ale podľa nezávislých bilancií vyžiadalo už tisíce mŕtvych a ranených medzi civilistami, často práve v oblasti Donbasu.
Čítajte aj Dva roky vojny na Ukrajine: desaťtisíce až státisíce mŕtvych, milióny utečencov
Nikolaj si okrem toho myslí, že jednotlivci nemajú na situáciu vplyv a dôležité je jedine to, o čo sa usiluje Putin. "Má želanie, aby to všetko skončilo, nikomu nepomôžu. Neverím, že nejaké moje činy zachránia situáciu,“ hovorí. Ruský líder podľa Nikolaja svoje pohnútky jasne vyložil v nedávnom rozhovore s americkým novinárom Tuckerom Carlsonom. "S touto (Putinovou) pozíciou budú všetci musieť počítať… Pretože on tak vidí svoju misiu. A táto misia bude naplnená, či už sa to niekomu páči alebo nie,“ usúdil Nikolaj. Šéf Kremľa okrem iného v spomínanom rozhovore zdôrazňoval, že Rusko nemôže byť na bojisku porazené.
Čítajte aj Rusko sa pripravuje na vojnu s NATO, Európa sa musí vyzbrojiť, tvrdí estónska tajná služba
Z Nikolajových odpovedí je poznať, že si želá, aby ruskému výkladu udalostí načúvali ľudia za ruskými hranicami. Zrejme so zámerom presvedčiť niekoho o svojich názoroch tiež veľmi ochotne súhlasil s rozhovorom, počas ktorého sa naživo zaujímal, ako situáciu vnímajú ľudia v Česku, a vyjadroval obavy z čiernobieleho videnia.